Zvýšená telesná teplota je častým sprievodným javom mnohých ochorení. Predstavuje prirodzenú obrannú reakciu organizmu na infekciu alebo zápal. Mnohí ju vnímajú ako nepríjemnosť, no v skutočnosti ide o signál, že telo „bojuje“. Horúčka znamená, že organizmus mobilizuje sily a bojuje proti pôvodcovi ochorenia, najčastejšie je to infekcia. Počas dňa bežne kolíše v rozmedzí cca 0,5 °C, pričom najnižšia je ráno a najvyššia medzi 16. a 18. hodinou. Za normálnu telesnú teplotu sa považujú hodnoty v intervale 36 - 37 °C, ak sa telesná teplota meria axilárne (v podpazuší). Zvýšená teplota (subfebrília) je telesná teplota od 37,2 °C do 37,9 °C - takúto teplotu ešte netreba znižovať. Za horúčku sa teda považuje zvýšenie telesnej teploty nad 38 °C (pri meraní axilárne, teda v podpazuší).
Zvýšená telesná teplota je spôsob, ktorým vaše telo bojuje proti mikroorganizmom - vírusom a baktériám spôsobujúcim infekciu. Najlepšie sa im darí pri normálnej telesnej teplote a sú citlivé na teplotné zmeny. Organizmus sa ich snaží čo najskôr zneškodniť.

Prečo je horúčka u seniorov špecifická?
Seniori môžu mať problémy rozpoznať či všimnúť si varovné signály svojho tela, a keď udrie vlna horúčav, bez potrebných opatrení to môže mať vážne následky. S pribúdajúcim vekom sa zhoršuje schopnosť termoregulácie. Navyše sa stáva, že počiatočné príznaky prehriatia a dehydratácie, ako je apatia alebo slabosť, prehliadajú a nesprávne ich považujú za bežnú únavu spojenú so starobou. Preto je kľúčové sa zamerať predovšetkým na prevenciu a povedomie o príznakoch. Počas vĺn horúčav sa výrazne zvyšuje počet seniorov vyžadujúcich pohotovostnú lekársku starostlivosť. Letné horúčavy nie sú len diskomfortné, pre seniorov predstavujú zdravotné riziko, niekedy aj s okamžitými vážnymi následkami. Organizmus seniora už nereaguje na teplotné zmeny tak rýchlo a efektívne, takže príznaky sa u nich často dostavia skôr, nie postupne. Úpal a vyčerpanie z tepla sa môžu vyvinúť nenápadne, ale extrémne rýchlo.
Meranie teploty u seniorov
Na meranie telesnej teploty sa najčastejšie používajú digitálne teplomery, no môžete zvoliť napríklad aj bezkontaktný teplomer, ktorý meria telesnú teplotu pomocou infračerveného žiarenia. Digitálne teplomery merajú presnejšie hodnoty. Existujú aj digitálne teplomery pre extra rýchle meranie, ktoré zmerajú telesnú teplotu už za cca 10 sekúnd.
Kedy znižovať horúčku u seniorov?
Samotná horúčka nie je nebezpečná. Mali by ste ju však ustriehnuť v prípade, že stúpa veľmi vysoko. Ako už bolo spomenuté vyššie, pre telo je potrebná a prospešná - kým teda neprekročí 38,5 °C, nemali by ste ju znižovať. Pri mierne zvýšenej teplote (do 38 °C) nie je vždy nutné ju hneď znižovať. Odporúča sa pokoj na lôžku a dostatočný oddych. Ak vám stúpla telesná teplota na hodnotu 39,4 °C a vyššie, kontaktujte lekára - takéto hodnoty telesnej teploty začínajú byť pre dospelého človeka nebezpečné. Lekára navštívte aj v prípade, ak horúčka pretrváva viac ako 3 dni alebo je sprevádzaná závažnými príznakmi (napr. stuhnutý krk a bolesti pri otáčaní hlavy).
Zvýšená teplota
Farmakologické spôsoby znižovania horúčky
Pri horúčke nad 38,5 °C alebo pri zhoršovaní stavu a ak sa teplota zvyšuje, je vhodné použiť antipyretiká. Medzi farmakologické opatrenia patrí podanie analgetika, antipyretika, ako je paracetamol, ibuprofén alebo kyselina acetylsalicylová.
