Princípy a metódy edukácie osôb s mentálnym postihnutím

Mentálne postihnutie je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v edukácii a starostlivosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť jednotlivcom žiť plnohodnotný život s ohľadom na ich individuálne potreby a schopnosti. Tento článok sa zameriava na metódy používané v starostlivosti o mentálne postihnutých jedincov a na špecifiká ich edukácie.

Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

• Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a zahŕňa špeciálne pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
• Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Napríklad, u nevidiacich sa rozvíja sluchové, hmatové a čuchové vnímanie.
• Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a zameriava sa na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou sa upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

Pedagogika viacnásobne postihnutých (PVNP)

Predmet PVNP nie je jednoznačne vymedzený, čo vyplýva z rôznych ponímaní špeciálnej pedagogiky a problematiky edukácie a starostlivosti o viacnásobne postihnutých (VNP). Predmet PVNP zahŕňa edukáciu jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej alebo psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania, a to aj v porovnaní so žiakmi s jediným postihnutím alebo narušením. Cieľom PVNP je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie. PVNP sa zaraďuje do systému špeciálnopedagogických vied z aspektu užšieho zamerania.

Definície a kategorizácia viacnásobného postihnutia (VNP)

Definovanie VNP a kategorizácia VNP sa líšia podľa rôznych autorov.

• Márkusová, E.: Za viacnásobné postihnutie označuje len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne.
• Vašek, Š.: Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt.“

Stupne viacnásobného postihnutia

• Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Príčiny viacnásobného postihnutia

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu.

Faktory podmieňujúce VNP:

• Infekcia alebo intoxikácia
• Indikácie psychického charakteru
• Traumy alebo fyzikálne faktory
• Vývinové poruchy
• Metabolické a nutričné činitele
• Ochorenia CNS a zmyslových orgánov
• Kombinácie príčin
• Poruchy tehotenstva
• Vplyvy materiálneho prostredia
• Chromozomálne abnormality
• Vplyvy sociálneho prostredia
• Genetické vplyvy
• Mechanické poškodenia
• Neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy

Diagnostika viacnásobného postihnutia

Výskyt a určovanie početnosti VNP je viazané na definovanie, čo všetko sa do tejto skupiny zaraďuje. Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Početnosť VNP sa pre uvedené kritériá určuje len približne.

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:

• Komunikácia
• Motorika
• Emocionalita
• Správanie
• Senzorika
• Sebaobsluha
• Kognitívne procesy
• Spôsobilosti pre sociálne interakcie
• Orientácia v prostredí
• Autoregulácia

Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Ciele, úlohy a princípy edukácie VNP

Edukácia VNP predstavuje výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie VNP je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora).

Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.

Špeciálne metódy edukácie VNP (Vašek)

• Metóda viacnásobného opakovania
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• Metóda zapojenia viacerých kanálov
• Metóda optimálneho kódovania
• Metóda intenzívnej spätnej väzby

Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy

Vzdelávanie v C-variante špeciálnej základnej školy zahŕňa prípravný ročník a desať ročníkov a uskutočňuje sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania prebieha v blokoch a je určený rámcovými učebnými osnovami. Po trojmesačnom diagnostickom pobyte je žiak zaradený do príslušného ročníka podľa jeho schopností.

Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP

Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní.

Pozostáva z dvoch častí:

1. Pre žiakov VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím: Vymedzené sú ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristika, špecifiká a dĺžka vzdelávania a podmienky prijímania žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, charakteristika výchovy a vzdelávania, špecifiká vzdelávania, charakteristika vzdelávania v špeciálnej základnej škole a v základnej škole, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní, aké má byť povinné personálne zabezpečenie, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.
2. Pre žiakov VNP bez mentálneho postihnutia.

Individuálny vzdelávací program vypracováva špeciálny pedagóg, prípadne podľa potreby s ďalšími odbornými pracovníkmi.

Kazuistika jednotlivca s VNP (Silvia)

Silvia, 13-ročná dievčina, má neurologickú diagnózu Morbus Down a DMO - spastickú diparézu. Trpí tiež poruchou sluchu Hypacusis mixta bilat. stredného stupňa, pričom načúvací prístroj nebola schopná používať a reaguje len na silné zvukové podnety. Do DSS bola umiestnená krátko po narodení kvôli ťažkému zdravotnému postihu a neschopnosti rodičov adekvátne sa o ňu postarať, hoci prejavujú o dieťa záujem pravidelnými návštevami.

