Človek sa v priebehu svojho života začleňuje do spoločnosti prostredníctvom socializácie, procesu, ktorý ho formuje ako sociálnu a individuálnu bytosť. Socializácia umožňuje jednotlivcovi osvojiť si kultúru, zručnosti, normy a hodnoty správania, ktoré sú nevyhnutné pre jeho začlenenie do spoločnosti. V tomto procese zohrávajú významnú úlohu sociálne roly a sociálny status, ktoré určujú správanie a postavenie jednotlivca v spoločnosti. V kontexte vzdelávania je dôležité pochopiť sociálnu rolu a status učiteľa, pretože tieto faktory ovplyvňujú jeho interakciu so žiakmi, rodičmi a celkovo s komunitou.
Socializácia a jej fázy
Socializácia je proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru v spoločnosti a formuje sa ako sociálna a individuálna bytosť. Človek vyrastá v spoločnosti a proces jeho začleňovania sa deje vplyvom sociálnych kontaktov, čím sa pretvára na bytosť sociálnu a individuálnu. Socializáciou nadobúda zručnosti, osvojuje si normy, hodnoty správania, ktoré mu umožňujú začleniť sa do spoločnosti.
Funkcie socializácie:
- Personalizácia: Socializácia napomáha formovaniu osobnosti - človek sa stáva bytosťou spoločenskou i individuálnou.
- Hromadenie kultúry a jej odovzdávanie ďalším generáciám: Nadväzuje na staré tradície, ale vytvára i novú kultúru.
- Uľahčenie prežívania: Uľahčuje prácu a umožňuje telesný a duchovný vývin osobnosti.
Fázy socializácie:
- Primárna fáza (anticipačná): Obdobie detstva, predškolského veku a dospievania. Jedinec sa učí základným sociálnym návykom a zručnostiam, čo umožňuje premenu z biologickej bytosti na spoločenskú. Dieťa sa učí čítať, písať, obliekať a osvojuje si vzory správania a sociálne roly. Niektoré socializačné etapy sú v podstate nezastupiteľné a ak sa neodohrajú v danom vekovom období, nemožno ich už takmer nikdy dohnať (rečové schopnosti, vznik empatie a dôvery).
- Sekundárna fáza: Produktívny a postproduktívny vek. Prebieha celý život až do smrti, pretože tu prebieha resocializácia - človek neustále preberá a mení sociálne role. Socializačné činitele sekundárnej fázy sú rodina, pracovný kolektív, okruh známych, priateľov, susedské, mesto/dedina.
Sociálna rola
Veľký sociologický slovník charakterizuje tento pojem ako očakávaný spôsob chovania viazaný na určitý sociálny status (R. Linton, 1936). V sociologickom zmysle je to predom určené chovanie a v sociálnej psychológii sú to prijaté pravidlá jednania. Sprostredkovaná rola je vzťah medzi skutočnými reálnymi činnosťami jedinca a ich vymedzenými nadindividuálne platnými normami. Rolu možno taktiež chápať v rozmedzí trojjedinosti sociologického neosobného aspektu sociálnej pozície, sociálno-psychologického štruktúrneho aspektu sociálnej interakcie a individuálneho psychologického aspektu osobne prežívanej činnosti.
Sociálnu rolu môžeme voľne a zjednodušene charakterizovať ako vzor správania určený skupinovými alebo spoločenskými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. V spoločnosti i v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, povedzme otec so synom, učiteľ so žiakom, robotník s majstrom atď., z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania. V spoločnosti aj v skupinách existujú všeobecné očakávania, že sa ľudia budú správať zaužívaným, štandardným spôsobom, spájaným s ich sociálnym statusom.
Sociálna rola je teda štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia spoločnosti, prípadne sociálnej skupiny. Vďaka tomuto štandardizovanému, rolovému správaniu, ktoré prebieha ako naučené, často takmer automatické (napríklad pozdrav alebo vykonávanie pracovných úkonov), môže plynúť každodenný život spoločnosti, vďaka nemu môže spoločnosť fungovať.
Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov, a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie. Aby ľudia mohli spoluexistovať v sociálnych skupinách i v spoločnosti, musia sa správať tak, ako to od nich očakávajú ostatní. Zároveň sami od iných očakávajú, že sa takisto budú správať štandardným spôsobom. Jednotlivci teda v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly spojené so sociálnymi statusmi, ktoré postupne nadobúdajú. Učením a preberaním sociálnych rolí sa učia žiť v spoločnosti a začleňujú sa do nej. Tak spoznávajú spoločnosť, svoje miesto v nej a stávajú sa sociálnymi bytosťami. Pritom si formujú vlastnú osobnosť, individualitu, lebo osvojovanie si sociálnych rolí nie je iba jednostranným pôsobením spoločnosti či sociálnych skupín na jednotlivcov. Socializovaní jednotlivci nie sú iba pasívnym objektom pôsobenia, ale v tomto procese sami aktívne pôsobia. Mnohé sociálne roly možno vykonávať rozličnými spôsobmi. Aktéri (vykonávatelia) rolí teda môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, meniť, či pretvárať.
Typy sociálnych rolí:
- Konvergentné roly: Také, s ktorými sa jednotlivec stotožňuje a cíti sa v nich prirodzene. Napr. učiteľ, ktorý miluje svoju prácu.
- Divergentné roly: Roly, ktoré človeku nevyhovujú alebo s nimi vnútorne nesúhlasí, no navonok sa tvári, že ich prijíma.
Sociálny status
Sociálny status je určitá sociálna pozícia, ktorú človek v spoločnosti zastáva, ide o trvalejšiu pozíciu, ktorá je spojená s určitými právami a povinnosťami. Veľký sociologický slovník charakterizuje tento pojem ako sociálne postavenie, tiež sociálne spoločenské postavenie. Je to nepresne ohraničený pojem používaný v prostredí v zmysle miesta, polohy jedinca v štruktúre istej sociálnej skupiny či organizácie, kde sa používa aj zástupný termín sociálna pozícia, niekedy aj sociálna rola.
Sociálny status (lat. status = postoj, postava, zriadenie, pomery, blahobyt), v najobecnejšom chápaní sa používa tento termín ako súhrnné vyjadrenie sociálnej pozície človeka v určitej spoločnosti, resp. v skupine spojené s určitou mierou ocenenia zo strany druhých. Na každý sociálny status sa viaže istý súbor práv a povinností. Toto vymedzenie sociálneho statusu podal R. Linton v polovici 30. rokov.
K vyjadreniu súhrnu, prelínaniu všetkých pozícií, ktoré jedinec zaujíma vo všetkých skupinách sa používa termín sociálny status, zahŕňa ho aj sociálna prestíž. Všetky použité termíny sa aj v cudzojazyčnej literatúre obsahovo silno prelínajú a bývajú používané k vyjadreniu toho samého. V tejto terminológii ide o istý proces, kde sociálna pozícia situuje sociálny subjekt v jednom sociálnom priestore v relácii k iným subjektom rovnakého radu, sociálna rola zatiaľ vyjadruje očakávania, ktoré sa k tomuto umiestneniu viažu. Status je potom spojený predovšetkým s výslednými možnosťami a právami subjektu, vyplývajúcimi z jeho všetkých pozícií vo všetkých sociálnych priestoroch.
V tomto prípade miera priznanej prestíže závisí od postoja sociálneho okolia, resp. sociálnej verejnosti a tento postoj môže byť ovplyvnený situačnými premenami a masovými efektmi - v tomto prípade sa pojem sociálna pozícia pomerne výrazne odchyľuje od prostého významu pozície a role. Premenlivosť sociálnej pozície súvisí s mierou otvorenosti, či uzavretosti mobilitného priestoru. V období výraznej sociálnej zmeny sa rýchlo a silno mení sociálna pozícia, nová sociálna pozícia však nemusí mať dlhé trvanie.
Každý človek zastáva v spoločnosti i v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií. Napríklad žena môže byť manželkou, matkou, učiteľkou, členkou politickej strany, vodičkou osobného auta. Každá z týchto sociálnych pozícií, ktoré spoločnosť spája s istými právami a povinnosťami, je sociálny status. Každý človek zastáva množstvo sociálnych statusov, jeden z nich však býva kľúčový, rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločnosti, sociálne ho definuje.
Typy sociálneho statusu:
- Vrodený: Jednotlivci ho nemôžu ovplyvniť, napr. rasa, pohlavie.
- Získaný (nadobudnutý): Možno ho nadobudnúť vlastným pričinením, napr. vzdelanie, povolanie, spoločenské uznanie.
- Vnútený: Jednotlivcom ho vnúti spoločnosť alebo sociálna skupina, napr. zdravotné postihnutie, strata zamestnania.
Statusové symboly:
Ľudia často svoj status zdôrazňujú alebo prezentujú navonok prostredníctvom tzv. statusových symbolov. Napríklad snaha zviditeľniť status vedie k používaniu tzv. statusových symbolov.
