Zrakové postihnutie predstavuje vážnu prekážku v každodennom živote, najmä v oblasti samostatného pohybu a orientácie, vykonávania činností v domácnosti a prístupu k informáciám. Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že prístupnosť a dostupnosť nie sú synonymá. Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia. Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé (napr. zdravotné postihnutie), alebo dočasné (napr. zlomená noha).
Definície a klasifikácia zrakového postihnutia
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa. Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore. O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii.
V terminológii Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska sa pod pojmom ľudia so zrakovým postihnutím rozumie:
- Nevidiaci: osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj.
- Prakticky nevidiaci: osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií.
- Slabozraký: osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať.
- Osoba s poruchami binokulárneho videnia: človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škuľavosti alebo tupozrakosti).
Biela palica: Symbol a ochrana
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska odporúča osobám so zrakovým postihnutím, ktoré majú problém so samostatnou orientáciou v priestore, používať bielu palicu. Biela palica slúži ako znak toho, že osoba má zrakové postihnutie. Týmto dávajú okoliu najavo, že je potrebné byť viac ostražitý pri kontakte s takouto osobou. Biela palica je nielen znakom, ale aj ochranou, najmä v doprave. Zákon o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. v paragrafe 4, odstavec 1, písmeno e) uvádza povinnosť vodiča dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám.
Iné označenia, ako napríklad rôzne odznaky, pásky na ruky, čiapky, tričká, vesty, šiltovky a rôzne iné, ktoré obsahujú napríklad vyobrazenie postavy človeka s bielou palicou, iný piktogram alebo text „Nevidiaci“, „blind“ alebo iný text informujúci, že daná osoba má zrakové postihnutie sú výslovne informatívne, nespĺňajú zákonnú ochrannú funkciu a používajú sa na vlastnú zodpovednosť.
Finančné príspevky na kompenzačné pomôcky
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) majú nárok na peňažné príspevky na kompenzáciu svojho postihnutia, vrátane príspevkov na zakúpenie kompenzačných pomôcok. Príspevky sú poskytované na základe zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Nárok na príspevok má osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej zdravotné postihnutie obmedzuje schopnosť vykonávať bežné aktivity a zapájať sa do spoločenského života. Príspevok je možné poskytnúť len na pomôcky uvedené v zozname pomôcok, ktorý je súčasťou opatrenia č. 7/2009 Z. Peňažný príspevok na kúpu, výcvik používania a úpravu pomôcky je najviac 8 630,42 eura. Za pomôcku sa považuje aj pes so špeciálnym výcvikom. Príspevok na kúpu pomôcky sa poskytuje len raz. V tomto článku uvádzam predovšetkým zmeny, ku ktorým dochádza od 1. 1. z predchádzajúcej právnej úpravy. Príslušná lehota sa predlžuje z 5 na 7 rokov. Peňažný príspevok na kúpu pomôcky sa neposkytne, ak fyzická osoba s ŤZP pred uplynutím tejto lehoty zomrie. Príspevok je možné poskytnúť, len ak sa pomôcka neposkytuje ani nepožičiava na základe zdravotného poistenia (výnimkou je druhý elektrického vozíka alebo druhý načúvacieho aparátu).
Proces získania príspevku pozostáva z niekoľkých krokov:
- Lekársky predpis: Odborný lekár (napr. oftalmológ) vystaví lekársky predpis (lekársky poukaz) na potrebnú pomôcku.
- Výber pomôcky: Vyberte si pomôcku, ktorá najlepšie vyhovuje vašim potrebám.
- Žiadosť o príspevok: S lekárskym predpisom a vybranou pomôckou je potrebné podať žiadosť o peňažný príspevok na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska.
- Rozhodnutie o príspevku: Po posúdení žiadosti ÚPSVaR vydá rozhodnutie o schválení alebo neschválení príspevku.
- Realizácia nákupu: Po schválení príspevku kontaktujte poskytovateľa pomôcky, ktorý Vám vystaví potrebné doklady. Tieto doklady následne pošlete na ÚPSVaR, čím preukážete, že peniaze boli použité na konkrétnu pomôcku.
