Nezdaniteľné časti základu dane predstavujú tzv. odpočítateľné položky (daňové úľavy), o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane. Nezdaniteľné časti základu dane upravuje § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je jedným zo zákonných nárokov, ktorého sa nemožno vzdať. Prináleží v ročnej ustanovenej sume, aj keď zamestnanec neodpracoval celý kalendárny rok, bol nezamestnaný, evidovaný alebo aj neevidovaný na úrade práce, na materskej či rodičovskej dovolenke, alebo požiadal o dôchodok v priebehu kalendárneho roka. Suma sa nekráti v pomernej alikvotnej výške.
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka má každý daňovník (obmedzenie je ustanovené len u dôchodcov), bez ohľadu na to, koľko mesiacov (dní) v zdaňovacom období skutočne odpracoval. Patrí rezidentovi i nerezidentovi, zamestnancovi, živnostníkovi či samostatne zárobkovo činnej osobe, dieťaťu, študentovi i žiakovi.
Najviac je aplikovaná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka pri zamestnancoch. Vo väčšine prípadov zamestnávateľ ju uplatňuje už počas roka. Ak ju uplatní neskrátenú, pri ročnom zúčtovaní či pri podaní daňového priznania už neovplyvní výšku dane daňovníka.
Ak zamestnanec podpíše u zamestnávateľa vyhlásenie na zdanenie príjmov, priebežne mesačne si môže uplatniť 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (základnej nezdaniteľnej časti). Túto odpočítateľnú položku si môže zamestnanec uplatňovať za rovnaké obdobie kalendárneho roka iba u jedného zamestnávateľa.
Ak si túto sumu neuplatňuje v priebehu zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ na základe žiadosti zamestnanca o vykonanie ročného zúčtovania uplatní plnú ročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka dodatočne pri ročnom zúčtovaní.
Príklady uplatnenia nezdaniteľnej časti
Príklad č. 1: Zamestnankyňa Dana počas roka 2012 je zamestnaná na základe pracovného pomeru len u jedného zamestnávateľa. Podpísala vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatnila si nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. V mesiaci december 2012 nepoberala žiaden zdaniteľný príjem, bola práceneschopná. Uplatňuje si nárok na daňový bonus na jedno dieťa. V ročnom zúčtovaní zamestnankyne Dany vznikne preplatok na dani vo výške 57,70 €, z dôvodu, že v mesiaci december 2012 bola práceneschopná, nepoberala žiaden zdaniteľný príjem, zamestnávateľ jej neuplatnil 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Príklad č. 2: Občan Slovenskej republiky (SR) s trvalým pobytom na území SR je 7 kalendárnych mesiacov roku 2013 zamestnaný v inom štáte. V SR poberá zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti za 3 kalendárne mesiace. Ak je občan SR daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, predmetom jeho dane sú príjmy plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovník dosiahne úhrn zdaniteľných príjmov za rok 2013 presahujúci sumu 1 876,96 €, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO. Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, napr. občana Rakúska, je príjem plynúci len zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
Príklad č. 3: Občan Rakúska pracuje u slovenského zamestnávateľa na dohodu o vykonaní práce v období január až máj 2013. Podpíše vyhlásenie na zdanenie príjmov, priebežne mesačne si uplatní 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, sumu 311,32 €. Jeho príjem za 5 kalendárnych mesiacov je v úhrne 5 000 €, iný príjem počas kalendárneho roka 2013 nebude poberať. Tento nerezident sa musí rozhodnúť, či po ukončení zdaňovacieho obdobia písomne požiada svojho zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, alebo či si ročné zúčtovanie dane z príjmov za zdaňovacie obdobie vykoná sám cez daňové priznanie.
Príklad č. 4: Zamestnanec v auguste 2013 požiada o spätné priznanie starobného dôchodku od 5. januára 2013, pracovný pomer nepreruší a naďalej pracuje u svojho zamestnávateľa. Pretože nebol poberateľom starobného dôchodku k 1. januáru 2013, k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia, zamestnávateľ mu uplatňuje v priebehu zdaňovacieho obdobia pomernú mesačnú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Na začiatku zdaňovacieho obdobia roku 2014 (1. 1. 2014) sa už bude považovať za poberateľa starobného dôchodku.
