Na Slovensku sa dlhodobo diskutuje o stave sociálneho štátu a o tom, ako sa darí jeho občanom, najmä tým najzraniteľnejším. Aj keď sa v posledných rokoch často hovorí o zlepšovaní životnej úrovne, rozsiahly prieskum a štatistiky odhaľujú, že realita pre slovenských seniorov môže byť iná.
Finančná situácia slovenských seniorov: Rozdiely v pohľadoch
Diskusie o finančnej situácii slovenských seniorov sú plné protichodných názorov. Na jednej strane stojí pohľad organizácií ako Jednota dôchodcov Slovenska a Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík, ktoré upozorňujú na pretrvávajúce problémy a potrebu väčšej štátnej pomoci. Na druhej strane sú vyjadrenia ministerstva práce a analytikov z Inštitútu INESS, ktorí na základe údajov Eurostatu tvrdia, že slovenskí seniori sú v rámci Európy najmenej ohrození chudobou.
Podľa portálu O peniazoch sa slovenskí dôchodcovia tešia z pomerne priaznivých finančných podmienok, najmä po zavedení 13. dôchodku. Údaje OECD z roku 2022 uvádzajú mieru príjmovej chudoby slovenských dôchodcov len 7,2 %, čo je jeden z najlepších výsledkov v EÚ. Priemerný príjem dôchodcov dosiahol 95,9 % priemerného príjmu celkovej populácie.
Naproti tomu, prieskum Národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) a Fóra pre pomoc starším z roku 2016 ukázal, že 50 % dôchodcov má mesačný príjem do 400 eur a pre 60 % z nich táto suma nepostačuje. Hlavnými dôvodmi pocitu ohrozenia chudobou sú nízke dôchodky a neočakávané výdavky, najmä na zdravotnú starostlivosť. Takmer každý siedmy senior si musí požičiavať, aby prežil, čo môže viesť k exekúciám a existenčným problémom.
Analytik Radovan Ďurana z INESS zdôrazňuje, že nízky dôchodok môže byť dôsledkom nízkej pracovnej aktivity alebo nízkych príjmov v produktívnom veku. Ministerstvo práce uvádza, že po valorizácii dôchodkov klesol počet seniorov s príjmom pod hranicou chudoby (491 eur) na približne 350-tisíc z celkového počtu 1,1 milióna poberateľov dôchodkov. Zároveň poukazuje na pokles rizika chudoby starších ľudí (65+) z 10,3 % na 8,1 % v roku 2022 podľa údajov EU SILC.
Chudoba a jej hrozby
Až 60 percent slovenských seniorov pociťuje ohrozenie chudobou a približne 30 percent z nich nemá dostatok financií na pokrytie základných životných potrieb. Tento nelichotivý stav si vyžaduje odbornú diskusiu a prípadné legislatívne zmeny.
Predseda Jednoty dôchodcov Michal Kotian vidí problém v percentuálnej mimoriadnej valorizácii, ktorá zvýhodňuje vyššie dôchodky. Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík navrhuje zadefinovať nový regulačný rámec pre výdavky na potraviny, bývanie a lieky a určovať životné minimum (aktuálne 269 eur pre jednu osobu) na základe ekonomicko-životného minima definovaného Národnou bankou Slovenska na úrovni 394 eur, ktoré by zohľadňovalo výdaje rôzne veľkých domácností.
Ako sa finančne dovzdelať ? - FINANČNÁ GRAMOTNOSŤ
Dôchodkový systém a demografické zmeny
Slovenská populácia starne, čo potvrdzuje aj rastúci index starnutia, ktorý prekročil stovku. Kým pred dvadsiatimi rokmi mal index hodnotu 60,2, po poslednom sčítaní už prekročil stovku. Najpomalšie starne obyvateľstvo v Prešovskom kraji (index: 81,21), najrýchlejšie v Nitrianskom kraji. Postupné starnutie populácie umocňuje aj rastúca stredná dĺžka života. Do roku 2040 by sa mal priemerný Slovák dožiť osemdesiatky. Kvalita života vo vyššom veku je však celkom iná hodnota. Slovenskí seniori sú zároveň na chvoste európskych krajín v hodnotení dĺžky života dožitého v zdraví. Preto budú už pre dnešných štyridsiatnikov kľúčovým zdrojom dôchodkového príjmu vlastné úspory a ich rozloženie.
