Edukácia seniorov v sociálnych zariadeniach: Komplexný pohľad na prácu Ctibora Határa

Edukácia seniorov v sociálnych zariadeniach predstavuje dôležitú oblasť, ktorá prispieva k zvyšovaniu kvality života a aktívnemu starnutiu. V kontexte demografických zmien a predlžovania strednej dĺžky života je kľúčové venovať pozornosť vzdelávaniu a rozvoju seniorov, ktorí žijú v sociálnych zariadeniach. Tento článok sa zameriava na analýzu edukácie seniorov v týchto zariadeniach, s prihliadnutím na publikácie a výskumy, ktoré sa tejto téme venujú.

Hoci problematika vzdelávania starších ľudí nie je nová, vždy otvára nový priestor pre konštruktívnu diskusiu o tom, akým smerom sa uberať ďalej v edukácii seniorov. V povedomí širokej odbornej i laickej verejnosti sú azda najznámejšie univerzity tretieho veku, ktorých dlhoročná história a popularita sú zárukou ich ďalšej existencie a perspektívneho smerovania. Aké však majú možnosti edukácie starší ľudia, ktorí ostatné roky svojho života prežívajú v sociálnych zariadeniach, sa neraz stáva okrajovou otázkou.

Význam edukácie seniorov v rezidenciálnych zariadeniach

Edukácia seniorov má mnohostranný význam. Nielenže umožňuje udržiavať kognitívne funkcie a predchádzať mentálnemu úpadku, ale tiež podporuje sociálnu interakciu, zvyšuje sebaúctu a pocit užitočnosti. Seniori naďalej zostávajú indivíduami s rôznorodými potrebami, záujmami a niekedy aj životnými ašpiráciami. Uspokojovanie potrieb staršieho človeka sa stáva jedným z predpokladov kvalitnejšieho života, i keď je sprevádzaný viacerými obmedzeniami (zdravotné, sociálne, ekonomické a i.) a problémami. V štúdii venujeme pozornosť edukácii seniorov v sociálnych zariadeniach (t. j. otázke inštitucionalizácie seniorskej edukácie) a hodnoteniu jej (predpokladaného) vplyvu na kvalitu života klientov.

Príklady edukačných aktivít pre seniorov:

• Kognitívne tréningy: Zamerané na zlepšenie pamäti, pozornosti a ďalších kognitívnych funkcií.
• Tvorivé dielne: Umožňujú seniorom vyjadriť sa prostredníctvom rôznych umeleckých aktivít, ako je maľovanie, keramika alebo ručné práce.
• Diskusné kluby: Poskytujú priestor na výmenu názorov, zdieľanie skúseností a rozvoj kritického myslenia.
• Počítačové kurzy: Zamerané na získanie základných zručností v práci s počítačom a internetom, čo umožňuje seniorom zostať v kontakte s rodinou a priateľmi a získavať informácie.
• Pohybové aktivity: Cvičenia zamerané na udržanie fyzickej kondície a mobility.
• Vzdelávacie prednášky a semináre: Zamerané na rôzne témy, ako je zdravie, výživa, financie alebo história.

Ďalšou kľúčovou otázkou je profesionalizácia rezidenciálnej seniorskej edukácie. Sme toho názoru, že odborné edukačné aktivity a všetky s nimi súvisiace činnosti by mali byť vykonávané na profesionálnom základe, nie intuitívne a sporadicky, čo nás núti uvažovať nad možnosťami ich odborného zabezpečovania. Práve tu nachádzame priestor pre uplatnenie (sociálnych) andragógov ako kvalifikovaných pracovníkov (nielen) pre oblasť edukácie starších ľudí.

Ctibor Határ a jeho prínos v oblasti edukácie seniorov

Prof. PaedDr. Ctibor Határ, PhD. pôsobí na Katedre pedagogiky PF UKF v Nitre ako profesor v študijnom odbore Učiteľstvo a pedagogické vedy. Aktuálne je garantom bakalárskeho, magisterského a doktorandského študijného programu andragogika v dennej i externej forme štúdia. K jeho najvýznamnejším knižným publikáciám z andragogiky patria:

