Distorzia kolena: Komplexná liečba a rehabilitácia

Kolenný kĺb je komplexná štruktúra, ktorá je náchylná na rôzne zranenia a ochorenia. Medzi najčastejšie patrí distorzia, chondromalácia a poškodenie predného skríženého väzu (ACL). Tento článok sa zaoberá liečbou a rehabilitáciou týchto stavov, pričom sa zameriava na najnovšie poznatky a postupy.

Kolenný kĺb patrí medzi najkomplexnejšie a zároveň najčastejšie poranené kĺby. Skladá sa zo štyroch kostí: stehenná kosť sa spája s píšťalou a ihlicou pomocou kĺbového puzdra a väziva. Jabĺčko sa nachádza v prednej časti kolena a v stehennom záreze kĺže pri ohýbaní. Hlavnou oporou kolena sú kosti, zdrojom pohybu sú svaly a väzivá slúžia na stabilizáciu kolena. Jeho povrch pokrýva chrupavka.

Medzi stehennou kosťou a píšťalou sa nachádzajú po oboch stranách kolena špeciálne tvarované chrupavky, ktoré sa nazývajú menisky. Tie majú za úlohu tlmiť nárazy pri skokoch, dopadaní na koleno a vyrovnávať nerovnakosť tvaru kosti. Predný a zadný väz sa navzájom krížia v strede kolena. V prípade ich poškodenia dochádza k vyskakovaniu kolena, pretože sa obmedzuje ich hlavná funkcia, ktorou je stabilizácia kolena. To všetko samozrejme sprevádzajú aj bolesti a neschopnosť koleno ohnúť, alebo pocit, že sa na nohu nemožno spoľahnúť.

Príznaky poškodenia kolenného kĺbu

Pri poškodení kolenného kĺbu dochádza k opakovanému chronickému, alebo poúrazovému opuchu. Vyskytujú sa bolesti, obmedzená pohyblivosť, intolerancia záťaže, nestabilita a pocit preskakovania v kĺbe. Najrizikovejšou činnosťou, pri ktorej dochádza k poraneniu kolena je šport. Často sa pri ňom vyskytujú opakované, ľahké poranenia, no tiež závažné, vyžadujúce dlhodobú alebo chirurgickú liečbu.

Bežné zranenia a ochorenia kolena:

• Pomliaždené koleno: V dôsledku nárazu, úderu alebo pádu. Príznakom je modrina či opuch. Bolestivosť, ktorá po pár týždňoch ustúpi a jej intenzita bude závisieť od závažnosti nehody. Ide o menej závažné poranenie, ale neradno podceniť dobu a spôsob liečby, aby nedošlo k trvalému poškodeniu.
• Vykĺbené koleno: Ide o vážny úraz, kedy dôjde k úplnej strate kontroly nad dolnou časťou stehennej kosti s hornou časťou predkolenia a nie je vôbec ojedinelé, že dôjde k poškodeniu aj iných častí kolena, ako napr. väzov alebo chrupavky. V prípade vykĺbenia jabĺčka platí, že sa zvyčajne vráti samé na pôvodné miesto.
• Natiahnuté šľachy kolena: Vzniká v dôsledku pohybu, ktorý je nad rozsah zdravého pohybu daného kĺbu a postihuje väzivo a šľachy okolo kĺbu (napríklad patelárna šľacha). Ďalej ide o natrhnuté svaly alebo šľachy, zranenie krížneho väzu alebo šliach okolo kĺbu.
• Poškodenie menisku: Pretrhnutie alebo ruptúra meniskov v dôsledku rotačných pohybov, napr. po páde a najčastejšie na vnútornej strane kĺbu (mediálny alebo vnútorný meniskus). Príčinou môže byť aj dlhodobé používanie kolena nevhodným fyziologickým spôsobom a vykonávanie jednostranných pohybov, pri ktorých vzniká svalová dysbalancia.
• Zablokované koleno: Obmedzenie pohybu a bolesť, napríklad dôsledkom poškodenia meniskov.
• Roztrhnutý predný skrížený či postranný väz: Roztrhnutie (ruptúra) predného skríženého väzu alebo postranných väzov väčšinou v dôsledku prudkého zastavenia, či zmeny smeru pohybu (napr. bežci, futbalisti, basketbalisti).
• Krvný výron alebo voda v kolene: V dôsledku zranenia alebo aj po operácii kolena.
• Slabá mobilita kolena: Nedostatok mobility v kolene ako dôsledok nedostatočnej rehabilitácie po zranenom alebo operovanom kolene, napríklad neschopnosť úplné vystrieť alebo ohnúť koleno.
• Nestabilné koleno: Pocit "uvoľneného" kolena, či už po úraze alebo po operácii.