Slovenská ekonomika čelí výzvam ako rozpočtový deficit a demografická kríza, čo môže ohroziť udržateľnosť dôchodkového systému. Motivácia pracujúcich seniorov na odchod do dôchodku je stále silná, čo môže ďalej zaťažiť systém.
Opatrenia a ich dopad
V minulosti bol Smer kritizovaný za presun sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri do garantovaných nízko výnosových fondov v roku 2013, čo ich stálo už viac ako miliardu eur na ušlých výnosoch. Naopak, pozitívne bola hodnotená reforma dôchodkového systému z roku 2012, ktorá znížila valorizáciu penzií na úroveň dôchodcovskej inflácie a postupne predlžuje dôchodkový vek. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť táto reforma zásadne zlepšila dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému.
Vláda však v minulom roku dočasne zmenila automat na výpočet každoročného rastu dôchodkov a Robert Fico ohlasuje zastropovanie dôchodkového veku ústavným zákonom. Takéto opatrenia, aj keď spočiatku nemusia priniesť veľké problémy, môžu po roku 2030 viesť k narastajúcemu deficitu Sociálnej poisťovne kvôli zastaveniu postupného odkladania odchodu do dôchodku a rastúcej priemernej dĺžke dožitia.
Diskriminácia a spoločenská izolácia
Každý druhý dôchodca sa cíti diskriminovaný, najmä v zdravotníctve, verejnej správe a službách. Spoločenský život seniorov sa síce mierne zlepšil vďaka denným centrám, no stále existuje priestor na zlepšenie ich integrácie do spoločnosti. Mnohí seniori sa cítia izolovaní a ponižovaní, vnímajú sa ako príťaž pre spoločnosť.
Pracovné príležitosti pre seniorov
Takmer 20 percent dôchodcov by rado pracovalo, ak by bol pracovný trh k nim prístupnejší. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v mnohých odvetviach by mohol byť príležitosťou pre zamestnávanie seniorov, čo by zároveň prispelo k ich finančnej stabilite a integrácii do spoločnosti.
Bezpečnosť a ochrana seniorov
Slovensko evidovalo v roku 2018 viac ako 10-tisíc trestných činov, pri ktorých bola poškodená fyzická osoba. Takmer 1800 z nich bolo spáchaných na senioroch, pričom štyridsať percent z nich tvoria násilné trestné činy. Mnohí seniori sa stávajú obeťami týrania a zneužívania zo strany svojich blízkych, no často to nehlásia zo strachu, hanby alebo z lásky k svojim potomkom.
V roku 2019 prišli slovenskí seniori o 2,2 milióna eur v dôsledku podvodov. Podvodníci sa predstavujú ako príbuzní, známi, lekári alebo policajti a vymýšľajú si rôzne historky, aby od seniorov vylákali peniaze. Seniorov neohrozujú iba podvodníci z predvádzacích akcií, ale čoraz viac aj mediálni a korupční šmejdi. Priveľká dôverčivosť alebo naopak nedôvera voči komukoľvek, dezorientovanosť v zložitom svete informácií, zákonov a pravidiel a absencia výchovy ku kritickému mysleniu a overovaniu si faktov, robí z časti spoločnosti ľahké terče aj pre podvodníkov, korupčníkov a politických populistov. Medzi najohrozenejšie skupiny však podľa výskumov patria aj seniori.
tags: #60 #percent #slovenskych #seniorov