Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené samostatnými zákonmi: zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Čo je náhrada príjmu pri PN?
Náhrada príjmu pri PN je suma, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi počas prvých 10 kalendárnych dní jeho dočasnej práceneschopnosti (PN) namiesto mzdy. Je to ako „firemná poistka“ na prvých pár dní choroby. Ak ochoriete, prvých 10 dní vám platí šéf (zamestnávateľ) zo svojho vrecka (je to jeho náklad). Od 11. dňa trvania PN-ky má zamestnanec nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne.
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.
Výška náhrady príjmu je presne stanovená Zákonníkom práce:
- 1. až 3. deň PN: Zamestnávateľ platí 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) zamestnanca.
- 4. až 10. deň PN: Zamestnávateľ platí 55 % denného vymeriavacieho základu.
Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % DVZ (napríklad zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť, že svojim zamestnancom bude vyplácať 70 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN).
Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)
Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, respektíve nemocenského, je potrebné najprv vypočítať denný vymeriavací základ (DVZ). DVZ je zjednodušene priemerná hrubá mzda zamestnanca na deň za predchádzajúce obdobie.
Pri zamestnancoch sa DVZ počíta ako:
DVZ = (Súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie za rozhodujúce obdobie) / (Počet dní rozhodujúceho obdobia)
Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto predchádzajúceho roka. Ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúce obdobie sa určí inak.
V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napríklad z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z celkového počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška pri jednotlivých dávkach za deň.
Príklady výpočtu náhrady príjmu
Príklad 1: Zamestnanec s nemennou mzdou
Pani Zuzana je zamestnaná v spoločnosti ABC s.r.o. od 1.1.2019. Podľa pracovnej zmluvy je jej hrubá mzda vo výške 1 500 €. Od 1.2. do 27.2.2024 bola uznaná svojím lekárom za dočasne PN z dôvodu choroby.
DVZ pani Zuzany sa vypočíta:
DVZ = (1 500 € * 12 mesiacov) / 365 dní = 18 000 / 365 = 49,3150 €
Náhrada príjmu počas dočasnej PN sa následne vypočíta:
- 1. deň trvania PN: 1.2.2024
- 1. - 3.2.2024: (25 % zo sumy 49,3150 €) * 3 dni = 36,98625 €
- 4. - 10.2.2024: (55 % zo sumy 49,3150 €) * 7 dní = 189,12875 €
Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa za prvých 10 dní PN by bola 226,115 € (po zaokrúhlení 226,12 €).
Od 11.2.2024 do 27.2.2024 (17 dní) bude pani Zuzane vyplácať nemocenské Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Nemocenské = (55 % zo sumy 49,3150 €) * 17 dní = 140,99875 € (zaokrúhlené 141,00 €).
Príklad 2: Zamestnanec s prerušeným nemocenským poistením
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
- DVZ = (950 * 12) / (365 - 35) = 11400 / 330 = 34,5454 eura
- Náhrada za 1. až 3. deň = 34,5454 * 0,25 * 3 = 25,91 eura
- Náhrada za 4. až 10. deň = 34,5454 * 0,55 * 7 = 133,08 eura
Príklad 3: Zamestnanec s vyššou mzdou a maximálnym DVZ
Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila.
- DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (maximálna suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. použije sa maximálna suma)
- Náhrada za 1. až 3. deň = 74,4987 * 0,25 * 3 = 55,87 eura
- Náhrada za 4. až 10. deň = 74,4987 * 0,55 * 7 = 286,77 eura
Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ (pravdepodobného denného vymeriavacieho základu).
V prípade, že sa niekto stal práceneschopným pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, vypláca sa nemocenská dávka v polovičnej výške.
Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu. Dávky sa vyplácajú spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca.
Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.
Podmienky nároku na nemocenské
Podmienky nároku na nemocenskú dávku upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. musí byť zamestnancom alebo SZČO a platiť si odvody).
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské nevzniká:
- študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
- dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Ochranná lehota
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty, kedy má nárok na nemocenské dávky.
Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napríklad ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. elektronickú péenku (ePN). Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN povinne pribudnúť aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť.
Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
Zamestnávateľ má možnosť sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
Ako požiadať o náhradu príjmu, respektíve nemocenské pri ePN
Pri vystavení ePN zamestnanec nemusí predkladať žiadne tlačivá zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie.
Sociálna poisťovňa vyzve zamestnanca na doručenie čísla účtu (IBAN) pre výplatu nemocenského. Túto informáciu môže zamestnanec zadať aj prostredníctvom svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne v záložke „ePN“.
Zamestnávateľ má niekoľko povinností:
- oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti,
- poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN,
- obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu a liečebný proces vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v rámci výkonu kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu.
Dôležité štatistiky
Počet PN za 1. polrok 2024 medziročne stúpol o 3 706 prípadov. Priemerná dĺžka PN v prvom polroku 2024 bola 44,83 dní.
| Obdobie PN | Výška náhrady príjmu/nemocenského (DVZ) | Kto vypláca |
|---|---|---|
| 1. - 3. deň | 25 % DVZ | Zamestnávateľ |
| 4. - 10. deň | 55 % DVZ | Zamestnávateľ |
| Od 11. dňa (max. 52 týždňov) | 55 % DVZ | Sociálna poisťovňa |