Mzdové účtovníctvo je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa široké spektrum činností zamestnávateľa v oblasti zamestnávania. Medzi tieto činnosti patrí personalistika, spracovanie miezd a vedenie evidencií, ktoré vyplývajú z platných právnych predpisov. Tento článok poskytuje praktický návod pre zamestnávateľov, ako postupovať pri úprave mzdy zamestnanca, ktorý nastupuje na starobný dôchodok, s ohľadom na legislatívne zmeny.
Právny rámec pracovnoprávnych vzťahov
Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľmi upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zamestnávateľom môže byť právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Právnická alebo fyzická osoba sa stáva zamestnávateľom v momente, keď začne zamestnávať prvého zamestnanca.
Registrácia zamestnávateľa
Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá získa povolenie na podnikanie na území Slovenskej republiky, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Právnická osoba je registrovaná pre daň z príjmov zo závislej činnosti.
Okrem registrácie pre daň z príjmov je zamestnávateľ povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca. K prihláške je potrebné priložiť kópiu úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi. Zamestnávateľ je povinný predkladať doklady elektronicky, preto je potrebné požiadať o prístup do elektronických služieb a uzatvoriť dohodu o používaní elektronických služieb pre odvádzateľov poistného. Sociálna poisťovňa pridelí zamestnávateľovi identifikačné číslo zamestnávateľa (IČZ), ktoré sa uvádza na mesačných výkazoch poistného a registračných listoch fyzických osôb.
Zamestnávateľ je tiež povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v príslušnej zdravotnej poisťovni, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti. K prihláške je potrebné priložiť kópiu úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi.
Vznik pracovnoprávneho vzťahu
Pracovnoprávne vzťahy vznikajú uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Vznik pracovného pomeru preukazuje pracovná zmluva uzatvorená v súlade so Zákonníkom práce.
Mzda a jej zložky
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia, je zamestnávateľ povinný dohodnúť v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo v pracovnej zmluve.
Ak zamestnanec vykonáva rizikové práce, patrí mu dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas.
Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca.
Za nočnú prácu patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 40 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu.
Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.
Pracovná pohotovosť
Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť na pracovnej pohotovosti. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.
Úprava mzdy pri nástupe na starobný dôchodok
Pri nástupe zamestnanca na starobný dôchodok je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov, ktoré ovplyvňujú úpravu jeho mzdy:
- Dohoda o zmene pracovných podmienok: Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na zmene pracovných podmienok, napríklad na znížení pracovného úväzku alebo zmene pracovnej pozície. Táto dohoda musí byť písomná a musí obsahovať všetky podstatné náležitosti, ako je výška mzdy, pracovný čas a pracovná pozícia.
- Zánik nároku na niektoré zložky mzdy: Pri nástupe na starobný dôchodok môže zamestnanec stratiť nárok na niektoré zložky mzdy, napríklad na príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie alebo na životné poistenie.
- Zdaňovanie príjmu: Príjem zo závislej činnosti (mzda) je zdaňovaný v súlade so zákonom o dani z príjmov. Pri nástupe na starobný dôchodok sa môže zmeniť výška preddavkov na daň z príjmov, a to v závislosti od výšky dôchodku a prípadných ďalších príjmov zamestnanca.
- Sociálne a zdravotné poistenie: Zamestnanci, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku, majú určité odlišnosti v platení sociálneho a zdravotného poistenia.