Sociálna rola a status učiteľa
V kontexte učiteľa, sociálna rola zahŕňa očakávania spoločnosti voči jeho správaniu, postojom a povinnostiam. Učiteľ má odovzdávať vedomosti, rozvíjať zručnosti žiakov, motivovať ich k učeniu, ale aj formovať ich charakter a hodnoty. Sociálny status učiteľa predstavuje jeho pozíciu v spoločnosti, ktorá je spojená s určitými právami, povinnosťami a očakávaniami. Status učiteľa je zvyčajne definovaný jeho vzdelaním, kvalifikáciou, pracovnou pozíciou a skúsenosťami. Vzťah medzi statusom a rolou je vzájomne prepojený: status vyjadruje „kto“ človek je v spoločnosti, rola vyjadruje „čo“ sa od neho očakáva, teda ako sa má správať. Príklad: učiteľ má učiť, hodnotiť, byť vzorom.
Očakávania spojené so sociálnou rolou učiteľa:
- Odovzdávanie vedomostí a rozvíjanie zručností: Učiteľ je zodpovedný za sprostredkovanie učiva a rozvíjanie kognitívnych schopností žiakov.
- Motivácia a podpora: Učiteľ by mal motivovať žiakov k učeniu, podporovať ich záujem o danú problematiku a pomáhať im prekonávať prekážky.
- Formovanie charakteru a hodnôt: Učiteľ má vplyv na formovanie osobnosti žiakov a ich morálnych hodnôt.
- Vytváranie bezpečného a podnetného prostredia: Učiteľ by mal vytvárať prostredie, v ktorom sa žiaci cítia bezpečne, rešpektovane a motivovane k učeniu.
- Komunikácia s rodičmi a komunitou: Učiteľ by mal komunikovať s rodičmi žiakov, informovať ich o ich pokroku a spolupracovať s nimi na riešení problémov. Taktiež by mal byť aktívny v komunite a podieľať sa na jej rozvoji.
Faktory ovplyvňujúce sociálny status učiteľa:
- Vzdelanie a kvalifikácia: Vyššie vzdelanie a odborná kvalifikácia zvyčajne zvyšujú sociálny status učiteľa.
- Pracovná pozícia: Učitelia na vyšších stupňoch vzdelávania (napr. na univerzitách) majú zvyčajne vyšší status ako učitelia na základných školách.
- Skúsenosti a odborná reputácia: Skúsení učitelia s dobrou odbornou reputáciou majú zvyčajne vyšší status ako začínajúci učitelia.
- Spoločenské ocenenie: Spoločenské ocenenie a rešpekt voči učiteľskej profesii ovplyvňuje sociálny status učiteľa.
- Platové ohodnotenie: Adekvátne platové ohodnotenie učiteľov prispieva k ich sociálnemu statusu a zvyšuje atraktivitu tejto profesie.
Vzájomný vzťah sociálnej role a sociálneho statusu učiteľa
Sociálna rola a sociálny status učiteľa sú úzko prepojené. Sociálny status učiteľa ovplyvňuje očakávania, ktoré sú kladené na jeho sociálnu rolu. Na druhej strane, spôsob, akým učiteľ vykonáva svoju sociálnu rolu, môže ovplyvniť jeho sociálny status. Ak učiteľ efektívne odovzdáva vedomosti, motivuje žiakov a vytvára pozitívne vzdelávacie prostredie, jeho status v spoločnosti sa zvyšuje.
Konflikty rol a ich riešenie
V súvislosti s výkonom sociálnych rol môže dôjsť k rolovým konfliktom, ktoré delíme na interpersonálne (konflikt medzi dvoma či viacerými rolami, ktorý vychádza z konfliktu záujmov - je ťažké byť zároveň napr. otcom i manažérom) a intrapersonálne (konflikt osobnosti a roly, odmietanie roly, konflikt vo vnútri roly - napr. získaný status je ovplyvnený naším úsilím). K stretom dochádza vtedy, keď človek vykonáva viacero rolí súčasne a požiadavky týchto rolí sa dostávajú do rozporu. Nedostatok času, stres a protichodné očakávania môžu vyvolávať vnútorné napätie a psychickú záťaž.
Príklady rolových konfliktov u učiteľov:
- Konflikt medzi rolou učiteľa a rodiča: Učiteľ, ktorý je zároveň rodičom, môže mať problém vyvážiť svoje povinnosti voči žiakom a vlastným deťom.