Klinickým vyšetrením je možné odhaliť rôzne poranenia, ako napríklad rupturu postranných väzov, luxáciu pately, poranenie meniskov. Náplň kolena sa zisťuje bimanuálne, kedy jednou rukou vykonáme kompresiu tesne nad patelou a druhou rukou skúšame pružnosť pately. Pri pozitívnej náplni je patela stačiteľná v smere na femur, pričom cítiť jemné „ťukanie“. USG vyšetrenie dokáže zobraziť prítomnosť výpotku v kĺbovej dutine.

Chondromalácia: Poškodenie chrupavky kolena

Chondromalácia je zmäknutie, rozvláknenie alebo defekt artikulárnej hyalinnej chrupky. Poškodenie chrupaviek sa manifestuje ako syndróm pri preťažení, opakovanej záťaži alebo úraze najčastejšie pri športe. Chrupavka má neúplné regeneračné a reparačné schopnosti. Rozštiepenie a poškodenie artikulárnej chrupky môže koexistovať s poškodením pod ňou ležiacej subchondrálnej kosti.

Diagnostika a symptómy chondromalácie

Diagnózu chondromalácie alebo chondropatie v športe používame často. Jeden z diskrétnych subjektívnych symptómov môže byť retropatelárna krepitácia, ktorú môžeme palpovať manuálne. Štartovacia bolesť, záťažové bolesti, tiež bolesti v pokoji s tvorbou výpotkov poukazujú na pokročilé štádium chondromalácie. Osteochondrálny defekt môže mať charakter voľného interartikulárneho telesa s klinickým prejavom blokovania pohybu v kĺbe.

Liečba chondromalácie

Konzervatívna liečba

Konzervatívnou liečbou môžeme ovplyvňovať zmenu záťaže, statiky a biomechaniky. Cieľom je odstrániť bolesť a zlepšiť metabolizmus chrupavky. Aplikuje sa intraartikulárna viskosuplementácia a biologická liečba PRP.

Operačná liečba

Z operačnej liečby indikujeme artroskopiu, kde vykonávame lováž, shaving, abrazívnu chondroplastiku, Priedi foráž, mikrofraktúry, chondroplastiku typu spongializácia, mozaikoplastika, autológna chondroplastika, operácie osteochondrálnych implantátov.

Nové metódy v liečbe chrupavky

• MaioRegen: Je kostno-chrupavý implantát, ktorý podporuje a usmerňuje regeneráciu chrupavky a kosti a tým obnovuje riadnu funkciu kĺbu. Ide o 3-D biomimetickú matricu, ktorá počas procesu remodelácie novovytvoreného tkaniva úplne biodegraduje a tým napomáha regeneratívnemu procesu. Je určený na ošetrenie chondrálnych alebo osteochondrálnych lézií, jednoduchých alebo viacnásobných, s absenciou alebo alteráciou subchondrálneho tkaniva, traumatického, posttraumatického, degeneratívneho pôvodu alebo následkom disekujúcej osteochondrózy - osteochondritis dissecans.
• Autocart (All autologous cartilage regeneration): Je technika, pri ktorej ošetrujeme chondrálne defekty moderným spôsobom, v jednom operačnom zákroku za použitia autológnej chrupavky. Proces zahŕňa shaverom odber fragmentov chrupavky z defektu alebo z nezáťažovej chrupavky kĺbu. Na operačnej sále odoberáme a separujeme plazmu z krvi pacienta, z ktorej vytvárame trombín sérum koncentrát v trombinátore. Po spracovaní fragmentov chrupavky ich aplikujeme do chondrálneho defektu. Následne prekryjeme a stabilizujeme autológnu chondrálnu plastiku trombín sérum koncentrátom.
• Forage, mikrofrakúra: Je operačná technika, pri ktorej penetrujeme subchondrálnou kosť pod poškodenou chrupavkou, ktorej cieľom je stimulácia kostnej drene.

