Sociálny pracovník ako advokát: Jeho rola a zodpovednosť

Sociálna práca predstavuje komplexnú disciplínu, ktorá sa neustále vyvíja a prispôsobuje potrebám spoločnosti. V súčasnosti je vnímaná ako multidisciplinárna až transdisciplinárna vedná oblasť, ktorá disponuje špeciálnymi metódami práce a teoreticky je zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť. Je to aj praktická činnosť, ktorá je zameraná na predchádzanie alebo úpravu problémov jednotlivcov, rodín, skupín, komunít, na riešení ktorých sa sociálni pracovníci podieľajú prostredníctvom organizovaných sociálnych služieb.

Od prvého januára 2015 upravuje výkon sociálnej práce zákon. Doteraz na Slovensku neexistovala žiadna komplexná úprava podmienok výkonu sociálnej práce, čo má za následok aj skreslený pohľad verejnosti na túto profesiu. Sociálnu prácu môže v praxi vykonávať iba ten, kto ju vyštudoval. Môže to byť sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce v závislosti od získaného stupňa vysokoškolského štúdia.

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) definuje sociálnu prácu ako činnosť, ktorá podporuje sociálne zmeny, rieši problémy v medziľudských vzťahoch a pomáha zlepšovať život prostredníctvom rozvoja schopnosti robiť slobodné rozhodnutia. Sociálna práca zasahuje tam, kde dochádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia, opierajúc sa o vedecké poznanie ľudského správania a sociálneho systému. Každá národná asociácia má svoju vlastnú definíciu, no všetky zdôrazňujú význam pomoci, ktorá smeruje ku skvalitneniu života jednotlivcov, rodín, skupín, komunít a tým celej spoločnosti.

V našich podmienkach je sociálna práca vnímaná ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti (Zákon NR SR č. 448/2008). Základným cieľom je pomoc k svojpomoci.

Charakteristika sociálnej práce

Súčasná sociálna práca má niekoľko charakteristických rysov:

• Verejný charakter: Je dostupná pre všetkých občanov, ktorí o nej vedia a v prípade potreby môžu navštíviť inštitúcie sociálnej práce.
• Inštitucionálna forma: Na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcie - štátne, samosprávy, ktoré garantujú poskytované služby pre klientov, a mimovládne inštitúcie, ktoré nahrádzajú chýbajúce sociálne služby.
• Preventívny charakter: Sociálna práca sa zameriava na prevenciu a nápravu. Prevencia je organizovaná, plánovaná činnosť, ktorá predchádza alebo minimalizuje vývoj patologických javov v spoločnosti.
• Pluralita zdrojov: Využívajú sa všetky dostupné zdroje pre potreby klientov sociálnej práce, zo štátnych, medzinárodných, nadačných, ale i súkromných zdrojov.
• Úzky vzťah medzi teóriou a praxou: Prax sociálnej práce je základným prvkom pre rozvoj sociálnej práce ako vednej disciplíny. Teória sociálnej práce pomáha lepšie pripraviť profesionálov - sociálnych pracovníkov, čím skvalitňuje prax sociálnej práce pre riešenie sociálnych problémov klientov.
• Premenlivý charakter: Je daný objektom skúmania, ktorým je sociálny problém. Charakter sociálnych problémov a spôsob ich možného riešenia úzko súvisí so sociálnymi, ekonomickými, kultúrnymi a politickými podmienkami konkrétnej krajiny.

Sociálny pracovník v roli advokáta

Sociálny pracovník ako advokát obhajuje práva a záujmy svojich klientov. Zastupuje ich v situáciách, keď sú ich práva ohrozené alebo porušované, a snaží sa o zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania.

Sociálny pracovník ako advokát sa snaží posilniť postavenie svojich klientov a umožniť im aktívne sa podieľať na riešení ich problémov.

Oblasti, v ktorých sociálny pracovník pôsobí ako advokát, zahŕňajú:

• Sociálne zabezpečenie: Pomoc pri získavaní dávok a príspevkov, odvolávanie sa proti nespravodlivým rozhodnutiam.
• Bývanie: Zabezpečenie adekvátneho bývania, ochrana pred stratou domova.
• Zdravotná starostlivosť: Prístup k zdravotnej starostlivosti, obhajoba práv pacientov.
• Vzdelávanie: Zabezpečenie rovnocenného prístupu k vzdelávaniu pre všetky deti a mládež.
• Zamestnanie: Pomoc pri hľadaní zamestnania, ochrana pred diskrimináciou na pracovisku.
• Rodinné právo: Zastupovanie klientov v rozvodových konaniach, úprava starostlivosti o deti.

