Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Invalidný dôchodok je dôležitá sociálna dávka určená pre občanov, ktorých zdravotný stav im obmedzuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.
Na Slovensku sa rozlišuje medzi čiastočným a plným invalidným dôchodkom, pričom nárok na čiastočný invalidný dôchodok vzniká pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale najviac 70 %.
Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok, jeho výpočet, ako aj na ochranu práv invalidov v pracovnoprávnych vzťahoch.
Kto je občan so zdravotným postihnutím v pracovnom práve?
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.
Nie je to osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.
Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok
Nárok na invalidný dôchodok, vrátane čiastočného, je podmienený splnením niekoľkých základných kritérií. Tieto kritériá sa týkajú poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia.
Posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (ZSP) sa pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádza z lekárskych správ a odborných lekárskych vyšetrení. Miera poklesu je určená v percentách a pre jednotlivé druhy zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. 4 ZSP.
Pri viacerých zdravotných postihnutiach sa percentuálne miery poklesu nesčítavajú. Avšak, miera poklesu určená podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia sa môže zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zohľadňuje sa predchádzajúci výkon zárobkovej činnosti, dosiahnuté vzdelanie, skúsenosti a schopnosť rekvalifikácie.
Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia
Ďalšou podmienkou nároku na invalidný dôchodok je dosiahnutie požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Ak občan túto podmienku nespĺňa, existuje možnosť doplatenia poistného podľa § 142 ods.
Príklad: Pán Ivan, narodený v roku 1995, mal k 3.8.2023 len 4 roky a 8 mesiacov dôchodkového poistenia. V roku 2021 bol evidovaný ako nezamestnaný. Ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok si dodatočne doplatil poistné za obdobie, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Pri doplatení poistného si občan sám určí vymeriavací základ, ktorý je najmenej vo výške minimálneho vymeriavacieho základu a najviac v sume maximálneho možného základu platného v roku, za ktorý sa poistné dopláca. Odporúča sa vymeriavací základ najviac vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, pretože osobný mzdový bod môže byť najviac 3.
Prečo nemusíte poberať plný štátny dôchodok ani s 35 rokmi odpracovaných príspevkov na národné poistenie
Výpočet čiastočného invalidného dôchodku
Suma invalidného dôchodku závisí od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Pokles schopnosti o viac ako 40 %, ale najviac 70 %
Suma invalidného dôchodku občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 2 ZSP.
Príklad: Pani Ilona, narodená v roku 1992, získala k 3.8.2023 8 rokov dôchodkového poistenia.
Invalidný dôchodok invalida z mladosti
Špecifický prípad nastáva pri invalidoch z mladosti, ktorí majú nárok na invalidný dôchodok aj bez splnenia podmienky dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia.
Príklad: Pán Igor je invalid z mladosti. Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a je uznaný za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku je 46 rokov.
Faktory ovplyvňujúce výšku invalidného dôchodku
Pri určení sumy invalidného dôchodku sa zohľadňuje niekoľko faktorov:
- Obdobie Dôchodkového Poistenia: K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
- Osobný Mzdový Bod (OMB): Priemer osobných mzdových bodov dosiahnutých v rozhodujúcom období.
- Dôchodkový Vek: Dôchodkový vek je určený pre jednotlivé vekové ročníky v prílohe č. 2 ZSP. Pri určení pripočítaného obdobia sa pri stanovení dňa dovŕšenia dôchodkového veku nezohľadňuje výchova dieťaťa.
Dodatočné získanie obdobia dôchodkového poistenia
Obdobie dôchodkového poistenia je možné získať aj dodatočne, napríklad doplatením poistného alebo dobrovoľným dôchodkovým poistením.
Príklad: Pani Iveta bola dobrovoľne dôchodkovo poistená v čase od 1.2.2023 do 31.7.2023. Získala tak obdobie dôchodkového poistenia, ale v rozsahu menej ako jeden rok.
Valorizácia invalidných dôchodkov
Invalidné dôchodky sa pravidelne valorizujú, teda zvyšujú, aby sa zabezpečilo zachovanie ich reálnej hodnoty. Valorizácia sa vykonáva na základe medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. V roku 2023 sa invalidné dôchodky valorizovali dvakrát.
Ochrana práv invalidov v pracovnoprávnych vzťahoch
Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Avšak, je dôležité, aby boli dodržiavané ich práva a zabezpečené vhodné pracovné podmienky.
Povinnosť zamestnávať zdravotne postihnutých
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.
Odvody do zdravotnej poisťovne
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov (od 1. januára 2025):
- 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia.
- 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Pracovné podmienky a obmedzenia
Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci. Práca nadčas je možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ by mal prihliadať na zdravotné obmedzenia zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Ak by nadčasy mohli ohroziť zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže nariadiť prácu nadčas len so súhlasom zamestnanca.
Výpoveď a ochrana pred ňou
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce.
Možnosti skončenia pracovného pomeru
Najprijateľnejšou možnosťou skončenia pracovného pomeru je dohoda. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú dohodu o skončení pracovného pomeru písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce.
Pracovný čas a prestávky
Zamestnávateľ je povinný vyplácať mzdu podľa skutočne odpracovaných hodín a podľa dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve. Ak ste riadne prihlásená do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ za vás odvádza poistné, máte nárok na nemocenské dávky. Pri pracovnej zmene dlhšej ako 6 hodín máte nárok na prestávku na odpočinok a stravovanie v trvaní najmenej 30 minút (§ 91 Zákonníka práce).
Chránená dielňa a chránené pracovisko
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
- Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
- Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Prečo nemusíte poberať plný štátny dôchodok ani s 35 rokmi odpracovaných príspevkov na národné poistenie
Pomoc v práci
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony.
Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Dôležité kontakty a inštitúcie
Ak máte podozrenie na porušovanie vašich práv, odporúča sa kontaktovať inšpektorát práce (www.ip.gov.sk), kde môžete podať podnet aj anonymne.