Urátová chondropátia

Pri zvýšenej koncentrácii kyseliny močovej (dna) v krvi sa do kĺbov ukladajú depozity kryštálov natriummonourátu. Následne je imunitou aktivovaná zápalová reakcia s poškodzovaním chrupavky a rozvojom zápalu celého kĺbu. Príkladom je artroskopický nález členkového kĺbu - urátová chondropátia s artritídou.

Poškodenie predného skríženého väzu (ACL)

Poškodenie predného skríženého väzu je najčastejšie ligamentózne poškodenie v kolennom kĺbe. Predný skrížený väz zabezpečuje pevnosť a stabilitu kolena hlavne pri ohnutom kolene. Predný skrížený väz - ACL prebieha diagonálne v strede kolena, čím sa predchádza skĺznutiu tíbie pred femur a prispieva k stabilite kolena.

Mechanizmus a symptómy

Poranenia skrížených väzov sú vždy spôsobené excesívnym násilím v anterioposteriórnom (predozadnom) smere. Násilie neúmerne tlačí tíbiu ventrálne vo flexii a spôsobuje ruptúru ligamentum cruciatum anterius. Akútna ruptúra sa prejavuje okrem bolesti aj hemartrosom, kedy aspirujeme krv z kolenného kĺbu. Poškodenie skríženého väzu môže nastať pri priamom prudkom náraze. Prejavy sú tiež veľmi bolestivé, nastáva obmedzenie pohyblivosti, nestabilita a pri punkcii je prítomná krv.

Približne polovica poranení ACL sa vyskytuje v kombinácii s poškodením menisku, kĺbovej chrupavky alebo iných väzov. Sekundárne poškodenie sa môže vyskytnúť u pacientov, ktorí majú opakované epizódy nestability kolena v dôsledku poškodenia ACL. Pri chronickej nestabilite môže následne vzniknúť poškodenie menisku už do desiatich rokoch od počiatočného poranenia. Vyskytuje sa aj zvýšená prevalencia poškodenia kĺbovej chrupavky u pacientov, ktorí majú desať a viac rokov známe poškodenie ACL.

Rozhodnutie o operácii

Samotné rozhodnutie pre operáciu plastiky predného skríženého väzu závisí od rozsahu poškodenia, klinického stavu nestability, ťažkostí pacienta a fyzických nárokov a aktivity pacienta. Pri neúplných roztrhnutiach väzu a primeranej klinickej stabilite kolena jedna z možností je intenzívne cvičenie štvorhlavého svalu stehna, ktorý do určitej miery funkčne kompenzuje poškodený predný skrížený väz. Pri úplných roztrhnutiach väzu alebo výraznej klinickej nestabilite kolena indikujeme operačné riešenie - plastiku predného skríženého väzu.

„Unhappy trias“

„Unhappy trias“ (nešťastná triáda) je súčasné poškodenie mediálneho menisku, mediálneho kolaterálneho väzu a predného skríženého väzu.

Metódy plastiky ACL

Dnes sú dve hlavné metódy plastiky skríženého väzu. Štep odoberáme z jabĺčka, lig. patelae a predkolenia (B-T-B štep) alebo šliach hamstringov (m. semitendinosus a m. gracilis).

Typy štepov

• Štep z patelárnej šľachy (Bone-Patellar Tendon-Bone - BTB): Pri štepe z patelárnej šľachy sa používa stredná tretina patelárnej šľachy pacienta, spolu s kostnou zátkou z tíbie a jabĺčka. Niektorí operatéri túto techniku označujú ako „zlatý štandard“ rekonštrukcie predného skríženého väzu.
  • Výhody: Rýchlejšie hojenie kosti, silnejší štep.
  • Nevýhody: Vyššie riziko bolesti predného kolena (bolesť za jabĺčkom) a iných problémov kolena.
• Šľachový štep (Ligamentoplastika semitendinosus-gracilis): Šľacha m. semitendinosus na vnútornej strane kolena sa používa na vytvorenie svalovo-šľachového štepu určeného na rekonštrukciu predného skríženého väzu. Niektorí chirurgovia používajú iné šľachy, napr. šľachu m. gracilis, ktorá je pripojená ku kosti pod kolenom v rovnakej oblasti ako hamstringová šľacha. To umožní vytvoriť dvoj alebo štvorvláknový šľachový štep. Lekári, ktorí preferujú hamstringový štep, tvrdia, že v porovnaní s patelárnym štepom existuje menej problémov spojených s odberom štepu od pacienta.
  • Výhody: Menšia bolesť po operácii, menšie riziko problémov s patelou.
  • Nevýhody: Pomalšie hojenie, potenciálne menšia sila štepu.
• Štep zo šľachy m. quadriceps: Používa sa stredná tretina šľachy m. quadriceps. Kvadricipsový štep sa často používa u pacientov, u ktorých už predtým zlyhala rekonštrukcia predného skríženého väzu.
• Aloštepy: Použitie štepu od darcu (mŕtveho). Použitie aloštepov so sebou prináša určité riziká (zvýšená miera zlyhania štepu nie je jasná, sterilizácia, závisia od veku darcu, uskladnenia štepu).