Povinnosti sociálneho pracovníka

Sociálni pracovníci majú rozsiahle povinnosti, ktoré vyplývajú z ich profesionálneho poslania a etického kódexu. Medzi najdôležitejšie patria:

• Dodržiavanie etických princípov: Rešpektovanie dôstojnosti a hodnoty každého človeka, ochrana dôverných informácií, nestrannosť a objektivita.
• Poskytovanie kvalitnej pomoci: Posúdenie potrieb klientov, vypracovanie individuálnych plánov pomoci, poskytovanie poradenstva, terapie, sprostredkovanie služieb.
• Spolupráca s ďalšími odborníkmi: Komunikácia a spolupráca s lekármi, psychológmi, právnikmi, učiteľmi a ďalšími odborníkmi s cieľom zabezpečiť komplexnú pomoc pre klientov.
• Vzdelávanie a sebarozvoj: Neustále zvyšovanie svojej odbornej kvalifikácie, sledovanie nových poznatkov a trendov v sociálnej práci.
• Zaznamenávanie a dokumentácia: Vedenie presnej a úplnej dokumentácie o práci s klientmi.
• Supervízia: Pravidelná účasť na supervízii, ktorá slúži na reflexiu vlastnej práce a riešenie etických dilem.
• Advokácia: Obhajovanie práv a záujmov klientov, poukazovanie na systémové nedostatky a iniciovanie zmien v sociálnej politike.

Pomoc a pomáhanie v sociálnej práci

Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napríklad choroba, či agresia alebo osirenie, ovdovenie, chudoba a telesné postihnutie.

V stredoveku boli vytvorené dve formy poskytovania pomoci: spontánna a osobná pomoc - dávanie almužny, organizovaná pomoc pre ľudí, o ktorých sa nedokázali postarať ich rodiny alebo blízki (seniori, siroty, chorí, …).

Medzi prvé organizované inštitúcie zamerané na pomoc zaraďujeme špitály. Pomoc sa najskôr poskytovala individuálne, neskôr sa začala organizovať a stala sa predmetom úvah mnohých mysliteľov a snahou obcí a miest.

Pomoc a jej jednotlivé formy sa postupne profesionalizovali a utvárali sa pomáhajúce profesie, medzi ktoré dnes zaraďujeme povolania ako: lekár, ošetrovateľ, sestra, psychológ, terapeut a poradca, kňaz, sociálny pracovník a iné. Ich výkon pomoci je dnes riadený pravidlami, o ktorých rozhodujú profesionálne zväzy - asociácie a komory.

Pojem pomoc sa mení spolu so zmenami, ktoré prebiehajú vo vnútri spoločnosti a je závislá na jej štruktúre, kultúre, náboženstve a podobne.

Z historického hľadiska je možné pri poskytovaní pomoci rozlíšiť tri formy:

• individuálnu, dobrovoľnú pomoc orientovanú na aktuálnu pomoc
• sociálnu politiku štátu prostredníctvom práva a financií má preventívny charakter
• služby orientované na človeka cez sociálnu prácu, zdravotnú starostlivosť a verejné vzdelávanie, čo odzrkadľujú tri najzákladnejšie starostlivosti o jednotlivca.

Pomoc má v ľudskej spoločnosti výnimočné miesto, je chápaná ako základný morálny princíp, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. Každý človek je odkázaný na pomoc pri rozvoji svojej osobnosti počas životného cyklu. Starostlivosť môžeme charakterizovať aj ako aktivitu namierenú na človeka a jeho stránky existencie, nad ktorými ľudia nemajú žiadnu moc: - zraniteľnosť a závislosť - na svet prichádzame ako zraniteľní, čím vzniká naša závislosť na ostatných. Táto závislosť vznikajúca zo zraniteľnosti robí život človeka krehkým. Rovnako neovplyvniteľnou dimenziou existencie človeka je smrteľnosť.

Dnes má človek nárok na odbornú pomoc aj zo strany sociálneho pracovníka a to najmä v situáciách ako sú:

• nezamestnanosť
• chudoba
• choroba (zdravotná alebo duševná)
• staroba
• smrť živiteľa
• úmrtie príbuznej či blízkej osoby, ale aj narodenie
• strata rodiny
• strata domova
• rôzne formy sociálneho zlyhania (sociálna izolácia či sociálna exklúzia) a iné.

