Komplexný sprievodca starostlivosťou o drény a drenážne systémy

Drenážne systémy a odsávacie cievky sa používajú na odstránenie tekutín, vzduchu alebo iných látok z tela pacienta počas a po chirurgických zákrokoch. Dreny pomáhajú zabrániť nahromadeniu tekutín v chirurgických ranách, čo môže znížiť riziko infekcií a urýchliť hojenie. Odsávacie cievky slúžia na presné a efektívne odstránenie tekutín a sekrétov z dýchacích ciest alebo iných dutín tela. Sú navrhnuté tak, aby zabezpečili bezpečnosť a komfort pacienta a efektívnosť pre zdravotnícky personál.

Tento článok je určený pre zdravotníckych pracovníkov, študentov medicíny a všetkých, ktorí sa zaujímajú o túto oblasť.

Punkcia: Diagnostický a terapeutický nástroj

Punkcia je chirurgický výkon, ktorý sa bežne používa v medicíne na diagnostické a terapeutické účely. Vykonáva sa prepichnutím tkaniva alebo orgánu ihlou na odber vzorky tekutiny, aplikáciu lieku alebo odstránenie nahromadenej tekutiny. Ak nie je možné vyriešiť problém jednorázovou punkciou, je potrebné zaviesť drenáž.

Typy punkcií

• Punkcia kĺbov: Na diagnostické alebo terapeutické účely, napríklad odstránenie výpotku z kolenného kĺbu s následnou aplikáciou lieku. Kolenný kĺb sa pichá z laterálnej strany za prísne aseptických podmienok.
• Punkcia fluidothoraxu: Odstránenie tekutiny z hrudnej dutiny, ktorú vykonávajú špecialisti - internisti.
• Punkcia kostnej drene: Odber vzorky kostnej drene na diagnostické účely, vykonávajú špecialisti - internisti.
• Biopsia pečene: Odber vzorky tkaniva pečene na diagnostické účely, vykonávajú špecialisti - internisti.
• Punkcia peritonea a peritoneálnych orgánov: Vykonáva sa pri diagnostických aj liečebných postupoch. Často sa robí laváž aj drenáž súčasne. Pacient pri punkcii leží, niekedy s mierne vyvýšenou hornou polovicou tela.
• Punkcia Douglasovho priestoru: Má diagnostický význam.
• Lumbálna punkcia: Napichnutie subarachnoidálneho priestoru v oblasti cisterna terminalis. Ide o častý diagnostický výkon pri vyšetrení mozgovomiechového moku, najmä pri krániocerebrálnom poranení.

Technika punkcie

Zpravidla sa punkcia robí priamočiaro, najkratšou cestou. Niekedy je punkcia vedená schodovite, aby punkčný kanál po vytiahnutí ihly nebol priamočiary. Peroperačne za kontroly USG alebo CT. Pri punkcii sa využívajú ihly rôzneho lúmenu (priesvitu) a dĺžky, niekedy s mandrénom, aby nedošlo k upchatiu lúmenu pri prenikaní tkanivom. Pacient pri punkcii sedí alebo leží na chrbte.

Komplikácie punkcie

• Pneumotorax: Vznik vzduchu v hrudnej dutine.
• Fluidotorax: Nahromadenie tekutiny v hrudnej dutine.
• Hemoperitoneum: Nález je spravidla pozitívny až pri vyššom hemoperitoneu (300 - 500 ml).

Drenáž: Odvod tekutín a vzduchu

Cieľom drenáže je odvádzať krv, rôzne sekréty alebo hnis z rany, telových dutín a abscesov. Drenážna hadica ústi do zberného vrecka alebo do absorpčnej vrstvy obväzu.

