V roku 333 pred n. l. údajne dostal darom od svojho vojvodcu Onesikrita jasne zeleného papagája s dlhým chvostom sám panovník Alexander Veľký. Tak vznikol pravdepodobne názov pre celú skupinu týchto elegantných papagájov. Áno, tento článok bude o zástupcovi alexandrov - alexandrovi malom.
Alexander malý (Psittacula krameri) je druh papagája z čeľade papagájovité (Psittacidae), podčeľade papagáje (Psittacinae) a rodu alexander (Psittacula). Anglický názov tohto druhu je Rose-ringed Parakeet a nemecký Halsbandsittich alebo Kleiner Alexandersittich. Tento papagáj dorastá do dĺžky 40 cm a jeho krúžok má veľkosť 7,0 mm. V zajatí sa jeho dĺžka života pohybuje okolo 25 rokov.
Vzhľad a pohlavný dimorfizmus
Samec alexandra malého je charakteristický svojím zeleným sfarbením, ktoré je na spodnej časti tela a na spodných krídlach žltozelené. Medzi zobákom a okom sa tiahne úzky čierny pásik. Brada je čierna a z nej vychádzajú na líca čierne "fúzy". Na záhlaví sa nachádza ružový pásik, nad ktorým je modrasté sfarbenie. Stredné chvostové perá sú modrasté so žltozelenými okrajmi, zatiaľ čo vonkajšie perá sú zelené. Jeho zobák je tmavočervený s čiernou špičkou, spodná čeľusť je čierna s tmavočervenou škvrnou na báze. Dúhovka oka je bledožltá a nohy majú zelenosivú farbu.
Samica sa od samca líši absenciou čierneho pásika okolo krku. Ružový golier a čierny pásik pri oku sú u nej menej nápadné. Tylo jej chýba modrastý nádych a stredné chvostové perá nie sú výrazne predĺžené. Mladé vtáky sa podobajú na samicu, majú koralovoružový zobák s bledým koncom, sivastú dúhovku a sivé nohy.
Pohlavný dimorfizmus je u alexandra malého pomerne dobre vyjadrený okolo druhého roka života. Samce majú od zobáka okolo krku čierny prúžok, ktorý prechádza za hlavou do ružovej farby. Do tohto veku je pre určenie pohlavia najistejšie DNA testovanie.
Pôvod a rozšírenie
Alexander malý pôvodne obýva rozsiahle územia strednej a severovýchodnej Afriky, Afganistanu, západného Pakistanu, Indie, Nepálu, Srí Lanky a na východe až po strednú Barmu. Vďaka svojej prispôsobivosti bol introdukovaný na mnohé lokality po celom svete, vrátane Maurícia, Zanzibaru, Egypta, Ománu, Kuvajtu, Iraku, Iránu, Hongkongu a Macaa. V súčasnosti je rozšírený aj v Európe, kde je v niektorých krajinách považovaný za invazívny druh. Môžeme ho nájsť napríklad v Londýne, Amsterdame, Bruseli či na juhu Európy.
Život v prírode a hniezdenie
V prírode alexander malý tvorí stáda a žije v nadmorských výškach do 1600 metrov. Obýva lesy, otvorené krajiny, často sa vyskytuje v pároch v blízkosti ľudských obydlí a na kukuričných plantážach. Hniezdi od februára do apríla v dutinách starých stromov, skalných a zemných dierach, či v zrúcaninách ľudských stavieb. Samice znášajú 2-4 vajcia, z ktorých sa mláďatá liahnu za 22-24 dní a hniezdo opúšťajú po 7 týždňoch.
Chov a starostlivosť
Alexander malý bol chovaný už starými Rimanmi. Do londýnskej ZOO sa dostal v roku 1885 a odvtedy bol pomerne často dovážaný. V Čechách bol prvýkrát vystavený už v roku 1880 a prvý odchov sa podaril v Nemecku v roku 1876, v Čechách potom v roku 1962. Dnes je tento druh pomerne bežný a populárny medzi chovateľmi, najmä kvôli svojim mutáciám a schopnosti ochočenia.
Chová sa vo voliére alebo vo veľkej klietke a je vhodným druhom aj pre začínajúcich chovateľov. Napriek svojej hlučnosti a sklonom k ničeniu dreva, je to inteligentný a ľahko skrotiteľný papagáj s vysokou mierou hlučnosti, ktorá sa však vplyvom okolitých zvukov a reči môže zmeniť na prijateľnejšiu. Sklon k rozprávaniu je preň prirodzený.
