Alkoholizmus ako sociálny problém na Slovensku: Komplexná analýza a riešenia

Zo všetkých negatívnych fenoménov modernej ľudskej spoločnosti je alkoholizmus najnebezpečnejší vzhľadom na svoje masové rozšírenie. Patrí medzi sociálne javy, ktorých spoločným menovateľom a tvorcom je človek. Alkoholizmus predstavuje závažný sociálny problém, ktorý postihuje značnú časť slovenskej populácie. Negatívne dôsledky alkoholizmu sa prejavujú nielen na individuálnej úrovni, ale aj v širšom spoločenskom kontexte.

Definícia a príznaky alkoholizmu

Alkoholizmus je závažná forma závislosti na alkohole, pri ktorej človek nedokáže kontrolovať svoje pitie, aj napriek tomu, že mu to spôsobuje fyzické, psychické alebo sociálne problémy. Ide o chronické ochorenie, ktoré sa prejavuje silnou túžbou po alkohole, stratou schopnosti obmedziť množstvo vypitého alkoholu a pokračovaním v pití napriek negatívnym následkom.

Príznaky alkoholizmu

Príznaky alkoholizmu zahŕňajú fyzické, psychologické a behaviorálne prejavy, ktoré signalizujú, že osoba má problém s pitím alkoholu. Tieto príznaky sa zvyčajne postupne zhoršujú, keď sa závislosť rozvíja. Najčastejšie príznaky alkoholizmu sú:

• Strata kontroly nad pitím: Osoba nie je schopná kontrolovať množstvo vypitého alkoholu a často pije viac, ako plánovala. Pokusy o obmedzenie alebo zastavenie pitia bývajú neúspešné.
• Silná túžba po alkohole (craving): Osoba má neustálu alebo pravidelnú túžbu piť alkohol a cíti, že bez neho ne...

Alarmujúce štatistiky a sociálny kontext

Alkoholizmus predstavuje na Slovensku závažný sociálny problém s rozsiahlymi dopadmi na jednotlivcov, rodiny a celú spoločnosť. Problémy s alkoholom má na Slovensku okolo 400-tisíc ľudí. Konzumácia alkoholu je hlboko zakorenená v slovenskej kultúre a spoločnosti, čo prispieva k jej vysokej tolerancii a bagatelizovaniu rizík s ňou spojených. Táto skutočnosť sa odráža v alarmujúcich štatistikách, ktoré poukazujú na rastúci počet konzumentov, nárazové pitie a nízku mieru vyhľadávania odbornej pomoci.

Rastúca konzumácia alkoholu a jej riziká

Počet Slovákov, ktorí konzumujú alkohol, za posledných desať rokov stúpol. Podľa správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v roku 2019 pilo alkohol 74 percent Slovákov nad 15 rokov, čo predstavuje osempercentný nárast v porovnaní s rokom 2014. Alkoholu pritom holdujú viac muži ako ženy. Zo štatistík vyplýva, že pije osem z desiatich mužov nad 15 rokov (82 percent). U žien je počet o niečo nižší (66 percent), avšak v čase tiež stúpa.

Hoci v prepočte na čistý alkohol vypije každý Slovák 10,5 litra ročne, kým pred desiatimi rokmi to bolo takmer 12 litrov, nie je dôvod na optimizmus. V rámci Európy síce ide o priemernú hodnotu, no z hľadiska priamych úmrtí v dôsledku pitia alkoholu patrí Slovensku nelichotivé šieste miesto. Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí a hlavný odborník ministerstva zdravotníctva na závislosti, zhodnotil: „Takmer osem percent úmrtí je spôsobených vplyvom alkoholu. Patria sem tragické nehody, zranenia či utopenia v dôsledku pitia alkoholu, ale aj alkoholická choroba pečene a intoxikácie.“

Nárazové pitie a preferencia liehovín

K alarmujúcim štatistikám prispieva aj fakt, že Slováci preferujú tzv. nárazové pitie (v angličtine bing drinking), teda konzumáciu veľkého množstva alkoholu za krátky čas. Poškodenie pri bing drinking sa prirovnáva ku poškodeniu pri chronickom alkoholizme. K nárazovému pitiu na Slovensku prispieva aj fakt, že Slováci preferujú liehoviny.

