Nezamestnanosť je fenomén, ktorý ovplyvňuje nielen jednotlivcov, ale aj celú spoločnosť. Z pohľadu jednotlivca znamená nielen stratu príjmu, ale aj pokles sociálneho statusu, sebavedomia a často aj zdravia. Na rôznych úrovniach štát rieši nezamestnanosť prostredníctvom politík zamestnanosti, aktívnych opatrení na trhu práce a systému sociálneho zabezpečenia. Evidencia na úrade práce je následkom toho, že je určitá osoba nezamestnaná.
Možno ste to nevedeli, ale pokiaľ prídete o prácu, nemusíte sa automaticky hlásiť na úrade práce. Táto evidencia je dobrovoľná, avšak pre nezamestnaných prináša výhody.
Evidencia na úrade práce a zdravotné poistenie
Minimálne, ako už bolo uvedené, nemusíte hradiť zdravotné poistenie, odvedie ho za vás štát. Počas evidencie na úrade práce platí štát zdravotné odvody za každého evidovaného uchádzača o zamestnanie, a to bez ohľadu na poberanie dávky. V prípade dobrovoľne nezamestnaných osôb, t. j. takých, ktoré nie sú evidované na úrade práce ako uchádzači o zamestnanie však platí, že tieto osoby si musia zdravotné odvody platiť samy.
Ak ste sa zaregistrovali na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotnej poisťovni nemusíte nič oznamovať. Ako evidovaný uchádzač o zamestnanie ste poistencom štátu. Zdravotné poistenie za vás platí štát. Informáciu o svojom platiteľovi poistného a históriu platiteľov nájdete v mobilnej aplikácii aj v elektronickej pobočke.
Ako sa stať samoplatiteľom zdravotného poistenia
Ak ste sa po odchode zo zamestnania alebo po ukončení podnikania nezaregistrovali na úrade práce, stávate sa samoplatiteľom. Túto zmenu, prosím, nahláste zdravotnej poisťovni do 8 dní od ukončenia mesiaca, v ktorom ste sa stali samoplatiteľom. Oznámiť to môžete cez elektronickú pobočku - sekcia Moji platitelia (SZČO alebo samoplatiteľ), cez kontaktný formulár alebo na zákazníckej linke. Samoplatitelia majú zo zákona povinnosť platiť minimálne mesačné poistné. V roku 2026 má povinnosť platiť minimálne odvody vo výške 121,92 €. Samoplatitelia so zdravotným postihnutím platia 60,96 €. Presnú výšku poistného nájdete v mobilnej aplikácii aj v elektronickej pobočke.
Otvorenie živnosti alebo slobodné povolanie
Ak si otvárate živnosť, nemusíte nás o tom informovať. Ak sa však stávate SZČO, ale živnosť si neotvárate, túto zmenu, prosím, oznámte zdravotnej poisťovni. Platí to pre tzv. slobodné povolania, ako je napríklad advokát, psychológ, znalec, tlmočník, samostatne hospodáriaci roľník. Oznámite to do 8 dní od ukončenia mesiaca, v ktorom ste sa stali samoplatiteľom, cez elektronickú pobočku - sekcia Moji platitelia (SZČO alebo samoplatiteľ), cez kontaktný formulár alebo na zákazníckej linke. SZČO majú zo zákona povinnosť platiť minimálne mesačné poistné. V roku 2026 je výška 121,92 €. SZČO so zdravotným postihnutím platia 60,96 €. Presnú výšku poistného nájdete v mobilnej aplikácii aj v elektronickej pobočke.
Zamestnanie a dôchodok
Ak ste sa po odchode z pôvodnej práce hneď zamestnali, nemusíte zdravotnej poisťovni nič oznamovať. To isté platí, ak máte viac pracovných úväzkov alebo ak začínate pracovať na dohodu. Za zamestnanca platí odvody zamestnávateľ. Ich výšku si môže skontrolovať na výplatnej páske. Informáciu o svojom platiteľovi poistného a históriu platiteľov nájdete v mobilnej aplikácii aj v elektronickej pobočke.
Ak odchádzate do dôchodku, túto zmenu v zdravotnej poisťovni hlásiť nemusíte. Ako starobný dôchodca sa stávate poistencom štátu, ktorý za vás platí zdravotné poistenie. Informáciu o svojom platiteľovi poistného a históriu platiteľov nájdete v mobilnej aplikácii aj v elektronickej pobočke.
Evidencia na úrade práce a dôchodok
Evidencia na úrade práce je dôležitou súčasťou systému služieb zamestnanosti a zohráva svoju úlohu aj v oblasti sociálneho poistenia. V bežnej reči sa pojem odpracované roky používa veľmi voľne, a to zväčša na označenie obdobia, počas ktorého osoba pracovala v pracovnom pomere. Obdobie povinného dôchodkového poistenia zahŕňa aj náhradné doby.
Osoba, ktorá je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je v určitých prípadoch a po splnení podmienok v tzv. náhradnej dobe dôchodkového poistenia. Áno, táto doba sa po splnení podmienok započíta na dôchodok. Náhradné doby sú obdobia, ktoré sa započítavajú, aj keď počas nich osoba nebola zamestnaná. Sociálna poisťovňa pri výpočte dôchodku započítava dobu dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj náhradné doby, vrátane obdobia evidencie na úrade práce s dávkou v nezamestnanosti.
Je dôležité si uvedomiť, že na výšku dôchodku nemá vplyv iba počet odpracovaných rokov. Rozhodujúci je aj vymeriavací základ, teda suma, z ktorej sa platilo poistné.
Dávka v nezamestnanosti
Osoba, ktorá sa zaeviduje na úrade práce ako nezamestnaná má nárok na dávku v nezamestnanosti, avšak len ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej dva roky. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného či materského.
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhové zabezpečenie.
Ako sa zaevidovať na úrade práce
V prípade, ak sa rozhodnete po strate zamestnania zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie je potrebné, aby ste podali žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak sa rozhodnete zaevidovať na úrade práce musí vaša žiadosť obsahovať aj povinné prílohy, ktorými sú platný občiansky preukaz, resp. preukaz totožnosti, kópia dokladu o rozviazaní pracovného pomeru a kópia dokladu o najvyššom dosiahnutom vzdelaní.
Doplatenie dôchodkového poistenia
Podľa § 142 ods. 13 zákona, boli zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Táto možnosť nie je nijako časovo ohraničená pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca.
Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Napríklad pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €.
Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy. Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, ktorá bola zistená, resp. 3-násobok priemernej mzdy (resp. max. 2004 ... max. 2005 ... max. 2006 ... max. 2007 ... max. 2008 ... max.
Zaujímavé je, že pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. Dodatočné doplatenie poistného je tak "lacnejšie" ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu.
Ak ste napríklad počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €. V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší. "Vtip" je ďalej v tom, že viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020.
V tomto prípade je potrebné požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie informácií o evidovaných obdobiach poistenia alebo si tieto informácie overiť elektronicky prostredníctvom portálu Slovensko.sk, ak máte aktivovaný eID.