Rehabilitácia a resocializácia z hľadiska špeciálnej pedagogiky: Komplexný prístup k podpore rozvoja jednotlivcov

Psychosociálna a výchovná rehabilitácia predstavuje komplexný prístup zameraný na zlepšenie kvality života jednotlivcov so špecifickými potrebami. Cieľom je podpora ich sebestačnosti, nezávislosti a aktívneho zapojenia do spoločnosti. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na definície, metódy a ciele rehabilitácie, resocializácie a špeciálnej pedagogiky, pričom sa zameriava na ich vzájomné prepojenia a význam pre osoby s rôznymi typmi postihnutia.

Špeciálna pedagogika: Veda o edukácii jedincov so špecifickými potrebami

Špeciálna pedagogika (ŠP) je vedný odbor v sústave pedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou výchovy, edukácie (t.j. výchovy, vyučovania, vzdelávania) detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť. Táto starostlivosť je potrebná z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických daností, porúch učenia, správania. Môžu sa sem zaradiť aj jedinci s výnimočným nadaním a talentom či inými špecifickými potrebami.

Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie podstaty a zákonitostí edukácie postihnutých, narušených jednotlivcov a jednotlivcov so špeciálnymi výchovnými a vzdelávacími potrebami. Cieľom špeciálnej pedagogiky v praxi je vychovávať, vyučovať a vzdelávať postihnutých alebo narušených jednotlivcov tak, aby sa čo najskôr a čo najdôkladnejšie vnútorne vyrovnali so svojim defektom a aby sa napriek obmedzeniam, ktoré z neho vyplývajú, čo najpozitívnejšie prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Miesto Špeciálnej Pedagogiky v Sústave Vied

Špeciálna pedagogika patrí v najširšom význame do sústavy vied o človeku, v užšom význame do systému pedagogických vied. Špeciálna pedagogika má systémom usporiadané poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov, alebo jedincov so špecifickými potrebami. Tieto poznatky sa dajú zoskupiť do subsystémov podľa viacerých kritérií.

Základné pojmy v špeciálnej pedagogike

• Defekt: Nedostatok, chyba, chýbanie, úbytok určitého orgánu, alebo funkcie daného orgánu, ktorý môže mať formu orgánovú (nedostatok, chyba, chýbanie, úbytok určitého orgánu alebo jeho častí, vývinové chyby, úraz, choroba) alebo funkčnú (porucha orgánovej funkcie, prípadne poruchu v celkových funkciách organizmu). Vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej, dôsledkom čoho jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín postihnutie, viac používané v školskej terminológií.
• Defektivita: Porucha integrity človeka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím. K tejto kvalitatívnej zmene dochádza vtedy, keď defekt narastie o tzv. sociálnu dimenziu.
• Porucha/Narušenie: Vyjadruje tiež odchýlku od normy. Získava sa počas života a má reparabilný charakter, vyskytuje sa v pestrejšej škále.
• Chyba: Vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
• Postihnutý: Jedinec trpiaci nejakým druhom trvalého telesného, duševného, mentálneho, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
• Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácií.
• Osoby so špeciálnymi potrebami: Relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré z nejakého dôvodu sa výrazne odlišujú od bežnej populácie.

Špeciálnopedagogické disciplíny a ich zameranie

V systéme špeciálnopedagogických vied existujú rôzne vedné odbory, ktoré sa zameriavajú na špecifické druhy postihnutí:

• Tyflopédia: Vedný odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. Zrakovo postihnutí majú v dôsledku zníženej (alebo nulovej) priepustnosti optického kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem zrakových informácií. Používajú sa aj termíny „oftalmopédia“ a „optopédia“.
• Surdopédia: Pedagogika sluchovo postihnutých. Sluchovo postihnutá osoba je taká, u ktorej je v dôsledku zníženej priepustnosti (príp. nepriepustnosti) sluchového kanálu výrazne znížený alebo znemožnený príjem sluchových informácií. Úlohou pedagogiky sluchovo postihnutých je vybudovať optimálny komunikačný systém a prostredníctvom neho budovať systém poznatkov, zručností a návykov.
• Somatopédia: Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených. Skúma osobitosti edukácie jedincov s chybami pohybového, oporného a nervového ústrojenstva a jednotlivcov s výraznými negatívnymi zmenami v zdravotnom stave. Orientuje sa na deti, mládež aj dospelých.
• Psychopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním jedincov s mentálnym postihnutím. Prioritou psychopédie je rozvíjanie kognitívnej činnosti a celej osobnosti u mentálne postihnutých jedincov.
• Etopédia: Zaoberá sa výchovou a vzdelávaním jedincov s poruchami správania.
• Logopédia: Zaoberá sa prevenciou, diagnostikou a terapiou narušenej komunikačnej schopnosti.