Nízka miera vyhľadávania odbornej pomoci

Slovensko tiež patrí medzi krajiny, v ktorých alkohol najviac prispieva k znižovaniu rokov života prežitých v zdraví. Odbornú pomoc pritom vyhľadá len zlomok ľudí, ktorí majú problém s alkoholom - jeden z desiatich (10 percent). V roku 2022 bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 28 854 osôb, hospitalizovaných bolo 10 570 ľudí. Dlhodobo dominujú hospitalizácie na poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, ktoré v priebehu sledovaných rokov 2014 až 2022 tvorili od 80 do 84 percent z chorôb zapríčinených alkoholom. Viac ako polovicu (54,3 percenta) predstavovali hospitalizácie na syndróm závislosti (diagnóza F10.2), ktorého liečba si vyžiadala priemernú dĺžku ošetrovania takmer 37 dní. V roku 2022 bolo na syndróm závislosti liečených necelých 74 percent osôb z celkového počtu pacientov vyšetrených na poruchy psychiky a správania zapríčinených užívaním alkoholu.

Závislosť je v medicíne podľa WHO choroba definovaná ako duševný, prípadne aj telesný stav, charakterizovaný prítomnosťou naliehavej túžby alebo nepremožiteľnej potreby opakovane a periodicky privádzať do svojho tela príslušnú látku. V žiadnom prípade teda nejde o prejav slabého charakteru či nedostatku pevnej vôle, ako to na Slovensku zvykne „interpretovať“ časť laickej verejnosti. Faktom tiež zostáva, že konzumácia alkoholu stále patrí k spoločensky akceptovanej forme užívania návykovej látky.

Ďalšie alarmujúce štatistiky

Nedávny prieskum portálu PILULKA.SK odhalil znepokojujúce údaje o rozsahu problémov s alkoholom na Slovensku. Až 600-tisíc dospelých osôb nad 18 rokov má vážne problémy spojené s konzumáciou alkoholu, čo predstavuje približne 14 % populácie v tejto vekovej skupine. Viac ako pol milióna ľudí na Slovensku dosahuje hranicu problémového pitia alkoholu.

Podľa Jána Šauliča, country managera spoločnosti Pilulka.sk, 2 % opýtaných Slovákov siahajú po alkohole každý deň, 12 % tak robí niekoľkokrát do týždňa a 26 % niekoľkokrát do mesiaca. Občas si pohárik dopraje 37 % Slovákov. Tieto čísla poukazujú na rozsiahly problém, ktorý si vyžaduje pozornosť a riešenia.

Sociálny kontext alkoholizmu

Pri hľadaní vysvetlenia tejto problematiky je nevyhnutné vziať do úvahy sociálny kontext. S problémovým pitím alkoholu má problém trikrát viac mužov (17 %) ako žien (6 %). Pätina Slovákov naprieč všetkými vekovými kategóriami si dopraje alkohol niekoľkokrát do mesiaca. Najčastejšie ľudia v strednom veku, od 45 do 54 rokov (29 %).

Adiktológ Rastislav Žemlička poukazuje na uponáhľanú dobu a stres ako faktory, ktoré prispievajú k problémovému pitiu alkoholu. Ľudia hľadajú skratky a rýchle riešenia, aby sa uvoľnili od napätia a tlaku, ktorý na nich vyvíja moderná spoločnosť.

Príčiny alkoholizmu

Alkoholizmus má komplexné príčiny, ktoré sú kombináciou genetických, psychologických, sociálnych a environmentálnych faktorov. Neexistuje jedna konkrétna príčina, ktorá vedie k závislosti, ale skôr súbor okolností a biologických predispozícií, ktoré zvyšujú riziko.

Rizikové faktory

K alkoholizmu môže prispieť niekoľko rizikových faktorov, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť vzniku závislosti:

• Genetické faktory: Ľudia, ktorí majú príbuzných s alkoholizmom, majú vyššie riziko vzniku závislosti. Genetické predispozície môžu ovplyvniť to, ako telo spracováva alkohol a aké účinky má na mozog.
• Psychologické faktory: Osoby trpiace depresiou, úzkosťou, posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) alebo inými duševnými poruchami môžu častejšie siahať po alkohole ako forme sebamedikácie. Nízka sebaúcta alebo emocionálne problémy môžu viesť k tomu, že ľudia pijú, aby sa vyrovnali so stresom alebo osobnými ťažkosťami.
• Sociálne a environmentálne faktory: Vyrastanie v rodine, kde je pitie alkoholu časté alebo tolerované, zvyšuje pravdepodobnosť, že človek začne piť v mladom veku. Silný tlak okolia, kde je pitie alkoholu bežné, môže ovplyvniť vznik závislosti. V prostredí, kde je ľahký prístup k alkoholu a kde je jeho konzumácia spoločensky akceptovaná, existuje vyššie riziko alkoholizmu.
• Fyzické a biologické faktory: Dlhodobé a nadmerné pitie alkoholu môže viesť k chemickým zmenám v mozgu, čo môže zvýšiť potrebu piť a rozvinúť závislosť. Niektorí ľudia prirodzene znášajú väčšie množstvo alkoholu, čo ich vedie k častejšiemu a intenzívnejšiemu pitiu.
• Vek, keď človek začne piť: Ľudia, ktorí začnú piť v mladom veku (napríklad v tínedžerských rokoch), majú vyššiu pravdepodobnosť rozvoja alkoholizmu v dospelosti.
• Stres a životné udalosti: Traumatické udalosti ako smrť blízkej osoby, strata zamestnania, rozvod alebo iné životné krízy môžu viesť k zvýšenej konzumácii alkoholu ako formy zvládania stresu. Niektoré povolania, kde je stres a tlak častý, môžu byť spojené s vyšším rizikom alkoholizmu.

Tieto faktory pôsobia rôzne v kombinácii a nie každý, kto je vystavený rizikovým faktorom, sa stane závislým od alkoholu.

Alkohol a mladiství

Hoci najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú, že závislých od alkoholu pribudlo na Slovensku najmenej za sledované obdobie, hospitalizácií v dôsledku požitia alkoholu ubúda a klesá aj počet prípadov alkoholovej cirhózy pečene, alkohol je na Slovensku dlhodobo problém. Alkohol je najčastejšou príčinou hospitalizácií na psychiatrických oddeleniach. Podpísal sa takmer pod tretinu samovrážd. Od alkoholu sú podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií závislé už aj deti, ktoré ešte nemajú ani pätnásť rokov.

Šesťdesiat percent 15-ročných slovenských tínedžerov má skúsenosť s alkoholom. Práve v týchto dňoch sa k alkoholu dostanú často aj doma. Mnohí z nich si pritom neuvedomujú riziká, akými sú vytvorenie závislosti, rôzne choroby, či dokonca smrť. Podľa svetovej zdravotníckej organizácie až tri štvrtiny populácie v priebehu roka pije alkohol. Táto skupina na Slovensku vypije v priemere 17 litrov čistého alkoholu na osobu. Podľa odborných štatistík vzniká problém už v mladom veku. Skúsenosť s alkoholom má až 10 percent 11-ročných. U 15-ročných sú to už dokonca dve tretiny. Najčastejšie sa k alkoholu dostanú v partii s kamarátmi, ale aj doma. Napríklad aj počas osláv Vianoc, či príchodu nového roka.

Vplyv kultúry a rodičov na pitie mladistvých

Česká psychologička Ilona Preslová sa dlhodobo venuje aj prevencii užívania alkoholu u detí a dospievajúcich. Uvádza: „Alkohol má u nás veľkú tradíciu, je legálny a všeobecne veľmi tolerovaný. Mnohí rodičia sa boja, aby sa ich deti nedostali k drogám, ale alkohol pred deťmi nikto neskrýva. Rodičia, ale aj učitelia sa naozaj najviac desia toho, aby dieťa neprepadlo drogám, a alkohol nevnímajú ako až také veľké zlo. Myslím si, že Česko aj Slovensko sú si v tomto ohľade veľmi podobné. Alkohol má u nás veľkú tradíciu, je legálny a všeobecne veľmi tolerovaný. A špecifické pre naše krajiny je aj to, že sme veľmi tolerantní k užívaniu alkoholu u detí a mladistvých. Žiaľ, nie je to tak len v rodinách, ale aj v školách.“

Prieskum poukazuje na to, že aj mladí ľudia sú ohrození nadmerným pitím alkoholu. Približne tretina mladých ľudí vo veku od 18 do 24 rokov si dopraje alkohol niekoľkokrát do mesiaca. Dokonca až 5 percent z nich pije viackrát do týždňa. Toto môže byť dôsledkom stresu spojeného so začiatkom samostatného života a hľadaním svojho miesta vo svete.