Písomnú dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku môže so zamestnávateľom uzatvoriť aj zamestnanec v pracovnom pomere, ktorému v priebehu trvania trojročného záväzku zotrvania u zamestnávateľa v pracovnom pomere na dohodnutej pracovnej pozícií v dohodnutom rozsahu pracovného času vznikne nárok na starobný dôchodok alebo je poberateľom starobného dôchodku. Tento zamestnanec však tiež musí splniť podmienku zotrvania u zamestnávateľa počas doby najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov. V písomnej dohode nemôže byť dohodnutá kratšia doba zotrvania než sú tri po sebe nasledujúce roky, ktoré začínajú plynúť po podpise tejto dohody zamestnancom a zamestnávateľom. Ak by sa tento zamestnanec následne po uzatvorení tejto písomnej dohody rozhodol napr. po dvoch rokoch ukončiť pracovný pomer u zamestnávateľa, je povinný vrátiť zamestnávateľovi (a ten následne bezodkladne ministerstvu, ako poskytovateľovi dotácie na úhradu tohto stabilizačného príspevku) alikvotnú (pomernú) časť poskytnutého stabilizačného príspevku, ktorá zodpovedá časti nesplneného záväzku zamestnanca.
Ak sa zamestnanec rozhodne podať výpoveď a nejde o dôvody tejto výpovede podľa aktuálneho Zákonníka práce taxatívne ustanovené v § 3o ods. 19. 03. 19. 03.
Odchodné
Odchodné ako pracovnoprávny inštitút predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa. Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Opravy chýb pri výpočte mzdy
Pri vyúčtovaní miezd musia mzdové účtovníčky vykonávajúce spracovanie miezd poznať a dodržiavať pravidlá určené zamestnávateľom v príslušných interných pracovnoprávnych predpisoch a plniť povinnosti, ktoré zamestnávateľom ukladajú právne predpisy predovšetkým v oblasti poskytovania mzdy, platenia poistného na zdravotné a sociálne poistenie a zdaňovania príjmu zo závislej činnosti. Aj napriek znalosti a kontrole dodržiavania týchto predpisov sa môže stať, že dôjde k chybnému výpočtu mesačnej mzdy, nesprávne stanovenému vymeriavaciemu základu pre platenie poistného, nesprávne zrazenému preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Bez ohľadu na to, či k chybe došlo zavinením zamestnávateľa, mzdovej účtovníčky alebo samotného zamestnanca, je povinnosťou mzdovej účtovníčky zistenú chybu odstrániť. Aj pri oprave chýb platia určité pravidlá a zákonom ustanovené postupy.
Mzda sa vyúčtováva za uplynulé mesačné obdobie na základe dokladov preukazujúcich dohodnuté mzdové podmienky, dokladov preukazujúcich odpracovaný čas alebo dosiahnutý výkon zamestnanca a na základe iných dokladov preukazujúcich neprítomnosť zamestnanca v práci a vznik nároku na náhradu mzdy.
Chybu spočívajúcu v nesprávne vypočítanom priemernom zárobku na pracovnoprávne účely, nesprávne uplatnenej výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nesprávne poskytnutej sume daňového bonusu, nesprávne použitej sadzbe poistného na zdravotné a sociálne poistenie a pod. je možné opraviť iba novým výpočtom čistej mzdy a zohľadnením opravy vo všetkých dokladoch a výkazoch súvisiacich s evidenciou miezd, poistného a preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti, t. j. v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, resp. chybu spočívajúcu v nesprávne určenej základnej mzde, prémii, odmene, náhrade mzdy alebo inej zložky mzdy a pod. po dohode so zamestnancom zúčtovaním vzniknutého rozdielu v najbližšom termíne pre zúčtovanie miezd, pričom zúčtovaný rozdiel bude súčasťou hrubej mzdy, t. j. vymeriavacieho základu pre výpočet preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie a súčasťou zdaniteľného príjmu pre výpočet preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti v čase zúčtovania, resp. výplaty príjmu.
