Dočasná pracovná neschopnosť (PN), známa aj ako "práceneschopnosť", je situácia, kedy zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) alebo iná poistená osoba nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. V takom prípade má po splnení určitých podmienok nárok na náhradu príjmu, resp. nemocenské. Od 1. júna 2023 nastala významná zmena v procese doručovania PN, keďže lekári sú povinní vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako doručiť PN na Sociálnu poisťovňu, s dôrazom na zmeny, ktoré prinieslo zavedenie elektronickej PN (ePN).
Čo je to PN a nemocenské?
Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, kedy lekár zistí chorobu vyžadujúcu práceneschopnosť. Lekár (všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný) rozhoduje o dočasnej pracovnej neschopnosti a dĺžke jej trvania. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
Počas PN má zamestnanec nárok na:
- Náhradu príjmu: Poskytuje ju zamestnávateľ počas prvých 14 dní PN.
- Nemocenské: Vypláca ho Sociálna poisťovňa od 15. dňa PN (pre zamestnancov). SZČO a dobrovoľne poistené osoby majú nárok na nemocenské od 1. dňa PN.
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote.
Výška nemocenského
Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pre výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
Zamestnanec:
- prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- štvrtý až štrnásty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
- od pätnásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnanca je jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO):
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.
Osoba v ochrannej lehote:
Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopnou. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:
- prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Príklad výpočtu nemocenského
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2.2024 až 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN, z dôvodu choroby.
DVZ = (1 500 * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1. - 3. deň trvania PN (1.2. - 3.2.2024) => (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4. - 14. deň trvania PN (4.2. - 10.2.2024) => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,63775 €, po zaokrúhlení 189,64 €
- 15. - 27. deň trvania PN (11.2. - 27.2.2024) => (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 461,10 €, po zaokrúhlení 461,10 €.
Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch). Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca.
Elektronická PN (ePN): Nová éra doručovania
Od 1. júna 2023 nastala významná zmena v procese doručovania PN. Lekári (všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia) sú povinní vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. ePN sa vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky. Zamestnanci už nemusia doručovať PN zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám.
Ako funguje ePN?
- Lekár vystaví ePN: Lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu, vytvorí ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).
- Informácia pre Sociálnu poisťovňu a zamestnávateľa: Informácia o ePN sa automaticky dostane do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ je o tom informovaný. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť Vaše dávky) v eSlužbách.
- Žiadne povinnosti pre zamestnanca: Zamestnanec nemusí doručovať žiadne dokumenty, ani žiadať o náhradu mzdy či o dávku nemocenské. Samotné vystavenie ePN lekárom sa považuje za žiadosť o nemocenské. Neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, zamestnávateľ musí Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vypláca zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu v hotovosti, oznámi to Sociálnej poisťovni. Na nahlásenie týchto údajov má zamestnávateľ 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musí zamestnávateľ na sociálnu poisťovňu oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, zamestnávateľ je povinný jej ju poskytnúť.
Výhody ePN
- Úspora času: Zamestnanec nemusí doručovať žiadne dokumenty.
- Zjednodušenie procesu: Všetko sa vybavuje elektronicky.
- Online kontrola: Poistenec si môže skontrolovať svoju ePN online prostredníctvom Elektronického účtu poistenca (EÚP) v e-Službách Sociálnej poisťovne.
Čo robiť, ak lekár nepoužíva ePN?
V ojedinelých prípadoch, ak lekár nemôže vystaviť ePN z technických príčin, ktoré trvajú dlhšie ako tri dni, vystaví vám tzv. odpis ePN, čo je papierová kópia elektronického záznamu. Má pre vás len informačný charakter a nie je potrebné ju predkladať Sociálnej poisťovni ani zamestnávateľovi. Pre zamestnávateľa oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby.
Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN (tzv. lístok na peniaze). Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
Elektronický účet poistenca (EÚP)
Elektronický účet poistenca v eSlužbách Sociálnej poisťovne vám umožňuje:
- Kontrolovať údaje o vašej ePN.
- Nahlásiť zmenu čísla účtu alebo adresu pobytu počas PN.
- Vyplniť a poslať tlačivo Hlásenie úrazu (ak je ePN z dôvodu úrazu).
- Požiadať o späťvzatie žiadosti o nemocenské/úrazový príplatok.
- Oznámiť spôsob výplaty dávky (číslo účtu alebo adresu).
Prístup do EÚP si môžete aktivovať osobne v pobočke Sociálnej poisťovne alebo elektronicky s využitím elektronického občianskeho preukazu.
Povinnosti počas dočasnej pracovnej neschopnosti
Dodržiavanie liečebného režimu
Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného poistenca informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity.
Zdržiavanie sa na adrese
Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Poistenec - pacient sa počas trvania PN nemusí zdržiavať iba v mieste svojho trvalého bydliska. Môže byť na adrese, ktorú si určí. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti buď v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky, alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne.
Vychádzky počas PN
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok. Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.
Kontroly zo Sociálnej poisťovne
Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Prišla vám kontrola počas PN? Uistite sa, že ide o kontrolóra zo Sociálnej poisťovne. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. Ak vás kontrola nezastihne na uvedenej adrese, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Ak ste boli napríklad u lekára, musíte to zdokladovať lekárskou správou.
NÁVOD: Prihlásenie mobilom a heslom do e-Služieb Sociálnej poisťovne
Postihy za porušenie liečebného režimu
Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu v prípade porušenia liečebného režimu alebo iných povinností. Napr., ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Tá sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor.
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.
Maximálna dĺžka PN a súvis s invaliditou
Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.
Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.
Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.
Ošetrovné (OČR)
Ošetrovné sa vypláca poistencovi v čase, keď osobne a celodenne opatruje chorú osobu alebo sa stará o dieťa do 11. roku veku, prípadne do 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Ide o dávku nemocenského poistenia, ktorú vypláca štát. Túto skutočnosť však musí potvrdiť ošetrujúci lekár chorého. Krátkodobé OČR možno poberať najviac 14 kalendárnych dní. Dlhodobá OČR trvá najviac 90 kalendárnych dní a začína sa odo dňa, keď je potrebné poskytovať intenzívnu starostlivosť chorému členovi rodiny.
Aktuálne nárok na ošetrovné vzniká v prípade, ak dôjde k nečakanému uzavretiu predškolského alebo školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje. V takom prípade môže rodič požiadať o krátkodobé ošetrovné, aj keď dieťa nie je choré.
Dôležité: Pri jednom dieťati a tom istom ochorení môže poberať ošetrovné IBA JEDEN z rodičov (podľa zákona iba jeden poistenec). Ak by však dieťa vyzdravelo a ochorelo znovu (aj napríklad len o pár dní), pôjde už o iný prípad a ošetrovné na dané dieťa tak môže poberať druhý rodič (ale napríklad i ten istý čo predtým).
Zmeny v oznamovaní PN zdravotnej poisťovni
Od 1. 12. 2021 sa krátkodobá PN a OČR do Sociálnej poisťovne neoznamuje. Oznamuje sa iba v prípade prerušenia t. j. PN po 52. týždni a dlhodobá OČR od 91. dňa. Začiatok PN sa do zdravotnej poisťovne oznamuje kódom 1O Z. Ak PN trvá do 10 dní, oznámi sa aj koniec s kódom 1O K.