• Edukácia seniorov v sociálnych zariadeniach (Nitra 2008)
• Sociálna andragogika. Kapitoly z teórie a metodiky sociálno-edukačnej starostlivosti o dospelých (Nitra 2012)
• Geragogika. Vybrané kapitoly z teórie a metodiky edukácie seniorov (Nitra 2014)
• Kvalita života inštitucionalizovaných seniorov v edukačnom kontexte (Nitra 2014)
• Sociálny andragóg v systéme starostlivosti o inštitucionalizovaných dospelých a seniorov (nielen) so zdravotným postihnutím (Nitra 2016)

Edukácia seniorov v sociálnych zariadeniach je témou, ktorej sa Ctibor Határ venoval vo svojich publikáciách. Jeho dielo prináša cenné poznatky a analýzy v tejto oblasti. Határ sa zameriava na špecifické potreby seniorov v sociálnych zariadeniach a navrhuje efektívne metódy a stratégie edukácie, ktoré zohľadňujú ich individuálne schopnosti a záujmy. Práca Ctibora Határa zdôrazňuje potrebu holistického prístupu k edukácii seniorov, ktorý zahŕňa nielen kognitívne, ale aj sociálne, emocionálne a fyzické aspekty.

Výskumné projekty s dôrazom na edukáciu seniorov

Z oblasti andragogiky sa na Katedre pedagogiky PF UKF v Nitre za posledných 15 rokov riešili, resp. riešia tieto výskumné projekty:

• 2012 - 2014: výskumná úloha VEGA MŠVVaŠ SR a SAV č.1/0024/12: Evalvácia vplyvu edukácie na kvalitu života seniorov v rezidenciálnych podmienkach (vedúci projektu: Ctibor Határ)
• 2013 - 2015: projekt ŠF EÚ kód ITMS 26120130028: Zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania seniorov na Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre (vedúci projektu: Marcela Verešová)
• 2015 - 2017: výskumná úloha VEGA MŠVVaŠ SR a SAV č.1/0176/15: Paradigmy v edukácii zdravotne znevýhodnených dospelých a seniorov v rezidenciálnej starostlivosti (vedúci projektu: Monika Ivančíková, Ctibor Határ)
• 2018 - 2020: výskumná úloha VEGA MŠVVaŠ SR a SAV č.1/0001/18: Príprava na starnutie a starobu - možnosti andragogickej intervencie (vedúci projektu: Ctibor Határ)

Okrem uvádzaných projektov sa na pracovisku riešili a riešia aj projekty z pedagogickej vedy, na ktorých participovali aj andragógovia.

Kvalita života seniorov a faktory ju ovplyvňujúce

Kvalita života sa stáva často traktovaným pojmom ostatnej doby. E. Heřmanová (2012, s. 408) uvádza, že pojem kvalita života je multidimenzionálnym pojmom, ktorý má viacero významových dimenzií, a to materiálnu (existenciálnu), psychologickú, kultúrno-antropologickú, morálnu, sociologickú, medicínsku, estetickú a i. Z uvedeného teda vyplýva, že na kvalitu života (nielen) seniorov možno nazerať optikou viacerých vied či vedných disciplín. Okrem pojmu kvalita života sa v odbornej literatúre môžeme stretnúť s ďalšími súvzťažnými, prípadne synonymne chápanými pojmami, ako napr. sociálna pohoda, pocit pohody, individuálny stav pohody, sociálny blahobyt, ľudský rozvoj, životná úroveň, šťastie, zdravie, bohatstvo, spokojnosť a i. (Heřmanová, E., 2012, s. 409).

Pohoda a spokojnosť v rôznych oblastiach života predstavujú spoločný menovateľ väčšiny definícií kvality života, a zároveň sú kľúčovými zložkami indikátorov individuálnej kvality života. „Kvalitu života je možno chápať ako rozdiel medzi očakávaním a tým, čo človek v skutočnosti v živote dosiahne. Čím menší je rozdiel, tým je vyššia kvalita života. Čím menej je človek schopný dosiahnuť svoje očakávania, tým horšia je kvalita jeho života“ (in: Tokárová, A., 2002, s. 26). Samotnú kvalitu života je potrebné vždy skúmať a popisovať v konkrétnych historických, ekonomických, politických, teritoriálnych, ako aj filozofických, duchovných a sociokultúrnych podmienkach.