Príklad č. 5: Zamestnanec Peter, poberateľ predčasného starobného dôchodku, je dlhodobo zamestnaný na hlavný pracovný pomer. Ku koncu februára 2011 ukončí poberanie predčasného starobného dôchodku. Tento poberateľ predčasného starobného dôchodku 1. 1. 2011 (na začiatku zdaňovacieho obdobia), aj ak od marca 2011 tento dôchodok už nepoberá, sa považuje za celé zdaňovacie obdobie roku 2011 na daňové účely za dôchodcu. V roku 2011 tento zamestnanec nemá nárok na mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V prípade, že suma v roku 2011 vyplateného predčasného starobného dôchodku bola nižšia ako 3 559,30 €, pri ročnom zúčtovaní, resp. pri podaní daňového priznania za rok 2011 uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 3 559,30 € a sumou v roku 2011 vyplateného predčasného dôchodku (január a február 2011). Na začiatku zdaňovacieho obdobia roku 2012 (1. 1. 2012) už ako nepoberateľ predčasného starobného dôchodku bude mať nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Príklad č. 6: Zamestnankyňa Eva dovŕši dôchodkový vek 15. 12. 2011. Dňa 30. 4. 2013 ukončí zamestnanie a požiada spätne o poberanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa dávku priznáva odo dňa, od ktorého dávka patrí, najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. V tomto prípade prizná a vyplatí starobný dôchodok odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. od 15. 12. 2011. Táto zamestnankyňa, ktorá si v ročnom zúčtovaní za rok 2012 už uplatnila nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, podá na svoj miestne príslušný daňový úrad za toto zdaňovacie obdobie roku 2012 dodatočné daňové priznanie. Neuplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, resp. upraví svoju daňovú povinnosť.
Príklad č. 7: Zamestnanec Dušan, poberateľ starobného dôchodku, dosiahne v roku 2013 na základe dohody o vykonaní práce zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vo výške 1 750 €, ktoré nepresiahli sumu 1 876,96 €. Tento zamestnanec si neuplatňuje daňový bonus, z príjmov má vybrané preddavky na daň vo výške 319,20 €.
Príklad č. 8: Zamestnanec Ján, rezident Českej republiky, je poberateľom starobného dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia zo zahraničného povinného poistenia. V zdaňovacom období roku 2013 na území Slovenskej republiky dosiahne z dohody o pracovnej činnosti zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vo výške 1 690 €, z ktorých boli zamestnávateľom zrazené preddavky vo výške 321,10 €. Slovenský zamestnávateľ neuplatní u tohto zamestnanca nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a ani daňový bonus. Zdaniteľné príjmy na území Slovenskej republiky tvoria u rezidenta ČR 100 % zo všetkých jeho „celosvetových“ zdaniteľných príjmov. Tieto celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, ide o sumu 1 876,96 €.
Príklad č. 9: Dňa 1. mája 2013 sa zamestnanec (policajt) stal poberateľom výsluhového dôchodku. Za zdaňovacie obdobie roku 2013 podáva daňové priznanie. Tento zamestnanec nebol na začiatku roka 2013 (1. 1. 2013) poberateľom výsluhového dôchodku, preto má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok 2013.
Príklad č. 10: Daňovníčka Jana v roku 2013 pracuje 5 kalendárnych mesiacov na plný pracovný úväzok. Po ukončení zdaňovacieho obdobia požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. Ak daňovníčka poberá invalidný dôchodok, tento jej dôchodok sa nepovažuje za starobný dôchodok, má nárok na uplatnenie plnej sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka bez ohľadu na to, koľko mesiacov v roku 2013 pracovala.
