Aljaška, najväčší štát Spojených štátov amerických, je známa svojou divokou prírodou, surovinovým bohatstvom a unikátnym programom vyplácania časti príjmov z ropy svojim obyvateľom. Okrem toho existujú aj ďalšie formy štátnej podpory, ktoré môžu byť pre nových obyvateľov Aljašky zaujímavé.
Tento článok sa zameriava na podmienky získania príspevku od štátu Aljaška a prináša aj ďalšie zaujímavosti o tomto fascinujúcom regióne.
História a bohatstvo Aljašky
Aljaška, ktorú v roku 1741 objavil dánsky moreplavec Vitus Jonassen Bering v službách ruského cárskeho námorníctva, bola ruskou kolóniou od 18. storočia. Rusi začali na severozápad amerického kontinentu prichádzať už v prvej polovici 18. storočia, išlo najmä o obchodníkov s kožušinami. Avšak trvalé ruské osady vznikali na Aljaške až v druhej polovici 18. storočia.
V auguste 1783 sa vydali na cestu tri lode, ktoré viezli dovedna 192 ľudí vrátane Šelichovovej manželky a ich dvoch detí. Ruskí obchodníci s kožušinami odhovárali Šelichova od zakladania osád argumentujúc, že miestne obyvateľstvo ruských poľovníkov prepadávalo a zabíjalo. On sa však nenechal odradiť a práve na ostrove Kodiak, na miestach nazývaných Zátoka troch svätých, založil 14. augusta 1784 z poverenia cárovnej Kataríny II. prvú stálu ruskú osadu. Nazval ju Pavlovský prístav (Pavlovskaja gavaň, v súčasnosti je to americké mesto Kodiak). Na nasledujúcich 20 rokov sa stalo prvým hlavným mestom Ruskej Ameriky. Po tejto prvej ruskej osade vzniklo na severozápadných brehoch Aljašského zálivu niekoľko ďalších.
Existencia Ruskej Ameriky sa skončila v druhej polovici 19. storočia predajom Aljašky Spojeným štátom. Kúpu od ruského impéria dohodol 30. marca 1867 americký minister zahraničných vecí William Henry Seward za 7,2 milióna dolárov. V tom čase sa v USA vtipkovalo, že sú to hriešne peniaze za ‚Sewardovu chladničku‘ či ‚horu ľadu‘. Kritické hlasy však čoskoro zmĺkli, lebo vyšlo najavo, že to bol veľmi výhodný obchod pre USA zo strategického aj hospodárskeho hľadiska. K samotnej ceremónii odovzdania Aljašky Spojeným štátom došlo 18. októbra 1867 v prístavnom mestečku Nový Archangeľsk (zvanom aj Sitka), kde sídlil ruský guvernér Aljašky.
Aljaška sa stala 49. štátom USA oficiálne až 3. januára 1959 ako prvý štát, ktorý priamo nesusedí s ostatnými americkými štátmi.
Surovinové bohatstvo Aljašky
Najvýdělečnejším sektorom aljašskej ekonomiky je ťažobný priemysel. Pod Aljaškou sa nachádzajú ohromné ložiská zemného plynu, len na tých prezkúmaných sa nachádza 3,5 bilióna metrov kubických. Objem ťažby je zatiaľ pomerne malý - vzhľadom na obmedzenú poptávku na Aljaške. Situácia by sa mala zmeniť po plánovanej výstavbe prístavu a zariadenia pre zkapalňovanie plynu (LNG) na južnom pobreží Aljašky. LNG by odtud malo po roku 2030 smerovať hlavne na východoasijské trhy.
K tomu lze pripočítať ďalšie nerostné bohatstvo. Americká geologická služba USGS odhadla loňskou hodnotu kovů a dalších surovin (kromě paliv) vytěžených na Aljašce na 4,7 miliardy dolarů. Hlavní podíl na tom mělo zhruba 25 tun vytěženého zlata a okolo 600 tisíc tun zinku. Doly, ktoré sa nachádzajú hlavne v hornatých oblastiach podél hranice s Kanadou, produkujú také stříbro a olovo.
Veľký podiel na aljašskej ekonomike má tiež lov rýb a morských plodov vrátane následného spracovania, turistický ruch a pracovné miesta na četných vojenských základniach. To všetko prispieva k tomu, že HDP na obyvateľa na Aljaške vychádza na 95 tisíc dolárov na obyvateľa, čo znamená deviate miesto medzi najbohatšími štátmi USA.
Aljašský trvalý fond a príspevok pre obyvateľov
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia začala na americkej Aljaške ťažba ropy vo veľkom. Štát zaznamenal obrovský nárast príjmov, čo prinieslo obavy, keďže sa politikom relatívne rýchlo podarilo minúť 900 miliónov dolárov. Medzi obyvateľmi navyše vzrastalo znepokojenie nad prílišnou závislosťou krajiny od ťažby ropy a nad prípadným problémom, keď by došlo k výraznejšiemu zníženiu produkcie.
Riešením sa stal Aljašský trvalý fond (Alaska Permanent Fund), ktorého fungovanie sa zapísalo aj do tamojšej ústavy. Jeho základom je, že minimálne 25 percent zo všetkých druhov príjmov súvisiacich s ťažbou ropy musí byť umiestnených do tohto fondu. Vďaka tomu je možné diverzifikovať investície a zaručiť, že výnosy z ťažby budú prístupné aj budúcim generáciám (a zároveň zabrániť politikom, aby peniaze bezhlavo minuli). O fond sa oficiálne stará Alaska Permanent Fund Corporation a v polovici minulého roku bola hodnota zverených prostriedkov na úrovni 61 miliárd dolárov (približne 49 miliárd eur).
