Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka a jej špecifiká pre starobných dôchodcov

Zmluva o dielo patrí medzi najčastejšie využívané zmluvné typy v slovenskej právnej praxi a uplatňuje sa v širokom spektre situácií - od stavebných prác, výroby na zákazku až po vývoj softvéru či tvorbu autorských diel. Slovenská legislatíva rozlišuje zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka - ich použitie závisí od toho, či ide o vzťah medzi nepodnikateľmi alebo medzi podnikateľskými subjektmi. Dielo nemusí byť len výsledkom materiálnej činnosti (napríklad stavba budovy, ušitie obleku), ale zmluvou o dielo sa môžu spravovať aj činnosti duševnej povahy (napríklad vypracovanie analýzy alebo vytvorenie počítačového programu).

Úvod do Zmluvy o Dielo

Zmluva o dielo predstavuje záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a zároveň záväzok objednávateľa zaplatiť za jeho vykonanie vopred dohodnutú cenu. Podľa slovenskej právnej úpravy rozlišujeme dva druhy zmlúv o dielo, a to zmluvu o dielo podľa Občianskeho zákonníka a zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka. Tento právny inštitút zohráva kľúčovú úlohu v rôznych odvetviach, veľmi často napríklad v stavebníctve, pri zhotovení vecí na zákazku, v súčasnosti napríklad aj pri vývojoch softvérov a podobne.

Kedy sa uzatvára Zmluva o dielo?

Zmluvu o dielo je možné použiť v prípade:

• vykonania určitej pracovnej činnosti - napr. vykonanie stavebných prác, montáž určitej veci,
• vytvorenia veci na objednávku - napr. zhotovení veci na zákazku,
• vykonania určitej opravy alebo úpravy veci.

Právna úprava Zmluvy o Dielo

Právna úprava zmluvy o dielo je v súčasnosti obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, a to:

• v Občianskom zákonníku (§ 631 až 643) a
• v Obchodnom zákonníku (§ 536 až 565), tento režim sa využíva najmä v prípadoch, kedy sa zmluva uzatvára medzi podnikateľmi a týka sa výkonu ich podnikateľskej činnosti.

Konkrétna zmluva o dielo môže byť vždy uzavretá len v režime jedného právneho predpisu - t. j. buď podľa Občianskeho zákonníka, alebo podľa Obchodného zákonníka. Zmluvu tak nikdy nemožno uzavrieť čiastočne podľa Občianskeho zákonníka a čiastočne podľa Obchodného zákonníka.

Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka (§ 631 až 643)

Zmluvou o dielo sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. Zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť (napr. prostredníctvom tretej osoby - subdodávateľa). Ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané podľa pokynov, ktoré sú nevhodné. Ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľa trvá na objednávke, zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť. Ak dielo bolo zmarené náhodou pred časom splnenia, stráca zhotoviteľ nárok na odmenu.

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo

Zmluva o dielo, aby bola platná, musí obsahovať určité náležitosti. Ak niektorá z týchto náležitostí nebude uvedená, zmluva nemusí byť platná. Medzi podstatné náležitosti patrí:

• Identifikácia zmluvných strán: Presné označenie zhotoviteľa a objednávateľa (meno, priezvisko, bydlisko, prípadne obchodné meno, sídlo a IČO). Zmluvné strany označte podľa údajov z obchodného alebo živnostenského registra.
• Predmet diela: Detailný popis diela, ktoré má byť zhotovené. Určenie diela je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo. Špecifikujte dielo čo najpodrobnejšie tak, aby bolo nezameniteľné s iným dielom. Nejasná a neurčitá špecifikácia môže mať za následok neplatnosť zmluvy o dielo.
• Cena za dielo: Dohoda o cene, alebo spôsob jej určenia. Odplatnosť je typickým znakom zmluvy o dielo. Ak sa cena ani spôsob jej určenia nedohodnú, a cenu neurčuje ani osobitný zákon, je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu primeranú.
• Záväzok zhotoviteľa vykonať dielo pre Objednávateľa a záväzok Objednávateľa Dielo prevziať a zaplatiť zaň Zhotoviteľovi dohodnutú cenu diela.
• Lehota, dokedy je zhotoviteľ povinný dielo vykonať a odovzdať objednávateľovi.
• Miesto, kde má byť hotové dielo objednávateľovi odovzdané.

Ďalšie dôležité dojednania v zmluve o dielo

Okrem podstatných náležitostí by každá dobrá zmluva o dielo mala obsahovať aj nasledovné dojednania:

• Splatnosť ceny: Ak nie je dohodnuté inak, platí sa až po skončení diela; možné sú aj preddavky.
• Akosť: Podrobnejšia špecifikácia kvalitatívnych vlastností diela, napr. aj podľa noriem STN.
• Určenie spôsobu vykonania diela: T.j. či je zhotoviteľ povinný dielo vykonať osobne vlastnou prácou, alebo môže dielo vykonať aj prostredníctvom práce niekoho iného.
• Určenie okamihu prechodu nebezpečenstva škody na diele a vlastníckeho práva k dielu: T.j. kedy sa objednávateľ stáva vlastníkom objednaného diela a odkedy znáša riziko jeho náhodného poškodenia.
• Úpravu zodpovednosti za vady vykonaného diela: T.j. za aké nedostatky diela, ktoré sa vyskytli pri jeho prevzatí alebo v záručnej dobe, zhotoviteľ zodpovedá, aké sú spôsoby uplatnenia nárokov z vád u zhotoviteľa ako i dĺžku záručnej doby.
• Podmienky Odstúpenia od Zmluvy.
• Dohodu o Dôvernosti informácií.
• Rozhodné právo.

