Bazálna stimulácia u seniorov: Komplexný prehľad a praktické tipy

Bazálna stimulácia predstavuje inovatívny koncept v pedagogicko-ošetrovateľskej praxi, ktorý cielene stimuluje zmyslové orgány a motoriku klientov. Jej základnými prvkami sú vnímanie, pohyb a komunikácia. Cieľom konceptu je štruktúrovaná stimulácia zmyslových orgánov a hybnosti klienta. Správne vedená stimulácia umožňuje vznik nových spojení v kôrových oblastiach mozgu.

Koncept bazálnej stimulácie je ucelená pedagogicko-ošetrovateľská koncepcia, ktorá sa vracia do raného ontogenetického vývinu človeka, v ktorom sú prvotné skúsenosti získavané prostredníctvom vlastného tela. Laicky povedané, ide o koncept, pri ktorom stimulujeme telesnú, ale aj zmyslovú zložku človeka. Táto stimulácia je veľmi dôležitá pre jeho vlastné napredovanie, aby sa postupne nestrácali motorické a senzorické nervové dráhy.

Autorom konceptu je Prof. Dr. Andreas Fröhlich, špeciálny pedagóg, ktorý pracoval od roku 1970 v Rehabilitačnom centre Landstuhl v Nemecku s deťmi, ktoré mali ťažké kombinované somatické a intelektové postihnutie. Vypracoval koncept Bazálnej stimulácie, podporujúci rozvoj schopností u ťažko postihnutých detí. Do ošetrovateľskej praxe tento koncept zaviedla prof. Dr. Christel Bienstein.

Koncept vychádza z toho, že centrálna nervová sústava je schopná sa do istej miery adaptovať aj pri masívnom poškodení, avšak za predpokladu, že budú kôrové oblasti mozgu dostatočným spôsobom aktivované a stimulované. Bazálna stimulácia je komunikačný, interakčný a vývoj podporujúci stimulačný koncept, ktorý sa orientuje na všetky oblasti ľudských potrieb.

Uplatnenie bazálnej stimulácie

Bazálna stimulácia nachádza uplatnenie v starostlivosti o rôzne skupiny ľudí, vrátane tých s postihnutiami, v komatóznych stavoch, seniorov s demenciou alebo umierajúcich. Je určená pre deti a klientov so zmenami v oblasti hybnosti a komunikácie, deti s psychomotorickým oneskorením, deti s DMO, deti predčasne narodené, deti s telesným postihnutím, deti s mentálnym postihnutím, deti s viacnásobným postihnutím a deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.

Tento prístup je vhodný pre širokú škálu klientov vrátane detí a dospelých s rôznymi znevýhodneniami a zdravotnými stavmi. Podporuje celkový rozvoj, zlepšuje funkčnosť organizmu, podporuje orientáciu a umožňuje prežívať život v plnej kvalite. Bazálna stimulácia je významným prínosom v oblasti pedagogiky a ošetrovateľstva. Poskytuje komplexnú starostlivosť, ktorá umožňuje lepšiu komunikáciu, podporuje vývin a zlepšuje kvalitu života jednotlivcov s rôznymi potrebami.

Cieľom konceptu bazálnej stimulácie je podpora a umožnenie vnímania tak, aby dochádzalo k podpore rozvoja vnímania vlastnej identity, zlepšenia komunikácie s okolím, zvládnutie orientácie v priestore a čase a zlepšenie funkcií organizmu. Bazálna stimulácia pomáha pri vnímaní okolitého sveta, rozvoji vlastnej identity, nadväzovaní komunikácie s okolím, prežívaní života v čo najvyššej možnej kvalite, stimuluje vnímanie vlastného tela, zlepšuje funkcie organizmu, podporuje psychomotorický vývin.

