Psychické poruchy predstavujú čoraz väčší celosvetový problém, ktorý ovplyvňuje milióny ľudí a má významný dopad na ich schopnosť viesť plnohodnotný život a pracovať. Hoci sa o tom veľa nehovorí, úzkosť a depresia sú diagnostikované u státisícov Slovákov. Najmä na jeseň a počas zimy, keď sú dni kratšie, dolieha na mnohých ľudí smútok, úzkosť či depresia. Niektorých Slovákov to úplne odrovná a nie sú schopní pracovať.
Štatistiky a rozšírenie duševných porúch
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bolo v roku 2016 v psychiatrických ambulanciách na Slovensku uskutočnených viac než 1,8 milióna vyšetrení so stanovenou diagnózou. Svetová zdravotnícka organizácia navyše informuje, že veľa pacientov nikdy nenaberie odvahu ísť za odborníkom.
Najnovšie štatistiky hovoria, že depresia celosvetovo postihuje viac ako 300 miliónov ľudí a na Slovensku viac ako 300 000. Počet ľudí s psychickými ochoreniami stále rastie a podľa WHO sa depresia stane čoskoro druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. Odborné analýzy hovoria, že každý rok zažije napríklad psychickú depresívnu epizódu zhruba 1 z 15 ľudí.
Štatisticky sú ženy vyšetrované častejšie ako muži a deti. Mladiství vo veku 0 až 19 rokov tvorili 10 % všetkých pacientov. A hoci je mužských pacientov menej, ich počet rastie v dôsledku užívania návykových látok. Rovnako je to v prípade hospitalizácie - opäť prevládajú muži pre poruchy spojené s užívaním alkoholu. Z pohľadu regiónov bolo celkovo najviac pacientov v Bratislavskom kraji.
Hlavné príčiny duševných porúch
Viac ako tretina pacientov navštívi ambulancie psychiatrov s prudkou zmenou nálad či striedavými stavmi mánie a depresie. Hneď na druhom mieste ide o úzkosti a stavy, ktoré zapríčinil stres. Napokon ide o ochorenia v dôsledku veku ako napríklad demencia. Noví pacienti, ktorým diagnostikujú nejaké duševné ochorenie, prichádzajú vyhľadať pomoc najčastejšie práve kvôli stresu. Nielen depresia, ale aj úzkostná porucha či vyhorenie sú psychické diagnózy, ktorých výskyt v dobe zrýchleného životného štýlu a tlaku na výkon narastá.
Klasifikácia duševných porúch
Duševné poruchy a poruchy správania sú v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH) zaradené pod kódom F00-F99. Táto rozsiahla kategória zahŕňa rôzne typy porúch:
- F00-F09: Organické duševné poruchy vrátane symptomatických
- F10-F19: Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok
- F20-F29: Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi
- F30-F39: Afektívne poruchy (vrátane depresie)
- F40-F48: Neurotické poruchy, poruchy podmienené stresom a somatoformné poruchy
Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha (F41.2)
Táto kategória by sa mala použiť, keď sú príznaky úzkosti a depresie, ale žiaden zreteľne neprevažuje, ani nedosahuje taký stupeň, že by pri oddelenom posudzovaní oprávňoval na diagnózu anxiozity alebo depresie. Ak sú príznaky úzkosti aj depresie a sú dostatočne ťažké na oprávnenosť jednotlivých diagnóz, treba použiť obidve diagnózy, a nie túto kategóriu.
Iné úzkostné poruchy (F41)
- F41.0: Panická porucha [epizodická záchvatová úzkosť]
- F41.1: Generalizovaná úzkostná porucha
- F41.3: Iná zmiešaná úzkostná porucha
- F41.8: Iná úzkostná porucha, bližšie určená
- F41.9: Úzkostná porucha, bližšie neurčená
Neurotické stresom podmienené somatoformné poruchy (Skupina ochorení 117)
Ide o stavy subjektívneho utrpenia a emočnej poruchy, ktoré bránia v sociálnom účinkovaní a výkonnosti. Vznikajú v čase adaptácie na závažné zmeny v živote alebo na stresovú situáciu. Stresor poškodil pacientove sociálne spojenia (ovdovenie, rozvod), širší systém sociálnych istôt a hodnôt (sťahovanie, emigrácia), alebo znamenal vážny vývojový medzník alebo krízu (nastúpenie do školy, rodičovská rola, nedosiahnutie sledovaného osobného cieľa, penzionovanie). Individuálna náklonnosť alebo zraniteľnosť síce hrá dôležitú úlohu pri riziku vzniku a stvárnení prejavov adaptačných porúch, jednako sa predpokladá, že porucha by nevznikla bez stresora. Prejavy sú rozličné, vrátane skľúčenej nálady, úzkosti, strápenosti (alebo zmesi týchto príznakov), pocitu neschopnosti zvládnuť situáciu, plánovať do budúcnosti, alebo pokračovať v súčasných pomeroch; býva aj určité zhoršenie vo vykonávaní bežných denných úloh. Poruchy správania môžu byť sprievodným javom najmä v puberte. Prevládajúcim príznakom môže byť krátka alebo dlhšia depresívna reakcia alebo porucha iných emócií a správania.