Príklad č. 11: Študent strednej školy uzatvorí so zamestnávateľom dohodu o brigádnickej práci študentov od 1. júna 2013 do 31. augusta 2013. Podpíše vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a uplatní si v každom mesiaci 1/12 nezdaniteľnej sumy na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Nie je podstatné, či zdaniteľné príjmy dosahuje na základe pracovnej zmluvy, alebo na základe dohody. Na uplatnenie tejto odpočítateľnej položky u študenta nemá vplyv, že si ho súčasne uplatňujú rodičia ako vyživované dieťa a uplatňujú si daňový bonus.
Príklad č. 12: Zamestnanec Pavol pracuje v pracovnom pomere u zamestnávateľa ako vodič nákladného motorového vozidla. Dňa 10. júna 2013 utrpí pracovný smrteľný úraz, manželka podá za svojho zomretého manžela daňové priznanie, uplatní plnú sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Príklad č. 13: Daňovníkovi plynú príjmy za činnosť osobného asistenta, ktoré mu vypláca občan s ťažkým zdravotným postihnutím za výkon osobnej asistencie. Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov.
Príklad č. 14: Zamestnanec dosiahne za rok 2019 základ dane (príjmy mínus odvody zamestnanca) vo výške 10000 eur. A to vždy v sume „za celý rok“, aj keď pracovali alebo podnikali len časť roka. Inak povedané, výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch.
Príklad č. 15: Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura).
Príklad č. 16: Študentka VŠ pracovala počas roka 2019 spolu 3 mesiace na dohodu o brigádnickej práci študentov. Za túto dobu si zarobila spolu 2100 eur a zamestnávateľ jej z príjmov strhol preddavky na daň v celkovej výške 160 eur. Zamestnávateľ na jej žiadosť po skončení roka 2019 vykoná ročné zúčtovanie. V ročnom zúčtovaní sa uplatní nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej výške 3937,35 eura.
Príklad č. 17: Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2015 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2015 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2015.
Príklad č. 18: Daňovník mal za rok 2019 príjem v zamestnaní na Slovensku kde dosiahol základ dane 15000 eur. Mal príjem aj v zahraničí, konkrétne v zamestnaní v Českej republike. V daňovom priznaní je jeho základ dane (zo závislej činnosti) v úhrne 24000 eur.
Príklad č. 19: Slovenský platiteľ príjmu (platiteľ dane) zráža preddavky na daň z tohto príjmu v súlade § 35 zákona o dani z príjmov a má rovnaké povinnosti ako u ostatných rezidentných (slovenských) zamestnancov (napr. podanie ročného zúčtovania alebo vystavenie potvrdenia o príjmoch). Na území ČR uvedie v daňovom priznaní svoje celosvetové príjmy (tzn. súčasťou príjmov budú aj príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR) a dvojitému zdaneniu slovenských príjmov zamedzí uplatnením príslušnej metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a českou daňovou legislatívou.
Nezdaniteľná časť a dôchodcovia
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nemajú poberatelia dôchodkov taxatívne vymenovaných v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov, resp. Ustanovenie § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov vymedzuje, že základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi konkrétne vyčíslenou sumou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyplatenou sumou ročného dôchodku.
Pre daňovníka dôchodcu je pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane rozhodujúca výška dôchodku. Nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu ustanovenú v § 11 ods. 2.
Zákon o dani z príjmov z vymenovaných poberateľov dávok dôchodkového poistenia alebo výsluhového zabezpečenia vypustil poberateľa výsluhového príspevku, poberateľ tejto dávky má nárok od 1. 1. 2015.
Príklad č. 20: Zamestnanec Peter, poberateľ predčasného starobného dôchodku, je dlhodobo zamestnaný na hlavný pracovný pomer. Ku koncu februára 2011 ukončí poberanie predčasného starobného dôchodku. Tento poberateľ predčasného starobného dôchodku 1. 1. 2011 (na začiatku zdaňovacieho obdobia), aj ak od marca 2011 tento dôchodok už nepoberá, sa považuje za celé zdaňovacie obdobie roku 2011 na daňové účely za dôchodcu. V roku 2011 tento zamestnanec nemá nárok na mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V prípade, že suma v roku 2011 vyplateného predčasného starobného dôchodku bola nižšia ako 3 559,30 €, pri ročnom zúčtovaní, resp. pri podaní daňového priznania za rok 2011 uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 3 559,30 € a sumou v roku 2011 vyplateného predčasného dôchodku (január a február 2011).