Typy drenáže

• Prirodzená drenáž: Vzniká pri spontánnej perforácii abscesu, incízii alebo povolení stehov v rane. Sekrét sa odsáva do absorpčnej vrstvy obväzu, podľa potreby sa mení.
• Kapilárny drén (cigaretový, knôtový): Pozostáva z jemnej gumovej hadičky, do ktorej je vložený prúžok mulu. Používa sa pri abscesoch a nehojacich sa ranách na princípe nasávania. Mulový drén je vyrobený z hydrofilového mulu, pred zavedením sa môže navlhčiť liečivým roztokom, masťami.
• Trubicový, spádový (pasívny) drén: Princípom je odsávanie sekrétu v smere prirodzeného smeru pádu. Tekutina vďaka gravitácii steká do zberného vrecka, ktorý musí byť položený nižšie než rana. Používa sa po operácii žlčových ciest.
• Drenáž za využitia podtlaku (aktívny): V podtlakových fľašiach, kde prebieha aktívne odsávanie tekutín. Odsávanie prebieha nepretržite a zabraňuje vstupu infekcie do rany. Skladá sa z dierovanej hadičky a zberného zariadenia s negatívnym tlakom (väčšinou stlačený gumový balónik, v ktorom záporný tlak vyvoláva návrat do pôvodného tvaru). Podtlak je tvorený vodnou vývevou či odsávacím zariadením. Možnosť drenáže je s nízkym (7-15 kPa) či s vysokým (80-90 kPa) podtlakom. Redonov drén je vyvedený do nádobky s negatívnym tlakom, je nutná kontrola podtlaku. Obsahuje indikátor hodnoty podtlaku, keď klesne, je potreba vymeniť alebo je drén nefunkčný.
• Drenáž s preplachom: Obsahuje prívod preplachovacieho roztoku na jednom konci rany a saciu trubicu na druhom konci. Používa sa pri hnisavých ranách na odvádzanie sekrétu, môže byť otvorený aj uzavretý. Lavážny roztok (napr. betadine alebo fyziologický roztok) sa aplikuje horným drénom.
• Drenáž s jednocestným vodným ventilom: Koniec trubice odvádzajúci vzduch alebo tekutinu je ponorený 3 až 5 cm pod hladinu antiseptického roztoku, čím je vytvorený jednocestný vodný ventil. Využíva sa napr. pri odsávaní vzduchu z pleurálnej dutiny (drenáž pneumothoraxu) alebo poúrazový pneumotorax. Pri každom výdychu je vzduch vytlačený, ale sily pôsobiace pri nádychu nestačia na spätné nasatie vzduchu.
• Dvojfľašový systém: Systém 2 fliaš, z ktorých jedna slúži na zhromažďovanie sekrétu a druhá je napojená na aktívny odsávací systém.

Starostlivosť o drény

Je dôležité drénovať dutinu najkratšou možnou cestou k jej najnižšiemu miestu. Pri preventívnej drenáži rany alebo brušnej dutiny sa drén ponecháva zvyčajne 2 - 3 dni (podľa výdaja do drénu).

Postup pri ošetrovaní drenážneho systému:

1. Jednorázové odsatie maximálne 1,5 litra alebo rýchlosťou 0,5 litra/hodina. (Ak sa objaví zhoršenie dychu, bolesti na hrudi, dráždivý kašeľ alebo vazovagálne príznaky: zastaviť sanie - POZOR!).
2. Pri upchatí drénu preplachujeme 20-50 ml fyziologického roztoku.
3. Asi polovica expertov odporúča pred vytiahnutím drénu zaklipovanie drénu s prevedením kontrolného skiagramu hrudníka po 4-24 hodinách k vylúčeniu malého vzduchového úniku.

Serózna drenáž

Serózna drenáž sa vzťahuje na tekutinu, ktorá je typicky číra alebo mierne žltkastej farby a možno ju pozorovať, ako odteká z rany, rezu alebo telesnej dutiny. Tento typ tekutiny je produkovaný ako súčasť prirodzenej liečebnej reakcie tela na zranenie, operáciu alebo infekciu. Zatiaľ čo serózna drenáž je vo všeobecnosti normálnou súčasťou procesu hojenia, je dôležité pochopiť jej príčiny, keď môže naznačovať základný problém, a ako ho efektívne zvládnuť.

Príčiny seróznej drenáže

Serózna drenáž je najčastejšie spôsobená prirodzeným procesom hojenia tela po úraze, operácii alebo infekcii.