Príklad opravy mzdy
Zamestnanec mal od 1. 2.2012 zvýšenú mzdu zo 750 € na 775 €. Mzdová účtovníčka nedopatrením dostala príslušný dodatok k pracovnej zmluve až 23.3.2012 po uzatvorení mesačného vyúčtovania, poukázaní príjmu zamestnancom na účty a odoslaní príslušných výkazov mzdového účtovníctva. Nezohľadnenie zvýšenia mzdy pri zúčtovaní opravila dodatočným prepočtom vyúčtovanej mzdy zamestnanca a doplatením rozdielu čistej mzdy zamestnancovi dňa 28.3. V dôsledku prepočtu vyúčtovanej mzdy vznikla aj povinnosť zaúčtovania správnych údajov v mzdovom liste zamestnanca, podania opravného mesačného výkazu poistného a príspevkov na sociálne poistenie, opravného výkazu preddavkov na verejné zdravotné poistenie a posúdenia správnosti podaného prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti.
Mzdové listy a výplatné listiny
Mzdové listy a výplatné listiny pre zamestnancov vrátane ich rekapitulácie je zamestnávateľ povinný viesť v zmysle § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie. Každú zmenu v dôsledku prepočtu mzdy alebo opravy chýb pri výpočte mesačnej mzdy je povinný vykonať na mzdovom liste aj vo výplatnej listine. V mzdovom liste sa uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac a nie úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. zúčtovaný, ale nevyplatený príjem v stanovenom výplatnom termíne sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádza.
Do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrňujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrňujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. 1. nasledujúceho roka. Vyplýva to zo splatnosti mzdy stanovenej v § 129 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak, a tiež z § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmy zo závislej činnosti plynúce najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.
Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby sa v rámci spracovania miezd po mesačnej uzávierke zo zúčtovaných miezd do mzdových listov zaúčtovali len údaje súvisiace s vyplateným príjmom v súlade s § 39 ods. úhrn poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, súvisiace s vyplateným príjmom. V prípade, že používaný mzdový softvér to nedokáže, mzdová účtovníčka musí urobiť spätný prepočet z výšky vyplateného čistého príjmu.
Príklad evidencie miezd
Zamestnávateľ zúčtoval zamestnancovi za január hrubý príjem 792 €. Z dôvodu dočasnej platobnej neschopnosti mu z čiastky k výplate 613,27 € dňa 24.2. vyplatil iba 400 €. Rozdiel mu vyplatil spolu s príjmom za február dňa 20.3. Za február zúčtoval hrubý príjem 780 €.
Zamestnávateľ by mal vedeniu a kontrole mzdových listov venovať maximálnu pozornosť, pretože z údajov mzdových listov sa vyhotovujú potvrdenia, výkazy, prehľady, hlásenia, ročné zúčtovania a pod. a chyba v mzdovom liste sa ľahko môže preniesť do uvedených dokumentov.
V mzdovom liste zamestnanca z príkladu č. 1 za mesiac február budú vykázané údaje z prepočtu mzdy. Príjem za február bol, aj keď na dvakrát, vyplatený v termíne do 31. 3.
Opravné výkazy poistného a príspevkov
Výkazy poistného a príspevkov za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného je zamestnávateľ povinný predkladať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v zmysle § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení. V prípade omylu alebo chyby v predloženom riadnom mesačnom výkaze alebo výkaze, napr. ak vykáže údaje z iného rozhodujúceho obdobia, ak vykáže poistné z nesprávne určeného nižšieho vymeriavacieho základu, je zamestnávateľ povinný podať opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov. Opravný výkaz je povinný predložiť kompletný, t. j. výkaz vrátane príloh.
Sociálna poisťovňa určila zamestnávateľom povinnosť podávania výkazov od 1. 12. 2011 výlučne elektronicky, bez ohľadu na počet zamestnancov. Ak zamestnávateľ zistí, že poistné vypočítal, vykázal a odviedol z nižšieho vymeriavacieho základu, ako mal, je povinný urobiť prepočet a podať opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov. Ak zistí, že vypočítal, vykázal a odviedol poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ako mal, údaje o vykázanom vymeriavacom základe a poistnom nevysporiada podaním opravného mesačného výkazu poistného a príspevkov, ale prostredníctvom žiadosti o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu, ktorú podá v súlade s § 145 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.