Paracetamol
Pôsobí proti bolesti bez toho, aby negatívne vplýval na žalúdočno-črevný trakt. Je vhodný aj pre ľudí berúcich lieky proti zrážaniu krvi (warfarín). U dospelého vážiaceho 51 až 70 kg je optimálne užiť 1,5 tablety 500 mg paracetamolu, pričom v prípade dospelého s hmotnosťou 71 až 100 kg sú to až 2 tablety. Maximálna denná dávka je 4 g/deň.
Ibuprofén
Okrem znižovania teploty účinkuje aj protizápalovo, proti bolesti a znižuje zrážanlivosť krvi. Jeho nevýhodou je riziko negatívneho vplyvu na žalúdočnú sliznicu, keďže pri dlhodobom používaní hrozí riziko tvorby vredov či erózií na sliznici žalúdka a čreva.
Kyselina acetylsalicylová
Tak ako ibuprofén, aj kyselina acetylsalicylová pôsobí protizápalovo i proti bolesti a znižuje zrážanlivosť krvi. Jednorazová dávka je 1 až 2 tablety (500 až 1 000 mg liečiva). Maximálna denná dávka 8 tabliet (4 g liečiva) sa nesmie prekročiť. V prípade potreby sa môže jednotlivá dávka opakovať 3 až 4-krát denne v odstupe 4 až 8 hodín. Túto však nie je vhodné podávať v prípade vírusových ochorení deťom do 12 rokov, keďže zvyšuje riziko vzniku Reyovho syndrómu.
Ak horúčka po užití lieku neklesne, môžeme po 4 hodinách podať liek s inou účinnou látkou. Ak vysoké teploty pretrvávajú dlhšie, treba stav konzultovať s lekárom. Teplota by mala po podaní lieku začať klesať do 30 - 45 minút.

Tabuľka: Odporúčané dávkovanie antipyretík pre dospelých
| Liečivo | Jednorazová dávka (dospelí) | Maximálna denná dávka (dospelí) | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Paracetamol | 1,5 - 2 tablety (750 - 1000 mg) pre 51-100 kg | 4 g/deň | Šetrný k žalúdku, vhodný aj pre užívateľov warfarínu. |
| Ibuprofén | Podľa inštrukcií na obale | Podľa inštrukcií na obale | Protizápalový účinok, pozor na žalúdočnú sliznicu pri dlhodobom užívaní. |
| Kyselina acetylsalicylová | 1 - 2 tablety (500 - 1000 mg) | 8 tabliet (4 g liečiva) | Protizápalový účinok, znižuje zrážanlivosť krvi. |
Nefarmakologické spôsoby znižovania horúčky
Medzi nefarmakologické opatrenia znižovania teploty patria predovšetkým: zábaly, vlažný kúpeľ, príjem dostatočného množstva tekutín, pokoj na lôžku. Ak práve nemáte k dispozícii lieky alebo dostatočne nezaberajú, skúste fyzikálne chladenie, ktoré horúčku znižuje aj bez nich.
Pitný režim je základ
Pitný režim je základ. Z fyziologického hľadiska je horúčka vlastne naakumulované teplo a jediný spôsob, ako sa ho chorý môže zbaviť, je, že sa vypotí. Aby mal pot z čoho vzniknúť, treba dostatočný pitný režim. Aj lieky proti horúčke (antipyretiká) pomáhajú len vtedy, keď má telo dosť tekutín. Preto sú tekutiny pri horúčke nevyhnutné. Potením, ktoré ochladzuje, sa totiž stráca veľa vody.
Mimoriadne dôležité je dodržiavanie pitného režimu pre seniorov. Ich organizmus obsahuje menej tekutín, orgány pracujú pomalšie a nedokážu vylučovať tekutiny spoločne s látkami z metabolizmu. Dennú dávku - približne 1,5 až 2 litre tekutín - by si mali rovnomerne rozložiť počas celého dňa. Niektorí ľudia - a tí starší o to väčšmi - necítia smäd, a to ani v momente, keď ich telo trpí na dehydratáciu. S pribúdajúcim vekom totiž telo prestáva vysielať signály, že je smädné. Môže sa stať, že v momente, keď senior dostane chuť sa napiť, už bude dehydratácia v pokročilom štádiu.