Podľa M. Hrozenskej a D. Dvořáčkovej (2013, s. 27) je potrebné kvalitu života (seniorov) „hodnotiť z perspektívy rôznych väzieb, ktoré sú porovnateľné s hierarchiou potrieb človeka“. D. Dvořáčková a A. Mojžíšová (2011) uvádzajú, že existuje špecifická skupina faktorov, ktoré majú vplyv na kvalitu života človeka. Autorky k nim radia vek, pohlavie, rodinnú situáciu, polymorbiditu, dosiahnuté vzdelanie, hodnotový systém človeka, ekonomickú situáciu, kultúru a i. (in: Hrozenská, M., Dvořáčková, D., 2013, s. 27).

Súčasné výskumy subjektívnej kvality života sa orientujú na tri kľúčové oblasti:

1. celková spokojnosť so životom,
2. spokojnosť s parciálnymi oblasťami života (rodina, práca, bývanie, sebarealizácia a pod.),
3. hľadanie najvýznamnejších faktorov, ktoré podmieňujú vznik subjektívneho pocitu kvalitného a zmysluplného života a hľadanie vzťahu medzi danými faktormi (Heřmanová, E., 2012, s. 411).

Predmetom nášho záujmu sa stáva edukácia ako konkrétny profesijný nástroj (sociálneho) andragóga, pomocou ktorého možno ovplyvniť spokojnosť seniorov s vlastným životom, resp. kvalitu života.

I. Farský et al. (2007) identifikovali faktory, ovplyvňujúce kvalitu života seniorov, žijúcich v rezidenciálnych podmienkach, medzi ktoré radia sebahodnotenie, funkčný potenciál v societe, akceptáciu zmenených životných podmienok, resp. adaptačno-adjustačný faktor spätý s pobytom v zariadení a efektívne spracovanie straty (in: Farský, I., Solárová, M., 2010, s. 32-33). Domnievame sa, že viaceré oblasti možno ovplyvňovať aj prostredníctvom cielenej seniorskej edukácie v sociálnych zariadeniach.

Prieskum potrieb vzdelávania seniorov v sociálnych zariadeniach

V marci 2013 bol uskutočnený prieskum v dvoch zariadeniach sociálnych služieb, resp. v zariadeniach pre seniorov v pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja. Cieľom prieskumu bolo, okrem iného, zistiť, či majú v súčasnosti seniorskí klienti potrebu ďalej sa vzdelávať a v čom vidia význam vzdelávania vo vyššom veku pre samých seba.

Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že len 24 % všetkých respondentov má v súčasnosti potrebu ďalej sa vzdelávať, zatiaľ čo až 72 % všetkých respondentov túto potrebu vôbec nevykazuje. Seniori odôvodňovali svoj nezáujem o vzdelávanie (vysokým) vekom (11 respondentov), zdravotnými dôvodmi (4 respondenti), zabúdaním (1 respondent) a vôbec absenciou tejto potreby (1 respondent).

Celkový (ne)záujem, či skôr potreba starších ľudí v rezidenciálnej starostlivosti ďalej sa vzdelávať môže byť determinovaný/á viacerými faktormi, napr. okolnosťami, za ktorých boli seniori (dobrovoľne alebo nedobrovoľne) inštitucionalizovaní, dosiahnutým stupňom vzdelania, profesijnou a inými sociálnymi rolami, ktoré seniori v minulosti zastávali, prostredím, z ktorého do zariadenia prišli, životnými ašpiráciami, národnou mentalitou, samotnou osobnosťou, adaptačnou stratégiou a v neposlednom rade i zdravotným stavom seniorov.

Tabuľka 1: Zdravotný stav seniorov v sociálnych zariadeniach (Prieskum 2013)

Už pred realizáciou samotného prieskumu sme predpokladali, že ako „výborný“ bude vnímať svoj zdravotný stav len malý počet respondentov alebo nikto z opýtaných, čo môže na jednej strane súvisieť s objektívnou skutočnosťou zlého zdravotného stavu seniorov, a tým aj s ich odkázanosťou na ústavnú starostlivosť. Na strane druhej treba tiež uviesť, že zdravotný stav je pomerne často traktovanou témou medzi seniormi, ktorí sú zvlášť dobre zorientovaní v tejto problematike a neraz jej pripisujú veľký význam.

Andragogika a celoživotné učenie

V súčasnej spoločnosti sa celoživotné učenie stáva čoraz dôležitejším pre osobný a profesionálny rozvoj jednotlivcov, ako aj pre celkový spoločenský a ekonomický pokrok. Andragogika, ako veda o výchove a vzdelávaní dospelých, skúma procesy učenia sa, ktoré prebiehajú u dospelého človeka kedykoľvek a kdekoľvek počas jeho života, v rôznych podmienkach a prostrediach. V najvšeobecnejšom zmysle môžeme hovoriť o troch druhoch andragogického pôsobenia: výchovnom, vzdelávacom a poradenskom (Prusáková, 2008). Predmetom skúmania andragogiky sú teda procesy učenia sa dospelých, ktoré sa týkajú osobného, verejného a pracovného života.

