Detské domovy a osudy opustených detí predstavujú tému, ktorá nám môže otvoriť oči a pohnúť našimi srdcami. Mnohé deti na svete nemajú to šťastie, že by mohli vyrastať v bezpečnom a láskavom rodinnom prostredí. Namiesto toho končia v detských domovoch, kde ich čakajú nové výzvy a ťažkosti.
Pre mnohé deti je príchod do detského domova ako vstup do neznáma. Strácajú svoju rodinu a domov, v ktorom by mali pocit príslušnosti a bezpečia. Namiesto toho sa musia naučiť prispôsobiť sa novému prostrediu a budovať vzťahy s ľuďmi, ktorí sa o ne starajú. Pre mnohé z týchto detí je to obdobie veľkej neistoty a úzkosti.
Výskum "OHROZENÁ RODINA III" a alarmujúce zistenia
Spoločnosť Úsmev ako dar spolu s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny uskutočnila už tretí výskum "OHROZENÁ RODINA III". Výsledky výskumu potvrdzujú fakt, že až 56 percent detí by sa mohlo vrátiť z detských domovov k svojim rodičom, keby rodiny dostali potrebnú pomoc a podporu. Najčastejšie návratu detí bráni strata bývania rodičov, zlé hygienické či sociálne pomery rodiny.
Predseda Spoločnosti Úsmev ako dar Jozef Mikloško informoval o výsledkoch výskumu. Štátna tajomníčka MPSVaR Lucia Nicholson a generálny riaditeľ ÚPSVaR MUDR. Ivan Juráš tiež prijali pozvanie na tlačovú besedu, kde boli prezentované zistenia.
Výskum sledoval vzorku 553 detí vyňatých do detských domovov od 1.1.2010 do 30.6.2010. Viac ako 56 percent z nich by sa mohlo vrátiť domov. U 128 z týchto detí (t.j. 42 percent) však bráni návratu to, že rodina nemá kde bývať, u 61 ďalších detí (20 percent) zase bývanie nie je vyhovujúce z hľadiska hygieny (často ide o rôzne záhradné chatky či staré budovy bez vody a elektriny).
Kto je najviac ohrozený?
Najohrozenejšie sú pritom rodiny, kde sa o deti stará sama matka (40 percent všetkých vyňatých detí). Mnohé z týchto matiek navyše nie sú ani poberateľkami dávok v hmotnej núdzi a o tejto možnosti ani nevedia. Zlá sociálna situácia ohrozuje predovšetkým rómske rodiny, z ktorých putuje do detských domovov viac detí.
| Príčina brániaca návratu | Počet detí | Percento z celkového počtu detí |
|---|---|---|
| Rodina nemá kde bývať | 128 | 42% |
| Nevyhovujúce hygienické podmienky | 61 | 20% |
| Iné dôvody (napr. zlá sociálna situácia, neschopnosť rodičov) | 114 | 38% |
„Vynímajú sa najmä deti do jedného roka, ktoré majú šancu nájsť nový domov v náhradnej rodine. Ďalšou skupinou, ktorá najčastejšie putuje do detského domova sú však deti vo veku 10-15 rokov. Alarmujúce je, že ide o početné súrodenecké skupiny. Ako pomôcť týmto deťom je otázka, ktorú nerieši len Slovensko, ale aj ďalšie európske krajiny,“ povedal predseda Úsmevu ako dar Jozef Mikloško.
Prečo musíme ukončiť éru sirotincov | Tara Winkler
Detské domovy ako realita a výzvy do budúcnosti
„Detské domovy nezmiznú zo dňa na deň. Sú realitou aj v krajinách, ktoré odštartovali transformáciu detských domovov oveľa skôr ako Slovensko. Otázka preto dnes ešte nestojí tak, či detské domovy áno alebo nie, ale aké detské domovy chceme? Chceme viac profesionálnych rodičov, viac pestúnov, viac adopcií a oveľa viac návratov detí do svojej biologickej rodiny,“ povedala štátna tajomníčka MPSVaR Lucia Nicholson.
Ministerstvo práce chce preto upraviť zákon tak, aby boli do profesionálnych rodín umiestňované nielen deti do troch rokov veku, ale všetky deti do 6 rokov veku. Ministerstvo upraví systém odmeňovania profesionálnych rodičov podľa toho, či majú v starostlivosti deti handicapované, s poruchami správania alebo veľké súrodenecké skupiny, či staršie deti. Platy profesionálnych rodičov by sa mali pravidelne valorizovať.