Dôležitou súčasťou starostlivosti o pacienta v bdelej kóme je koncept bazálnej stimulácie. Táto metóda umožňuje vnímať pacientovi vlastnú identitu, napomáha zlepšiť komunikáciu s okolím a zvládnuť orientáciu v priestore a čase.

Základné prvky bazálnej stimulácie

Koncept pracuje so základnými prvkami, ktorými sú somatická, vestibulárna a vibračná stimulácia a nadstavbovými prvkami. V samotnom koncepte bazálnej stimulácie sa sústredíme na 4 kľúčové oblasti: Komunikácia, Somatická stimulácia, Vestibulárna stimulácia a Vibračná stimulácia.

Somatická stimulácia

Somatické vnímanie nám prináša vnemy z povrchu tela, pomocou receptorov kože. Ak je človek dlhodobo ležiaci alebo je jeho pohyb výrazne obmedzený v porovnaní so zdravým, prestáva postupne vnímať hranice svojho tela a celej telesnej schémy. Vnímanie vlastného tela a toho, kde sa nachádzame v priestore, je veľmi dôležité k uvedomovaniu si celého okolitého sveta. Dlhodobo ležiaci pacienti postupne strácajú prehľad, kde sa im nachádza ruka, noha, trup. Keď nedostávajú žiadnu vonkajšiu stimuláciu na povrchu kože, telo akoby prestalo pokladať tieto časti za podstatné, keďže sa nevyužívajú a „vypína“ ich vnímanie. Somatická stimulácia umožňuje opätovné vnímanie telesnej schémy a stimulovanie receptorov kože.

Cieľom somatickej stimulácie je pomôcť pacientovi pocítiť svoje telo, uvedomiť si sám seba, kde sú hranice jeho tela a okolia. Najlepšia forma, ako môžeme stimulovať, je forma dotyku. Somatická stimulácia vychádza z toho, že na pokožke máme receptory, ktoré vnímajú dotyk, teplo, chlad, zmenu polohy. Takou spleťou nervov je obklopený každý vlas aj chlp. Ukľudňujúca stimulácia sa vykonáva v smere rastu vlasu či ochlpenia, teda zhora nadol. Povzbudzujúca stimulácia sa vykonáva proti smeru rastu vlasu či ochlpenia, zdola nahor.

Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je zabezpečenie hygienickej starostlivosti s využitím tepla, tlaku, dotyku. Pacient tým získava informácie z povrchu svojho tela a vnútorného prostredia organizmu. Základným prvkom somatickej stimulácie sú určité zásady:

• dotýkať sa pacienta oboma rukami,
• počas kúpeľa neprerušovať kontakt s pacientom a nebyť ničím a nikým rušený.
• Kúpeľ poskytuje len jedna osoba.
• Je dôležité dbať na teplotu a atmosféru.
• Vhodné je používať pomôcky a kozmetiku, na ktorú je pacient zvyknutý.
• Tvár a genitálie nemusíme umývať pri celkovom kúpeli, môžeme ich umyť kedykoľvek počas dňa.

Celkový kúpeľ na lôžku sa vykonáva každý deň. Zvolíme, aký kúpeľ budeme vykonávať podľa aktuálneho stavu pacienta. Ak je pacient nepokojný, rozhodne sa pre upokojujúci kúpeľ, ak je naopak uvoľnený, väčšmi sa hodí osviežujúci stimulačný kúpeľ. Celkový kúpeľ pacienta v kúpeľni sa vykonáva jedenkrát do týždňa.

Ukľudňujúci celkový kúpeľ

Ukľudňujúci celkový kúpeľ je založený na princípe inervácie každého ľudského chlpu alebo vlasu, ktorá registruje ich pohyb a vysiela o ňom informácie do mozgu. Pohyby proti smeru rastu chlpov pôsobia nepríjemne, spôsobujú nepokoj a úzkosť, kým tie v smere rastu chlpov upokojujú. Pred začatím kúpeľa pacienta informujeme, čo budeme robiť. S umývaním začíname na hrudníku, pokračuje cez ramená až k jednotlivým prstom. Rovnako sa postupuje aj na dolných končatinách. Chrbát sa umýva v polohe na boku a postupuje sa smerom od chrbtice k vonkajšej strane trupu. Osušenie prebieha rovnakým spôsobom ako umývanie. Po kúpeli je dôležité pacienta prikryť a nechať ho odpočinúť.