Z osobnej a zdravotnej anamnézy vyplýva, že Silvia prekonala operáciu tráviaceho traktu a srdca hneď po narodení. Psychologické vyšetrenie ju charakterizuje ako prevažne pokojné dieťa, ktoré akceptuje sociálny a dotykový kontakt. Pohybuje sa prevaľovaním a dostane sa do žabacej polohy, pričom je rehabilitovaná Vojtovou metódou. Má záujem o okolie, cielene uchopuje hračky, lepšie pravou rukou, a v polohe na chrbte zapája do aktivity obe ruky. Hračky väčšinou hryzie. Rečový a zvukový prejav je slabo rozvinutý v dôsledku poruchy sluchu. Je kŕmená lyžicou, granulovanou stravou a je plienkovaná. Na stimuláciu reaguje pozitívne.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu:

• Jemná motorika
• Hrubá motorika
• Sebaobsluha a sociálny rozvoj
• Myslenie a vnímanie
• Reč

Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie. Program je realizovaný formou hry, pričom sa snažíme rovnomerne vyvážiť zaťaženie v jednotlivých oblastiach. Dieťa by malo dostať priestor aj na voľnú hru. Spočiatku dieťa imituje činnosti a postupne dostáva väčší priestor na samostatné prevedenie činnosti.

Program je aj diagnostickým prostriedkom. Ešte pred samotným zahájením programu podpory sa určí celková vývinová úroveň dieťaťa pomocou krátkych testov pre každú oblasť vývinu. Vyplnia sa údaje o úspešnosti zvládnutia jednotlivých úloh v každej oblasti. Následne bude možné zostaviť aspoň orientačný profil dieťaťa a porovnať ho s normou. Zároveň zostavovateľ získa prehľad o oblastiach, v ktorých dieťa zaostáva najviac alebo sa v nich približuje norme.

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Bazálna znamená ponuka elementárnych podnetov vo svojej najjednoduchšej podobe. Stimulácia znamená ponúkanie podnetov všade tam, kde si jednotlivec vzhľadom na ťažké postihnutie nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun podnetov.

Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť. To znamená, že jednotlivé oblasti na seba vzájomne pôsobia a spolu tvoria jednotný celok. Všetky oblasti sú rovnocenné a nie je možné nadraďovať ktorúkoľvek z nich. Bol by to zásah do hodnotového systému.

Ide o nasledujúce oblasti:

• Vnímanie
• Myslenie
• Pocity
• Pohyb
• Komunikácia
• Telesné skúsenosti
• Sociálne skúsenosti

V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách:

• Základné podnety: somatické, vestibulárne a vibračné.
• Rozširujúca stimulácia: taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové.

Somatické podnety

Pôsobia na kožu a svaly dieťaťa prostredníctvom dotyku, tlaku, pohybu a vnímaním teploty. Základným prostriedkom je dotyk, ktorým sa snažíme sprostredkovať pozitívnu telesnú skúsenosť. Na zintenzívnenie možno využiť rôzne materiály.

Vibračné podnety

Umožňujú dieťaťu pocítiť vlastný nosný aparát (kosti, kĺby), keďže deti s ťažkým postihnutím nedokážu získať skúsenosti, ktoré sa bežne získavajú pri lezení alebo chôdzi. Pomáha dieťaťu vnímať chvenie alebo zvuky a vnímať smer, odkiaľ prichádzajú. Nosný aparát možno stimulovať pomocou vibračných prístrojov, ktoré sa prikladajú na jednotlivé časti tela. Dieťa tak získa aspoň základné povedomie o vlastnom tele a telesnej schéme. Stimulácia začína na pätách a končí pri hrudníku. Inou možnosťou stimulácie je vnímanie prirodzených vibrácií a to tak, že sa ruka dieťaťa priloží na hrudník hovoriacej osoby.

Vestibulárne podnety

Pomáhajú dieťaťu vnímať a uvedomovať si zmenu polohy tela v priestore. Podnety sa poskytujú vo forme pomalého rytmického hojdania, kolísania alebo otáčania rôznymi smermi. Využiť možno hojdačky, veľké lopty alebo valce. Vestibulárna stimulácia zlepšuje svalový tonus a stabilitu tela. Vyvoláva v deťoch príjemné pocity a úsmev.