• Hojenie rán: Po úraze alebo operácii telo produkuje seróznu tekutinu ako súčasť zápalovej reakcie.
• Infekcie: Zatiaľ čo purulentná drenáž je zvyčajne spojená s infekciou, niektoré typy bakteriálnych alebo vírusových infekcií môžu spôsobiť odtok seróznej tekutiny z rany alebo miesta infekcie. Ak baktérie alebo huby vstúpia do rany alebo miesta poranenia, serózna tekutina sa môže infikovať a zmeniť sa na hnisavú drenáž.
• Lymfatická drenáž: Lymfatická tekutina, ktorá je číra a má podobný vzhľad ako serózna drenáž, môže unikať z lymfatických ciev po traume alebo operácii.
• Popáleniny: Po popáleninách môže telo produkovať seróznu tekutinu ako súčasť procesu hojenia.

Zvládanie seróznej drenáže

Liečba seróznej drenáže bude závisieť od základnej príčiny drenáže. U väčšiny ľudí sa serózna drenáž vyrieši sama, keď sa telo uzdraví. V niektorých prípadoch však môže byť potrebný lekársky zásah.

• Starostlivosť o rany: Udržiavanie rany alebo poranenia čisté a suché je nevyhnutné, aby sa zabránilo infekcii.
• Odpočinok: Pre zotavenie je dôležité nechať postihnutú oblasť odpočívať a liečiť sa bez nadmerného tlaku alebo námahy.
• Lokálne liečby: Antifungálne alebo antimikrobiálne krémy sa môžu použiť, ak je drenáž spôsobená plesňovou infekciou alebo inou mikrobiálnou príčinou.
• Obväzy na rany: Na absorbovanie drenáže a ochranu rany pred infekciou sa môžu použiť špeciálne obväzy na rany.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Zatiaľ čo serózna drenáž je zvyčajne normálnou súčasťou procesu hojenia, existujú situácie, v ktorých by ste mali vyhľadať lekársku pomoc. Ak sa drenáž stane nadmernou, zmení farbu, vyvinie nepríjemný zápach alebo je sprevádzaná horúčkou, zvýšenou bolesťou alebo inými príznakmi infekcie, vyhľadajte lekársku pomoc.

Drenážne riešenia pre balkóny a terasy

Cielené odvádzanie vlhkosti predstavuje jednu z hlavných úloh, ktorú je nutné zvládnuť pri konštrukcii balkónov a terás. Schlüter ® ponúka drenážne riešenie s trvalou funkčnosťou a vysokou zaťažiteľnosťou.

Typy drenážnych systémov pre exteriér

• Kontaktná kapilárne pasívna drenáž: Spoľahlivá a trvalo funkčná, pokladá sa do tenkej vrstvy lepidla na kontaktnú izoláciu položenú v spáde. Skladá sa z uzavretej polyetylénovej fólie, ktorá má na jednej strane výlisky v tvare kužeľov.
• Plošná drenáž: Spoľahlivá a trvalo účinná, ukladaná na vodorovnej izolácii v spáde. Je vyrobená z dierovanej, polyetylénovej fólie s výliskami, odolávajúcimi tlaku.
• Drenážny žľab: Účinné riešenie pri nedostatočnej výške pre napojenie vodotesných izolácií na stavebné diely, dverné rámy, steny. Voda pretečie otvormi drenážneho žľabu až na úroveň izolácie a odteká v plošnej drenáži medzi izoláciou a konštrukciou nášľapnej vrstvy k odvodneniu.
• Terče pod dlažbu: Plastové krúžky z trvanlivého polystyrénu alebo polyetylénu odolného proti hnilobe, ktoré slúžia ako pomôcky pre pokladanie veľkoformátových dlaždíc a dosiek na balkóny a terasy. Voda z dlažby je odvádzaná voľnými škárami v dlažbe do drenážneho priestoru. Ide o predmontovaný kombinovateľný systém terčov pod dlažbu, ktorý umožňuje realizovať individuálne konštrukčné výšky od 3 mm do viac ako 1 m. S jeho pomocou možno vyrovnať ľubovoľný spád od 0% do 10%.