Osviežujúci stimulačný kúpeľ

Pri celkovom osviežujúcom kúpeli je smer umývania opačný: proti vlasovému a chlpovému korienku. Jeho cieľom je zvýšiť úroveň vedomia a pozornosť pacienta, jeho pulzovú frekvenciu a krvný tlak, svalový tonus a aktivitu. Tento kúpeľ sa začína od prstov na rukách, cez ramená smerom k hrudníku a od prstov nôh smerom k panve. Chrbát je opäť umývaný v polohe na boku, ale smerom zo strán ku chrbtici.

Polohovanie

Veľmi dôležitou súčasťou komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti (KOS) o pacienta je polohovanie, ktorým sa zabezpečí maximálne pohodlie pacienta na lôžku tak, aby poloha vylučovala možnosť komplikácií a plnila terapeutický a preventívny účel. Správnym uložením pacienta sa zabráni vzniku deformácií, kontraktúr a preležanín. Pomocou polohovania podľa konceptu BS navyše umožníme pacientovi získať informácie o hraniciach jeho tela. K zmene vnímania vlastného tela dochádza pri pokojnom ležaní už po 10 minútach.

V koncepte BS sa využívajú dva základné postupy v rámci polohovania: poloha „múmia“ a poloha „hniezdo“.

Poloha „múmia“

Cieľom polohy „múmie“ je umožniť pacientovi, najlepšie po upokojujúcom kúpeli, vnímať hranice svojho tela. Pri polohovaní pacientovi podložíme hlavu vankúšikom, horné končatiny mu položíme na hrudník a celé telo pacienta zabalí do prestieradla. Po obvode je potom pacient obložený zrolovanými uterákmi a dekami. V tejto pozícii pacient zotrváva maximálne 20 minút, pričom ho treba neustále sledovať.

Poloha „hniezdo“

Poloha „hniezdo“ je určená predovšetkým pre oddych pacienta, pretože navodzuje príjemné pocity bezpečia. Aplikuje sa počas noci, po celkovom upokojujúcom kúpeli a vo fáze odpočinku. Polohu hniezda možno realizovať nielen v ľahu na chrbte, ale aj na boku, na bruchu alebo v sede na lôžku či v kresle. Pacienta posadíme do jeho obľúbenej polohy, zrolovanými dekami, prípadne špeciálnymi textilnými pomôckami - tzv. hadom - ohraničíme jeho telo a prikryjeme ho. V tejto polohe môže pacient zotrvať ľubovoľný čas. Na spríjemnenie ležania obložíme Katku rôznymi dekami a vankúšikmi. Hovorí sa tomu hniezdo. Na fotkách je niekoľko možností.

Komunikácia

Z konceptu BS vychádzame aj pri komunikácii s pacientom. Pacient je často uzavretý vo svojom svete, nedokáže komunikovať verbálne, ale výlučne dotykom. Ide o prirodzenú formu komunikácie bez použitia slov. Botíková (2009, s. 78) uvádza, že komunikačný proces je stále prebiehajúci dej, pri ktorom sa prenášajú myšlienky prostredníctvom vytvárania predstáv, zakódovania, prenosu, prijatia, dekódovania informácie a reakcie. Preto je veľmi dôležité, aby sa pacientovi dostávalo jasných a cielených dotykov. Nejasné a chaotické dotyky vyvolávajú pocit neistoty, strachu a zmätku.