Učenie sa ako celoživotný proces

Švec (2002) definuje učenie sa ako proces rozvojovej zmeny vo vedomostiach, schopnostiach, postojoch a iných osobnostných vlastnostiach jednotlivca, ktorá sa prejavuje v následných zmenách priebehu a výsledku jeho činnosti, výkonu, správania sa a prežívania pod vplyvom skúseností s okolitým prostredím. Učenie sa dospelého človeka chápeme ako celoživotný proces, ktorý má určité charakteristiky:

• Učenie sa je aktívny a tvorivý celoživotný proces.
• Učenie sa rozširuje vrodené genetické dispozície o nové možnosti.
• Učenie sa je prispôsobovanie novým situáciám.
• Učenie sa je osvojovanie vedomostí, zručností a postojov.
• Učenie sa sprevádza zmeny v osobnostných charakterových vlastnostiach.

Tieto charakteristiky sú úzko späté s procesmi výchovy a vzdelávania.

Riadenie procesov učenia sa: Sebariadenie v učení

Riadenie procesov učenia sa má najmenej dve dimenzie - jednotlivca (sebaučenie, sebou riadené učenie) a organizácie („tebaučenie“, inými riadené učenie). Ak nahliadneme do andragogických teórií, stretneme sa s pojmom riadenie, sebariadenie v učení dospelých najmä v prácach M. Knowlesa, ktorý patrí medzi priekopníkov myšlienky sebariadeného, autoregulovaného učenia v andragogike. M. Knowles andragogiku považuje za umenie a pomoc dospelým v ich učení sa. V jeho koncepte neformálneho vzdelávania má zásadné miesto tzv. sebariadená osobnosť (self-directed person) a sebariadené učenie.

Takáto osobnosť je charakteristická svojou nezávislosťou, samostatnosťou a schopnosťou sa rozhodovať. Prijatie myšlienky sebariadenia vytvára dve dimenzie andragogického manažmentu - učenie riadené (manažované) „zhora /zvonku“ a učenie sebariadené (manažované) „zvnútra“ samotným subjektom učenia sa.

Úskalia sebariadeného učenia

Beneš (2014) pristupuje ku konceptu sebariadeného učenia kriticky, ale konštruktívne. Pomenúva jeho úskalia, ktorými sú:

• potreba dobre štruktúrovaného usmerňovania učenia sa,
• budovanie kompetencie sebariadeného učenia sa (metakognitívnej schopnosti regulovať a štruktúrovať vlastné učenie sa, vedieť plánovať, vyhodnocovať a korigovať učenie, ale aj sebaregulovať motívy, pocity, konanie a využívať materiálne a sociálne zdroje za účelom dosiahnutia cieľov).

Tu vidí úlohu andragogiky (poradenstva a diagnostiky), ktorá má hľadať cesty ako tieto procesy u učiacich sa dospelých podporovať a rozvíjať. Poukazuje na rozpor v tom, že trend deinštitucionalizácie procesov učenia vytvára potrebu ich inštitucionalizácie. Podľa neho ide o logický jav, pretože aj sebaregulovanému učeniu sa je potrebné sa regulovane naučiť.

Faktory ovplyvňujúce úspešnosť edukácie seniorov

Úspešnosť edukácie seniorov v sociálnych zariadeniach ovplyvňuje viacero faktorov. Medzi najdôležitejšie patria:

• Kvalifikovaný personál: Dostupnosť kvalifikovaných lektorov a inštruktorov, ktorí majú skúsenosti s prácou so seniormi.
• Dostupné zdroje: Dostatočné finančné a materiálne zdroje na zabezpečenie kvalitných vzdelávacích programov.
• Podpora vedenia zariadenia: Aktívna podpora vedenia zariadenia, ktoré si uvedomuje význam edukácie pre kvalitu života seniorov.
• Spolupráca s rodinou a komunitou: Zapojenie rodiny a komunity do procesu edukácie seniorov a vytváranie podporného prostredia.
• Dostupnosť a prispôsobivosť: Vzdelávacie programy by mali byť ľahko dostupné a prispôsobené potrebám seniorov, vrátane zohľadnenia ich fyzických a kognitívnych obmedzení.