Preslová ďalej dodáva: „Rodičia a iné prirodzené autority stále málo upozorňujú dospievajúce deti na riziká alkoholu. Bežne si napríklad môžeme prečítať o našich vrcholných predstaviteľoch a ľuďoch zo šoubiznisu, ako sa niekde opili. Aj keď máme zákonom stanovené, že sa alkohol nesmie predávať osobám mladším 18 rokov, stále je pre deti relatívne ľahké kúpiť si alebo niekde zohnať fľašu alkoholu. Aj na rodinných oslavách sa deťom bežne naleje trochu alkoholu - „veď ochutnať“, „ťukni si s nami“. Samozrejme, ten jeden hlt ešte nemusí ohroziť život dieťaťa, teda pokiaľ nejde o veľmi malé dieťa, no napríklad aj dieťa v puberte tým dostáva informáciu, že je to v poriadku, že to nie je nič nebezpečné.“

Rodičia sa dnes skôr zdráhajú pred deťmi fajčiť, ale s pohárom vína alebo s pivom v ruke ich deti vidia celkom bežne. Všetci vedome a často aj nevedome napodobňujeme niečo, čo sme opakovane videli u svojich rodičov. Keď vidím, že pre mojich rodičov nie je problém užiť si pekný sobotný večer alebo dovolenku bez alkoholu, tak sa podvedome učím určitému spôsobu trávenia voľného času. A rovnako je to vtedy, keď vidím, ako rodič v situácii, keď je otrávený, nespokojný, lebo sa mu niečo nedarí, hneď siahne po alkohole. Ak sa to udeje raz, ešte to nemusí byť nič strašné, ale keď sa tento vzorec opakuje, dieťa sa učí spôsobu, ako riešiť zlú náladu, neúspech, nepohodu. Je to model sociálneho učenia, ktorý platí pre nás všetkých: od svojich rodičov preberáme ich postoje, ich schopnosť tešiť sa alebo zvládať ťažkosti.

Existuje určitá dedičná dispozícia, teda sklon k alkoholizmu, ktorý sa častejšie prejavuje v rodinách, kde už s ním bojovali rodičia, starí rodičia alebo iní blízki príbuzní. Môžeme teda mať sklon, ale dokážeme to sami ovplyvniť tým, ako sa správame alebo ako vychovávame svoje dieťa - či mu ako rodičia pomôžeme v tom, aby svoje problémy riešilo iným spôsobom ako prostredníctvom únikov k alkoholu.

Opatrenia v prevencii a podpore

Spotreba alkoholu na Slovensku je na priemernej úrovni v porovnaní s okolitými krajinami. Až 77 % Slovákov uviedlo, že si aspoň občas dopraje alkohol. V Českej republike pije alkohol aspoň občas 82 % obyvateľov, v Maďarsku 81 % a v Rakúsku 80 %. Zvyšok populácie v týchto krajinách tvoria abstinenti. Preto je dôležité hovoriť s deťmi o alkohole už od útleho veku. Psychologička Preslová radí:

• Dať deťom jasné informácie a povedať svoj jasný postoj.
• Povedať, že malé množstvo alkoholu môže byť pre dospelého človeka príjemné, ale keď pijeme často a veľa, môže nastať veľký problém.
• Hovoriť o konkrétnych veciach.
• Povedať, že aj alkoholom sa dá predávkovať, hlavne ak ide o ešte nedospelý organizmus, a že alkohol môže v mnohom fungovať podobne ako drogy.

Alkoholizmus ako sociálna choroba a spoluzávislosť

Alkoholizmus je závislosť od alkoholu, ktorá svojím priebehom a prejavmi postihuje v najväčšej miere najbližších príbuzných závislého jedinca. Cítia za závislého zodpovední a jeho pitie sa často stáva jediným zdrojom ich pocitov. Vzájomné vzťahy v rodine bývajú narušené a čím viac sú pocity jednotlivých členov rodiny deštruktívne, tým neprimeranejšie je ich správanie sa vo vzťahu k alkoholovo závislému členovi rodiny. Rodinní príslušníci a blízki závislého pri hľadaní odbornej pomoci nikdy nepôsobia neutrálne. Buď závislého člena rodiny ovplyvňujú priaznivo a adekvátnym spôsobom participujú na jeho liečbe, alebo je ich vplyv v dôsledku rozvoja spoluzávislosti nežiaduci a pôsobí proti hlavnému cieľu liečby závislosti od alkoholu - trvalej, dôslednej a úplnej abstinencii. Pri zabezpečovaní efektívnej liečby môžu najbližší príbuzní závislého potrebovať viac odbornej pomoci ako samotný závislý.