Chirurgický postup

Operácia zvyčajne začína vyšetrením kolena pacienta, keď je pacient v anestézii. Bezprostredne pred operáciou má pacient relaxované kostrové svaly vďaka účinkom anestézie. Po príprave štepu umiestni operatér optiku do kĺbu kolena. Operatér odstráni pretrhnutý predný skrížený väz a pripraví tunely v stehennej kosti (stehno) a holeni pre nový štep. Následne sa štep vtiahne do vopred stanovenej polohy. Štep sa zafixuje pomocou skrutiek, podložiek a svoriek ku kosti. Nakoniec chirurg skontroluje stabilitu kolena a vykoná klinické testy, akým je napr. posúdenie stability štepu. Po operácii nasledujú obväzy a podľa možností sa nasadí ortéza. Po operácii sa môže použiť chladiaci systém na zníženie pooperačnej bolesti. Na tlmenie bolesti sa používajú analgetiká, často to narkotiká a môžu byť návykové. Aby sa predišlo vzniku tromboembolizmu, podávajú sa malé injekcie do podkožia raz denne. Pacient bude vopred poučený zdravotníckym personálom.

Rehabilitácia po operácii kolena

Rehabilitácia je kľúčovou súčasťou úspešnej chirurgickej liečby poškodenia predného skríženého väzu. Bezprostredne po operácii kolena by mala nasledovať jeho rehabilitácia. Rehabilitácia kolena je veľmi dôležitým súborom úkonov po operácii, pretože bez nej sa aj dobre vykonaný zákrok vyhne účinku. Pooperačné rehabilitačné programy sú prispôsobené špecifickým potrebám pacientov, zmierňujú bolesť a riešia špecifické problémy po operácii.

Obdobie a spôsob zotavovania sa líši od človeka k človeku v závislosti od faktorov, ako je celkový zdravotný stav pacienta a typ operácie, ktorú podstúpil. K rýchlejšiemu zotaveniu môže prispieť aj miera tolerancie pacienta a pravidelnosť kontrolných návštev u ortopéda. Je možné, že pacient môže pociťovať bolesť aj po mesiaci operácie, pretože zotavenie môže trvať 2 až 6 týždňov alebo viac.

Dôležité aspekty rehabilitácie

• Ochrana rany: Udržujte ranu čistú a suchú.
• Používanie ortézy: Pacienti môžu pociťovať väčší pocit bezpečia tým, že ju nosia.
• Optimalizácia hojenia: V pokoji môže zdvíhanie operovaných častí pomôcť zlepšiť krvný obeh, čo by následne znížilo bolesť a opuch v danej oblasti.
• Zdravá výživa: Je dôležité dodržiavať zdravú výživu po operácii, aby sa zabezpečilo optimálne zdravie a dodalo telu silu.
• Pohyb priľahlých končatín: Ak pacient podstúpil operáciu kĺbov, môže byť pre neho prospešné pomaly pohybovať priľahlými končatinami, ako sú ruky alebo nohy, aby sa aktivovali ostatné kĺby.
• Zníženie nadváhy: Dôležitou podmienkou úspešnej rehabilitácie kolien je zníženie nadváhy.

V prvej fáze pooperačnej starostlivosti je dôležité vykonávať izometrické napínanie svalov, pričom sa koleno vedome zatláča k podložke. Dôležité sú pohyby v členkovom kĺbe, nácvik ohybnosti s rehabilitačnou sestrou a nácvik chôdze s barlami aj bez nich. Počas druhej fyzioterapeutickej fázy sa zvyšuje rozsah pohybu, cvičí sa s vlastnou váhou pomocou izometrických cvikov a tiež sa využíva elektrogymnastika pre obnovu motorických jednotiek. Tretia tréningová fáza je rovnako dôležitá, ako predchádzajúce dve.