Príklad č. 21: Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2025. Naďalej dosahuje príjem z podnikania.
Príklad č. 22: Daňovník poberá celý rok 2025 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2025 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti.
Príklad č. 23: V roku 2025 bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2023 vo výške 680 eur. Za rok 2023 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2023 má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, keďže nebol k 1.1.2023 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2024, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2024 mu nevznikol nárok na jej uplatnenie. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2025, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2025 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2025, t. j. 5 753,79 €.
Príklad č. 24: Starobná dôchodkyňa dosahuje v roku 2025 príjem z osobnej asistencie ťažko postihnutej osoby. Poberá aj vdovský dôchodok po zomrelom manželovi. Započíta sa suma vdovského dôchodku do úhrnu dôchodku pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2025? Ak úhrn starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2025 nepresiahne sumu 5 753,79 eura, vznikne daňovníčke nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou 5 753,79 eura a úhrnnou sumou vyplateného starobného dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Príklad č. 25: Daňovník je poberateľom invalidného dôchodku. V roku 2025 začal podnikať a bude dosahovať príjem zo živnosti.
Príklad č. 26: Daňovník poberá starobný dôchodok vo výške 450 eur, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti.
Príklad č. 27: U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR. Ak je daňovník poberateľom výsluhového dôchodku k 1.1.2025, potom mu nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2025.
Príklad č. 28: Počas roka 2019 poberala zo Sociálnej poisťovne sumu 540 eur mesačne, z čoho je 310 eur jej starobný dôchodok a 230 eur vdovský dôchodok. Na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2019 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 310 = 3720 eur. Ako je uvedené vyššie, nezdaniteľnú časť na daňovníka si nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov, vyrovnávacieho príspevku, predčasných starobných dôchodkov, výsluhových dôchodkov alebo porovnateľných dôchodkov zo zahraničia, ak im bol dôchodok priznaný k 1.1. príslušného roka alebo ešte skôr. Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená - ak je to možné - aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára.
Príklad č. 29: Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, ako dôchodca by si nemohla uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.
Príklad č. 30: Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.
Príklad č. 31: Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca následujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.
Nezdaniteľná časť pre nerezidentov
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. bez ohľadu na výšku ich príjmov.
Príklad č. 32: Občan Slovenskej republiky (SR) s trvalým pobytom na území SR je 7 kalendárnych mesiacov roku 2013 zamestnaný v inom štáte. V SR poberá zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti za 3 kalendárne mesiace. Ak je občan SR daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, predmetom jeho dane sú príjmy plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovník dosiahne úhrn zdaniteľných príjmov za rok 2013 presahujúci sumu 1 876,96 €, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO. Predmetom dane daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, napr. občana Rakúska, je príjem plynúci len zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
Príklad č. 33: Občan Rakúska pracuje u slovenského zamestnávateľa na dohodu o vykonaní práce v období január až máj 2013. Podpíše vyhlásenie na zdanenie príjmov, priebežne mesačne si uplatní 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, sumu 311,32 €. Jeho príjem za 5 kalendárnych mesiacov je v úhrne 5 000 €, iný príjem počas kalendárneho roka 2013 nebude poberať. Tento nerezident sa musí rozhodnúť, či po ukončení zdaňovacieho obdobia písomne požiada svojho zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, alebo či si ročné zúčtovanie dane z príjmov za zdaňovacie obdobie vykoná sám cez daňové priznanie.
Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane
Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2025 je stanovená vo výške 273,99 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2025 sumu 5 753,79 eura.
Keďže základ dane daňovníka nepresiahol sumu 25 426,27 eura, daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane v sume 5 753,79 eura.
S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok.
