Alkoholizmus predstavuje závažný celospoločenský problém, ktorý sa dotýka nielen samotných závislých, ale aj ich rodín, a predovšetkým detí. Na Slovensku, kde podľa štatistík konzumuje priemerný občan ročne približne 12 litrov čistého alkoholu, je táto problematika mimoriadne aktuálna. Cesta k triezvemu životu je náročná, no prináša so sebou množstvo pozitívnych zmien pre jednotlivca i jeho okolie.
Dovoľte mi na úvod slová psychologičky a terapeutky Mgr. Andrey Juhásovej, PhD., s ktorou vám prinášame dnešný rozhovor k téme rodinných príslušníkov závislých ľudí, najmä detí závislých rodičov: „Veľmi škodlivé je v tejto spoločnosti bagatelizovanie zneužívania alkoholu, zľahčovanie dôsledkov jeho nadužívania, často až glorifikovanie jeho účinkov (napr. ako liek na všetko - zuby, brucho, spánok, infekcia). Nemenej škodlivé sú postoje väčšiny k problematike závislosti, pretože ju nepomenováva ako chorobu, ktorú je potrebné liečiť, ale zlyhanie, za ktoré sa treba hanbiť. Dôsledky takejto demagógie sú deštruktívne pre jednotlivca, jeho rodinu a následne celú spoločnosť.“
Alkoholizmus na Slovensku: Realita a štatistiky
Až 400 000 ľudí na Slovensku je závislých od alkoholu, čo svedčí o rozsiahlej miere tohto problému v našej spoločnosti. Na Slovensku prevláda akési nepísané spoločenské nastavenie, že „sa nepatrí nepiť", čo vytvára nepriaznivé podmienky pre abstinentov, prípadne ľudí, ktorí chcú s alkoholom prestať. Abstinenti na Slovensku tvoria podľa štatistík cca 30 %.
Podľa WHO z roku 2019 priemerný Slovák za rok skonzumuje cca 12 litrov čistého alkoholu, podobne ako Česi, Rusi, Francúzi či Íri, Nemci. Pred nami sú Bielorusko a Lotyšsko.
Negatívne vplýva na všetky naše vnútorné systémy, spôsobuje ochorenia srdca a ciev, neurologické problémy, ochorenia obličiek, tráviaceho traktu, kožné problémy, onkologické ochorenia. Alkohol je tiež príčinou úmrtí na cestách a mnohých nehôd.
Závislosť a spoluzávislosť: Definície a dôsledky
Závislosť ako choroba postihuje jednotlivca komplexne, teda zasahuje jeho fyzické aj duševné zdravie. Na základe toho, že spôsobuje zmenu štruktúry osobnosti jednotlivca prejavujúcu sa v inom myslení, vnímaní, prežívaní a správaní, „vyžaruje“ aj do blízkeho okolia (najčastejšie rodina) signály, ktoré prostredie prijíma a snaží sa na ne odpovedať.
Závislý totiž nie je jediný človek. Spoluzávislými sa stávajú aj jeho najbližší bez toho, aby návykovú látku niekedy vyskúšali. Mnohí negatívne dôsledky znášajú do konca života, často nevedome.
Typy spoluzávislých žien
Už zo staršej literatúry (Whalen, 1953) sú známe príklady modelového správania spoluzávislých žien:
- „Trpiaca Zuzana“, ktorá mučenícky prijíma manželovo pitie a nevie situácii čeliť.
- „Vládnuce Katarína“, ktorá diriguje, organizuje, preberá zodpovednosť a tento stav jej aj vyhovuje.
- „Váhajúca Winifred“ kolíše medzi tým, čo je dobré a čo nie, a nevie radikálne zmeniť svoju situáciu.
- „Trestajúce Polly“, ktorá trestá všetkých okolo seba, nepriamo aj samu seba za niečo, čo sama nespôsobila. Je dokázané, že v pôvodných rodinách takýchto žien bola prítomná závislosť niektorého z rodičov.
Deti v rodinách so závislým členom
Ak upriamime hľadáčik na deti žijúce v rodine so závislým členom, tak z pohľadu vývinovej a sociálnej psychológie vidíme proces sociálneho učenia do veľkej miery podmieneného pozorovaním správania rodičov a najbližších členov rodinného celku.