- Konflikt medzi rolou učiteľa a priateľa: Učiteľ, ktorý má priateľský vzťah so žiakmi, môže mať problém udržať si autoritu a disciplínu.
- Konflikt medzi rolou učiteľa a zamestnanca: Učiteľ, ktorý je preťažený administratívnymi povinnosťami, môže mať menej času na prípravu na vyučovanie a na individuálnu prácu so žiakmi.
Riešenie rolových konfliktov:
- Stanovenie priorít: Učiteľ by si mal stanoviť priority a zamerať sa na plnenie najdôležitejších úloh.
- Delegovanie úloh: Učiteľ by mal delegovať úlohy na iných kolegov alebo asistentov, ak je to možné.
- Komunikácia a spolupráca: Učiteľ by mal komunikovať s kolegami, rodičmi a vedením školy a spolupracovať s nimi na riešení problémov.
- Odborná pomoc: Učiteľ by mal vyhľadať odbornú pomoc (napr. psychológa alebo kouča), ak má problém zvládať rolové konflikty.
Vplyv socializácie na rolu a status učiteľa
Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov, a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie. Aby ľudia mohli spoluexistovať v sociálnych skupinách i v spoločnosti, musia sa správať tak, ako to od nich očakávajú ostatní. Zároveň sami od iných očakávajú, že sa takisto budú správať štandardným spôsobom. Jednotlivci teda v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly spojené so sociálnymi statusmi, ktoré postupne nadobúdajú. Učením a preberaním sociálnych rolí sa učia žiť v spoločnosti a začleňujú sa do nej. Tak spoznávajú spoločnosť, svoje miesto v nej a stávajú sa sociálnymi bytosťami. Pritom si formujú vlastnú osobnosť, individualitu, lebo osvojovanie si sociálnych rolí nie je iba jednosmerným pôsobením spoločnosti či sociálnych skupín na jednotlivcov. Mnohé sociálne roly možno vykonávať rozličnými spôsobmi. Aktéri (vykonávatelia) rolí teda môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, meniť, či pretvárať. Socializácia zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní sociálnej role a statusu učiteľa. Učitelia sa v procese socializácie učia, aké správanie sa od nich očakáva, aké sú ich povinnosti a aké práva majú.
Rola učiteľa v meniacej sa spoločnosti a jej dopad na status
V súčasnej dobe sa spoločnosť rýchlo mení a s ňou aj očakávania voči učiteľom. Učitelia musia byť schopní prispôsobiť sa novým technológiám, novým metódam vyučovania a novým potrebám žiakov. Z hľadiska sociálneho statusu učiteľa sa Slovensko radí na 28. priečku z 36 krajín. Poukázal na to prieskum Global Teacher Status Index (GTSI), ktorého cieľom je identifikovať úroveň rešpektu voči učiteľom v rozličných krajinách v rámci celého sveta. Sociálny status učiteľa má priamo vplyv aj na žiacky výkon. Z GTSI prieskumu vyplýva, že čím je preukazovaná úcta voči pedagógom v danej krajine vyššia, tým lepšie sa žiakom darí v medzinárodnom PISA testovaní. Na prvých priečkach sa, ako v GTSI, tak v PISA testovaní, umiestnila Čína. Z hľadiska sociálneho statusu učiteľov a rešpektu voči nim získala táto krajina najvyšší počet bodov, pričom v PISA testovaní získala najvyššie skóre 578,7.
V rebríčku pozostávajúcom z 36 krajín sú tesne za Slovenskom krajiny ako Argentína či Ghana, teda krajiny s nižšou životnou úrovňou. To poukazuje na alarmujúco nízky status učiteľa na Slovensku. Mnoho ľudí zabúda, že za „odučením“ jednej vyučovacej hodiny sa častokrát skrývajú hodiny prípravy, nie výnimočne na úkor voľného času. „Žijeme v začarovanom kruhu, kde verejnosť nevníma učiteľské povolanie ako kľúčové pre našu spoločnosť. To sa odzrkadľuje v prístupe rodičov, politikov, verejnej mienky,“ objasňuje Zuzana Labašová z Komenského inštitútu CEEV Živica, ktorý ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska organizuje. „Má to za následok, že pedagogické fakulty nie vždy absolvujú študenti s vášňou pre vzdelávanie a mnohí absolventi si prácu hľadajú v iných odvetviach. To spôsobuje, že na Slovensku máme nedostatok učiteliek a učiteľov a ešte väčší nedostatok zapálených a motivovaných učiteľských osobností.“
Taktiež rešpekt samotných žiakov voči učiteľom je v dnešnej dobe na pomerne alarmujúco nízkej úrovni. Len 22 % respondentov súhlasilo s výrokom, že na Slovensku žiaci učiteľov rešpektujú. Ide pritom o rôzne formy nevhodného správania, o ktorom žiak nemusí ani vedieť, čo potvrdila aj laureátka z roku 2020, Iveta Barková: „Niekedy je to skutočne nerešpektujúce, nevhodné správanie, ktoré prichádza cielene, s premysleným zámerom, niekedy iba pokus zaujať a niekedy žiak ani nechápe, v čom prekračuje napr. Správny učiteľ či učiteľka by však vždy mali ísť príkladom a svojich žiakov nielen obohacovať na vedomostnej úrovni, ale tiež im ukazovať kultúrne a etické správanie či viesť ich k efektívnemu riešeniu konfliktov. Žiaci sa tak naučia rešpektu v podobe správneho príkladu od učiteľov, čo bude priamo viesť aj k ochote učiť sa, nakoľko budú vedomosti prijímať v ich očiach od rešpektovaného a zároveň rešpektujúceho pedagóga.