Podľa lekárov je najlepšie piť čistú vodu, ale dobrá je aj prevarená alebo odstáta. Rozhodne nie sú vhodné rôzne sladené nápoje ani ovocné šťavy. Slabučký čierny čaj je vhodný neosladený. Bylinkám by sme sa tiež radšej mali vyhnúť. Vodu možno ochutiť kvapkou citróna a štipkou hroznového cukru - glukózy -, hlavne ak sa pri chorobe vyskytuje nechutenstvo. Pri výbere minerálnych vôd venujte zvýšenú pozornosť obsahu sodíka. Starší ľudia veľmi často trpia na vysoký krvný tlak a zvýšená koncentrácia sodíka vo vode by mohla ich zdravotný stav zhoršiť. Vo vyššom veku je dôležitý aj príjem vitamínov, ktoré môže senior dostať priamo v nápoji. Základ pitného režimu majú tvoriť pitná voda a minerálne vody s obsahom rozpustných látok (RL) 200 - 500 mg/l, teda nízko mineralizované. Vody s obsahom RL nad 500 mg/l nepite trvalo a vo väčších množstvách. Vody s vysokou mineralizáciou a s vyšším obsahom sodíka nie sú vhodné okrem seniorov ani pre osoby s kardiovaskulárnym ochorením. Pite pravidelne, v menších dávkach, nie ľadové, skôr vlažné nápoje.

Fyzikálne chladenie (zábaly a sprchy)
Začnite s ochladzovaním vlažnou sprchou, respektíve omývaním špongiou. Dajte si však pozor! Použitie ľadovej alebo veľmi studenej vody nie je vhodné, pretože zapríčiňuje zúženie ciev a triašku a môže viesť k šoku. Podstatne príjemnejšia a najmä účinnejšia je pri znižovaní horúčky vlažná voda. Studené obklady by ste mali prikladať, len ak teplota stále neklesá, a to na tie časti tela, kde sa pod povrchom nachádzajú veľké cievy, teda na čelo, spánky, krk a slabiny.
Zábaly patria k účinným spôsobom, ako podporiť zrážanie teploty. Zábaly však nikdy nerobte zo studenej vody. Použite uterák, látkovú plienku alebo vreckovku a namočte ju do vlažnej vody. Mokrú látku potom obtočte okolo trupu tak, aby siahala od pazušiek po posledné rebro. Potrebný je zábal na celé telo. Nadbytočné teplo sa tak rýchlejšie odvedie. Na jeho prípravu potrebujete froté uterák, ktorý namočte do vlažnej vody. Vyžmýkajte a pomaly doň zabaľte vyzlečeného seniora. Potom ho prekryte suchým uterákom. Zábal vymeňte, až keď je uterák napoly suchý. Ak teplota nesmeruje nadol, celú procedúru opakujte. Ale len dovtedy, kým teplota neklesne na 38,5 stupňa, potom už nie. Hrozilo by podchladenie.
Prostredie a oblečenie
Miestnosť, v ktorej leží, poriadne a pravidelne vetrajte. Je potrebné, aby dodržiaval oddych na lôžku a prijímal zvýšené množstvo tekutín. Noste ľahké pyžamá. Letné oblečenie by malo byť ľahké, vzdušné, voľnejšieho strihu, skôr svetlých farieb a z prírodných materiálov. Seniori sa horšie prispôsobujú výkyvom teploty. Treba ich však primerane ochladiť, aby ste ich telu nespôsobili šok - tj. klimatizáciu nastaviť vždy maximálne na 6 stupňov menej, ako je práve vonku. Vo vyššom veku sa schopnosť regulovať teplo spomaľuje, čo v praxi znamená, že sa zhoršuje schopnosť potenia a prekrvenia pokožky. Koža starších ľudí je tenšia, citlivejšia a rýchlejšie sa spáli. V rámci prevencie zaobstarajte opaľovací krém s vysokým ochranným faktorom. Okrem toho by vaši blízki mali nosiť ľahké a voľné oblečenie, ktoré nebude prispievať ku zhoršeniu potenia - teda žiaden polyester, ale bavlna a ďalšie kvalitné materiály - a ochráni ich pred slnkom.