V prípade prítomnosti závislého člena rodiny vykazujú aj ostatní členovia rodiny maladaptívne, niekedy až patologické formy správania (spoluzávislosť), ktoré dieťa žijúce v danom rodinnom systéme prijíma spontánne a fixuje si ich ako niečo prirodzené a „normálne“.
Wegcheider-Cruse (1980) popisuje ako typické reakcie dieťaťa na závislosť rodiča správanie typu:
- Rodinný hrdina
- Obetný baránok alebo rebel
- Stratené alebo zabudnuté dieťa
- Maskot alebo klaun
Charakteristické vlastnosti detí závislých rodičov
Deti vyrastajúce v rodinnom systéme automaticky prijímajú jeho štruktúru a špecifiká, prispôsobujú sa im napĺňajúc pri tom potrebu „zapadnúť“, patriť niekam. A hoci častokrát prežívajú v dysfunkčnom systéme rodiny so závislým členom nepohodu a strádanie, zo všetkých síl sa snažia prispôsobiť, aby naplnili svoju potrebu prijatia.
Tu sa rozvíja konflikt medzi potrebou lásky a nepriateľstvom, medzi závislosťou na určitej osobe a súčasným odporom, nechuťou a nenávisťou voči tejto osobe, resp. sebapresadením voči tejto významnej bytosti (najčastejšie rodičovi).
Prejavuje sa u nich problém dokončiť začaté a impulzívne konanie bez zváženia následkov. Vyskytujú sa klamstvá aj v prípade, že povedať pravdu nie je ohrozujúce. Vo vzťahu k sebe sa prejavuje prísnosť a pocit odlišnosti od svojho okolia. Vo vzťahu k okoliu sa vyskytuje snaha vyhľadávať pochvalu a súhlas okolia.
Typická je vernosť a oddanosť v situáciách, keď to nie je na mieste, a prehnané reakcie na zmeny, ktoré nemajú pod kontrolou. Spoluzávislé deti majú problém spontánne sa zabávať. Typickým znakom je ich extrémna zodpovednosť alebo absolútna nezodpovednosť. V dospelosti sa môžu vyskytovať problémy v nadväzovaní intímnych vzťahov.
Denné snenie ako únik z reality
Denné snenie, na aké sa pýtate v kontexte spoluzávislosti, nie je tým bežným, neškodným denným snením, ktoré všetci z času na čas prežívame. Deti závislých rodičov do denného snenia unikajú z ťaživej každodennosti a vytvárajú si v ňom svoj imaginárny bezpečný svet, ktorému chcú uveriť a po nejakom čase sa im to aj podarí.
Odpájajú sa od seba, od svojho okolia, od všetkého, čo ich zraňuje, ale zároveň sa odpájajú aj od reality, čo im prináša mnohé problémy v každodennom fungovaní. Začnú sa točiť v bludnom kruhu nepochopenia a neprijatia, hoci po prijatí a pochopení najviac túžia. Obranná reakcia ich napokon zrádza a prináša im krátkodobú úľavu a dlhodobú záťaž.
Vplyv alkoholizmu na vzťahy v dospelosti
Základom pre zdravý vývin dieťaťa je zdravá vzťahová väzba. Závislý (chorý) rodič ju nie je schopný s dieťaťom vytvoriť. Namiesto adaptívnych, zdravých, podporných vzorcov správania a prežívania vytvorí prostredie pre osvojenie si maladaptívneho (škodlivého alebo iba čiastočne funkčného) správania, ktoré môže mať okrem iného dopad aj v oblasti priateľských a intímnych vzťahov.
V dôsledku narušenia rodinných vzťahov a posunom sociálnych rolí v rámci rodiny je u dospelých detí závislých narušené prijatie rodičovského vzoru správania, čím je negatívne ovplyvnený psychosexuálny vývin a zdravé formovanie rodičovských postojov. Zároveň, prípad závislosti v rodine nie je ojedinelý.
Deti závislých rodičov majú väčší predpoklad vybudovať si závislosť, než iní ľudia. Zároveň sa u nich prejavuje väčšia tendencia vstúpiť do vzťahu so závislým človekom a to aj opakovane. Táto nevedomá tendencia umožňuje vytvárať kruh spoluzávislosti.