Spoluzávislosť

Charles L. Whitfield definuje spoluzávislosť ako „multidimenzionálny stav (fyzický, mentálny, emocionálny a duchovný), prejavujúci sa pri akomkoľvek utrpení alebo dysfunkcii, ktorá sa spája alebo vzniká zameriavaním sa na potreby a správanie druhých“. Beattieová definuje spoluzávislosť nasledovne: „Spoluzávislý človek je ten, kto sa dáva ovplyvňovať správaním druhého človeka a cíti nutkanie kontrolovať jeho správania.“

Spoluzávislý jedinec má blízky vzťah k osobe s problémom závislosti, pričom jeho emócie, prežívanie, správanie, postoje a vzťahy k iným ľuďom sú jednoznačným spôsobom (i keď často nepriamo) ovplyvňované správaním, prežívaním a postojmi osobou, ktorá je závislá. Nebezpečenstvo spoluzávislosti spočíva najmä v tom, že príbuzní závislého jedinca strácajú postupne svoju osobnú identitu. V zameraní sa na potreby závislého zanedbávajú samých seba, berú problémy závislého za svoje problémy, preberajú za neho zodpovednosť, a tým mu umožňujú a dovoľujú unikať pred jeho vlastnou zodpovednosťou a pred následkami jeho pitia. V praxi sa často stretávame s príbuznými závislých, ktorí svojich blízkych nielen chránia v zmysle popierania ich problému, ale pitie svojho blízkeho (manžela, manželky, dieťaťa) racionalizujú, ba dokonca obhajujú. Častokrát rodinní príslušníci preberajú na seba pocity svojho závislého člena rodiny, stávajú sa jeho citovým zrkadlom, balansujú medzi potrebou pomôcť a potrebou odlúčiť sa. Tieto myšlienky u nich spätne vyvolávajú najmä pocity viny, napätia, strachu. Oni sami sa dostávajú do bludného kruhu, z ktorého bez pomoci odborníkov veľakrát nevedia odísť. Nezriedka sa teda stáva, že v dôsledku psychického vyčerpania a depresií sami siahajú po alkohole alebo liekoch.

Spoluzávislé osoby sa snažia robiť zmeny, ktoré by (podľa ich názoru) situáciu zmenili, napravili, ale to, čo robia, v skutočnosti situáciu v rodine len zhoršuje. Nevedome a nechtiac tak podporujú pretrvávanie problému a stávajú sa súčasťou choroby. Väčšiu pravdepodobnosť stať sa spoluzávislým majú osoby, ktoré boli vychovávané v dysfunkčnej rodine a nemajú vzory správania sa dobrej a zdravej rodiny. O tom, či sa konkrétna osoba stane spoluzávislou, alebo nie, rozhodujú mnohé činitele. Kredátus poukazuje na emocionálnu a materiálnu závislosť, slabé postavenie ženy v domácnosti, izoláciu rodiny, prípadne spoločenský tlak na udržanie manželstva za každú cenu. Nemenej dôležitá je aj pracovná a spoločenská pozícia členov rodiny, tlak verejnej mienky - názor prostredia, v ktorom rodina žije.

Fázy spoluzávislosti

Kvalitatívny výskum odhalil jednotlivé fázy spoluzávislosti a ich špecifický priebeh so zameraním na prežívanie a správanie sa spoluzávislej osoby vo vzťahu k alkoholovo závislému členovi rodiny.