Sifónové a elektropneumatické drény pre stabilizáciu zosuvov

Vhodnou metódou na sanácie zosuvov odvodnením je metóda odvodnenia pomocou sifónových a elektropneumatických drénov. Dokazujú to početné aplikácie vo svete a už aj v Českej republike v lokalite Ležáky-Most, kde sa týmto spôsobom stabilizoval zosuvný svah starej hnedouhoľnej ťažobnej povrchovej jamy.

Sifónové drény

Na udržanie stáleho prietoku v sifónovom potrubí treba zabezpečiť, aby atmosférický tlak pôsobil na obidva voľné povrchy na každom konci potrubia alebo každý koniec bol ponorený do nádoby s vodou, prípadne sa použilo potrubie v tvare U. Na zabezpečenie vyprázdnenia vody z vrtu (studne) sa na jeho dno inštaluje zásobník s vodou, do ktorého sa ponorí jeden koniec sifónového potrubia. Ak sa úroveň vody vo vrte (studni) zdvihne, systém sa spustí a vyprázdni vodu zo studne. Prietok prebieha až do chvíle, kým úroveň vody neklesne. Zrýchleným prietokom sa vyplavia všetky bubliny, ktoré sa v potrubí nachádzali. Je dôležité nastaviť zásobník tak, aby sa dosiahol dostatočný prietok na zabezpečenie stáleho odčerpávania a vyplavovania bublín. Prietok pokračuje, až kým nie je systém vyčistený a bez bublín. Po vyčistení systému sa proces vyplachovania samočinne zastaví. Úroveň vody sa vo výplachovom systéme (v plastovom zásobníku) následne zdvihne na predurčenú výšku. Prietok sa potom opäť obnoví a cyklus sa opakuje. Aby sa zabránilo upchatiu systému bublinami, na konci každého výplachového potrubia je umiestnený výtokový kus.

Implementácia hĺbkového drenážneho systému pomocou sifónových drénov

Implementácia hĺbkového drenážneho systému pomocou sifónových drénov vyžaduje vyhĺbenie radu studní, šácht a spájajúceho potrubia, cez ktoré systém komunikuje. Používa sa termoplastické potrubie s priemerom 200 až 300 mm, v ktorom sa vedie sifónové potrubie medzi jednotlivými šachtami. Potrubie sa vedie do výtokovej šachty, ktorá sa umiestňuje nižšie v porovnaní s drenážnymi studňami. Dno výtokovej šachty musí byť umiestnené o 0,7 m pod referenčnou rovinou. Vzdialenosť medzi šachtami (studňami) závisí od priepustnosti zeminy, ale vo všeobecnosti sa pohybuje medzi 3 až 5 m. Z výtokovej šachty sa prúd vody vypúšťa do kanalizácie alebo vodného toku.

Postup inštalácie sifónových drénov

1. Pred samotným vŕtaním studne sa vykope rigol, do ktorého sa umiestni skruž tvoriaca šachtu.
2. Okolo šachty sa realizuje obsyp štrkom so zrnitosťou 2 až 4 mm.
3. Po zrealizovaní šachty nasleduje vŕtanie studne. Studňa sa vŕta minimálne do hĺbky 12 m pod dnom šachty. Vrtný priemer studne je bežne 180 až 250 mm.
4. Do studne sa umiestni sifónový drén - perforovaná plastová rúra s vnútorným priemerom 100 mm (veľkosť otvorov 1 mm).
5. Každé sifónové potrubie sa vo výtokovej šachte ukončuje automatickým násoskovým zariadením, ktoré sa v prípade zvýšenej hladiny podzemnej vody v drenážnej studni otvorí, takže sa z nej začne čerpať voda.
6. Sifón (násoska) sa inicializuje natlakovaním dostatočného množstva čerstvej vody do systému. Počas prvých týždňov práce celého systému je možné, že sa do neho dostanú jemné častice vyplavené zo zeminy.