Sprostredkovateľom dotykov a tým aj informácií medzi pacientom a osobami okolo sú ruky. Začiatok i koniec akejkoľvek činnosti sa preto začína i končí tzv. iniciálnym dotykom. Zvolíme si preň vhodné miesto na základe autobiografickej anamnézy, napríklad ramená a ruky. O tomto mieste dotyku sú informované všetky osoby zabezpečujúce celkovú starostlivosť pacienta, čím je zabezpečený rovnaký prístup k pacientovi.

Pri komunikácii je potrebné začať tak, že sa Katke prihovoríme a dotkneme jej rúčky vždy na jednom mieste. Kontakt rukou poznáme ako formu pozdravu a človek ju má tak uloženú hlboko v pamäti. Prihovárame sa potichu vždy rovnakým hlasom, aby sme Katku zbytočne nevystrašili. Pri bazálnej stimulácii je potrebné hovoriť len s dieťaťom, ktorému sa venujeme. Ostatní členovia rodiny by mali byť v úzadí a potichu.

Ak komunikujeme s pacientom nevhodne, objavia sa uňho obranné reakcie vo forme zmeny pulzu, tlaku, zvýšeného potenia, zvýšenej tvorby slín, zvýšeného svalového tonusu, zrýchleného dýchania a kriku. Dorozumievanie sa s pacientom je náročné, preto priebežne sledujeme každú zmenu v komunikácii s pacientom. Všetky zmeny sa zapisujú do ošetrovateľskej dokumentácie.

Zmyslová stimulácia a demencia

Článok prináša užitočné tipy na stimuláciu zmyslov u klientov s Alzheimerovou chorobou a inými typmi demencie. Je preukázané, že zmyslová stimulácia u ľudí s Alzheimerovou chorobou a ďalšími formami demencie znižuje rozrušenie a nepokoj, a tiež zlepšuje spánok. Za zmyslovú stimuláciu môžeme celkom jednoducho považovať čokoľvek, čo stimuluje jeden z našich piatich zmyslov. Z objektov nájdených okolo domu je veľmi jednoduché vytvoriť nekonečné možnosti stimulácie niektorého alebo všetkých zmyslov.

Vizuálna stimulácia

Vizuálna stimulácia u pacientov s Alzheimerovou chorobou môže zahŕňať svetlo, farbu, tvar či pohyb, alebo kombináciu týchto prvkov. Jemné svetlá, kaleidoskopy, farebné maľby, prírodopisné filmy, blikajúce vianočné stromčeky, krásny západ slnka: to všetko sú príklady vizuálnej stimulácie. Niektoré zrakové podnety môžu navyše stimulovať pamäť: západ slnka môže pacientovi pripomenúť spomienku na podobný západ slnka v jeho minulosti.

Základnou formou stimulácie zraku u ľudí s Alzheimerovou chorobou a demenciou je svetelná terapia. Je úplne pasívna, ale môže byť efektívna pre zlepšenie spánku a nálady, predovšetkým v zime. Ďalšie zdroje svetla, najmä ak sa pohybujú alebo menia farbu, poskytujú odlišný typ vizuálnej stimulácie. Nezabudnite na prirodzené svetlo. Rôzne typy filmov a videí poskytujú sluchovú a zároveň vizuálnu stimuláciu. Ale účelom filmov je zabávať. Ľudia s demenciou rýchlo strácajú schopnosť sledovať zápletku. Staršie filmy sú dobrou voľbou, keďže majú často jednoduchú zápletku. Ak si pacient užil film v minulosti, pravdepodobne si naň do určitej miery spomenie. Dobrou alternatívou k celovečerným filmom sú prírodopisné dokumenty. Mnohé sú vizuálne ohromujúce a obsahujú minimum príbehu. Prírodné témy potešia takmer každého a sú vizuálne stimulujúce. Vo všeobecnosti sú výborne ozvučené, niekedy známou hudbou, niekedy hudbou vytvorenou špeciálne pre film. Všetci sa snažíme vytvoriť pre nás vizuálne stimulujúce prostredie. Často však zanedbávame výzdobu pre pacienta, ktorý má Alzheimerovu chorobu/demenciu.

