Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Jednou z možností, ako zabezpečiť rovnocennú starostlivosť oboch rodičov, je striedavá osobná starostlivosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na striedavú starostlivosť, vrátane legislatívneho rámca, podmienok a praktických aspektov.
Legislatívny rámec striedavej starostlivosti na Slovensku
Striedavú osobnú starostlivosť (ďalej len SOS) ako právny inštitút máme zavedenú v našom právnom poriadku od 1. júla 2010. V tento deň bol novelizovaný Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. tak, že sa popri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov zaviedla aj striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov. Následne, v priamej nadväznosti na túto legislatívnu zmenu, sa novelizovali niektoré zákony, avšak ďalšie, kde by bola explicitnejšia úprava potrebná, ešte stále novelizované nie sú.
Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine je striedavá osobná starostlivosť upravená od 1. júla 2010 takto:
„Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie.“
Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb.
Predbežným opatrením je tiež možné zveriť dieťa do SOS - umožňuje to § 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb.
Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z.
Peňažnú dávku - materské - môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení), ale nie súčasne. Podľa § 49 ods. 1 iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov (prípadne 6 rokov) vo výške 203,20 eur mesačne (v roku 2014). Podľa § 3 ods. 5 zákona o rodičovskom príspevku: „Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu.“ Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe § 35 Zákona o rodine súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.
Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa
Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, v roku 2014 sa vyplácal vo výške 23,52 eur mesačne. Táto dávka je dôležitá pre finančné zabezpečenie potrieb dieťaťa.
Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť alebo zvýšiť príjem. Podľa ods. 2, ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.
Školský zákon - zákon č. 245/2008 Z. z.
Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje usmernenie Ministerstva školstva SR zo dňa 16. apríla 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti, ktoré však neuvádza žiadne podrobnosti realizácie (okrem skutočnosti, že vysvedčenie má vystaviť základná škola, kde bolo dieťa prijaté a že školy majú spolu komunikovať).
Materské školy
Deti navštevujú dve škôlky nielen pri SOS, napríklad dieťa žije len s matkou, ktorá pracuje na turnusy v Rakúsku dva týždne/dva týždne a o dieťa sa zatiaľ starajú starí rodičia. Nevyriešená však je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z tých dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze. Súčasný spôsob financovania umožňuje, aby sa zriaďovatelia dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, dohodli na pomernom rozdelení finančných nákladov. Táto možnosť vyplýva zo zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, ktorý v § 7a ods. 4 uvádza, že na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam môže dieťa materskej školy podľa odsekov 1 a 2 tohto istého paragrafu, uviesť do zberu údajov len jeden zriaďovateľ materskej školy v jednej materskej škole. V § 7a ods. 5 je upravené, že ak dieťa materskej školy navštevuje viac škôl rovnakého druhu, zákonný zástupca dieťaťa poskytne písomné čestné vyhlásenie jednej príslušnej materskej škole na započítanie dieťaťa podľa odseku 1 písm. a) až d) a odseku 2. Toto čestné vyhlásenie predkladá riaditeľ príslušnej školy zriaďovateľovi.
Školská dochádzka
Podľa § 20 ods. 5 Školského zákona: „Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu.“
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Daňový bonus je suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Môžeme ho chápať ako úľavu na dani alebo daňové zvýhodnenie pre osobu, ktorá ho poberá, samozrejme, po splnení stanovených podmienok (podmienky stanovuje Zákon o dani z príjmov). Podľa § 33 ods. 4 Zákona o dani z príjmov: „Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.“ Vyššie uvedená úprava je však považovaná za nedoriešenú a diskriminačnú.
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o hlásení pobytu občanov: „Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.“ Táto definícia je kľúčová pre určenie oficiálneho miesta pobytu dieťaťa, čo môže mať vplyv na ďalšie právne a administratívne úkony.
Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele
Podľa § 20 ods. 1 Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa podľa osobitného predpisu (Zákon o rodine) poskytuje dieťaťu, jeho rodičom alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, sociálne poradenstvo a pomoc na odstránenie alebo zmiernenie dôsledkov rozporu záujmov medzi rodičmi dieťaťa alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, a dieťaťom alebo medzi deťmi navzájom, najmä využitím vhodných opatrení podľa Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Výkon kolízneho opatrovníctva je podrobne upravený v internej norme IN č. 014/2012, v ktorej je výslovne uvedené, že pri rozvode alebo rozchode rodičov je treba myslieť na striedavú osobnú starostlivosť, ako na prvú možnosť usporiadania úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
Tento zákon žiadnym spôsobom nerieši všeobecnú ambulantnú starostlivosť dieťaťa v prípade striedavej osobnej starostlivosti. Dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné uzatvoriť len s jedným poskytovateľom, ktorému za poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhrádza príslušné platby. Ďalší zákon, kde chýba riešenie v prípade striedavej osobnej starostlivosti, je zákon č. 544/2010 Z. z., kde nie je jasné, ktorej škole sa má poskytnúť dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením a/alebo dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením v prípade návštevy dvoch škôl, prípadne kto má byť v okruhu posudzovaných osôb na účely tejto dotácie.
Princípy a podmienky striedavej starostlivosti
Striedavá starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa, alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča.
Striedavá starostlivosť alebo výlučná starostlivosť o dieťa po rozvode/rozchode
Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko
Záujem maloletých detí je veľmi významný fakt, ktorý vyplýva z čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 (ďalej len Dohovor), v ktorom je explicitne vyjadrené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. Následne čl. 9 Dohovoru hovorí, že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch. Z toho vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že manželstvo formálno-právne zaniklo rozvodom a dieťa alebo deti boli v súlade s § 24 ods. 1 Zákona o rodine na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, má jednak dieťa, resp. deti, a aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, právo na kontakt, čiže stretávanie sa so svojím dieťaťom.
Rodičovské dohody
Slovenská legislatíva, konkrétne Zákon o rodine, uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Zákonodarca je presvedčený, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami, a ktorá odráža skutočné záujmy a potreby dieťaťa aj rodičov, je efektívnejšia ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Vždy prihliada na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa. Dôležité je, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. "Nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu". Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. Rodičia "nežijú spolu", ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas alebo nezabezpečujú spoločné potreby. Hoci zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom, čím sa stáva vykonateľnou a vynútiteľnou súdnou cestou. Ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou. Pri formulovaní obsahu dohody majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa dohodli na výkone svojich rodičovských práv a povinností, úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti podľa ich špecifických podmienok. Ak rodičia plánujú nechať si dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť na to, čo všetko súd posudzuje. Súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliada na záujem dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa.
Formy starostlivosti o dieťa
Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa:
- Výlučná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s ktorým býva. Druhý rodič má právo na styk s dieťaťom.
- Striedavá osobná starostlivosť: Rodičia sa striedajú v osobnej starostlivosti o dieťa vo vopred určených časových intervaloch.
- Spoločná osobná starostlivosť: Spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom/rozchodom.
Striedavá osobná starostlivosť - detailnejšie
Striedavá osobná starostlivosť spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch. Intervaly striedania môžu byť rovnomerné alebo nerovnomerné. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, prípadne dvojtýždňový. Pri školopovinných deťoch je vhodný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, prípadne nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami. Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa (najmä u malých detí) až po 1 rok (využíva sa u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk). Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať druhého rodiča.
Spoločná osobná starostlivosť - detailnejšie
Spoločná osobná starostlivosť je vhodná pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a táto forma starostlivosti to umožňuje.
Úprava styku s blízkymi osobami
K úprave styku dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Zastupovanie a správa majetku dieťaťa
Ak je jeden z rodičov pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený, maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov. V bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem dieťaťa. V podstatných veciach dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Výživné (Alimenty)
Rodičia sa môžu dohodnúť, že výživné sa neurčuje alebo sa dohodnú na výške výživného. Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť, že rodič s vyšším príjmom bude výživné uhrádzať, aby sa zabezpečila rovnaká životná úroveň dieťaťa u oboch rodičov. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou. Ak by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.
Bežné a spoločné výdavky
Pri financovaní potrieb dieťaťa je užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Kritériá pre určenie výšky výživného
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine:
- odôvodnené potreby oprávneného,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,
- právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
- osobná starostlivosť rodiča o dieťa,
- starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú,
- najlepší záujem dieťaťa.
Vzájomná informovanosť a komunikácia
Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.
Pohľad psychológov a súdna prax
Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť v mnohých prípadoch dobrým riešením. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách dieťaťa. Na Slovensku však nie je striedavá starostlivosť preferovaný spôsob starostlivosti o dieťa. V súdnej praxi prevažuje zverenie dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky.
Podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti
Z uvedeného vyplýva, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.