Od roku 1982 sa pritom časť týchto prostriedkov každoročne rozdávala obyvateľom Aljašky. Dividenda je približne vo výške desiatich percent priemerných návratov počas posledných piatich rokov. V roku 1984 šlo o 331 dolárov, v 1996 prekonala hranicu tisíc dolárov a vrchol dosiahla v roku 2015 na úrovni 2 072 dolárov.
Celkovo bolo pomocou fondu obyvateľom rozdelených takmer 22 miliárd dolárov. Peniaze dostáva každý obyvateľ (bez ohľadu na vek, teda aj novorodenci), ktorý na území Aljašky žil minimálne posledných 12 mesiacov, teda aj permanentní rezidenti alebo utečenci. Výnimku tvoria osoby, ktoré boli za posledný rok odsúdené za trestné činy.
Čo sú dividendy? Ako žiť z dividend?
Vplyv dividend na život obyvateľov
Samotní obyvatelia si finančnú pomoc od štátu pochvaľujú. Reprezentatívny prieskum z marca a apríla minulého roka ukázal, že pre 40 percent z nich mala ročná dividenda zásadný alebo aspoň čiastočný dopad na ich životy za posledných päť rokov. Dvadsať percent respondentov uviedlo, že dividendy v ich prípade nepriniesli žiaden rozdiel.
Čo sa týka ich názoru na to, ako dividendy ovplyvňujú ich pracovné návyky - 55 percent označilo, že nemali žiaden efekt, 21 zaznamenalo pozitívne a 16 percent negatívne dopady. Väčšina Aljašťanov tak uznáva, že dividendy nemajú žiaden, alebo len malý vplyv na ich prácu.
Tabuľka: Vplyv Aljašskej dividendy na život obyvateľov (údaje z prieskumu)
| Vplyv na životy | Podiel respondentov (%) |
|---|---|
| Zásadný/čiastočný dopad | 40 |
| Žiadny rozdiel | 20 |
| Vplyv na pracovné návyky | Podiel respondentov (%) |
|---|---|
| Žiaden efekt | 55 |
| Pozitívny dopad | 21 |
| Negatívny dopad | 16 |
Aljaška a základný príjem
Skúmanie základného príjmu a jeho dopadov je aktuálnou témou. Prejavené preferencie v dotazníkoch však často nemusia reprezentovať ozajstný stav. Preto sa na dostupné dáta pozrela dvojica vedcov z University of Chicago a University of Pennsylvania a publikovali štúdiu o vplyvoch univerzálnych a permanentných peňažných transferov na trh práce.
Ide tak o relevantné výsledky v rámci výskumu dopadov takzvaného základného príjmu, ktorý by ľuďom garantoval pravidelný príjem peňazí bez ohľadu na to, či pracujú, alebo dobrovoľne nepracujú, či aký je ich zdravotný stav. Človek by mohol mať ďalšie príjmy zo svojho zamestnania, ktoré si môže aj nemusí nájsť. Základný príjem by dostal tak či tak. Podobné experimenty sa už testujú vo svete, napríklad vo Fínsku, v kanadskom Ontariu alebo v startupovom akcelerátore Y Combinator aj v kalifornskom Oaklande.
Ďalšie zaujímavosti o Aljaške
Pred príchodom na Aljašku je dobré vedieť niekoľko zaujímavostí o tomto jedinečnom mieste:
- Fráza hovorí o Aljaške ako o
zasnúbenej krajine
. Táto fráza odkazuje na príležitosti a potenciál, ktoré Aljaška ponúka. - Losos kráľovský (Chinook salmon) je najčastejším druhom podávaného lososa na Aljaške. Je to najväčší druh lososa na svete, ktorý môže byť 1,5 m dlhý a vážiť až 57 kilogramov.
Nezábudky
rastú najmä v Aljašských horách a kopcoch. Pre obyvateľov sú symbolom stálosti/vernosti a vytrvalosti.Smrek Sitkanský
je z rady borovicotvarých, dorastá až do výšky 80 metrov. Ide o najväčší druh smreku a zároveň 5. najvyšší ihličnan sveta. Domáci vedia využiť všetko od koreňov až po šišky.- Aj napriek tomu, že je najvýznamnejším zdrojom krajiny ropa a plyn, je zlato na prvom mieste. Oficiálne bolo zlato označené za štátny minerál Aljašky v roku 1968. Aljašská zlatá horúčka priviedla na Aljašku a aj do Yukonu tisíce dobrodruhov a intrigánov v polovici 19. storočia a opäť začiatkom 20.
- Snehuľu kapcavú alebo tundrovú môžete nájsť najmä v tundre. Je najčastejším vtákom vnútrozemia. V lete je ich sfarbenie pier hnedé a v zime biele. Sú z čeľade bažantovitých.
- Vážka štvorškvrnná je charakteristická 4 čiernymi fľakmi na svojich krídlach od tela až po koniec. Aj napriek tomu že je považovaná za národný hmyz je hmyzom, s ktorými dôjdete najčastejšie do kontaktu komár a nie vážka.