Auditívna stimulácia

Naše uši nám poskytujú druhý najsilnejší zdroj zmyslovej stimulácie. Pre ľudí s Alzheimerovou chorobou a demenciou je zvuková stimulácia efektívna na zlepšenie nálady, relaxáciu a poznávanie rovnako ako pre hocikoho iného. Upokojujúce účinky hudby sú dobre známe. Prirodzené zvuky sú pravdepodobne na náladu a meditáciu najlepšie. Jemný dážď alebo vietor v korunách smrekov môžu fungovať priam zázračne. Na stimulovanie mysle je pravdepodobne lepšia Mozartova symfónia. A hudba, ktorú si pacient s Alzheimerovou chorobou vychutnával, keď bol mladší, je najlepšia na stimuláciu spomínania.

Zvuky nemusia byť príjemné alebo melodické, aby boli efektívne. Hrkálky a rôzne perkusné hudobné nástroje sú tiež vhodné, najmä vtedy, ak na nich hrá samotný pacient s Alzheimerovou chorobou. Fyzická aktivita a stimulácia počúvaním a sledovaním rytmu pridávajú ďalšie roviny k pasívnej stimulácii sluchu. Z rádia zaznie stará pesnička, ktorú ste počúvali na strednej škole a zrazu ste späť v čase a prechádzate sa s vašou láskou zo strednej; možno smerujete na piatkovú tancovačku alebo na futbal. Život je zrazu krásny, ako to pri spomínaní býva. Rovnaké je to u ľudí s Alzheimerovou chorobou. Ak pacient hrá na hudobnom nástroji, nechajte ho užívať si to čo najdlhšie. Zvuky produkované elektronickým klavírom môžu byť pre nich príjemné aj keď netvoria rozpoznateľné melódie. Spievanie je zábava a môže stimulovať pamäť. Spievanie je zábavné, ak niekto spevom pacienta vedie, ale môže fungovať aj s hudobnou nahrávkou. Pri rytmických sedeniach môžete za pomoci bubnov, hrkálok, zvoncov, válch, paličiek, atď. sprevádzať spev, hudobné nahrávky alebo napodobňovať „lídra“. Tieto perkusné nástroje môžete objaviť v domácnosti alebo ich môžete vyrobiť z bežných predmetov. Fľaša naplnená fazuľami alebo štrkom sa stane hrkálkou, plechovka od kávy zase bubnom.

Stimulujúci zvuk a hudba hrajúca v pozadí, keď sa vykonávajú ďalšie aktivity, zlepšujú náladu a dokonca i pamäť ľudí so všetkými formami demencie. Týmto zvukom v pozadí môže byť reminiscenčná hudba, klasická hudba, zvuky prírody alebo stolová fontánka či vodopád. K dispozícii máte veľa nahrávok prirodzených zvukov, nahrávky zvukov oceánu, vodopádov, vtáčieho spevu alebo dažďa. Použite hudbu ako doprovod k cvičeniu alebo pohybu, ako by ste ju použili na hodine aerobiku, alebo na povzbudenie pacientov k tancu. V skupine je tanec sociálnou aktivitou, ktorá je zároveň cvičením a môže zahŕňať dotyky. Fyzické cvičenie a spomínanie sú dva silné nástroje pre prácu s Alzheimerovou chorobou a ich kombinácia bezpochyby vyústi do radostnej aktivity. Melódie veľkých skupín a klasické hudobné rytmy pacienti rozpoznajú a nabudí ich to k pohybu.