Trauma a sprostredkované pitie
Deti závislých rodičov sú traumatizované. Intenzita a pestrosť traumatizácie je individuálna a súvisí s podmienkami, v ktorých dieťa vyrastalo a ako dlho sa v nich nachádzalo. Deti sú často týrané, zanedbávané a zneužívané.
Častým spoločným znakom v práci so spomienkami z detstva je pretrvávanie obrán, často vo forme vytesnenia a tiež racionalizácie (mama bola zaneprázdnená, tak sa nám nemohla venovať; otec potreboval kľud, nesmeli sme ho rušiť; dostávali sme tresty, ktoré sme si zaslúžili a pod.).
Dcéra mamy alkoholičky Lisa Frederiksen vytvorila termín „sprostredkované pitie“, ktorý označuje negatívny dopad alkoholika na druhých vo forme „toxického stresu“. Je toxický, pretože nepoľavuje a deti pred ním nemôžu uniknúť. Vo svojom vlastnom uzdravovaní našla spojenie medzi nepriaznivým detstvom, sprostredkovaným pitím a tým, ako môže toxický stres vyústiť do generačnej závislosti vrátane jej vlastného zápasu s poruchou príjmu potravy.
Cesta k sebauvedomeniu a uzdraveniu
Hoci je téma závislosti a spoluzávislosti v našej spoločnosti ešte stále značne tabuizovaná, informácie z tejto oblasti sú pomerne dobre dostupné a to aj vďaka medializácii. Na začiatku každého riešenia je poznanie, nasleduje pomenovanie problému a odtiaľ je už len kúsok k hľadaniu odpovedí.
Ľudia, ktorí vyhľadajú pomoc (konzultáciu, terapiu) sú už na ceste, pretože si problém uvedomili, pomenovali ho a nabrali odvahu niečo s ním robiť. Často ako prví vyhľadajú pomoc práve spoluzávislí (dospelé deti závislých rodičov, partneri, súrodenci, rodičia závislých), pretože už nevládzu dlhodobo zvládať záťaž vyplývajúcu zo spolunažívania so závislým členom domácnosti, ale zároveň si nedokážu sami pomôcť a ani z blízkeho okolia sa im nedostáva adekvátnej opory a podpory.
Fázy alkoholizmu podľa Jellineka
Známe je delenie fáz vývoja alkoholizmu podľa Jellineka:
- Iniciálna, resp. úvodná fáza: Keď nachádzame úľavu pomocou alkoholu, stúpa tolerancia, začíname zaraďovať pitie do svojho životného štýlu, ale ešte nie je nápadné okoliu.
- Fáza, ktorá je predzvesťou choroby: V nej naďalej stúpa tolerancia - znesieme a potrebujeme stále viac alkoholu, vyskytujú sa stavy opitosti, stále viac myslíme na alkohol, častejšie cítime, že si potrebujeme vypiť, formuje sa návyk, ktorý si stále viac všíma už aj okolie, máme pocit viny, preto sa vyhýbame debatám o pití a pod.
- Rozhodujúca fáza: Naša pozornosť a záujmy v nej sú už „alkohol-centrické", to znamená, že sa točia okolo alkoholu, strácame kontrolu v pití, výčitky svedomia potláčame pitím, mávame obdobia tzv. vynútených abstinencií - chvíľu, aj pár mesiacov vydržíme nepiť, lebo nás k tomu donútia okolnosti, blízki, ale potom sa k tomu vrátime, už to nevieme zastaviť, odcudzujeme sa rodine, strácame vitalitu, mení sa naša osobnosť, sme labilní, podráždení, žiarliví, u mužov klesá potencia, pribúdajú stavy opitosti, v ktorých sa spoločensky strápňujeme, vrcholia manželské krízy, dochádza k strate zamestnania, k stretu so zákonom (výtržnosti, alkohol za volantom a pod.).
- Terminálna alebo záverečná fáza: Je charakteristická prítomnosťou viacdenných ťahov, ranných dúškov nalačno, klesá tolerancia, pijeme už aj nekvalitné produkty, osobnostne aj inteligenčne upadáme, len prežívame, oslabené je zdravie, prítomné poruchy myslenia a vnímania, tzv. delírium tremens.