Profesionálni rodičia by mali tiež absolvovať psychologické testy, ktoré by ukázali, či sú pre túto profesiu vhodní. Na druhej strane by však mali mať podporný tím, ktorý by im pomáhal riešiť každodenné situácie a ťažkosti, s ktorými sa stretnú.
Posilnenie terénnej sociálnej práce
Podľa Nicholson je alarmujúce, že viac ako polovica detí by v detskom domove nemusela byť, ak by niekto pomohol rodine. Ministerstvo preto posilní terénnu sociálnu prácu s rodinami a zameria sa aj na pomoc rodinám zo sociálne vylúčených spoločenstiev. O potrebe posilnenia terénnej sociálnej práce hovoril aj generálny riaditeľ ÚPSVaR MUDr. Ivan Juráš. Na financovanie terénnych pracovníkov chce využiť najmä fondy Európskej únie.
Vzťah rodičov a detí: Túžba po láske
Vzťah rodičov a detí sa v súčasnosti veľmi často stáva predmetom diskusií. Názory rodičov a detí sú vždy rozdielne. Inak si to predstavuje zaneprázdnený rodič a dospievajúci mladý človek.
Keď sa opýtame pätnásťročného dieťaťa na jeho vzťah s rodičom, tak sa len pohŕdavo usmeje a pokrúti hlavou. Keď sa opýtame rodiča, začne sa sťažovať na to, aké je jeho dieťa drzé a neposlušné. Začne sa rozčuľovať nad tým, ako musí každú svoju požiadavku dieťaťu opakovať najmenej päťkrát a aj tak sa nedočká jej splnenia. Tiež im prekáža, že si ich „ratolesti“ robia všetko len podľa seba a nezaujíma ich to, čo k tomu povie rodič.
Nerozumenie medzi generáciami
Názor dieťaťa je taký, že rodičia ich vôbec nedokážu pochopiť, že teraz je iná doba ako v čase, keď vyrastali oni. V týchto krátkych odpovediach však musíme hľadať oveľa viac. Ten hlavný názor dieťaťa je ukrytý medzi riadkami. Mnohé deti dnes tvrdia, že svojich rodičov doslova nenávidia. Každý z nás si myslí niečo iné. No ten pravý dôvod je úplne jednoduchý. Je to túžba, presne tá, po ktorej túži každá ľudská bytosť. Ešte stále neviete aká túžba to je? Je to túžba po láske. Túžba po tom druhu lásky, s ktorým sa stretávame ako s prvou. Túžba po rodičovskej láske.
Každé dieťa miluje svojho rodiča. Najviac v dobe, keď je ešte malé a nedokáže myslieť samo za seba. Táto podmienená láska však netrvá večne. Funguje na jednoduchom princípe. Ty si môj rodič a preto ťa mám rád. Čoskoro si však dieťa začne uvedomovať, že niečo nie je v poriadku. Všíma si, že jeho rodič na neho nemá čas a väčšinu dňa trávi v práci alebo mimo domova. V spoločnosti je dieťaťa je často nervózny a už sa s ním nedokáže ani porozprávať.
No dieťa stále po niekom, s kým sa môže vždy porozprávať o svojich radostiach, ale aj starostiach. Keď touto osobou nie je jeho rodič, tak začína hľadať niekoho, kto by mu rodiča nahradil. Väčšinou skončí v spoločnosti, ktorá ani zďaleka pre dieťa nie je dobrá. Jeho noví „kamaráti“ ho navedú na alkohol a drogy. Podľa posledných štatistík má s drogou skúsenosti každý tretí človek do veku osemnásť rokov. Zo štatistiky tiež vyplýva, že viac ako 100 000 mladých ľudí na následky predávkovania zomiera.
Preto sa zamyslite najprv sami nad sebou, drahí rodičia. Koľkokrát ste svojmu dieťaťu zavreli dvere pred nosom so slovami, že nemáte čas? Koľko času ste venovali svojmu dospievajúcemu dieťaťu a koľko svojej práci a „neodkladným“ povinnostiam? Keď sa teraz vrátite domov, porozprávajte sa so svojím dieťaťom. Opýtajte sa ho ako sa má a či ho niečo netrápi.