Chuťová stimulácia

Chuť je v mnohých ohľadoch najpríjemnejší z našich zmyslov; veľa závisí aj od toho, koľko dôrazu človek kladie na jedlo a jedenie. Chuť je veľmi tesne naviazaná na arómu a môže viesť k rozpamätaniu. Bohužiaľ, naše zmysly vekom slabnú. V mnohých prípadoch je to u chuti pravdivejšie než u iných zmyslov. To neznamená, že náš pacient s Alzheimerovou chorobou nebude mať prospech z vystavenia chuťovej stimulácii, ale jedlá a nápoje výraznej chuti budú prospešnejšie ako jedlá s jemnou chuťou. Uchovávajte výber bylinkových a ochutených čajov. Buďte v kuchyni kreatívni a ponúknite rozmanité chute. V kuchyni je mnoho vecí, ktoré môžete použiť na stimuláciu chuťových pohárikov, keďže chuť je takmer vždy spojená s jedením. Nezabudnite sa orientovať na silné (ale nie nepríjemné) chute. Bylina sladkého drievka má napríklad silnejšiu chuť ako petržlen.

Dnes máte k dispozícii mnoho potravín, ktoré neboli dostupné, keď bol váš pacient s Alzheimerovou chorobou mladší. Napríklad plody exotického ovocia ako kiwi alebo karambola sú lahodne sladké a zároveň aj príjemné na pohľad. Rukola sa používa v Stredomorí po stáročia, ale u nás je ešte stále relatívne neznáma. Experimentujte s novými jedlami, receptami a novými nápojmi, rovnako ako by ste to urobili pri malých deťoch.

Tabuľka: Príklady čajov a ich chute

Čuchová stimulácia

Niektoré z našich najsilnejších spomienok a asociácií spúšťa aróma. Vôňa, ktorú si spájate s udalosťou alebo momentom v minulosti, vás často prenesie do tohto momentu. Môže však urobiť oveľa viac, než len rozhýbať pamäť. Korene aromaterapie siahajú stáročia dozadu, ale metódy extrahovania esenciálnych olejov sú oveľa mladšie. Rôznym olejom sa pripisujú rôzne liečivé účinky.

• Levanduľa: tradične sa považuje za upokojujúcu a vhodnú na vyrovnanie silných emócií. Tiež pôsobí antidepresívne a je využívaná pri nespavosti.
• Mäta pieporná: je stimulujúci a povznášajúci. Hovorí sa, že napravuje roztržitosť.
• Rozmarín: pomáha upokojiť a uvoľniť sa. Je používaná na stimulovanie mysle a upokojenie psychiky.

Tieto sú len niektoré esenciálne oleje, ktoré môžu byť účinné u ľudí s Alzheimerovou chorobou. Jeden so stimulačnými vlastnosťami a jeden s upokojujúcimi účinkami budú dobrým základom. Pamätajte, že dobrý čuch nie je na aromaterapiu potrebný. Nie je to aróma, ktorá je užitočná.

Použitie esenciálnych olejov nie je jediný spôsob, z ktorého môže mať pacient s demenciou čuchový benefit. Vôňa čerstvého chleba alebo koláčikov plniaca dom inšpiruje spomienky v takmer každom z nás, bez ohľadu na to, či človek dokáže tieto spomienky verbalizovať alebo nie. Vonné sviečky a kadidlá sú ľahkou cestou, ako priniesť vône do životného priestoru. Kadidlo poskytuje silnú arómu, a preto je obzvlášť vhodné, keď má človek oslabený čuch. So sviečkami a kadidlami však buďte opatrní. Nenechajte človeka s demenciou samotného s otvoreným plameňom ani so zapálenou vonnou tyčinkou. Nádoby s aromatickými zmesami a voňavé mydlá a krémy vnášajú do prostredia ďalšie vône. A nezabudnite priniesť aj vône prírody.