Náležitosti žiadosti určila Sociálna poisťovňa vydaním vzoru žiadosti. Ak zamestnávateľ žiada vrátiť poistné za viac kalendárnych mesiacov, podáva len jednu žiadosť. V žiadosti za každý kalendárny mesiac, za ktorý žiada vrátiť poistné, uvedie údaje týkajúce sa konkrétneho zamestnanca aj súhrn poistného za všetkých zamestnancov v členení na pôvodné údaje z predloženého riadneho výkazu a na údaje nové podľa správneho vymeriavacieho základu a poistného.
Príklad opravného výkazu
Zamestnávateľ za zamestnanca v riadne podanom mesačnom výkaze poistného a príspevkov na sociálne poistenie vykázal vymeriavací základ (750 €) a poistné (259,49 €) podľa pôvodného vyúčtovania mzdy. Tento vymeriavací základ bol nižší ako zamestnancovi skutočne prináležiaci príjem zo závislej činnosti za február. Po prepočte je zamestnávateľ povinný podať opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov, v ktorom pre uvedeného zamestnanca vykáže vymeriavací základ (775 €) a poistné (268,14 €) po prepočte. Zároveň je povinný vzniknutý rozdiel na poistnom vo výške 8,65 € doplatiť.
Zamestnancovi bol priznaný starobný dôchodok od 10. 1. 2012, v pracovnom pomere ostal naďalej. Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku mu bolo doručené 2.3., zamestnávateľovi ho predložil 5.3. Zamestnanec a zamestnávateľ za zamestnanca od priznania starobného dôchodku neplatí poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ túto skutočnosť mohol zohľadniť až pri vyúčtovaní mzdy za február. Vznik preplatku za obdobie od 10. 1. do 31. 1. sa nepovažuje za chybu zamestnávateľa pri výpočte poistného. Ak zamestnávateľ vykázal a odviedol poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ako mal, opravný mesačný výkaz poistného a príspevkov nepodáva. Vzniknutý preplatok sa považuje za poistné zaplatené bez právneho dôvodu, ktoré Sociálna poisťovňa v zmysle § 145 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení vráti na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa.
Opravné výkazy preddavkov na zdravotné poistenie
Zamestnávateľ je v zmysle § 20 zákona o zdravotnom poistení povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné. Formu a rozsah mesačného výkazu určil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou metodickým usmernením č. 3/5 /2008 - Spôsob a forma vykazovania preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, pričom výkaz obsahuje náležitosti uvedené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 239/2006 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie.
Výkaz má listinnú alebo elektronickú formu. Zamestnávatelia predkladajú výkaz v listinnej forme výlučne na tlačive určenom príslušnou zdravotnou poisťovňou. Ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov poistených vo všetkých zdravotných poisťovniach, je povinný výkaz predkladať výlučne elektronicky. Zamestnávateľ predkladá výkaz preddavkov na poistné za príslušný kalendárny mesiac do troch dní od splatnosti preddavkov na poistné s označením druhu výkazu N - nový (riadny) výkaz.
V prípade potreby úpravy údajov sa predkladá aditívny (rozdielový) výkaz s označením druhu výkazu A, pričom tento výkaz dopĺňa podaný riadny výkaz a vykazuje sa v ňom rozdiel údajov oproti predchádzajúcemu podanému výkazu. Povinnosť podania opravného výkazu môže vzniknúť z dôvodu nesprávne uvedených údajov v riadnom výkaze alebo z dôvodu nevyhnutnosti prepočtu mesačnej mzdy zamestnanca, čo má za následok zmenu výšky vymeriavacieho základu a výšky preddavkov na poistné.