Predkladať žiadosť na úpravu pomôcky je možné aj u pracovníkov krajských stredísk ÚNSS. Žiadateľa pracovať s pomôckou, alebo výcvik používania pomôcky, je podmienkou pre získanie príspevku. Peňažné príspevky na kúpu, výcvik používania a úpravu pomôcok („peňažné príspevky na kúpu, výcvik používania a úpravu pomôcok“) sa poskytujú na základe zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.
Kompenzačné pomôcky a technológie
Kompenzačné pomôcky sú zariadenia a nástroje, ktoré nahrádzajú, dopĺňajú alebo podporujú oslabené funkcie zraku. Medzi najbežnejšie patria:
- Optické pomôcky: Lupy, ďalekohľady a iné optické zariadenia, ktoré zväčšujú obraz a uľahčujú čítanie a videnie detailov.
- Elektronické pomôcky: Čítacie zariadenia s hlasovým výstupom, ktoré prevádzajú text na reč, čím umožňujú nevidiacim a slabozrakým čítať knihy, dokumenty a webové stránky. Patria sem aj špeciálne programy (napr. program na čítanie obsahu obrazovky osobného počítača, programové vybavenie na prácu s dokumentmi a prístupu na internet, program pre displej mobilného telefónu).
- Braillovo písmo: Špeciálne písmo pre nevidiacich, ktoré umožňuje čítanie a písanie pomocou hmatu.
- Software a aplikácie: Programy na optické rozpoznávanie písma (OCR), ktoré prevádzajú tlačený text na digitálny formát, a špeciálne aplikácie pre smartfóny a tablety, ktoré uľahčujú orientáciu, navigáciu a prístup k informáciám.
- Pomôcky pre každodenný život: Hodinky s hlasovým výstupom, hovoriace váhy, označovače farieb a iné pomôcky, ktoré uľahčujú vykonávanie bežných činností.
Mobilné telefóny ako napríklad BlindShell ponúkajú špeciálne funkcie, ktoré uľahčujú jeho používanie, ako napríklad hlasové ovládanie, hmatové tlačidlá a predinštalované aplikácie pre nevidiacich. Aktualizácie softvéru prinášajú nové funkcie, ako napríklad Observo pre BlindShell Classic 3 (popis obrazu umožňujúci rozpoznať okolie, text, bankovky a iné) a čítačku RSS. Mobilný telefón BlindShell Classic 3 bol ocenený ako najlepší produkt na veľtrhu SightCity vo Frankfurte a získal cenu FeelVision Award 2025. PenFriend je pomôcka, ktorá slúži na označovanie a hľadanie predmetov označených lepiacimi etiketami, na ktoré je možné nahrať hlášku.
Technické a organizačné opatrenia pre zlepšenie orientácie a prístupnosti
Prvotným krokom pre zlepšenie pohybu a orientácie zrakovo postihnutých osôb je vhodné usporiadanie prirodzeného prostredia, čo zjednoduší riešenie debarierizačných opatrení. Príkladom môže byť použitie kontrastných materiálov, rozmiestnenie nábytku a doplnkov tak, aby neprekážali, správne použitie osvetlenia a farieb, centrálne umiestnenie funkcií a služieb tak, aby ich bolo možné intuitívne nájsť, pravouhlé schémy chodníkov a chodieb, rozdeľovanie veľkých priestranstiev na menšie funkčné celky pomocou prirodzených predelov (v exteriéri napr. pásy zelene, múriky, v interiéri napr. nábytok, farebné odlíšenie).
Na zlepšenie podmienok samostatného a bezpečného pohybu a orientácie zrakovo postihnutých osôb slúžia aj organizačné opatrenia. Ich podstatou je organizovanie konkrétnych služieb tak, aby boli prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím bez cudzej pomoci, informovanie personálu v službách, obchode, verejných budovách a doprave o tom, ako komunikovať s nevidiacimi a slabozrakými ľuďmi a naučiť ich ponúknuť kvalifikovanú pomoc. Napríklad na označenie poschodia sa môžu na madlo zábradlia pri schodoch umiestniť nity - počet nitov znamená číslo podlažia.