Hmatová stimulácia

Všetko, čoho sa dá dotknúť a všetko, čo sa môže dotknúť nás, môže byť stimulujúce. Každý pevný objekt má textúru, teplotu, tvar. V kolekcii môžete mať loptičky hladké alebo drsné, tvrdé či mäkké, chlpaté alebo nie. Skoro každý môže urobiť masáž, možno nie ako vyučený profesionál, ale dosť dobre na zmenu. A masáž nemusí byť celotelová. Ak ste niekedy boli na profesionálnej masáži, terapeut pravdepodobne použil masážny olej (ak nie, veľmi to odporúčame). Olej zabezpečuje lubrikáciu, nevyhnutnú pre masáž a môže byť aj aromatizovaný. Toto pridá masáži ďalší rozmer: aromaterapiu.

Zoznam vecí, ktoré môžeme použiť na hmatovú stimuláciu u ľudí s Alzheimerovou chorobou, je takmer nekonečný. Každej „veci“, každého objektu v našom svete sa môžeme v určitých medziach dotknúť. Počas prechádzky v lese zistíme, že kôra je na každom strome odlišná. Niektorá, ako kôra orechovca, je drsná, iná oveľa hladšia, zvlášť kôra mladších stromov. Nielen povrch poskytuje hmatovú stimuláciu. Aj teplota sa rozlišuje použitím hmatu. Mokré či suché je hmatová dichotómia.

Mnohí z nás nemôžu zobrať pacientov s Alzheimerovou chorobou na prechádzku do lesa. Nanajvýš tak môžeme urobiť občas, robiť tak denne alebo týždenne však nie je reálne. Môžeme však priniesť kúsok lesa k pacientovi. Úlomok kôry má rovnaké hmatové vlastnosti, či sa nachádza na strome alebo nie. Po kúsku machu rastúcom v nádobe sa síce nedá chodiť, ale jeho jemnosť môže pacient oceniť. Na jar a v lete sú listy zelené, jemné a pružné. Neskôr sa stanú krehkými a nakoniec sa rozdrobia v dlani. Alebo šišky a žalude. Obe majú rôzne tvary, veľkosti a výraznú textúru. Nie je ťažké vytvoriť ani virtuálnu pláž či pobrežie. Vysypte trochu piesku na dno plytkej krabice. Na jeho povrch položte morské lastúry, kamene, vysušenú hviezdicu, vysušené riasy alebo čokoľvek, čo môžete nájsť na pláži. Potom nechajte pacienta objavovať rukami. Na zdokonalenie ilúzie pustite do pozadia vhodné video alebo zvukovú nahrávku. Lopty môžu mať rôzne veľkosti a povrchy. Mnohé sa dajú stlačiť. Ďalšie sa rozsvecujú alebo pri údere vydávajú rôzne zvuky. Zbierka lôpt môže poskytnúť priestor pre objavovanie. Alebo, ak máte vzťah k ručným prácam, vyrobte kolekciu vreciek s fazuľou z rôznych materiálov, napr. bavlny, hodvábu, vlny. Začnite zbierať predmety, ktoré môžu poskytnúť hmatovú stimuláciu. Objekty do kolekcie môžete nájsť takmer všade, ale musíte poznať svojho pacienta. Niektorí ľudia v neskorších štádiách Alzheimerovej choroby si dávajú veci do úst ako deti.

Autobiografická anamnéza

Prvým dôležitým krokom je zostavenie autobiografickej anamnézy. Pre jej zostavenie si vyčleníme dostatok času, aby sme v spolupráci s príbuznými pacienta získali čo najviac informácií o pacientovi. Autobiografická anamnéza obsahuje údaje týkajúce sa sociálnej situácie a zamestnania pacienta, kto ho môže a nemôže navštevovať. Zisťuje, akým spôsobom vykonáva hygienickú starostlivosť, ako si čistí zuby, aký spôsob holenia uprednostňuje. Zisťuje spôsob stravovania, aké zvuky rád počúva, aké materiály uprednostňuje, aké vône obľubuje. Zisťuje tiež, čo ho teší a nakoniec zážitok, ktorý bol v poslednom čase v jeho živote dôležitý (Friedlová, 2007, s. 133).