Podstatné je dosiahnuť potrebný rozsah pohybu. Kritériom je tiež schopnosť stáť na operovanej končatine. Na začiatku sa nadobúda svalová sila, neskôr vytrvalosť a nakoniec dynamika. V týchto fázach integrácie je odporúčané používať ortézy. Rehabilitácia kolena po artroskopii je dôležitý proces, ktorý netreba v žiadnom prípade podceňovať. Významnú úlohu v rehabilitačnom a tréningovom procese zohráva výživa, doplnky stravy a spánok.

Postupnosť rehabilitácie kolena

• 1-3 mesiac: Mobilita

  Mobilita alebo pohyblivosť kĺbu v jeho plnom rozsahu, nad ktorým máme ešte plnú svalovú kontrolu. Cvičí sa hlavne ohyb kolena (flexia) a vystretie kolena (extenzia). Otvorený aj uzatvorený kinematický reťazec: chôdza, ľahké cviky, izometrické cvičenia, cvičenie s pomôckami. Cvičenie: Ohýbanie kolena (flexia), napríklad v ľahu na chrbte si pritiahnuť koleno k bruchu.

• 4-6 mesiac: Sila a mobilita

  Po rozhýbaní kolenného kĺbu sa následne cvičí len uzatvorený kinematický reťazec silovo-nápravnými cvikmi, pákovými a izometrickými cvičenia. Cvičenie: Ľahnite si na chrbát a posúvajte natiahnutú dolnú končatinu po podložke do strany (unoženie) a späť (prinoženie). Pohyb sa deje z bedrového kĺbu. Špička chodidla smeruje celý čas hore, končatinu nevytáčajte do strán. Orientujte sa buď podľa špičky alebo podľa jabĺčka, ktoré smerujú hore. Toto cvičenie aktivuje odťahovače (abduktory), konkrétne stredný sedací sval (musculus gluteus medius), ktoré stabilizujú panvu pri chôdzi a v stoji.

• 7-12 mesiac: Sila a dynamika

  Pokračujeme v cvičení len uzatvoreného kinematického reťazca silovo-nápravnými cvikmi, dynamickými a izometrickými cvičeniami.

V systéme cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie sú v ponuke rôzne formy odľahčených rovnovážnych cvikov na trampolínke, BOSU či balančnej doske. Cvičenia rovnováhy sú vyšší level v liečebnej rehabilitácii poškodeného alebo operovaného kolena - spočiatku istíme cvičenca pri rebrinách alebo dokonca v stoji vo vise na žrdi multipresu (limitujeme aj prípadnú bolesť vyvolanú najmä zvýšenou hmotnosťou pacienta).

Môžeme stáť spočiatku na trampolínke alebo BOSU a prenášať hmotnosť tela z jednej končatiny na druhú, čo sa prejaví vlnovitým pohybom tela vo vertikále. V prípade, že nemáme k dispozícii trampolínku, skúsme si zabezpečiť nafukovaciu balančnú podložku BOSU. Za normálnych podmienok je udržiavanie rovnováhy automatické. Ale deje sa to len vďaka komplexnej interakcii viacerých telesných systémov, ktoré spolupracujú. Aj keď stojíme „nehybne“, spoliehame sa na proprioceptory - nervové receptory vo svaloch, šľachách, väzoch a kĺboch chodidiel a členkov, ktoré komunikujú senzorické signály do nášho mozgu, ktorý reaguje vysielaním impulzov, ktoré spúšťajú jemné pohyby svalov nielen v dolných končatinách, aby sme zostali v rovnováhe. Striedaním chôdze na trampolínke a na BOSU zaťažujeme priťahovače a odťahovače dolných končatín, čím prispievame k rozvoju ich rovnováhy.

Koleno obklopujú štvorhlavý sval stehna, hamstringy a ovplyvňujú lýtkové svaly. Mnohé symptómy kolena sú výsledkom problémov, ktoré majú svoj pôvod v jadre a panve, a nie iba v problémoch v kolennom kĺbe (zameriavame sa aj na abduktory bedrového kĺbu, flexory bedra a gluteálne svaly). V rámci systému cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie aplikujeme unilaterálne cviky lokálne aj celostne (lýtka, stehná, sedacie svaly...).