Elektropneumatické drény

Elektropneumatické drény sa vyvinuli na stabilizáciu zosuvov, a to čerpaním podzemnej vody z vertikálnych vrtov, ktoré zasiahnu všetky zvodnené horizonty. Tieto vrty musia byť dostatočne hlboké s perforovanými rúrami z plastu s vnútorným priemerom 110 mm, s vymedzením a s obsypom zo štrkovej frakcie, ktorou sa zabezpečí dobrá filtrácia vody pritekajúcej do vrtu. Hĺbková drenáž v hornine so slabou priepustnosťou k = 1 . 10-5 m/s v hĺbke viac ako je 6 m pod terénom, kde účinok filtrov už nie taký vysoký, je v súčasnosti technicky zložitá.

Princíp fungovania

Elektrický kábel pripojený v čerpacej studni na detektor úrovne hladiny sa vyvádza cez prívodné potrubie na riadiaci panel a zvlášť na pripojené relé (súčiastka sa skladá zo spínača a cievky). Vzduchové potrubie pripojené k pumpe sa podobne ako solenoid (elektromagnet) a relé pripája na riadiaci panel cez prívodné potrubie. Na výpustné potrubie sa na povrchu pripája potrubie, ktorým sa voda odvádza od pumpy. Kompresor a prijímač môžu byť od riadiaceho panela vzdialené až 3 000 m, ak to vyžadujú podmienky zariadenia staveniska. Vodné spojenie nastane vtedy, keď voda dosiahne spodný senzor a vystúpi až na úroveň horného senzora. Tieto dva senzory sú pripojené na relé, ktoré otvorí solenoid. Po spojení senzorov vodou sa začne stlačený vzduch tlačiť cez vstupné vzduchové potrubie do elektropneumatického drénu. Naplnený drén vzduchom vytlačí vodu z pumpy cez výpustné potrubie.

Implementácia hĺbkovej drenáže a systém elektropneumatických drénov

Implementácia hĺbkovej drenáže a systém elektropneumatických drénov vyžaduje sieť studní, šácht a spojovacieho potrubia, cez ktoré sa vedie potrubie stlačeného vzduchu, signálny kábel a výpustné potrubie. Všeobecné usporiadanie je podobné ako pri sifónových drénoch.

Postup inštalácie elektropneumatických drénov

1. Pred samotným vŕtaním studne sa vykope rigol, do ktorého sa umiestni skruž tvoriaca šachtu.
2. Okolo šachty sa realizuje obsyp štrkom so zrnitosťou 2 až 4 mm.
3. Po zrealizovaní šachty nasleduje vŕtanie studne. Studňa sa vŕta maximálne do hĺbky 40 až 50 m pod dnom šachty. Vrtný priemer studne je bežne 180 až 250 mm.
4. Do studne sa umiestni elektropneumatický drén - perforovaná plastová rúra s vnútorným priemerom 100 mm (veľkosť otvorov 1 mm).

Údržba elektropneumatických drénov

Spojenie a ochrana prvkov distribúcie stlačeného vzduchu sa musí starostlivo kontrolovať každý rok, aby nenastali nekontrolované straty vzduchu vo vedení alebo poruchy v dôsledku zlej filtrácie alebo sušenia vzduchu. Filtračné prvky vzduchového filtra sa za bežných prevádzkových okolností (po 4 000 hodinách) musia meniť jedenkrát za rok. Ak je to nevyhnutné, treba každý rok skontrolovať aj relé a solenoid. Údržbu prevádzky elektropneumatických drénov treba vykonávať aspoň jedenkrát za rok, v závislosti od kvality vody. Komora elektropneumatickej pumpy, ktorá je ponorená vo vode, sa dá vybrať a vyčistiť prúdom čistej vody. Monitorovať zariadenie a sledovať potrebné údaje možno vďaka elektrickým a elektronickým súčastiam, ktoré systém obsahuje. Počet čerpacích cyklov sa zaznamenáva automaticky. Všetky inštalované zariadenia sa napájajú na datalogger. Hodnoty sa zaznamenávajú v hodinových intervaloch. Tieto údaje možno preniesť cez sieť GSM a prezentovať zákazníkovi cez internetové pripojenie.

tags: #asistencia #pri #starostlivosti #o #dreny #a