Liečba a podpora
Liečbe závislostí sa venujú najmä špecializované pracoviská (Predná hora, Veľké Zálužie…), centrá pre liečbu drogových závislostí. V nich prebieha liečba jednak ústavnou formou, hospitalizáciou, pobytom, ale aj ambulantnou formou. Osloviť s problémom môžeme aj bežnú psychiatrickú ambulanciu, nie je potrebný výmenný lístok, psychiater nás vie prípadne nasmerovať inam.
Abstinenčný syndróm
Abstinenčný syndróm predstavuje súbor príznakov, ktoré sa objavujú v prípade, že organizmus nie je intoxikovaný látkou, od ktorej je závislý.
Fázy abstinenčného syndrómu:
- Akútna fáza: Trvá niekoľko dní a prejavuje sa výraznými, predovšetkým fyzickými príznakmi, no niekedy aj psychickými.
- Postakútna fáza: Pre tú sú typické menej výrazné príznaky, väčšinou psychického charakteru.
Príznaky abstinenčného syndrómu sú veľmi dlhé a zahŕňajú napríklad:
- Alkoholické delírium (delirium tremens): Objavuje sa po 6 - 48 hodinách od posledného požitia alkoholu.
- Psychotické poruchy: Najmä halucinácie (sluchové a zrakové).
- Paranoidné psychózy: Bludy prenasledovania či chorobná žiarlivosť.
- Telesné zmeny: Potenie, slzenie, výtok z nosa, triaška.
- Silná únava: Trvá niekoľko týždňov.
K abstinenčnému syndrómu môže dôjsť aj u novorodencov, keďže ich matka užívala návykové látky počas tehotenstva. Závažnosť abstinenčného syndrómu u novorodencov sa opäť odvíja od druhu návykovej látky. Stav týchto novorodencov si vyžaduje mimoriadnu zdravotnú starostlivosť. Niektoré deti sa z toho dostanú bez ujmy, iné majú trvalé následky.
Ako pitie alkoholu ovplyvňuje vaše vyvíjajúce sa dieťa
Život po liečbe: Doliečovanie a prevencia recidívy
Keď intenzívne abstinenčné príznaky pominú, pre človeka to ani zďaleka ešte neznamená koniec trápenia. Čakajú naňho ďalšie prekážky, najmä v podobe postakútneho abstinenčného syndrómu. Niektoré prejavy pretrvávajú dokonca po celý život. Človek potrebuje nepretržitú farmakologickú alebo psychoterapeutickú liečbu.
Zotavovanie je neustály proces, ktorý si vyžaduje neustálu podporu a správne životné návyky. Najzraniteľnejšie obdobie pre pacientov a pacientky je po ukončení liečebného procesu. Podľa štatistík Národného inštitútu drogového zneužívania 40 až 60 % ľudí so závislosťou recidivuje ihneď po liečbe. Najväčšie riziko hrozí v období do 3 mesiacov, resp. do jedného roka od ukončenia inštitucionálnej liečby.
Cieľom doliečovania je dlhodobo podporovať trvalú abstinenciu prostredníctvom opakovaných epizód a spôsobov liečebnej starostlivosti a uzdravovania.
Socioterapeutické skupiny
Práca v socioterapeutickej skupine má svoje zákonitosti - dynamika, tenzia, kohézia, ktoré umožňujú ľuďom vnímať, prežívať a správať sa v interakcii s ďalšími ľuďmi, ktorých potreby sú veľmi podobné a navzájom sú si cez svoje príbehy blízki.
Zdieľanie vlastných myšlienok a emócií v prostredí vzájomnej podpory a bezpečia prináša zážitok prijatia, ktorý je pre uzdravu taký dôležitý. Hovoríme o tom zážitku bezpodmienečného prijatia, ktorý mnohí spoluzávislí nezažili ako deti (čo výrazne narušilo ich vzťahovú väzbu s najbližšími osobami - rodičia, pestúni) a preto ich nezažívajú ani v dospelosti.
Známe sú svojpomocné skupiny Anonymní alkoholici (AA), ktoré sa pri ceste za triezvym životom riadia múdrosťou tzv. 12-tich krokov. Okrem anonymných alkoholikov na tomto princípe fungujú aj skupiny pre rodinných príslušníkov a priateľov alkoholikov (Al-Anon), či anonymných gamblerov (GA) a podobne.