Pre chov alexandra malého je ideálne zaistiť priestrannú klietku alebo voliéru, ideálne s kovovou konštrukciou, keďže drevené klietky môžu ľahko zničiť. Pre domáceho miláčika postačuje klietka so šírkou 60 cm a viac, s predpokladom pravidelných preletov po byte. Vzhľadom na ich "drevorúbačskú" povahu je vhodné im poskytnúť dostatok rôznych konárov na ohryz, hrubú kôru stromov alebo nasekané drevo. Na zimu je vhodné alexandra malého schovať do zimoviska, nakoľko môžu mať problémy s omŕzaním prstov a pazúrov.
Alexandre sú pomerne otužilé papagáje a dajú sa chovať ako doma v byte, tak vo vonkajších voliérach s úkrytom pred mrazom a vetrom. Vzhľadom na ich inteligenciu je viac než vhodné venovať im dôslednú, ale láskavú výchovu už od útleho veku. Nevychované jedince bývajú hlučné a môžu aj ďobať.
Pôsobivý rast mláďaťa papagája alexandrijského od 1. do 200. dňa | Mithu Vlog | Domáce vtáky
Potrava
Základnou potravou pre alexandra malého je zmes rôznych semien a zrnín pre stredných alebo veľkých papagájov. K suchej zmesi je vhodné pridávať ovocie a zeleninu, ako aj niektoré druhy bylín. Môžu sa kŕmiť aj špeciálnymi granulami pre stredné alebo veľké papagáje, ktoré obsahujú vyvážený pomer všetkých potrebných látok. Pred obdobím rozmnožovania a v čase kŕmenia mláďat sa odporúča zvýšiť prísun živín, napríklad pridaním máčaného alebo naklíčeného zrna, namočených piškót alebo granúl. V jedálničku je však potrebné sa vyhnúť väčšiemu množstvu orechov či olejnatým semenám a úplne nevhodné sú sladkosti, čokoláda, korenené či solené jedlá. Zvyšky z nášho taniera by sa nemali podávať ani v minimálnom množstve. Potrebu minerálov obvykle doplní sépiová kosť alebo minerálny kameň. Dôležitý je tiež neustály prístup k čistej vode.
Čerstvé ovocie a zelenina obsahujú množstvo vitamínov. Ovocie by sa malo podávať s mierou kvôli vysokému obsahu sacharidov. Vhodné sú napríklad jablká, broskyne, brokolica, kel, špenát, uhorky, paradajky a listy šalátu. Môžete podávať aj sušené ovocie, ale dajte pozor, aby nebolo sírené.
Obilniny sú dôležitým zdrojom bielkovín a môžu sa tiež nechať naklíčiť. Naklíčené semienka a obilniny sú pre papagáje veľmi prospešné. Stačí ich namočiť do vody na 24 hodín a potom vodu zliať.
Mutácie a odchov
Dnes je možné nájsť rôzne farebné mutácie alexandra malého, ako sú prírodná zelená, žltá, modrá (tmavomodrá, bledomodrá), biela a ďalšie. Chovatelia vyšľachtili veľké množstvo farebných mutácií, ktoré dodávajú týmto papagájom ešte väčšiu atraktivitu.
Odchov alexandrov malých nie je náročný a dá sa zvládnuť aj v byte, hoci vhodnejšie sú priestranné voliéry. Pohlavne dospievajú v dvoch až troch rokoch a k prvému hniezdeniu často dochádza vo veku troch rokov. Samička zvyčajne znáša 3-5 vajíčok, z ktorých sa mláďatá liahnu po približne dvoch týždňoch a hniezdo opúšťajú po siedmich týždňoch. Rodičia sa o mláďatá starajú a kŕmia ich.
Alexander malý je vhodnou alternatívou pre tých, ktorí nemôžu alebo nechcú chovať veľké druhy papagájov. Poskytuje inteligenciu veľkých druhov v menšom balení, s nižšími nárokmi na pozornosť, výchovu, priestor i financie. Aj keď vyžaduje viac pozornosti než menšie druhy, ako andulka či korela, ponúka oveľa viac zábavy.
Je to papagáj živý a energický, ktorý potrebuje neustále zamestnávať svoju múdru hlavu. Či už sa ho budete snažiť naučiť hovoriť, pískať melódie alebo vykonávať triky, za každý čas strávený s vami bude veľmi vďačný. Alexandre malé sú pomerne znášanlivé druhy a dajú sa chovať spolu s inými druhmi papagájov, ako sú korely, andulky či kakariki.
tags: #alexander #maly #starostlivost