V zmluve o dielo možno, prirodzene, dohodnúť aj ďalšie podmienky, na ktorých úprave majú účastníci zmluvy záujem, najmä podrobný postup pri vykonávaní, kontrolovaní a odovzdávaní diela, ale aj iné práva a povinnosti zmluvných strán nad rámec zákonnej úpravy a súčasne zmluvné pokuty a sankcie pre prípad ich porušenia.

Ústna alebo písomná forma zmluvy o dielo?

Na platné uzatvorenie zmluvy o dielo sa nevyžaduje jej písomná forma. Zmluvu o dielo tak možno uzavrieť i v ústnej forme či dokonca konkludentne (mlčky) - napr. súhlasným posunkom ruky. Avšak pri zmluve podľa Občianskeho zákonníka platí, že ak nedôjde k vykonaniu diela na počkanie, je zhotoviteľ povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí jeho objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Autorské dielo a zmluva o dielo na objednávku

Podľa právnej úpravy Zmluvy o dielo obsiahnutej v Občianskom zákonníku sa s určitými špecifikami bude spravovať aj Zmluva o vytvorení diela na objednávku, ktorá je upravená v Autorskom zákone (§ 91, zákona č. 185/2015 Z. z.), a ktorej využitie je obmedzené na tvorbu autorských diel. Dielom je literárne dielo, slovesné dielo, divadelné dielo, hudobné dielo, audiovizuálne dielo, dielo výtvarného umenia, architektonické dielo, dielo úžitkového umenia, kartografické dielo alebo iný druh umeleckého diela alebo vedeckého diela. Fotografickým dielom je zachytenie obrazu prostredníctvom fotografického technického zariadenia, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Počítačový program je chránený podľa AZ, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Ak autor vytvoril dielo na objednávku, platí, že udelil súhlas na jeho použitie na účel vyplývajúci zo zmluvy, ak nie je dohodnuté inak.

Pozor, na počítačový program, databázu a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku sa vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele.

Rozdiely medzi zmluvou o dielo podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka

Hoci oba zákonníky upravujú zmluvu o dielo, existujú medzi nimi kľúčové rozdiely, ktoré je dôležité poznať:

Zmluvy o dielo a starobní dôchodcovia: Dane a odvody

Pre starobných dôchodcov, ktorí vykonávajú činnosť na základe zmluvy o dielo, je kľúčové pochopiť daňové a odvodové povinnosti. Príjmy z vytvorenia diela môžu byť klasifikované ako tzv. aktívne príjmy alebo príjmy z použitia diela ako pasívne príjmy, pričom každá kategória má svoje špecifiká.

Aktívne a pasívne príjmy

Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. aktívne príjmy. Ide o príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu. Naopak, príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a). Tieto sa klasifikujú ako tzv. pasívne príjmy podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov.

V oboch prípadoch (vytvorenie diela i podanie umeleckého výkonu) sa použije pri zdanení príjmu zdanenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo § 6 ods. 4 len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Čiže vtedy, ak sa autor/umelec pred vyplatením príjmu vopred písomne dohodne s objednávateľom na nevybratí dane z príjmu zrážkou. Autor/umelec sa podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov však s platiteľom príjmu môže vopred dohodnúť tak (ešte pred vyplatením príjmu), že platiteľ príjmu daň nezrazí - a daň vypočíta a odvedie sám autor/umelec v súlade s § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (pri tzv. aktívnych príjmoch) alebo v súlade s § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (pri tzv. pasívnych príjmoch).

Ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 14, tak sa zrážkovou daňou zdania príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4.

Pozor, takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá.

Príklad zdanenia príjmu starobného dôchodcu z diela

Predstavme si situáciu: Som starobný dôchodca a v tomto roku som v zmysle dohody o zhotovenie diela, uzatvorenej podľa Občianskeho zákonníka, vytvoril podrobnú analýzu možnosti rozvoja firmy za 2 300 EUR.

Príjem plynúci z takejto činnosti sa považuje v súlade s §6 ods. 2 písm. a) Zákona o dani z príjmov (ZDP) za tzv. formu príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V súlade s §49a ods. 2 ZDP je fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná ako podnikateľ, povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom začala vykonávať inú zárobkovú činnosť, požiadať správcu dane o registráciu. V tomto prípade vzniká povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO, keďže výška zdaniteľného príjmu presiahla za rok 2013 sumu 1867,97 eura (pozn. táto suma je orientačná, aktuálne limity je potrebné overiť podľa platného ZDP).