Výchova a prevencia: Ako chrániť deti
Mnohé výskumy ukázali výchovu ako dôležitú skutočnosť pri formovaní vzťahu mladého človeka k pitiu alkoholu. Deti sa s alkoholom stretávajú v rôznych situáciách - od rodinných osláv po bežný život v domácnosti. Je preto nevyhnutné, aby rodičia viedli s deťmi otvorený dialóg o rizikách alkoholu. Tento rozhovor by mal začať už v ranom veku a pokračovať počas dospievania.
Ak dáte dieťaťu odpiť z piva, aby lepšie spalo, môže si vytvoriť spojenie alkoholu a lepšieho spánku a ľahko sa to skončí závislosťou. Nedávajte deťom piť nealkoholické pivo či šampanské a nepite pred nimi.
Čo robiť, ak dieťa príde domov opité?
Ak by to bolo veľmi vážne, mal by ho najprv liečiť. Keď dieťa vytriezvie, treba si sadnúť a porozprávať sa s ním. Najlepšie nasledujúci deň, nie až o týždeň. Deti si väčšinou uvedomujú, že urobili niečo, čo nemali. Rodič by mal dieťaťu dať najavo, že to neschvaľuje, že ho to mrzí aj trápi. A povedať, že sa to nemá opakovať. Veľmi ťažko sa totiž odpovedá na to, keď dieťa pri takomto rozhovore rodičovi povie: „Veď aj ty piješ, tak prečo by som nemal ja?“ To je problém rodičov, ktorí pijú alkohol. Preto je dobré nepiť, alebo len symbolicky a nie v prítomnosti dieťaťa. Ak rodič nepije, dieťa, aj keď je v puberte, ľahšie prijme, že to nemá robiť a že alkohol je rizikový. Rodič je vzorom, a aj keď v puberte sa od tohto vzoru deti odkláňajú, stále to v nich je. Naši mladí pacienti hovoria, že im chýbala kontrola a boli by chceli mať väčšiu kontrolu počas puberty od rodičov. A dnes tak sami postupujú pri svojich deťoch.
Záchranná sociálna sieť pre abstinujúcich alkoholikov
Jednotlivci sa pri bežnej, každodennej činnosti stávajú členmi konkrétnych skupín. Jednotlivec má voči jednotlivým zoskupeniam rozdielny postoj. Rozdielnou mierou je zaangažovaný na začlenení do konkrétnej skupiny a tiež v konkrétnych skupinách môže mať rozdielne postavenie. Vstupovaním do jednotlivých skupín si vytvára jednotlivec tzv. osobnú sieť. Hustota osobnej siete závisí od počtu osôb, ktoré do nej sám klient umiestni v rôznych pozíciach a to od pozície „veľmi blízke osoby“, až po „dôverné osoby“, cez priateľské osoby až po profesionálov.
Najčastejšie v osobnej sieti bývajú príbuzní: rodina - rodičia, starí rodičia, súrodenci; blízki priatelia, priatelia; pracovné vzťahy - spolužiaci, kolegovia, nadriadení, podriadení (nie je vylúčené, že práve v skupinách formujúcich sa na pracovisku sa vytvárajú kvalitné kamarátske vzťahy); odborníci - všetci, na ktorých sa ako na odborníka obraciame.
Pri osobnej sieti je dôležitejším činiteľom ako hustota siete jej kvalita. Kvalitu osobnej siete neurčuje počet osôb zaradených do siete, ale vzťahy pôsobiace v sieti. Kvalitná sociálna sieť je dôležitá najmä pri tzv. rizikových skupinách - pri deťoch, mládeži, zdravotne postihnutých, spoločensky neprispôsobivých osobách.
Popri osobnej sieti založenej na neformálnych vzťahoch, existuje tiež formálna sociálna sieť, respektíve systém sociálnych sietí, ktorý je tvorený inštitúciami, organizáciami; nadáciami; občianskymi združeniami a pod., pôsobiacimi v sociálnej sfére. Sociálnu sieť predstavujú na sebe navzájom nezávisle existujúci poskytovatelia rôznych foriem sociálnych služieb pôsobiacich v určitej lokalite. Môžeme preto hovoriť o lokálnej sociálnej sieti, alebo o komunitnej sociálnej sieti, či o verejnej sociálnej sieti.
tags: #abstinujuca #alkoholicka #starostlivost #o #deti