Zvýšená teplota
Prevencia prehriatia a súvisiace riziká
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča udržiavať v interiéri teplotu pod 32 °C počas dňa, v noci by izbová teplota nemala prekročiť 24 °C. „Domovy a pracoviská zabezpečte pred prehrievaním, napríklad pred prenikaním priamych slnečných lúčov cez okná tienením - žalúziami alebo roletami. Odpojte čo najviac elektrických zariadení, ktorých používanie nie je v tom čase nevyhnutné. Zo zariadení totiž môže sálať teplo a môže tak dochádzať k zohrievaniu vzduchu v interiéri. Ak je to možné, vypnite umelé osvetlenie v domácnosti alebo na pracovisku,“ informovala Mgr. Katarína Blašková, hlavný hygienik.
Najvhodnejším a najprirodzenejším spôsobom na zvýšenie prúdenia vzduchu v izbe je vetranie. Odporúčame vetrať priestory v nočných alebo v skorých ranných hodinách. Ak sa rozhodnete používať ventilátory, je potrebné ich umiestniť a nasmerovať mimo prítomných osôb. Prúd vzduchu dlhší čas nasmerovaný do tváre prispieva k zápalom očí, uší, dutín, k bolestiam zubov a ďalším zdravotným problémom. Pri použití klimatizácie pozatvárajte dvere a okná. Dbajte na prísny režim čistenia klimatizačnej jednotky podľa pokynov výrobcu - vzhľadom na aktuálnu situáciu je mimoriadne vhodná aj jej zvýšená dezinfekcia. Udržujte v čistote klimatizačnú jednotku, filtre a vzduchové prieduchy. Výparník klimatizačnej jednotky dezinfikujte častejšie.
V horúčavách nepodceňte riziko úpalu a úžehu. Úpal je prehriatie organizmu, ktoré vzniká aj bez priameho slnečného žiarenia. Úžeh je prehriatie organizmu vplyvom slnečného žiarenia. Prejavujú sa bolesťami hlavy, nevoľnosťou, mdlobami až závratmi, povrchným a zrýchleným dýchaním, rýchlym pulzom, zvýšenou telesnou teplotou, zvracaním. Postihnutého je potrebné premiestniť do chladného prostredia, najlepšie chladnej miestnosti s vetraním a uložiť ho do stabilizovanej polohy. Postupne ho ochladzujte, najlepšie obkladmi, nie sprchou alebo kúpeľom. Tekutiny mu podávajte po malých množstvách, najlepšie lyžičkou. Väčšie množstvo vody naraz sa neodporúča.
Strava a vitamíny
Strava by mala obsahovať dostatok ovocia a zeleniny (najmä sezónnych), ktoré okrem tekutín obsahuje množstvo cenných výživových zložiek, ako sú vitamíny a minerály, enzýmy, vláknina. Slnečné žiarenie spotrebúva najmä pri opaľovaní (masívne pri opaľovaní spojenom s fajčením) antioxidanty v organizme. Ide najmä o antioxidanty, ktoré možno doplniť stravou: vitamíny A (resp. karotenoidy), C a E. Vitamín A sa nachádza napr. vo mrkve, paradajkách, špenáte, paprike, v mlieku, vaječnom žĺtku a pod. Vitamín C je zastúpený predovšetkým v ovocí (šípky, ríbezle, citrusy), v zelenine (kapusta, paprika, chren) a zemiakoch. Vitamín E sa nachádza napr. v pšeničných klíčkoch, sóji, rastlinných olejoch a v orechoch. Vysoké teploty v lete vedú k zvýšeným stratám vody z organizmu najmä potením, čo je spojené aj so stratou minerálov, vrátane sodíka.
Odporúča sa podávať ľahké, čerstvé jedlá bohaté na vitamíny: zelenina (najmä šaláty, špenát), ovocie či polievky. Ak chcete seniorovi pomôcť s prípravou, skúste použiť krabičkovú metódu - nakrájajte čerstvú zeleninu a ovocie na pár dní vopred, aby ich senior mohol rovno zjesť či jednoducho dať do rúry či do hrnca. Je to praktické riešenie najmä pre seniorov, ktorí žijú sami alebo majú problémy si pripraviť jedlo - ak však z akéhokoľvek dôvodu nemáte možnosť vašim blízkym pomôcť, zvážte vyhľadanie opatrovateľky. Podľa potreby sa s opatrovateľkou viete dohodnúť, s čím presne potrebujete pomôcť. Či už pôjde o sprievod na prechádzkach, kde zaistí, že si senior zoberie fľašu s vodou a skryje sa v tieni, alebo pomoc s prípravou jedál a podávaním vitamínov.
tags: #znizenie #teploty #dochodcovia