Ak osoba už na začiatku zdaňovacieho obdobia poberala starobný dôchodok, nemá právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Môže si však uplatniť tzv. paušálne výdavky, a to buď skutočné, alebo paušálne ako 60 % z príjmu, max. 20 000 eur.

Ak uzatvorená zmluva o dielo má charakter príležitostnej činnosti, potom je možné ju klasifikovať ako príležitostný príjem v súlade s § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. V prípade jednorazovej alebo príležitostnej činnosti je 500 EUR z tohto príjmu od dane z príjmov oslobodených. Avšak, od roku 2018 platí, že príjem na základe zmluvy, ak si druhá strana (objednávateľ) uplatňuje vyplatenú sumu v daňových nákladoch, od dane oslobodený nie je.

Sadza dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur. V konečnom dôsledku zaplatí zhotoviteľ 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody. Dane a odvody sa neplatia zo sumy príjmu, ale z rozdielu príjmov a nákladov. Paušálne náklady si občan-nepodnikateľ uplatniť nemôže.

Zdravotné a sociálne odvody pre starobných dôchodcov

Starobní dôchodcovia vykonávajúci činnosť na základe zmluvy o dielo majú špecifické povinnosti aj v oblasti odvodov.

Zdravotné poistenie

Ak ste poistencom štátu, ste povinní platiť zdravotné poistenie z príjmu zo zárobkovej činnosti. To znamená, že aj príjem z diela podlieha zdravotnému poisteniu. Počas roka platí SZČO preddavky na zdravotné poistenie, ktoré mu určí zdravotná poisťovňa. Preddavok na zdravotné poistenie z minimálneho základu 546 eur bol počas roka 2021 suma 76,44 eur mesačne, v prípade osoby so zdravotným postihnutím bola suma 38,22 eur mesačne. (Poznámka: V roku 2022 bol minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie suma 566,50 eur). Zhotoviteľ platí zdravotné odvody - a to 14% (resp. 7% v prípade poistenca so zdravotným postihnutím) z výšky odmeny.

Sociálne poistenie

Pre starobných dôchodcov platia v Sociálnej poisťovni určité výnimky:

• Poistné na invalidné poistenie neplatia SZČO, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa priznania starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku. Respektíve odo dňa, ktorý im Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr však odo dňa jeho určenia.
• Ak umelec/autor je povinný platiť poistné do Sociálnej poisťovne (ak jeho príjem presiahne stanovený limit, ktorý sa posudzuje od 1.7. nasledujúceho roka po podaní daňového priznania), môže túto povinnosť ukončiť odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva činnosť umelca/autora, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

Dualizmus záväzkového práva a ochrana spotrebiteľov

Súčasný dualizmus záväzkového práva, teda stav, keď sú inak rovnaké inštitúty (napr. zodpovednosť za škodu, premlčanie) upravené inak v Občianskom a inak v Obchodnom zákonníku, prináša komplikácie. Najväčším problémom je odlišná úprava rovnakých inštitútov v oboch zákonníkoch a čiastočná úprava niektorých inštitútov v Obchodnom zákonníku s subsidiárnym použitím Občianskeho zákonníka. To vedie k roztrieštenosti, neprehľadnosti a nejednoznačnosti právnej úpravy, z čoho následne pramenia aj mnohé spory medzi zmluvnými partnermi, ktoré často v takých prípadoch rozhoduje až súd.

Vhodným riešením by bol prechod k monistickej koncepcii záväzkového práva, teda k jednotnej úprave v Občianskom zákonníku, ktorá by sa vzťahovala aj na obchodné záväzkové právne vzťahy. Ani z praxe okolitých štátov, ktoré uplatňujú takúto monistickú koncepciu nevyplýva, že by uplatňovanie tejto koncepcie nepriaznivo vplývalo na záväzkové právne vzťahy medzi podnikateľmi. Koniec koncov je nutné mať na zreteli skutočnosť, že záväzkové právo by malo len stanovovať určité mantinely, v rámci ktorých sa zmluvné strany daného vzťahu môžu dohodnúť tak, ako to bude pre nich najvýhodnejšie.

Zvýšená ochrana spotrebiteľov

V posledných rokoch sa neustále zvyšuje právna ochrana spotrebiteľov, teda fyzických osôb, nepodnikateľov, ktoré uzatvárajú zmluvu so stranou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvy, kde jednou stranou je spotrebiteľ a druhou dodávateľ, sa nazývajú spotrebiteľské zmluvy. Ak by spotrebiteľ s dodávateľom uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka, jeho právny vzťah sa bez ohľadu na takúto dohodu obsiahnutú v zmluve bude spravovať Občianskym zákonníkom, ktorý obsahuje vo viacerých smeroch (napr. pri zodpovednosti za škodu) pre osobu priaznivejšiu právnu úpravu.

tags: #zmluva #o #dielo #podla #obcianskeho #zakonnika