Taktilno-haptické podnety

Majú aktivovať najmä oblasť rúk a viesť k aktívnemu dotýkaniu sa a uchopovaniu predmetov. Svoje miesto tu má aj facilitácia, keď dieťaťu pomáhame poznávať daný predmet, jeho veľkosť, tvar, povrch alebo váhu.

Orálne a olfaktorické podnety

Sú veľmi úzko prepojené. Zameriavame sa na stimuláciu oblasti úst, ktorá je veľmi citlivá. Usilujeme sa o senzibilizáciu tejto oblasti na prijímanie podnetov prostredníctvom orálnych hier alebo ponúkaním chutí. Pri olfaktorickej stimulácií poskytujeme jednoznačné vône, tak aby ich dieťa postrehnúť a naučiť sa diferencovať.

Sluchové a zrakové podnety

Už nie sú viazané na telo a preto je pre deti s ťažkým postihnutím náročné tieto podnety spracovať. Zmyslom stimulácie je naučiť deti pozerať sa a počúvať. Ponúkame kontrastné zvuky (hluk-ticho) aj obrazy (svetlý-tmavý). Vedieme deti k registrácií blízkych aj vzdialenejších predmetov, produkcii zvukov. Je vhodné zvuky kombinovať s dotykom, vibráciou alebo pohybom.

Snoezelen

Snoezelen je špecifický tým, že je uplatniteľný u všetkých cieľových skupín, či už z pohľadu veku alebo schopností. Nekladie nároky na intelektové alebo iné schopnosti a tak je vhodný aj pre deti s ťažkým postihnutím (bola to pôvodná a hlavná cieľová skupina Snoezelenu). V stručnosti možno Snoezelen definovať ako navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania. Snoezelen sa realizuje v špecificky upravenom prostredí (multisenzorické prostredie/miestnosť) s hudbou, zvukmi, svetelnými efektmi, vôňami a rôznorodými predmetmi alebo komponentmi. Má u dieťaťa navodiť pocit bezpečia a uvoľnenia. Svojou štruktúrou a vybavením zároveň podnecuje a motivuje dieťa k aktivite a získavaniu nových skúseností. Multisenzorická miestnosť má byť miestom, kde má dieťa priestor pre objavovanie.

Motivácia a vyučovacie metódy vo vzdelávaní mentálne postihnutých

Motivácia zohráva kľúčovú úlohu v procese vzdelávania a rozvoja osôb s mentálnym postihnutím. Vzhľadom na ich špecifické potreby a kognitívne obmedzenia je nevyhnutné uplatňovať cielené a efektívne motivačné techniky a postupy. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty motivácie v kontexte mentálneho postihnutia, pričom zdôrazňuje význam správneho prístupu a aplikácie vhodných metód.

Klasifikácia vyučovacích metód

Vyučovacie metódy predstavujú spôsoby a postupy, ktorými učitelia sprostredkúvajú žiakom vedomosti, zručnosti a hodnoty. Vzájomnou kombináciou rôznych metód vzniká efektívny proces učenia, ktorý zohľadňuje ciele vzdelávania, potreby žiakov a konkrétne podmienky. Klasifikácia vyučovacích metód sa odvíja od rôznych kritérií, ako sú charakter činností, podiel učiteľa a žiaka či fáza vyučovacieho procesu.

Vyučovacia metóda je zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činností učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania. Zaužívalo sa triedenie metód podľa etáp vyučovacieho procesu: motivačné, expozičné, fixačné, diagnostické a klasifikačné.

Význam motivácie vo vzdelávaní mentálne postihnutých

Motivácia je hnacou silou, ktorá podnecuje jedinca k aktivite a úsiliu o dosiahnutie cieľa. U osôb s mentálnym postihnutím je táto vnútorná motivácia často oslabená, preto je potrebné ju cielene podporovať a rozvíjať. Správna motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovacom procese.

Motivačné metódy a techniky

Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Otázkam motivácie je potrebné venovať väčšiu pozornosť ako doposiaľ, pretože obsah vzdelávania je čoraz náročnejší, žiaci sa učia oveľa viac ako v minulosti. Môžu mať povahu vnútorného motívu, alebo vonkajšieho motívu. Je nesprávne chápať motiváciu len ako vzbudenie či udržanie záujmu žiaka o učebnú činnosť.