Cieľom starostlivosti pacientov je čo najviac sa priblížiť životu pred úrazom či ochorením. Vhodnou individuálnou starostlivosťou dokážeme pôsobiť na pacienta tak, že nie je spastický, je pokojný, dokáže fixovať pohľad, reaguje na oslovenie. U niektorých pacientov vidieť pokrok aj v tom, že sa krikom domáhajú svojich obľúbených filmov. Zaujímavé v starostlivosti o týchto pacientov je, že keď je pacient napríklad futbalovým fanúšikom, nie je problém zobrať ho na futbalový zápas. Pacient, ktorý má rád more, by mal absolvovať pobyt pri ňom. Pacientom by sa mali dopriať v rámci možností aktivity, ktoré rád robil pred zmenou zdravotného stavu. Podstatou BS je dosiahnutie maximálneho uspokojenia potrieb pacienta s využitým predchádzajúcich zážitkov a skúseností pacienta na najzákladnejšej úrovni vnímania. Neverbálne sa snažíme komunikovať pomocou navodenia príjemných pocitov a zážitkov v zmyslovej rovine. Ošetrovanej osobe sa snažíme vytvoriť prostredie, ktoré vracia spomienky alebo pripomína to, čo má aktuálne rada. Rôzne fotografie rodiny pri posteli, fotografie toho, čo má rada, steny namaľované v obľúbenej farbe, počúvanie obľúbených piesní, aromaterapia alebo navodenie vône, ktorú obľubuje. Fotografie podnecujú oko, aby fixovalo, hlavu, aby sa otáčala, pokiaľ toto nie je možné, navodzujú aspoň pocit bezpečia. Príjemná farba v okolí lôžka ukľudňuje, prináša dobrú náladu. Pacient, klient sa cíti príjemne. Pokiaľ je to možné, ideálne je pri lôžku, ak je v miestnosti okno, odhrnúť záves, aby ošetrovaný mohol sledovať, čo sa deje vonku. Akýkoľvek pohyb vonku, let vtákov, pohyb stromov, oblakov mení obraz a stimuluje zmysly. Otvoriť okno, aby cítil vône. Počúvanie piesní alebo aromaterapia majú okrem ukľudňujúcej funkcie aj funkciu stimulačnú - stimulácia sluchu, čuchu. Môžeme využiť vonné sviečky, aromatické oleje, alebo kľudne dať ohmatať a ovoňať ovocie, či kvety. Sluchové, zrakové a čuchové bunky musia byť neustále stimulované, aby nestrácali svoju funkciu. Ak je klient v zariadení sociálnych služieb, prostredie okolo lôžka by sa malo čo najviac podobať jeho pôvodnému domácemu. Niekde je možné priniesť si vlastný nábytok. Stačia aj veci z domu, ktoré mu ho budú pripomínať.

Desatoro bazálnej stimulácie

1. Privítajte a rozlúčte sa s klientom vždy rovnakými slovami.
2. Pri oslovení sa ho dotknite vždy na rovnakom mieste - iniciálny dotyk.
3. Hovorte zreteľne, jasne, nie príliš rýchlo.
4. Nezvyšujte hlas, hovorte prirodzeným tónom.
5. Dbajte, aby tón vášho hlasu, vaša mimika a gestikulácia zodpovedali významu vašich slov.
6. Pri rozhovore s klientom používajte takú formu komunikácie, na ktorú je zvyknutý.
7. Nepoužívajte v reči zdrobneniny.
8. Nehovorte s viacerými osobami naraz.
9. Pokúste sa redukovať rušivé zvuky okolitého prostredia.
10. Ak sa chcete o bazálnej stimulácii dozvedieť viac, môžete navštíviť otvorené kurzy, ktoré organizuje občianske združenie CDKL5 Slovakia.

tags: #bazalna #stimulacia #u #seniorov