1. Fáza Popretie: Je charakteristická intenzívnym popieraním reality, ktorou je alkoholová závislosť blízkeho člena rodiny. Jewettová uvádza, že „popieranie reality je vedomá alebo nevedomá obrana, ktorú používame, aby sme sa vyhli úzkosti, keď sa cítime ohrození. Ignorujeme veci, ktorých uvedomenie si by porušilo našu duševnú rovnováhu.“ Popretie predstavuje fázu šoku, v ktorej sa spoluzávislá osoba snaží sama sebe nahovoriť, že sa nič vážne nedeje. Už v tejto fáze nastupujú obranné mechanizmy, ktorými sa spoluzávislá osoba chráni pred skutočnosťou. Spolieha sa na sľuby alkoholika, verí im a hoci jej zdravý rozum hovorí, že so správaním sa závislého nie je niečo v poriadku, svoje skutočné pocity skrýva a vyhýba sa nepríjemným témam, príp. odmieta komunikovať s okolím. Typickým prejavom je bagatelizácia, t.j. minimalizovanie a skresľovanie rozsahu a závažnosti problému.
2. Fáza Hnevu: Keď spoluzávislá osoba prestane popierať vzniknutú situáciu, nastupuje fáza hnevu. Hnev, ktorý pociťuje, môže byť neoprávnený alebo oprávnený. V prvom prípade obviňuje nielen seba, ale aj Boha, prípadne iných ľudí. V určitých momentoch však začne spoluzávislá osoba pociťovať oprávnený hnev na správanie sa závislého, pretože si začína uvedomovať, že alkoholik často klame, neplní si povinnosti, nedodržuje sľuby a začína manipulovať s ostatnými členmi rodiny. Vtedy môže mať spoluzávislá osoba pocit, že alkoholikovi na nej nezáleží a má potrebu úder vrátiť a nejakým spôsobom alkoholika potrestať za bolesť, ktorú jej spôsobil.
3. Fáza Zachraňovanie: Má najdlhší priebeh a veľa spoluzávislých, napriek úsiliu zmeniť nielen závislého, ale aj svoj život, zotrváva v tejto fáze celý život. Pre toto obdobie je charakteristické striedanie pomoci závislému s tzv. umožňovaním, čiže podporovaním jeho problémového správania. Spoluzávislá osoba sa stáva akýmsi záchrancom alkoholika, chráni ho pred následkami jeho pitia a dostáva sa do postavenia človeka, ktorý je za alkoholika zodpovedný. Dôsledkom takého správanie je „pohodlie alkoholika“, ktorý nemá žiadny dôvod a motiváciu na zmenu osobnosti, pretože spoluzávislá osoba mu vytrvalo dokazuje, že zaňho preberá zodpovednosť tým, že sa stará o všetky jeho potreby.
4. Fáza Bezmocnosti: Nadväzuje na predchádzajúcu, je s ňou úzko spojená, pričom spoluzávislá osoba môže často prechádzať z jednej fázy do druhej a naopak. V tejto fáze si spoluzávislý uvedomuje svoju bezmocnosť a pripúšťa, že na závislosť svojho blízkeho nemá žiadny vplyv. Hnev, zachraňovanie, smútok, dlhodobé pocity strachu, ľútosti, hanby a nespracované pocity viny spôsobujú, že spoluzávislá osoba začne cítiť voči závislému odpor a v krajnom prípade nenávisť. Tieto pocity sa nevyvíjajú u každého rovnako, takisto ich intenzita a dĺžka trvania je individuálna.
5. Fáza Zmierenie: Predstavuje prispôsobenie, vyrovnanie sa so situáciou, prijatie reality a zameranie pozornosti na seba a svoje potreby. Terapia spoluzávislosti je dlhodobý proces, ktorý spočíva v sebaobjavovaní a postupnom raste osobnosti spoluzávislého člena rodiny.

Vplyv alkoholu na človeka

Asi 20 % skonzumovaného alkoholu sa vstrebáva v žalúdku. Koncentrovaný alkohol je aj v sliznici ústnej dutiny a v pažeráku, ale hlavný podiel je v tenkom čreve. Po užití sa alkohol dostane rovnomerne do telových tekutín. Koncentrácia alkoholu závisí od nasledovných faktorov:

1. od prijatého množstva
2. od rýchlosti užitia, ktorá závisí od koncentrácie alkoholu v nápoji a od stavu naplnenia žalúdočného tráviaceho traktu.
3. od hmotnosti konzumentovho tela
4. od rýchlosti odbúravania a vylúčenia alkoholu z organizmu

Len malá časť alkoholu sa vylučuje obličkami, dychom a pokožkou. Prevažné a podstatné množstvo sa premieňa pri výmene látok v pečeni. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odbúravanie alkoholu prebieha lineárne (to znamená, že za jednotku času sa odbúra konštantné množstvo alkoholu).