Existuje množstvo motivačných metód a techník, ktoré je možné efektívne využívať pri práci s osobami s mentálnym postihnutím. Medzi najčastejšie patria:

1. Vytvorenie pozitívneho a podporujúceho prostredia: Kľúčovým faktorom je vytvorenie prostredia, v ktorom sa jedinec cíti bezpečne, akceptovane a podporovane. Dôležité je eliminovať stres a úzkosť, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať motiváciu. Pozitívna atmosféra, založená na vzájomnom rešpekte a dôvere, je základom pre úspešné učenie a rozvoj.
2. Individualizácia prístupu: Každá osoba s mentálnym postihnutím je jedinečná a má svoje špecifické potreby, záujmy a schopnosti. Preto je nevyhnutné prispôsobiť vyučovacie metódy a motivačné techniky individuálnym charakteristikám jedinca.
3. Stanovenie reálnych a dosiahnuteľných cieľov: Ciele, ktoré sú príliš náročné alebo nereálne, môžu viesť k frustrácii a strate motivácie. Je dôležité stanoviť ciele, ktoré sú primerané schopnostiam a možnostiam jedinca, a postupne ich zvyšovať. Dosiahnutie aj malých úspechov posilňuje sebadôveru a motiváciu pokračovať v učení.
4. Využívanie odmien a posilňovania: Odmeny a posilňovanie sú účinné nástroje na motiváciu osôb s mentálnym postihnutím. Odmenou môže byť pochvala, povzbudenie, drobná pozornosť alebo aktivita, ktorú má jedinec rád. Dôležité je, aby odmena nasledovala bezprostredne po dosiahnutí cieľa alebo splnení úlohy. Pochvala, povzbudenie s kritika sú významnými prvkami motivácie.
5. Aplikácia hrových a interaktívnych metód: Hra je prirodzenou formou učenia a rozvoja, ktorá je obzvlášť účinná u detí a osôb s mentálnym postihnutím. Hrové aktivity a interaktívne metódy zvyšujú záujem o učenie, podporujú kreativitu a rozvíjajú sociálne zručnosti. Hra ako metóda plní významnú úlohu vo vyučovaní v prvých ročníkoch a využíva sklon detí k hrám, pričom sa do hry vsúvajú didaktické prvky.
6. Zapojenie do aktivít, ktoré sú zmysluplné a relevantné: Motivácia sa zvyšuje, ak jedinec vníma učenie ako zmysluplné a relevantné pre jeho život. Je dôležité prepájať učivo s praktickými situáciami a aktivitami, ktoré sú pre jedinca dôležité a zaujímavé.
7. Podpora samostatnosti a zodpovednosti: Podpora samostatnosti a zodpovednosti je dôležitá pre rozvoj sebadôvery a motivácie.
8. Využívanie vizuálnych pomôcok a názorných ukážok: Vizuálne pomôcky a názorné ukážky uľahčujú pochopenie učiva a zvyšujú záujem o učenie. Obzvlášť účinné sú obrázky, fotografie, videá a reálne predmety, ktoré umožňujú jedincovi vizualizovať si učivo a lepšie ho pochopiť.
9. Problém ako motivácia: Na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo.
10. Priebežné motivačné metódy: Motivačná výzva (učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby urobil náčrtok do zošita) a aktualizácia obsahu (učiteľ približuje a spája učivo s príkladmi zo života).

Charakteristika výučbových metód z hľadiska fáz vyučovacieho procesu

1. Motivačné metódy

Prvoradou úlohou učiteľa je vzbudiť a udržať u žiakov záujem o učebnú činnosť.

Vstupné motivačné metódy:

• Motivačné rozprávanie (citové, slovné približovanie toho, o čom sa budú žiaci učiť).
• Motivačný rozhovor (učiteľ so žiakmi vedie dialóg, pričom aktivizuje ich poznatky, skúsenosti. Rozhovorom prebúdza ich záujem o nové učivo).
• Motivačná demonštrácia (učiteľ pomocou ukážky (pomôcky) - napr. - moment prekvapenia (napr. na hodinu, keď sa preberá obdobie baroka, príde učiteľ v barokovom oblečení)).