Zmiešaná úzkostná porucha a invalidný dôchodok
Aj keď ide o jedno z najčastejších ochorení, kedy sa z človeka stáva invalid, Sociálna poisťovňa len málokedy uzná vyplácanie dôchodku. Napriek týmto alarmujúcim číslam je podľa odborníkov depresia ako ochorenie na Slovensku podceňované. Dostatočne sa nehovorí o tom, prečo a kedy je potrebná liečba.
V sociálnej poisťovni vám invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok odklepnú len na základe rozhodnutia posudkového lekára. Ten si nemôže svojvoľne určovať percentuálny pokles schopnosti pracovať. Vychádzať musí zo Zákona o sociálnom poistení a hýbať sa môže len v určenom intervale. Menované duševné choroby môžu byť podľa lekárov pri nepriaznivom priebehu choroby invalidizujúcimi ochoreniami, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa. Podľa stupňa ich závažnosti je možné pri depresiách či úzkostných poruchách uznanie invalidity aj nad 40%. Aj syndróm vyhorenia je závažnou vyvolávajúcou príčinou iných psychických porúch, ktoré môžu takisto podmieňovať uznanie invalidity aj nad 40% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ekonomické dopady duševných porúch
Podľa odhadov stoja duševné ochorenia až 4% svetového HDP, teda viac ako rakovina, diabetes aj chronické dýchacie ochorenia dokopy. Celkové priame náklady slovenského zdravotníctva tak činia takmer 23 mil EUR. Zdravotné náklady na duševné poruchy tvoria však podľa odborníkov zhruba tretinu celkových nákladov. Ekonomiky jednotlivých krajín však stojí oveľa viac stratená ekonomická produktivita ľudí, ktorí kvôli duševným chorobám prestávajú chodiť do práce alebo v nej nie sú rovnako výkonní ako predtým. Podľa odborných analýz môže stratiť zamestnanec trpiaci depresiou kvôli nedostatočnej produktivite až 60 pracovných dní. Štatistiky navyše ukazujú, že približne 162 430 pacientov na Slovensku sa nelieči a tak skutočný dopad neproduktívnej prítomnosti v práci je tak oveľa vyšší.
Skúsenosti pacientov
Pacienti, ktorí trpia závažnými úzkosťami a depresiami, často hľadajú možnosti získania invalidného dôchodku. Ich každodenný život je poznačený fyzickými aj psychickými symptómami. Medzi fyzické prejavy patrí silný tlak v hlave, hrudy v krku, nervozita, bolesti žalúdka, pálenie v hrudi, ťažké dýchanie, depersonalizácia a brainfog. K psychickým prejavom sa radí klasický strach, ale aj nenávistné myšlienky. Hoci sa snažia o rôzne alternatívne metódy, meditácie a relaxácie, často je účinok minimálny. Antidepresíva majú tiež individuálny účinok a niektorí pacienti potrebujú aj antipsychotiká, aby dosiahli zlepšenie stavu.
Prepad príjmu pri invalidite býva naozaj zásadný. Pri pracovnom výpadku často aj na desiatky rokov nemajú ľudia okrem poistenia žiadnu inú vhodnú alternatívu vykrytia svojho príjmu. Z tohto dôvodu poisťovne rozširujú invaliditu o všetky psychické ochorenia, okrem tých, ktoré sú v príčinnej súvislosti s alkoholom, návykovými či psychoaktívnymi látkami. V pripoisteniach invalidity umožňujú vyplatiť celú 100% poistnú sumu už pri čiastočnej invalidite.