Výzvy a bariéry v edukácii seniorov

Edukácia seniorov v sociálnych zariadeniach čelí aj viacerým výzvam a bariéram. Medzi najčastejšie patria:

• Nedostatok finančných zdrojov: Obmedzené finančné prostriedky na zabezpečenie kvalitných vzdelávacích programov.
• Nedostatok kvalifikovaného personálu: Nedostatok lektorov a inštruktorov, ktorí majú skúsenosti s prácou so seniormi.
• Zdravotné problémy seniorov: Fyzické a kognitívne obmedzenia, ktoré môžu sťažovať účasť na vzdelávacích aktivitách.
• Nízka motivácia: Nedostatok záujmu a motivácie zo strany seniorov, ktorí sa môžu cítiť unavení alebo nezainteresovaní.
• Sociálna izolácia: Pocit osamelosti a izolácie, ktorý môže znižovať ochotu seniorov zapájať sa do spoločenských aktivít.

Príklady dobrej praxe a inovatívne prístupy

Napriek výzvam existuje mnoho príkladov dobrej praxe v edukácii seniorov v sociálnych zariadeniach. Niektoré zariadenia ponúkajú širokú škálu vzdelávacích programov, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a záujmom seniorov. Iné zariadenia sa zameriavajú na špecifické oblasti, ako je kognitívny tréning, tvorivé dielne alebo počítačové kurzy. Dôležité je, aby sa zariadenia učili jeden od druhého a zdieľali svoje skúsenosti a osvedčené postupy.

Medzigeneračné programy a ich prínos

M. Zimermanová (2012b) zisťovala, ako vplýva ňou vytvorený program spolupráce detských domovov a zariadení pre seniorov na kvalitu života seniorov. Programy podobného druhu považujeme za isté nástroje medzigeneračného učenia, ktorých využitie v praxi je viacstranné, a to nielen vo vzťahu k deťom a seniorom, ale tiež k celej spoločnosti. Hoci jej výskum priamo nepotvrdil zvýšenie kvality života, zistilo sa, že sa prostredníctvom aplikovaného kooperačného programu znížila frekvencia negatívnych emócií a neemocionálnych stavov SEHP u seniorov.

Účasť seniorov na spoločných stretnutiach rôznorodo trávených spolu s deťmi z inštitucionálnej starostlivosti, prípadne z priľahlých škôl, resp. školských zariadení, môže byť obohatením pre obidve zúčastnené strany. Seniorom sa tak naskytá príležitosť komunikovať s deťmi, hrať sa s nimi, čítať im, pomáhať im pri domácich úlohách, chodiť s nimi na prechádzky a ihriská, tráviť s nimi dni voľna, čiastočne sa o ne aj starať, odovzdávať im lásku, skúsenosti a porozumenie, ktoré deťom z detských domovov často chýbajú. Prostredníctvom aktivít podobného charakteru je možné docieliť opätovné zmobilizovanie vnútorných síl starších ľudí, a najmä ich osobnostného potenciálu. Seniori by vďaka týmto stretnutiam získali nové sociálne roly a nadobudli pocit zodpovednosti, ako aj spoločenskej a individuálnej užitočnosti (Határ, C., 2011, s. 129).

Využívanie moderných technológií

Moderné technológie ponúkajú nové možnosti v edukácii seniorov. Počítače, tablety a smartfóny môžu seniorom umožniť prístup k informáciám, komunikáciu s rodinou a priateľmi a zapojenie sa do online vzdelávacích programov. Dôležité je zabezpečiť, aby boli technológie prispôsobené potrebám seniorov a aby im bola poskytnutá dostatočná podpora a školenie.

Zameranie na špecifické potreby

Pri edukácii seniorov v sociálnych zariadeniach je dôležité zohľadňovať ich zdravotný stav a prispôsobiť vzdelávacie programy ich špecifickým potrebám. Seniori s demenciou, Alzheimerovou chorobou alebo inými kognitívnymi poruchami vyžadujú špeciálny prístup a metódy, ktoré zohľadňujú ich obmedzené kognitívne schopnosti. Dôležité je zamerať sa na aktivity, ktoré stimulujú ich zmysly, podporujú pamäť a zlepšujú náladu.

tags: #edukacia #seniorov #v #socialnych #zariadeniach #ctibor