Rehabilitácia po artroskopii kolena

Aj keď je artroskopia miniinvazívna operácia poškodeného kĺbu a je oproti bežnej operácii kolena oveľa menej zaťažujúca, vyžaduje si dôslednú pooperačnú rehabilitáciu na prinavrátenie potrebnej sily a pohyblivosti v kolennom kĺbe. V prvej fáze rehabilitácie sa dôraz kladie na chôdzu s barlami, prikladanie ľadu a rozcvičovanie členku a prstov na chodidle. Hneď ako sa zápal a opuch zmierni, postupne sa začína koleno pasívne rozcvičovať tak, aby sa zvýšil rozsah pohybu, ktorý je nevyhnutný pre ďalšie neskoršie cvičenia. Sila svalov sa buduje izometrickými cvičeniami a postupne sa začína zaťažovaním celej nohy. Artroskopia sa odporúča hlavne v prípade poškodených meniskov, chrupaviek alebo iných častí kolena, ktoré zapríčiňujú jeho nefunkčnosť a bolesť.

Rehabilitácia po implantácii kĺbovej náhrady - totálna endoprotéza

Endoprotéza alebo úplná náhrada kĺbu je úkon, pri ktorom sa poškodená časť kĺbu nahradí umelým, kovovým alebo keramickým kĺbom. Endoprotéza umožňuje pohyby pôvodného zdravého kĺbu. Najčastejšie endoprotézy sa vykonávajú v bedrových a kolenných kĺboch, ale je možné nahradiť aj ramenný kĺb, lakeť, zápästie, členok a kĺby prstov. Implantát kolenného kĺbu sa najčastejšie vkladá u ľudí s gonartrózou, reumatickým ochorením (napríklad reumatoidná artritída, Bechterevova choroba), vážnymi deformitami a systémovým ochorením, ako napríklad dna, aseptické nekrózy a vrodené vady.

Cvičenia po operácii kolena na doma

Absencia pohybu v kolene spôsobuje stuhnutie, nerovnováhu, čo zhoršuje bolesť a sťažuje vykonávanie každodenných aktivít. Po úraze alebo operácii nám cvičebný program pomôže vrátiť sa ku každodenným aktivitám a užiť si aktívnejší a zdravší životný štýl.