Mentálne postihnutie v kontexte špeciálnej pedagogiky

Mentálne postihnutie je jedným z dôležitých odborov špeciálnej pedagogiky, lebo sa týka najpočetnejšej časti postihnutej populácie. Z hľadiska etiológie možno fenomén mentálneho postihnutia členiť podľa mnohých kritérií. Etiologické faktory sa najčastejšie rozdeľujú na endogénne (genetické, hereditárne a pod.) a exogénne - biologické, chemické, fyzikálne a pod. Exogénne faktory môžu pôsobiť prenatálne (pred narodením), perinatálne (počas pôrodu) a postnatálne (po narodení).

Z hľadiska symptomatológie možno hovoriť o eretickom (vzrušivom, podráždenom), apatickom a nevyhranenom type. Z medicínskeho aspektu sa mentálne postihnutie chápe z aspektu jeho etiológie a symptomatológie. Vníma sa ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii (obdobia ukončeného telesného vývinu, dospelosti), ktorej dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň. Predmetom psychopédie je skúmanie dôsledkov mentálneho postihnutia, diagnostika, prognostika a napokon socializácia mentálne postihnutých.

Stupne mentálnej retardácie

Rehabilitácia a resocializácia

Rehabilitácia a resocializácia sú kľúčové procesy v špeciálnej pedagogike, ktoré pomáhajú jednotlivcom s postihnutím alebo narušením integrovať sa do spoločnosti a zlepšiť kvalitu ich života.

Rehabilitácia

Rehabilitácia znamená "znovuuspôsobenie" a predstavuje súbor aktivít zameraných na socializáciu postihnutých. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) v roku 1969 definovala rehabilitáciu ako komplexné využívanie medicínskych, sociálnych, výchovných a pracovných prostriedkov na výcvik alebo precvičovanie jednotlivca do najvyššej možnej miery s cieľom umožniť mu začlenenie alebo znovu začlenenie do spoločnosti.

Habilitácia sa týka prvotného začlenenia jedinca do spoločnosti (napr. u detí), zatiaľ čo rehabilitácia sa zameriava na opätovné začlenenie jedinca.

Zložky komplexnej rehabilitácie

• Liečebná rehabilitácia: Zahŕňa medicínsku starostlivosť, ktorej cieľom je vyliečenie choroby, úprava zdravotného stavu, odstránenie alebo zmiernenie orgánového či funkčného defektu a vytvorenie priaznivých somatických podmienok pre spoločenské začlenenie. Patrí sem fyzioterapia (elektroliečba, hydroterapia), kinezioterapia (liečba pohybom, napr. Vojtova metóda) a ergoterapia (využívanie práce ako terapeutického prostriedku).
• Výchovná rehabilitácia: Zameriava sa na oblasť výchovy a vzdelávania detí s telesným postihnutím. Deti s telesným postihnutím sa vzdelávajú v špeciálnych školách alebo sú integrované do bežných škôl. Kľúčovou zložkou je špeciálna edukácia, reedukácia, korekcia a stimulácia.
• Sociálna rehabilitácia: Odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivcov rozvojom a nácvikom zručností pri sebaobsluhe, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivitách. Zameriava sa na oblasti ako dorozumievanie sa, spoločenské vystupovanie a rodinný život.
• Profesijná rehabilitácia: Dlhodobý proces práce s občanmi, ktorí prekonali úrazy alebo vážne ochorenia, s cieľom prinavrátiť ich do pôvodného alebo nájsť nové pracovné miesto. Zahŕňa profesijnú prípravu, kariérové poradenstvo a rekvalifikáciu.

Resocializácia

Resocializácia je sociálne výchovné pôsobenie na zmenu správania klienta s cieľom opätovného začlenenia jedinca do spoločnosti. Je to súbor postupov zameraných na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovania dlhodobo pretrvávajúcej sociálnej núdze s cieľom zapojiť jedinca do života v prirodzenom prostredí. Jej cieľom je odstraňovanie dôsledkov dlhodobo pretrvávajúcich nepriaznivých situácií, je to proces readaptácie na postupne sa meniace životné podmienky.

Medzi tri "piliere" resocializácie patria bývanie, vzdelávanie a zamestnanie (vrátane odbornej prípravy).

Faktory podmieňujúce sociálno-patologické javy

Sociálna patológia, vedný odbor študujúci nezdravé a nežiaduce spoločenské javy, identifikuje faktory, ktoré podmieňujú vznik sociálno-patologických javov:

• Sociálne normy: Určité spôsoby správania, charakter vzťahov a ciele konania ľudí, ktoré zahŕňajú právo, morálku, obyčaje, tradície, estetické, politické a náboženské normy.
• Vlastnosti indivídua: Genetické predpoklady, mentálna nedostatočnosť a osobnostné črty.
• Zvláštnosti sociálno-patologických javov: Typ a intenzita deviácie.
• Okolnosti miesta a času: Kultúrne, spoločenské a historické kontexty.