Ak teda daňovník je poberateľom dôchodku už k 1.1.2025, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2025 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2025 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 753,79 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
Za rok 2025 sa vyplatený 13. dôchodok započítava do celkovej sumy dôchodku na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3, 4 a 5 (napr. z kapitálového majetku, z prevodu cenných papierov, z ostatných príjmov) sa na účely výpočtu nezdaniteľnej časti na daňovníka nepoužije.
Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí.
Daňová povinnosť nerezidenta
Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou) - podľa § 2 písm. 2 ZDP je fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, alebo ktorá sa na území SR obvykle nezdržiava. Za daňového nerezidenta SR (daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou) podľa § 2 písm. 2 ZDP je fyzická osoba, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt, alebo ktorá sa na území SR obvykle nezdržiava.
Predmet dane nerezidenta SR - je podľa § 2 písm. 3 ZDP príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákon o dani z príjmov neustanovuje inak.
Zdaniteľný príjem - podľa § 2 písm. 5 ZDP je príjem, ktorý nie je oslobodený od dane alebo ktorý nie je oslobodený od dane podľa § 5 ods. 4 a 5 alebo § 6 ods. 8.
Daňové priznanie je nerezident SR povinný podať v prípade, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR za zdaňovacie obdobie roku 2025 presiahli sumu vo výške 2 876,90 eura, resp. ak si chce uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani alebo daňový bonus.
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026.
Daňovému nerezidentovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 ZDP umožní predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania až o tri mesiace (do 30. júna 2026).
Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania je možné podať iba na predpísanom tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a ktoré je k dispozícii na internetovej stránke finančnej správy. Uvedené oznámenie je potrebné podať príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, t. j. do 31. marca 2026.
Stála prevádzkareň
Príjem z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne - § 16 ods. 1 písm. a) ZDP. Podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov stálou prevádzkarňou sa na účely tohto zákona rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého nerezident SR vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Časová stálosť trvalého miesta je vymedzená nasledovne: Miesto alebo zariadenie na výkon činností je považované za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane.
Všeobecnými podmienkami pre vznik stálej prevádkarne podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov a článku 5 ods. 1 ZDPH je existencia trvalého miesta podnikania a vykonávanie podnikateľskej činnosti prostredníctvom tohto miesta.
V uvedenom prípade je možné považovať miesto, na ktorom má nemecký podnik zriadenú opravárenskú dielňu za trvalé miesto. Ďalej je potrebné posudzovať, či nemecký podnik aj vykonáva činnosť prostredníctvom tohto miesta, a či táto činnosť nie je obmedzená na pomocnú alebo podpornú činnosť definovanú v článku 5 ods. 4 ZDPH.
Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR sa postupuje v zmysle § 17 ods. 1 ZDP. Do základu dane stálej prevádzkarne nerezident SR zahrnie tú časť príjmov (ziskov), ktoré dosahuje vykonávaním podnikateľskej činnosti prostredníctvom tejto stálej prevádzkarne (ide o príjmy, ktoré sú tejto stálej prevádzkarni prisúdené).
Základ dane stálej prevádzkarne alebo daňová strata prevádzkarne v súlade s § 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá v tom prípade, kedy by stála prevádzkareň vystupovala ako nezávislá osoba a rovnaké alebo podobné činnosti by vykonávala nezávisle od svojho zriaďovateľa.
Príjem zo závislej činnosti
Rozhodujúcou podmienkou pre zdaniteľnosť príjmov zo závislej činnosti je vykonávanie tejto činnosti na území SR. Ide o príjmy napr. z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom pri výkone práce pre platiteľa príjmu (zamestnávateľa) je nerezident SR povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy.
Príjem nerezidenta SR zo závislej činnosti nie je zdaniteľný v SR, ak mu tento príjem vypláca zahraničný zamestnávateľ (nerezident SR), ktorý na území SR nemá stálu prevádzkareň a časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti na našom území nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Ak nerezident SR vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, túto povinnosť (platiť preddavky) má podľa § 35 ods. 11 zákona o dani z príjmov on sám. Preddavky na daň sa vypočítajú z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platnej v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Nerezident SR je povinný preddavky platiť miestne príslušnému správcovi dane (daňovému úradu).