Štandard OOM (osoby s obmedzenou mobilitou) sa týka zoznamu povinností, ktorý každému umožňuje prístup na určité miesto bez potreby pomoci. Musí preto mať niekoľko na to určených produktov, predovšetkým: vytvorené prístupové cesty pre zrakovo postihnutých, hlásenia prispôsobené pre sluchovo postihnutých, infraštruktúra umožňujúca prístup na invalidnom vozíku.
Prístup do budovy a orientácia
Každý musí vedieť do budovy vstúpiť bezpečne a bez pomoci. Niekedy sa musí nainštalovať rampa, aby sa to dalo dosiahnuť. OOM majú zvonček, ktorým informujú pracovníka na recepcii o svojom príchode. Nachádza sa vo výške 90 a 130 cm, v blízkosti dverí. Vo vzdialenosti 40 cm od zvončeka nesmú byť žiadne prekážky. Pre zrakovo postihnutých a slepých sa musia na zemi umiestniť súvislé vodiace pásy a musia byť v smere pohybu, aby pomohli ľuďom pri orientácii. Orientačné pomôžky musia byť jasné viditeľné a musia končiť 97,5 cm pred dverami Ak nie sú automatické, tak na strane dverí, kde sa nachádza kľučka, ak sú automatické, tak v strede.
Prístup po schodoch a do kúpeľní
Schodisko sa musí prispôsobiť tak, aby ho každý našiel a dokázal odhadnúť, do akej miery bude chodenie po ňom namáhavé. Na tento účel existuje niekoľko doplnkov, ako sú hmatové dosky alebo kolíky inštalované 50 cm od prvého schodu, alebo viditeľné stúpačky na prvom a poslednom schodíku. Protišmykové hrany schodiska minimalizujú riziko pádu. Odporúča sa tiež pridať zábradlie s nasledujúcimi vlastnosťami: viditeľné, pevné, ľahko uchopiteľné, neprerušené, vo výške 80 cm až 97,5 cm.
Kúpeľne sú medzi najproblematickejšími miestami pre ľudí s obmedzenou mobilitou. Toalety a sprchy sa často stávajú neprístupnými hlavne pre ľudí na invalidnom vozíku. Jedna z podmienok je umiestnenie toalety vhodnej pre OOM na takom mieste, kde sa dá manévrovať na invalidnom vozíku. Je to možné, ak sa nechá v kabínke alebo vonku pred dverami kruhový priestor s priemerom 149,4 cm. Pred všetkým vybavením v kúpeľni sa musí nechať priestor 128 cm na 79,2 cm, aby sa pred neho dalo umiestniť invalidný vozík. Toaleta musí byť vo výške od 45 do 50 cm. Cenovo dostupnejšie a pracovne nenáročné je aj prispôsobenie existujúcej toalety pomocou zvýšeného sedadla. Ďalším nevyhnutným prvkom je inštalácia držadla, ktoré sa má nainštalovať bezpečne vo výške 70 až 80 cm. Umývadlo sa má umiestniť: spodná časť vo výške 70 cm a horná časť vo výške 85 cm od zeme. Použitie ventilu musí byť možné pre každého v sede a bez otáčania zápästia. Ostatné vybavenie, napríklad dávkovače mydla alebo vysúšače rúk by mali byť umiestnené v maximálnej výške 128 cm.
Technológie pre lepšiu orientáciu a prístup k informáciám
S neustálym vývojom nových technológií a systémov sa okolitý svet zrakovo postihnutých na jednej strane akoby vzďaľuje, ale na druhej strane ponúka priestor pre ich lepšie začlenenie sa do spoločnosti. Z tohto dôvodu sa spoločnosti vyvíjajú riešenia, ktoré napomáhajú nevidiacim a slabozrakým ľuďom a uľahčujú im sprostredkovanie informácií alebo ich správne naviguje pri vybavovaní bežných životných situácií.
Aplikácia Sám v múzeu uľahčuje orientáciu nevidiacim a slabozrakým návštevníkom v priestoroch expozície Rodošto - pamätný dom Františka II Rákocziho. Aplikácia prijíma signál zo senzorov umiestnených v miestnosti a na základe prijatých signálov a zabudovanej mapy miestnosti vypočíta polohu mobilného telefónu v miestnosti. Aplikácia je prínosom pre zrakovo postihnutých návštevníkov, umožňuje vytvoriť si lepšiu predstavu o priestoroch, v ktorých sa nachádzame ako aj o vystavených exponátoch.