„Ak to chceme od žiakov, tak aj my učitelia by sme sa mali správať rešpektujúco a nič z toho, čo sa nám na žiakoch nepáči, by sme nemali používať voči nim. V akejkoľvek medziľudskej interakcii by mal byť rešpekt vždy obojstranný. Alexandra Hučeková, laureátka za rok 2021 a učiteľka nemčiny, je presvedčená, že alfou a omegou pre pozitívny vzťah žiaka voči učiteľovi je sociálna a komunikatívna kompetencia učiteľa, až potom rozhoduje učiteľ ako odborník vo svojom predmete. Podľa nej sa rešpekt rodí práve vtedy, keď žiaci dôverujú učiteľovi a na jeho hodinách dosahujú úspech, pretože sa učiť chcú. „Schopnosť učiteľa komunikovať so žiakmi, spôsob, ako im prejavuje svoj záujem o nich, humor a témy blízke žiakom, čas, ktorý venuje plánovaniu vyučovania - zo svojej skúsenosti viem, že toto si žiaci všímajú a oceňujú a tak si ku mne vytvárajú dôveru. A následne dôverujú aj tomu, ako realizujem vyučovanie. Keď cítia úspech, získavajú na sebadôvere a rodí sa rešpekt.
Spôsobov, ako takéto nežiadúce správanie riešiť je viacero. Azda najčastejšia prax je poznámka v triednej knihe, žiackej knižke, či slovné napomenutie. Tieto klasické techniky však postupom času, vývojom školstva a najmä zmenami generácie prestali byť efektívne, práve naopak, problematickému žiakovi nepriniesli nič výchovné. Alexandra Hučeková za svojich 26 rokov praxe v školstve nikdy nedala žiakovi poznámku. Ak žiak nedáva pozor alebo vyrušuje, snaží sa nájsť preto dôvod v jej vlastnom plánovaní učiva alebo manažovaní výučby. Aktívni žiaci totiž podľa nej nemajú čas vyrušovať. Iveta Barková dodáva, že si treba jasne nastaviť hranice a zabúdať by sa nemalo ani na rodičov a to, čo deti vidia doma. „Je potrebné budovať v školách pozitívnu klímu, trpezlivo s deťmi nenásilne a rešpektujúco komunikovať, hovoriť takto aj s ich rodičmi, konštruktívne a bez otáľania riešiť vzniknuté problémy. Učiteľská osobnosť Slovenska nie je iba prestížne ocenenie, je to v najmä spôsob, ako prejaviť úctu učiteľom, ktorí svoju prácu milujú, snažia sa ju robiť naozaj dobre aj v kontexte nie úplne ideálnych podmienok a viesť tak jednotlivcov a teda i celú spoločnosť k vzdelaniu, inteligencii a snahe byť dobrým človekom. „Ako organizátorka tohto ocenenia pevne verím, že prinášame do spoločnosti úctu k výnimočným učiteľským osobnostiam. To sa koniec koncov odzrkadľuje aj v neustále narastajúcom počte nominácií.
Zmena akejkoľvek časti môže zmeniť stav všetkých ostatných, preto môže byť vítaná, ale aj ohrozujúca. Existencia spoločných cieľov, vedomie súdržnosti a spolupatričnosti, určitá organizovanosť miesta, postavenia a statusu, role má spoločný menovateľ s existenciou spoločných hodnôt, ktoré regulujú správanie jednotlivých členov skupiny.