Starostlivosť o postihnutých v histórii špeciálnej pedagogiky

Starostlivosť o postihnutých je preukázateľná už od najrannejších období vývoja ľudstva. Špeciálna pedagogika ako veda vznikla na prelome 19. a 20. storočia.

Historické štádiá starostlivosti

• Represívne: V prvotnopospolnej a otrokárskej spoločnosti dochádzalo k likvidácii alebo vylúčeniu postihnutých zo spoločenstva.
• Charitatívne: So vznikom kresťanstva sa hlásala láska k blížnemu, poskytovala sa strava a výchovné opatrenia v útulkoch a kláštoroch.
• Humanistické: V období humanizmu a renesancie J. A. Komenský presadzoval právo každého človeka na vzdelanie a nutnosť vzdelávať defektné osoby.
• Rehabilitačné a preventívne: U nás začiatky v Jedličkovom ústave (1913). Cieľom bola kompletná rehabilitačná starostlivosť o telesne postihnutých až po zaradenie do pracovného procesu.

Významné osobnosti špeciálnej pedagogiky na Slovensku

Viliam Gaňo (1893-1966) bol zakladateľom špeciálnej pedagogiky na Slovensku. Rozvinul všestrannú pedagogickú, organizátorskú a vedeckú činnosť, zriadil Pedagogickú kliniku a presadzoval vysokoškolskú prípravu špeciálnych pedagógov.

Doc. PhDr. Vladimír Predmerský, CSc. (1902-1991) sa zaoberal najmä výchovou a vzdelávaním mentálne retardovaných detí, dejinami špeciálnej pedagogiky a organizáciou špeciálnych škôl.

PhDr. Gabriel Rehuš (1909-1993) pôsobil na osobitných školách, podieľal sa na budovaní centra špeciálnej pedagogiky a prekladal zahraničnú literatúru.

Základy pedagogiky zrakovo postihnutých (Tyflopédia)

Tyflopédia je systém ŠP vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. Zrakovo postihnuté osoby majú v dôsledku zníženej (alebo nulovej) priepustnosti optického kanálu príjem zrakových informácií výrazne znížený alebo znemožnený. Rozlišujeme pedagogiku tupozrakých a škuľavých, slabozrakých, čiastočne vidiacich a nevidiacich.

Základy pedagogiky sluchovo postihnutých (Surdopédia)

Surdopédia sa zameriava na rozvoj osobnosti a edukácie sluchovo postihnutých. Rozlišujeme hluchotu (úplná alebo neúplná), ohluchnutosť (strata sluchu v priebehu vývinu reči) a nedoslýchavosť (čiastočná strata sluchu s trvalým charakterom). Používajú sa kompenzačné pomôcky ako načúvacie aparáty, kochleárny implantát, posunková reč, odzeranie a sluchová výchova.

Základy pedagogiky nadaných a talentovaných

Nadaní a talentovaní (NaT) jedinci majú špeciálne výchovné potreby, ktoré si vyžadujú modifikácie v edukácii (individuálny prístup, špecifické metódy a upravené kurikulum). Nadanie a talent sú multifaktoriálne podmienené, zahŕňajúce schopnosti, dedičnosť, prostredie a výchovu. Medzi kľúčové zložky nadania patria intelektové schopnosti, tvorivosť a motivácia. Edukácia NaT sa realizuje prostredníctvom individuálne určených špeciálnych programov, ktoré môžu byť rozvíjajúce, akceleračné, obohacujúce, skupinové, individuálne, vyrovnávacie, preventívne alebo harmonizujúce.

Autizmus a špeciálna pedagogika

Autizmus je porucha, ktorá narúša poznávacie schopnosti jedinca (poznávať seba, okolitý svet) a jeho schopnosť adaptovať sa na meniace sa podmienky. Autisti majú predovšetkým kognitívne problémy, preto sa v špeciálnej pedagogike využívajú poznatky z kognitívnej psychológie.

Intervencia pri autizme

• Adaptívna intervencia: Zameraná na zlepšenie adaptibility dieťaťa, vytváranie žiadúcich zručností a predchádzanie vzniku problémového správania. Podporuje sa rozvoj komunikácie, voľného času, sociálnych a pracovných zručností.
• Preventívna intervencia: Jej cieľom je odstrániť agresivitu, sebapoškodzovanie, stereotypné správanie, dodržiavanie rituálov, hypersenzitivity a extrémne odmietanie sociálneho kontaktu. Kľúčové je štrukturované učenie a nácvik komunikácie, spolupráca s rodinou.

Využívajú sa programy ako TEACHH (Treatment and Education of Autistic and related Communication Handicapped Children), ktoré zdôrazňujú fyzickú štruktúru (názorná organizácia priestoru), vizuálnu podporu (písomné odkazy, piktogramy), vizualizáciu času a individuálny prístup.

tags: #rehabilitacia #resocializacia #z #hladiska #secialnej #pedagogiky