Základná charakteristika alkoholu ako látky je podmienená tým, že alkohol sa vyznačuje 5-timi vlastnosťami, ktoré sa pri iných návykových látkach nevyskytujú spoločne. Alkohol človeka:

• Uvoľňuje
• Zmierňuje ťažkosti
• Pozdvihuje náladu
• Potláča problémy
• Podporuje komunikáciu
• Odstraňuje zábrany (aj sexuálne)
• Mnohým ľuďom chutí

V našej európskej kultúre sa odohráva jeho rituálna konzumácia prevažne na verejnosti.

Nežiaduce spoločenské následky užitia alkoholu

1. alkohol má nepriaznivý vplyv na dopravnú nehodovosť
2. pracovnú výkonnosť
3. vznik pracovných úrazov
4. zdravotný stav a správanie užívateľov, ale i na užšie a širšie spoločenské prostredie.

Prodrogová klíma vo vzťahu k alkoholu je podľa českého autora J. Nemca charakterizovaná tým, že oproti:

• minulým rokom sa pije viac,
• pije sa spravidla lepší kvalitnejší alkohol,
• pije viac žien.

Rovnako sa zvyšuje počet maloletých a mladistvých osôb u ktorého je konzumácia alkoholu súčasťou životného štýlu. Zároveň pribúda ľudí, ktorí si alkoholom riešia prepracovanosť a stres.

Liečba a prevencia

Ako sa vysporiadať s problémovým pitím?

Psychológ Adam Kurilla odporúča vyhľadať odborníka, psychiatra, ideálne v zariadení špecializujúcom sa na liečbu závislostí. Na základe vyšetrenia sa potom pacient s lekárom dohodnú na ďalšom postupe. Existujú dve možnosti, a to ambulantná alebo ústavná liečba. Väčšinou sa medzi týmito dvoma možnosťami rozhoduje na základe závažnosti stavu.

• Ambulantná liečba: Liečebné programy sú na Slovensku nastavené na 12 mesiacov. Odporúča sa následne pokračovať doliečovaním a zostať v kontakte s liečebným programom.
• Ústavná liečba: Liečebné programy sú nastavené na 10 - 12 týždňov.

Podľa psychológa je neochota priznať si problém s alkoholom individuálna.

Úloha sociálnej práce

Sociálna práca má možnosť uplatniť svoje pôsobenie aj v oblasti závislosti predovšetkým prostredníctvom sociálneho poradenstva na všetkých úrovniach - základnej, odbornej a špecializovanej. Rodina často nevie, ako sa má správať voči závislému členovi pred liečbou, akým spôsobom ho môže motivovať na liečbu, ako sa má správať voči abstinujúcemu po liečbe a práve tento fakt môže byť jedným z príčin recidívy a opakujúcich sa liečení závislého jedinca. Je dôležité poukázať na neefektívnosť ich „pomoci“ a snahy kontrolovať závislého a pomôcť im tak pracovať na potlačení všetkých foriem kontroly a jej prejavov (napr. - podporovať abstinujúceho závislého v čase doliečovania pri prevencii recidív).

Prevencia zameraná na alkohol - kultúrna osvetová práca

Pri definovaní významu prevencie zameranú na alkohol a ďalšie legálne drogy je nutné akceptovať, že naša spoločnosť má celkovo prodrogovú klímu. MUDr. Novotný vo svojom príspevku uviedol, že v našej spoločnosti nie je prijatá rola abstinenta. Zariadenia, ktoré organizujú a usmerňujú voľno-časové aktivity, napĺňajú kultúrne a duchovné potreby jednotlivcov a rodín, ku ktorým patrí aj sieť kultúrnych inštitúcií, majú preto nezastupiteľné miesto aj v prevencii týchto závislostí. Pre verejnosť osobitne však so zacielením na rôzne vekové skupiny detí a mládeže pripravujú množstvo podujatí, projektov a programov zameraných na prevenciu drogových závislostí vrátane alkoholu - rovnako sa môžu pripojiť k programom HARM REDUCTION ktoré sú už rozvinuté v zahraničí, zamerané na tzv. znižovanie negatívnych dôsledkov.

tags: #alkoholizmus #ako #socialny #problem #diplomova #praca