Priebežné motivačné metódy:

• Motivačná výzva (učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby vykonal určitú úlohu, aby pomohol spolužiakovi, aby nevyrušoval).
• Aktualizácia obsahu učiva (učiteľ spája učivo s príkladmi zo života, spestruje učivo zaujímavými príkladmi, hádankami).
• Pochvala, povzbudenie, kritika - výchovné metódy. Sú významnými prvkami motivácie, učiteľ ich musí využívať veľmi citlivo, pedagogicky taktne, primerane, inak strácajú motivačný význam. Pomalšie pracujúcich žiakov treba chváliť aj za drobnejšie úspechy a povzbudzovať do ďalšej práce. Tak ako s pochvalou, aj s kritikou musí učiteľ narábať veľmi citlivo. Teda nie kritika, len ako vytýkanie nedostatkov, ale kritika konštruktívna a pozitívna, aby žiak vedel, čo robí nesprávne, a zároveň ho povzbudiť, že to dokáže urobiť aj lepšie.

2. Expozičné metódy

Slovo expozícia znamená úvod, úvodná časť do niečoho. Ide o úvodné oznámenie informácií o novom učive, úvodný výklad učiva. Expozičné metódy sú metódy prvotného prijímania informácií. Pomocou expozičných metód si žiaci utvárajú nové poznatky, vedomosti, spôsobilosti, zručnosti, návyky. Expozičné metódy sa delia nasledovne:

A. Metódy priameho prenosu poznatkov

• Monologické slovné metódy:
  • Rozprávanie - používa sa vtedy, ak učivo nie je náročné, ak má predovšetkým výchovné poslanie. Najčastejšie sa uplatňuje v nižších ročníkoch ZŠ. Je zamerané predovšetkým na predstavy, city a fantáziu.
  • Opis - používa sa pri vysvetľovaní nejakého javu, veci, predmetu, napr. opis rastliny, bunky, zvieraťa, prístroja.
  • Vysvetľovanie - je najčastejšie používanou expozičnou metódou. Vysvetľovaním učiteľ objasňuje rozličné zovšeobecnenia - pojmy, poučky, pravidlá, zákony. Učiteľ sa pri vysvetľovaní opiera o doterajšie skúsenosti žiakov. Učivo vysvetľuje v logickej nadväznosti. Vysvetľovanie spestruje využívaním pomôcok. Dbá na aktivitu žiakov (žiaci môžu dopĺňať myšlienky a vety učiteľa, písať poznámky…).
  • Prednáška - metóda uplatňovaná hlavne na vysokých školách, ale aj na stredných školách. Nevýhodou prednášky je, že žiaci ostávajú pasívni. Dobrá prednáška musí mať: motivačný úvod (cieľ, štruktúra obsahu prednášky), samotná prednáška (informácie logicky zoradené, pútavo prednesené, aby sa udržala pozornosť poslucháčov), záver (zhrnutie hlavných myšlienok prednášky).
• Dialogické slovné metódy:
  • Rozhovor - je výmena informácií medzi dvoma alebo viacerými osobami. Je to metóda, ktorá aktivizuje žiakov. Učiteľ spoznáva názory, postoje žiakov a môže na ne reagovať. Výhoda tejto metódy - rozvíja slovnú zásobu žiakov, učí žiakov formulovať myšlienky, učí ich počúvať druhých, poznávať ich názory. Rozhovor môže viesť s jedným žiakom, so skupinou žiakov, s celou triedou. Rozlišujeme napr.:
    • Sokratovský rozhovor - je to druh rozhovoru, pri ktorom učiteľ vedie žiakov k tomu, aby premýšľali nad správnosťou alebo nesprávnosťou nejakého výroku, aby sa učili argumentovať, presvedčovať, ale aj ustupovať. Žiaci sa učia diskutovať, polemizovať, ale aj navzájom sa počúvať.
    • Heuristický rozhovor (objaviteľský) - je veľmi náročný. Pri tomto rozhovore žiaci riešia problémy, pýtajú sa, skúmajú, hľadajú, diskutujú, vymýšľajú hypotézy (predpoklady), učia sa ich dokazovať.
  • Beseda - je to dialogická metóda, pre ktorú je charakteristické spoločné riešenie nejakého problému, alebo vymieňanie si skúseností na nejakú tému, napr. beseda o fajčení, beseda o niektorom spisovateľovi a pod. Vedúci besedy nemusí byť len učiteľ, môže to byť aj niektorý žiak.
  • Dramatizácia - je to metóda, ktorá sa používa najmä na 1. stupni. Môže mať charakter detskej hry, napr. hra na lekára, na rodinu. Ide v nej o názorné predvedenie príbehu, udalosti, napr. na hodine čítania, ale aj pri výučbe cudzích jazykov, pri literárnej výchove žiaci vedú dialóg podľa prečítaného textu. Má charakter priameho prenosu poznatkov, skúseností, zážitkov, pôsobí na city žiakov.
  • Hranie rolí - žiaci sa vžívajú do roly nejakých postáv a vytvárajú situácie s príbehom.