1. Zdvíhanie natiahnutej nohy v ľahu: Ľahnite si na chrbát s natiahnutými nohami. Natiahnutú nohu zdvihnite asi 15 cm nad podložku a držte ju v tejto polohe 10 sekúnd. Týmto cvikom posilňujeme štvorhlavý stehenný sval (musculus quadriceps femoris), ktorý je nevyhnutný pre pohyb v kolene - zabezpečuje extenziu, vystretie kolena a koleno stabilizuje.
2. Precvičovanie členka: V ľahu na chrbte s vystretými kolenami striedavo naťahujte špičky nôh smerom k brade (dorsiflex) a ťahajte nárty od seba (ako baletka). Následne zakrúžte nohou v členku v smere hodinových ručičiek a naopak. Cvičenie pomáha navracať krv späť k srdcu, čo zmierňuje opuchy a znižuje riziko vzniku žilovej trombózy, krvnej zrazeniny v žilách, ktorá môže byť až životu nebezpečná.
3. Zatínanie svalov prednej časti stehna: Ďalší cvik odohrávajúci sa ležmo na chrbte, pri ktorom zatnete štvorhlavý stehenný sval tak, že prepnete koleno a zatlačíte podkolennú jamku dole do podložky. Podržte tak nohu 5 sekúnd a potom uvoľnite. Cvičenie zmierňuje opuch kolena a posilňuje spodnú časť štvorhlavého stehenného svalu, čo má to obrovský význam pre chôdzu a stoj so spevneným kolenom.
4. Ohýbanie kolena v sede na stabilnej stoličke: Ohnite dolnú končatinu pod seba. Snažte sa koleno pokrčiť čo najviac. Vydržte päť sekúnd a potom sa vráťte do základnej oddychovej pozície. Cvičenie pomáha zlepšiť rozsah pohybu.
5. Ohýbanie kolena na výdrž: Postupne si v predošlom cviku vybudujete výdrž a budete si môcť pri dobrej tolerancii predĺžiť výdrž až na 1 minútu a opakovať aj viackrát za deň. Cieľom tohto cvičenia je zvýšiť rozsah pohybu (flexia-ohnutie) v kolennom kĺbe. Je to dôležité pre náročnejšie pohybové činnosti, ako je vstávanie z nízkej stoličky, chodenie po schodoch alebo šoférovanie automobilu.
6. Ohýbanie kolena posuvom chodidla po podložke: Vráťte sa na podložku na chrbát s natiahnutými dolnými končatinami. Pätu opretú o podložku posúvajte smerom k sedacím svalom, končatina sa pritom ohýba v kolene a bedrovom kĺbe. Potom posúvajte pätu a chodidlo späť do východiskovej pozície. Nohu pritom nevytáčajte do strán, jabĺčko musí mieriť k stropu. Cvičenie je zamerané na posilňovanie zadnej skupiny svalov stehna a zlepšenie rozsahu aktívnej flexie (ohnutia) v kolene. Obidve sú dôležité pre všetky činnosti každodenného života.
7. Výkop v ľahu: Ľahnite si na chrbát na podlahu alebo posteľ s vystretými nohami a pod koleno si položte zrolovanú deku. Následne nohu vystrite, podkolenná jamka tlačí do deky a bedrá spočívajú na podložke. Vydržte tak 5 sekúnd. Následne uvoľnite. Toto cvičenie pomáha posilniť štvorhlavý stehenný sval.
8. Pasívny strečing hamstringov: Je jedným z najdôležitejších cvikov na začiatku rehabilitácie po operácii kolena, lebo vás učí dosiahnuť plnú extenziu vystretie kolenného kĺbu, čo je úplne zásadné pre chôdzu. Položte sa na chrbát s natiahnutými dolnými končatinami. Pätu operovanej končatiny si podoprite vankúšmi tak, aby bola v kolene voľne prevesená. V tejto pozícii ponechajte koleno pokojne aj 10 minút.
9. Zdvíhanie sa na špičky: V stoji sa rozkročíme širšie, ako sú boky. Pohľad smeruje rovno dopredu. Pomaly sa zdvíhame na špičky, ale nie do plného rozsahu kĺbov prstov, ale len asi do polovice, aby svaly vnútornej klenby chodidla zostali aktívne a od nich sa aktivovala aj celá vnútorná línia nôh. V prípade, že strácate rovnováhu, postavte sa k stene a jednou rukou, alebo pokojne aj oboma sa pridržte steny. Päty následne veľmi pomaly vráťte naspäť s pocitom, že sa priťahujete. Zopakujte 5-10x.

Komplikácie a rizika spojené s operáciou a rehabilitáciou

Medzi riziká patrí napr. krvné zrazeniny, ktoré sa môžu tvoriť v kolene alebo v lýtkovej žile, odkiaľ sa môžu uvoľniť a dostať sa do pľúc, čím spôsobí pľúcnu embóliu. Osobitnou kapitolou v rehabilitácii kolena po operácii kolena sú komplikácie spôsobené vytvorením zrastov, na ktorých sa môže podieľať zápalový proces po operácii, krvácanie do kĺbu (hemartros), nedostatočná rehabilitácia/obmedzený pohyb po operácii, infekcia v kĺbe alebo v okolí rany, predchádzajúce operácie alebo úrazy kolena, individuálne faktory pacienta (genetická predispozícia k silnej tvorbe väziva - tzv. keloidy).

Definícia zdravého kolenného kĺbu

V závislosti od veku človeka, ako aj vykonávaného pohybu bude definícia zdravého kolena znieť inak. Ak máte poranené koleno, východzí bod porovnania bude vaše druhé zdravé koleno. Zdravé koleno je také, ktoré dokáže plniť svoju úlohu - to znamená, že je stabilné, ohybné a bez bolesti. Zároveň pripomenieme, že kolenný kĺb funguje v rámci širšieho celku, reťazca, v ktorom je koleno prepojené s panvou a členkom. V mnohých prípadoch je bolesť kolena kulmináciou nedostatočnej funkcionality v bedrovom alebo členkovom kĺbe, dokonca v strede tela či chrbtici.

tags: #distorsio #genus #liecba #rehabilitacia