Svoju daňovú povinnosť z príjmov zo závislej činnosti si nerezident SR po skončení zdaňovacieho obdobia môže vysporiadať dvomi spôsobmi. Ak na území SR poberá zdaniteľné príjmy iba zo závislej činnosti, môže do 15. februára nasledujúceho roka písomne požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania.
Príklad č. 34: Slovenský zamestnávateľ zamestnáva na území SR na dohodu o vykonaní práce českého rezidenta. Kde sa majú platiť preddavky na daň z tejto závislej činnosti? V SR alebo v ČR? Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov a článku 14 ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR (uverejnenej pod č. 75/2004 Z. z.) sa príjmy zo závislej činnosti vyplatené českým rezidentom slovenským zamestnávateľom zdania na území SR.
Príjmy zo služieb
Príjmy zo služieb poskytovaných nerezidentom SR - § 16 ods. 1 písm. g) ZDP. Zdroj príjmov nerezidenta zo služieb je na území SR len vtedy, ak tieto príjmy plynú nerezidentovi za služby poskytované na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne.
Z príjmov vyplácaných daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou z týchto služieb poskytovaných na území SR, aj keď nie sú vykonávané prostredníctvom stálej prevádzkarne, sa daň zráža v prípade príjmov vyplácaných daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou so sídlom alebo s bydliskom v nespolupracujúcich štátoch, ale len do momentu vzniku stálej prevádzkarne podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov.
Pri zdaniteľnom príjme za poskytnuté služby plynúce daňovníkovi nespolupracujúceho štátu platiteľ dane uplatňuje zvýšenú sadzbu dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov vo výške 35 %.
Ak sú uvedené príjmy vyplácané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou so sídlom alebo bydliskom v zmluvnom štáte, takéto príjmy sú zdaniteľné len v prípade, ak je činnosť, z ktorej sú dosahované, vykonávaná v stálej prevádzkarni na území SR vzniknutej podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov a zároveň aj podľa príslušného článku aplikovanej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Príklad č. 35: Japonská spoločnosť (rezident Japonska) fakturuje slovenskej spoločnosti (rezidentovi SR) nasledovné služby: províziu za sprostredkovanie zákazky na stavebné a montážne práce na Slovensku, reklamnú kampaň v médiách na Slovensku, náklady na školenie slovenských zamestnancov. Celková doba poskytovaných služieb na území SR je 4 mesiace. Ak predmetné služby daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident Japonska) poskytoval na území SR, je potrebné skúmať, či boli poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne japonského rezidenta umiestnenej na území SR, alebo či neboli poskytované prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v SR.
Príjmy umelcov a športovcov
Príjmy z činnosti umelca, športovca alebo artistu vystupujúceho na území SR - § 16 ods. 1 písm. e)ZDP. Ide o príjmy, ktoré nerezident SR dosahuje ako umelec, športovec alebo turista na našom území, alebo ide o príjem spoluúčinkujúcej osoby, alebo o príjem z ďalšej podobnej činnosti, ktorú nerezident SR osobne vykonáva alebo zhodnocuje na území SR. Nie je podstatné, či mu tieto príjmy plynú priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu.
Uvedené príjmy podliehajú na našom území zdaneniu daňou vyberanou zrážkou v súlade so zákonom o dani z príjmov a v súlade s príslušnou zmluvou (v prípade jej existencie). Zrážková daň sa v prípade daňovníkov zmluvných štátov vyberie vo výške 19 %.
V prípade, že v SR pôsobí ako umelec alebo športovec daňovník nespolupracujúceho štátu (napr. Kanada), uplatňuje sa zvýšená sadzba dane vyberaná zrážkou vo výške 35 %.
Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka na rok 2016 (SK)
tags: #dochodca #nerezident #a #nezdanitelna #cast