B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov

• Pozorovanie - cieľom je bezprostredné poznávanie predmetov, javov, dejov. Napr. pozorovanie rastu fazule, pozorovanie priebehu pokusu, pozorovanie dopravnej situácie v meste. Pozorovanie sa spája aj s inými metódami ako je demonštrácia, vysvetľovanie.
• Demonštrácia/predvádzanie (ukážka) - napr. demonštrácia predmetov/pomôcok (obrázok, fotografia, bábka…), pokusov, ktoré vykonáva učiteľ, pohybových a pracovných činností, výtvarných, hudobných diel… Do demonštračných metód patrí aj exkurzia do firiem. Táto metóda je spojená vysvetľovaním.
• Laboratórne práce, pokusy - ktoré žiaci vykonávajú sami a získavajú poznatky, skúsenosti. Využívajú sa vo fyzike, chémii a v prírodovedných predmetoch. Dôležitá je inštruktáž o priebehu a poučenie o bezpečnosti pri práci. Laboratórne práce sa uskutočňujú v laboratóriách, dielňach, na pozemkoch, v kabinetoch, v prírode.
• Montážne a demontážne práce (stavebnice, lego), ktoré rozvíjajú vnímanie a myslenie žiakov.

C. Problémové metódy

• Problémové vyučovanie - učiteľ zaraďuje do výučby riešenie problémov ako prostriedok intelektového rozvoja žiakov. Problémové metódy vedú žiakov k aktivite, tvorí sa vnútorná motivácia k riešeniu takýchto úloh, žiak sa učí organizovať postupnosť svojej práce. Učiteľ by nemal všetko vysvetľovať žiakom sám, ale mal by im dať možnosť hľadať informácie, pýtať sa, poradiť sa, aby vedeli problém vyriešiť.
• Projektové vyučovanie - pomocou projektov žiaci riešia problémové úlohy, ktoré sú zamerané praktickejšie (môžu sa týkať mesta, prírody, životného prostredia). Projekty môžu byť krátkodobé (dvoj- až niekoľkohodinové), strednodobé (niekoľkodňové), dlhodobé (týždňové, mesačné, ročné).

D. Metódy samostatnej práce

Metódami samostatnej práce rozumieme individuálnu prácu žiaka.

Druhy samostatnej práce:

• Práca s knihou (táto metóda rozvíja čitateľskú gramotnosť, schopnosť robiť si poznámky, zostaviť osnovu prečítaného, reprodukovať text).
• Štúdium rôznej literatúry (slovníky, encyklopédie, odborné časopisy).
• Samostatné štúdium s využitím techniky (televízia, rozhlas, počítač, CD).

Výhody samostatnej práce žiakov:

• Žiak realizuje svoje záujmy, nápady, rozvoj tvorivosti.
• Učí sa samostatnosti, zodpovednosti, schopnosti spoľahnúť sa na vlastné sily.
• Volí si vlastné tempo práce, plánuje a rozvrhuje si svoj čas a sily.
• Učiteľ sa môže individuálne venovať niektorým žiakom.

Nevýhody samostatnej práce žiakov:

• Malá alebo žiadna komunikácia a spolupráca s ostatnými žiakmi.
• Nepodporujú sa sociálne vzťahy, neuskutočňuje sa sociálne učenie.
• Chýba vonkajšia kontrola pozornosti a práce žiaka, žiak môže predstierať, že pracuje samostatne, ale ak nie je motivovaný, záujem sa môže stratiť a pozornosť oslabiť.

E. Metódy mimovoľného učenia

Učiteľ je pre žiaka vzorom pôsobiacim na všetku jeho činnosť. Často si neuvedomuje, že jeho názory, postoje, záujmy, mimiku, intonáciu reči, gestikuláciu, vzťah k práci, pristupovanie k žiakom a pod. žiaci napodobňujú.