S neustálym nárastom potreby pomoci sa kontinuálne zvyšovala aj miera pomoci a rozširovali sa formy poskytovanej pomoci. Prvotné individuálne pomáhanie prestalo spĺňať požadovanú úroveň, pomoc sa začala organizovať a postupne sa vytvárali inštitúcie, ktoré sa zaoberali jej realizáciou a ktoré sú dnes vo veľkej miere financované (a tým aj kontrolované) z verejných zdrojov.

Vznik inštitúcií bol základným predpokladom pre poskytovanie pomoci na odbornej úrovni a je namierená na oblasť zvládania problémov a rizík modernej spoločnosti. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie. Je to profesionálne konanie sociálnych pracovníkov, ktoré je orientované na poskytovanie pomoci, sprevádzanie a obnovovanie prirodzených sociálnych kompetencií jednotlivcov, rodiny, skupiny či komunity.

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám.

Sociálna starostlivosť

Sociálna starostlivosť je charakteristická tým že:

• sociálny pracovník má dominantné postavenie a rozhoduje o výbere foriem sociálnej starostlivosti, o miere a dĺžke poskytnutej sociálnej starostlivosti a podobne
• klient, ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému. Klient je odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícií.

Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Sociálna starostlivosť môže byť zameraná na:

• klienta - jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť,
• sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti (asociálne).

Terminologické spojenie sociálna starostlivosť zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti. Na jej podporu existujú sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa sociálna starostlivosť realizuje. Na realizácii sociálnej starostlivosti sa podieľajú:

• štát, prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení,
• obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie,
• sociálna poisťovňa,
• úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)
• cirkevné alebo charitatívne inštitúcie a organizácie,
• občianske združenia,
• nadácie, spolky, …

Sociálnu starostlivosť vo vnútri štátu môžeme chápať ako:

• určitý dohľad či patronát štátu nad osudmi svojich občanov, ak ide o vzťah štát - občan
• formu občianskej solidarity, ak ide o vzťah občan - občan.

V minulosti na základe troch krokov dochádzalo ku vzniku verejnej sociálnej starostlivosti: chudoba, sociálna pomoc a verejná sociálna starostlivosť.

Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj celej osobnosti a to vedomým prispôsobením sa človeka jeho okoliu, alebo prispôsobením okolia osobitným požiadavkám a schopnostiam handicapovaného človeka. “Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem, pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc.“

Sociálna pomoc

Sociálna pomoc je aktívna spolupráca sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote človeka, ktorú môžeme vymedziť pojmami: partnerská pomoc, sprevádzanie, napomáhanie.

V sociálnej pomoci pomáhajúci čiže aktér poskytujúci podporu vystupuje v partnerskej rovine - navrhuje, odporúča a spolupôsobí pri realizácii optimálnej forme pomoci, a prijímateľ pomoci je aktívnym článkom a rozhoduje:

• o tom v čom chce pomôcť
• akú formu pomoci potrebuje
• volí si pomáhajúcu osobu.

Sociálnu pomoc chápeme ako: sociálna prevencia, sociálne poradenstvo, sociálne služby, riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze v rátane sociálnej núdze občanov s ŤZP, v dôsledku ktorej si občan sám, alebo ani s pomocou rodiny nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a to: Jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Strieženec definuje sociálnu pomoc ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu.

Sociálna pomoc sa nevzťahuje na formy susedskej či rodinnej pomoci. Ide o pomoc pri bežných životných situáciách predovšetkým náklady na potraviny, ubytovanie, oblečenie, hygienu, nábytok, kúrenie a osobné potreby bežného života napríklad na kultúrnom živote.

Pomoc v osobitných situáciách je zameraná na vytváranie a zaisťovanie životných podmienok, preventívna zdravotnícka pomoc a pomoc v chorobe, pomoc pri plánovaní rodičovstva, pri resocializácii postihnutých, pomoc pri prekonávaní osobitných sociálnych ťažkostí, pomoc v starobe.

V praxi sa stretávame s delením sociálnej pomoci na tri základné úrovne:

• Primárna pomoc: samotné nároky na pomoc.
• Sekundárna pomoc: súvisiace služby.
• Terciárna pomoc: sociálna prevencia a rehabilitácia.

Legislatívny rámec a vzdelávanie

Výkon sociálnej práce je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Pre výkon sociálnej práce sa vyžaduje odborná prax v dĺžke minimálne 12 mesiacov. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3-ročná prax v oblasti sociálnej práce.

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť. Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti.

tags: #socialny #pracovnik #role #advokata