Pilotný projekt informačného systému pre nevidiacich a slabozrakých (InforM8) je realizovaný na Mestskom úrade v Trnave. Mobilná aplikácia umožňuje ľuďom so zrakovým postihnutím navigovať na predvolené miesto od jedného vysielača k ďalšiemu vysielaču, s nastavenými ďalšími inštrukciami o pohybe v budove. Podporuje Google TalkBack hlasového sprievodcu a ďalšie čítače obrazovky.
Vzdelávanie detí a spoločenská akceptácia
Dokážete so svojimi deťmi hovoriť o zdravotnom postihnutí? Ste v rozpakoch, keď vás v prítomnosti rovesníkov či dospelých s deformitou tváre alebo odlišným správaním začnú zasypávať otázkami? V skutočnosti sa vám, milí rodičia, nemohlo nič lepšie stať. Uvedomiť si, že na svete sú aj ľudia, ktorí nevidia, nepočujú, pohybujú sa na vozíčku, žijú s deformitami rúk, nôh či rázštepom pery dokážu už predškoláci, vašou úlohou je docieliť, aby to bolo pre nich rovnako samozrejmé ako to, že niekto má plavé vlasy, niekto zelené oči, jeden je vysoký, druhý nízky a že všetkým spolu nám tu môže byť dobre. Nie, priskoro rozhodne nie je - keď sa deti pýtajú, znamená to, že sú už dostatočne zrelé na to, aby získali odpovede. Všetkým spolu nám tu môže byť dobre.
Deti samy od seba nič také ľuďom s postihnutím nepripisujú. Pokojná, vecná odpoveď ich privedie k tomu, že aj ľuďom s barlami či bielou palicou treba prejavovať úctu. Prekročíte tým dôležitú hranicu a vaše dieťa neutečie z ihriska, keď naň odrazu príde neznámy chlapček na vozíčku, ani mu nebude nepríjemné pristúpiť k dievčatku bez rúk a spýtať sa, ako by sa mohli spolu zahrať. Nezabúdajte, že výsledkom má byť nie tolerancia, ale akceptácia. Vštepte dieťaťu, že svet je rôznorodý. Pravdaže, jazyk prispôsobte veku dieťaťa, snažte sa však voliť čo najneutrálnejšie slová, kaliky a mrzákov vymeňte za ľudí na vozíku, hlucho-nemých za nepočujúcich, slepých za nevidiacich, retardovaných za ľudí, ktorí po celý život zostávajú deťmi. Pozor aj na slovo „choroba“. V hlávkach môže spustiť rad asociácií: „Aha! To dievčatko je choré, nemal by som sa k nemu približovať, lebo sa nakazím a aj ja prestanem chodiť.“ Deti sa naučia vnímať rozdielnosť ako čosi prirodzené, zdravotné postihnutie sa dostane takmer na takú úroveň pochopenia sveta ako to, že nie všetci majú rovnakú farbu pokožky, nie všetci hovoria rovnakým jazykom, nie všetci majú rovnaké talenty, nič z toho však nevplýva na ich hodnotu.
Stretnutiam sa jednoducho nevyhnete, čo by ste sa ako snažili svoje deti „uchrániť“. V podstate proti tomu nič nemáte, akurát sa obávate, že sa váš potomok bude musieť prispôsobovať tempu rovesníka s postihnutím a nutne sa bude rozvíjať pomalšie, než by sa mohol za iných okolností? Nie je to celkom tak. Deti so zdravotným postihnutím absolvujú učenie aj všetky výlety so spolužiakmi, len pri špecifických činnostiach si ich individuálne vezme do parády špeciálny pedagóg, logopéd, fyzioterapeut a pod. Pomôžte svojmu drobcovi prijať, že jeho nevidiaci či nepočujúci kamarát sa síce so svetom oboznamuje iným spôsobom, ale ako akékoľvek iné dieťa sa chce hrať, smiať a vystrájať.
tags: #znacka #pre #postihnutie #slepych