3. Fixačné metódy

Opakovanie, upevňovanie a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu. Opakovanie, upevňovanie učiva sa môže robiť:

• V škole, hneď na vyučovacej hodine po prebratí učiva.
• V škole, po určitom tematickom celku.
• V škole, na polroka, konci roka a na začiatku šk. roka.
• Doma, formou domácich úloh a domáceho učenia.

Prečo je potrebné naučené upevňovať? Keď sa učivo neopakuje a neupevňuje, dochádza k zabúdaniu. Zabúdanie je sprievodným znakom učenia sa. Hneď po prebratí novej učebnej látky je zabúdanie najrýchlejšie. Proces zabúdania sa spomaľuje: ak sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí učiva, ak intervaly medzi opakovaniami nie sú príliš dlhé (je chybou, ak učiteľ „odkladá“ opakovanie až po prebratí tematického celku), ak je množstvo učiva pre žiakov primerané, ak žiak učivu porozumel, ak má možnosť aplikovať učivo v rôznych zmenených situáciách a pod.

Fixačné metódy zahŕňajú:

• Písomné opakovanie (test, diktát).
• Opakovanie formou rozhovoru, besedy, dramatizácie, laboratórnej práce.
• Opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry.
• Domáce úlohy.

Okrem opakovania učiva (vedomostí a spôsobilostí) je potrebné upevňovať aj zručnosti žiakov. Ide o zručnosti motorické (napr. písanie), pohybové, umelecké.

Metódy zdokonaľovania zručností:

• Metóda cvičenia a opakovania.
• Športový tréning.
• Metóda kontrastu (spočíva v tom, že porovnáva správne a nesprávne úkony, napr. držanie tela, držanie nástroja, hádzanie loptou a pod.).

4. Diagnostické a klasifikačné metódy

Diagnóza, diagnostikovať (z gréčtiny) znamená zistiť, určiť, stanoviť, pomenovať určitý stav. Slovo diagnóza, diagnostikovať v pedagogike vyjadruje zistenie, určenie, výsledkov učebnej činnosti žiakov. Diagnostickými metódami u žiakov zisťujeme úroveň vedomostí, zručností. S diagnózou súvisí i hodnotenie. Hodnotenie je konštatovanie istého stavu slovom alebo písmom.

• Slovné.
• Neslovné (hodnotenie klasifikačným stupňom (známkou), bodmi, percentami).

Účinnejšia je kombinácia slovného hodnotenia s neslovným hodnotením.

Diagnostické, hodnotiace a klasifikačné metódy:

• Ústne skúšanie - môže mať orientačný charakter alebo môže byť spojené s klasifikáciou.
• Písomné skúšanie - diktáty, rôzne písomné práce, domáce úlohy… Ústne a písomné skúšanie má svoje výhody aj nevýhody, preto ich treba striedať. Prednosti ústneho skúšania spočívajú v tom, že učiteľ i žiaci môžu reagovať na vyjadrenia skúšaného. Žiaka je možné usmerniť, upozorniť. Písomné skúšanie má výhodu, že zabezpečuje rovnaké podmienky všetkým žiakom.
• Praktické skúšanie - využíva sa v predmetoch: pracovné vyučovanie, TV a aj pri geometrii.
• Didaktické testy - presné písomné skúšanie s viacerými prednosťami - rýchle vyskúšanie, rovnaké možnosti pre všetkých.
• Klasifikácia - vyjadrenie žiakovho výkonu známkou, slovným hodnotením (krátkou charakteristikou). Hodnotenie a klasifikácia žiakov nemôže byť iba subjektívnym pohľadom učiteľa na výkon žiaka. Tendencie smerujú k odstraňovaniu známkovania zo škôl a nahradeniu známok slovným hodnotením. Slovné hodnotenie má veľkú vypovedaciu hodnotu.
• Výkonové skúšky (skúšky rýchlosti a správnosti čítania, písania, pohybov alebo motorických úkonov).
• Portfólio je súbor prác žiaka za určité obdobie - písomné práce, výkresy, výrobky.

Malé formy vedeckovýskumných diagnostických metód:

• Metóda pozorovania žiaka - pozorovanie v určitých situáciách, rozbor žiackych prác.

tags: #ucenie #mentalne #postihnutych