Príklad opravy zdravotného poistenia
Zamestnávateľ za zamestnanca v riadne podanom výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie vykázal vymeriavací základ (750 €) a poistné (105 €) podľa pôvodného vyúčtovania mzdy. Po prepočte je zamestnávateľ povinný podať opravný výkaz preddavkov na poistné, v ktorom za zamestnanca uvedie vymeriavací základ (775 €) a preddavok na poistné (108,50 €) po prepočte. Zároveň je povinný vzniknutý rozdiel na preddavkoch na poistné vo výške 3,50 € doplatiť.
Zamestnávateľ zamestnáva zamestnanca, ktorý bol od 15. 11. 2011 uznaný za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %. Zamestnávateľa o tejto skutočnosti informoval až vo februári 2012. Zamestnávateľ zrážal a odvádzal preddavky na poistné na zdravotné poistenie v sadzbe 4 % za zamestnanca a 10 % za zamestnávateľa. Keďže sadzba poistného za osoby so zdravotným postihnutím 2 % za zamestnanca a 5 % za zamestnávateľa sa uplatní v zmysle § 12 ods. keďže oprava sa týka aj roku 2011, podá aj opravný výkaz preddavkov na verejné zdravotné poistenie pre účely ročného zúčtovania preddavkov na rok 2011, ktorý je možné podať najneskôr do 31. 5. 2012.
Opravné prehľady o príjmoch a dani
Prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac je zamestnávateľ od 1. 1. 2012 povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v zmysle § 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa prehľad podáva, na tlačive, ktorého vzor určilo Ministerstvo financií SR.
V praxi sa stáva, že zamestnávateľ prehľad vypĺňa z údajov z vyúčtovaných miezd za príslušný mesiac a neprihliada na skutočnosť, či mzdy boli v stanovenom výplatnom termíne zamestnancom aj vyplatené. Pri nevyplatení mzdy alebo iného príjmu zo závislej činnosti sa stáva, že zúčtovaný príjem zdaní, vykáže preddavok na daň, ktorý správcovi dane odvedie. Takýto postup nie je správny, pretože zamestnávateľ je v zmysle § 35 ods. 3 ZDP povinný preddavok na daň zraziť pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancom k dobru bez ohľadu na to, za ktoré zdaňovacie obdobie sa zdaniteľná mzda vypláca. Príjem je povinný zdaniť vtedy, keď ho vypláca, a to podľa podmienok platných v čase výplaty. Aj keď príjem vypláca za viac kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia naraz, musí ho zdaniť v čase výplaty. Aby zamestnanec v dôsledku zdanenia nebol znevýhodnený, uplatní postup podľa § 35 ods. 9 ZDP, t. j. preddavok na daň zrazí a daňový bonus prizná, ako keby bola zdaniteľná mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch.
Ak zamestnávateľ zistí, že v riadnom prehľade sú chyby, či už v dôsledku prepočtu mzdy zamestnancov alebo v dôsledku nesprávne vyplneného a podaného tlačiva, musí podať opravný prehľad. Opravný prehľad podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že podaný riadny prehľad za príslušné obdobie obsahuje nesprávne údaje, pričom v opravnom prehľade uvedie aj dátum zistenia skutočnosti na podanie opravného prehľadu. V opravnom prehľade uvedie všetky príslušné údaje vo všetkých častiach prehľadu, ako keby podával riadny prehľad. Po podaní opravného prehľadu sa na riadny prehľad alebo na predchádzajúce opravné prehľady neprihliada. Ak sa oprava prehľadu týka predchádzajúcich zdaňovacích období, opravný výkaz sa podáva na tlačivách platných pre konkrétne zdaňovacie obdobie.
Ak sa po podaní riadneho prehľadu zistí chyba vo výpočte mesačnej mzdy a mzda sa za príslušný mesiac prepočíta, povinnosť podania opravného prehľadu vyplýva zo skutočnosti, v akej výške bol zamestnancovi zdaniteľný príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný k dobru za príslušný kalendárny mesiac. V prehľade sa totiž uvádzajú zúčtované a zároveň vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a zrazené preddavky na daň zo zúčtovaných a zároveň vyplatených zdaniteľných príjmov.
Povinnosť podania opravného prehľadu vznikne v prípade, ak sa zamestnancovi vo výplatnom termíne, resp. v termíne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa zdaniteľný príjem vypláca, vyplatí zdaniteľný príjem vo výške po prepočte mesačnej mzdy, pričom ak sa výplata, pripísanie alebo poukázanie príjmu zamestnancom k dobru vykonalo vo viacerých termínoch, v prehľade sa uvedie dátum posledného výplatného termínu a zároveň ak sa odvod preddavku na daň vykonal vo viacerých termínoch, v prehľade sa uvedie dátum posledného odvodu. Ak sa zamestnancovi v uvedenom termíne vyplatí zdaniteľný príjem vo výške pôvodne vypočítanej mzdy, povinnosť podania opravného prehľadu nevznikne za predpokladu, že v riadne podanom prehľade bol započítaný skutočne vyplatený zdaniteľný príjem a z neho zrazený preddavok na daň. Rozdiel vzniknutý z prepočtu mesačnej mzdy sa v prehľade zahrnie do vyplatených príjmov a zrazených preddavkov na daň v termíne skutočného vyplatenia príjmu.
Ako si zvýšiť predčasný dôchodok???
Evidencia dôchodkov v mzdovom systéme
Ak zamestnávate pracovníkov s priznaným starobným, predčasným starobným, invalidným dôchodkom 40 % - 70 %, invalidným dôchodkom nad 70 %, výsluhovým alebo invalidným výsluhovým dôchodkom, zaevidujete ho na záložke Evidencia dôchodkov. Prvé tri typy: dovŕšenie dôchodkového veku, žiadosť o invalidný resp. starobný dôchodok slúžia na rozdelenie Evidenčného listu dôchodkového poistenia. Ďalšie typy dôchodku zadávate až pri priznaní určitého typu dôchodku.
Príklad evidencie starobného dôchodku
Zamestnanec pracuje na hlavný pracovný pomer od 1. 6. 2023. Zamestnancovi bol priznaný starobný dôchodok od 10. 8. 2023. Rozhodnutie o priznaní dôchodku bolo vydané 22. 9. Ako dôchodok zaevidujete v OLYMPE? Pre výpočet odvodov na sociálne poistenie je dôležitý Dátum vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku, teda 22. 9. 2023. Pri evidovaní dôchodku, je veľmi dôležité vybrať správny dôchodok.
Príklad evidencie invalidného dôchodku
Zamestnanec pracuje na hlavný pracovný pomer od 1. 6. 2023. Zamestnancovi bol priznaný invalidný dôchodok - invalidita nad 70 % od 10. 8. 2023. Rozhodnutie o priznaní dôchodku bolo vydané 22. 9. Ako dôchodok zaevidujete v OLYMPE? Pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie je dôležitý Dátum priznania dôchodku, teda 10. 8. 2023. Dátum vydania rozhodnutia 22. 9.
Ak zadávate poberateľa predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku s priznaným dôchodkom k 1. 1. Na záložke Zdravotné obmedzenia vyplníte mesiac a rok, odkedy má mať zadanie vplyv na výpočet mzdy. Následne vyberiete % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť voči zdravej fyzickej osobe alebo preukaz ZŤP. V prípade, že zamestnancovi zaevidujete invalidný dôchodok 40-70 %, alebo nad 70 % na záložke Evidencia dôchodkov, program automaticky pridá pokles schopnosti na záložke Zdravotné obmedzenia. V mesiaci 9/2023 sú vypočítané znížené odvody na zdravotné poistenie v sadzbe 2 % za zamestnanca a 5 % za zamestnávateľa. V mesiaci 10/2023 sú taktiež vypočítané znížené odvody na zdravotné poistenie v sadzbe 2 % za zamestnanca a 5 % za zamestnávateľa.
