Slovenský sociálny systém chráni pred stratou príjmu pri zhoršenom zdravotnom stave relatívne dobre. Výdavky na práceneschopnosť (PN) a invaliditu dosahujú zhruba dve miliardy eur ročne, čo predstavuje asi 1,5 % HDP. Táto suma je mierne vyššia ako v okolitých krajinách. Nová štúdia z pera vládnych analytikov Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) tvrdí, že štát by mohol na práceneschopnosti a invalidných dôchodkoch ušetriť viac ako 200 miliónov eur ročne. Presnejšie cielenie pomoci by podľa nich umožnilo zachovať úroveň sociálnej ochrany a zároveň znížiť výdavky Sociálnej poisťovne.
Boj proti zneužívaniu PN a úspory
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na čele s Erikom Tomášom (Hlas) sa vydalo cestou „robenia poriadku v sociálnom systéme". Erik Tomáš v spolupráci so Sociálnou poisťovňou vyhlásil ešte minulý rok boj proti fiktívnym PN. Tieto opatrenia priniesli Sociálnej poisťovni za minulý rok úsporu a dodatočné príjmy takmer 140 miliónov eur. Zároveň ubudlo aj samotných „maródujúcich". Priemerné percento PN kleslo medziročne o 11,38 percenta a vlani dosiahlo úroveň 3,1 percenta, čo je najnižšia hodnota za posledných 25 rokov.
ÚHP však tvrdí, že priestor na ďalšie šetrenie je stále veľký. Podľa analytikov problémom nie sú len zneužívané PN, ale aj súbeh dávok a dnešné posudzovanie invalidity. Jedna z hlavných výhrad zo strany ÚHP mieri práve na to, že dávky pri PN často neplnia len svoj pôvodný účel. Analytici pritom spomínajú odchádzajúcich zamestnancov, dobrovoľne poistené osoby či výraznú sezónnosť PN v niektorých odvetviach. Podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martina Šustera štatistiky jasne hovoria, že systém PN je systematicky zneužívaný. Šuster však zdôrazňuje, že jedna vec sú štatistiky o tom, ako sa systém zneužíva, a druhou oblasťou je efektivita kontrol. Predsa len platí, že falošné doklady o práceneschopnosti vypisujú lekári. Ministerstvo práce pritom naznačuje, že pri samotných kontrolách zostať nechce. Rezort potvrdil, že aktuálne zvažuje právnu úpravu, ktorá by zamedzila súbežnej výplate dvoch dávok na krytie tej istej sociálnej udalosti, teda neschopnosti pracovať.
Problémy so súbehom dávok a posudzovaním invalidity
Analytici ÚHP ukazujú, že problém sa nekončí iba pri samotnom „maródovaní". Špeciálnym prípadom sú novopriznaní invalidní dôchodcovia, ktorí pri spätnom vyplácaní dôchodku často dostanú obe dávky za rovnaké obdobie a rovnakú diagnózu. Podobne môže odchádzajúci zamestnanec teoreticky poberať náhradu príjmu až 18 mesiacov, ak po PN nadviaže dávkou v nezamestnanosti. Ešte citlivejšia je však kapitola o invalidite. ÚHP upozorňuje, že dnes sa miera invalidity v praxi posudzuje iba podľa diagnózy, nie podľa toho, ako človeka zdravotný problém zasahuje v konkrétnej profesii a či mu naozaj znížil príjem. Aj preto navrhuje, aby sa pri výške invalidného dôchodku viac prihliadalo na pracovný príjem, povolanie aj možnosti rekvalifikácie.
Martin Šuster v tejto súvislosti upozornil na to, že Slovensko má viac invalidných dôchodcov ako okolité krajiny. „U nás sa pri priznávaní invalidity pozerá iba na zdravotnú diagnózu, nie na to, či pri tejto diagnóze má konkrétny človek výrazne sťaženú schopnosť pracovať.“
Šuster v tejto súvislosti upozorňuje, že nie všetko sa dá zvaliť len na špekulantov. Podľa neho časť ľudí tlačí do „kreatívneho" využívania systému aj slabosť iných sociálnych mechanizmov. Ak človeku hrozí strata práce, nedosiahne na podporu v nezamestnanosti a namiesto nej mu zostane len minimálna pomoc v hmotnej núdzi, motivácia hľadať inú cestu prudko rastie.
Nárok na invalidný dôchodok a jeho výška
Invalidita môže prísť náhle - po úraze, vážnom ochorení alebo ako následok dlhodobej diagnózy. Tento dôchodok sa začína vybavovať u lekára, Sociálna poisťovňa nasleduje až potom. Mnoho ľudí si často mýli pojmy ťažko zdravotne postihnutý (ŤZP) a invalidita. Na získanie nároku na invalidný dôchodok je potrebné splniť určité podmienky, vrátane potrebného počtu odpracovaných rokov, ktorý sa počíta podľa veku. Kto posudzuje mieru invalidity? O koľko sa invalidné dôchodky zvýšili v rámci pravidelnej valorizácie penzií od januára 2025? Invalidný dôchodok: Kto naň má nárok a aké podmienky treba splniť? Koľko musíte mať odpracovaných rokov na získanie nároku na invalidný dôchodok? Odpracované roky ovplyvňujú výšku penzie.
Suma invalidnej penzie nezávisí len od percenta invalidity, ale aj od dĺžky získaného obdobia dôchodkového poistenia. Mnohí poberatelia invalidného dôchodku sa na Sociálnu poisťovňu obracajú s otázkou, ako môžu požiadať o jeho zvýšenie. Nestačí len pocit, že máte málo peňazí. Došlo u vás k zmene zdravotného stavu a chcete požiadať o invalidný dôchodok? Za ktoré diagnózy dostanete najvyšší invalidný dôchodok? A ako sa určuje výška tejto penzie? Niektorí ľudia majú nárok na výplatu dvoch dôchodkov od štátu. Súbehom nárokov na výplatu dôchodkov sa označuje situácia, keď jednému poistencovi vznikne nárok na výplatu dvoch alebo viacerých dôchodkov.
Prehľad valorizácie invalidných dôchodkov v roku 2025
| Typ dôchodku | Zvýšenie (v % alebo eurách) | Vplyv na rodinné rozpočty |
|---|---|---|
| Invalidné dôchodky | Pravidelná valorizácia | Pozitívny, zvýšenie mesačnej sumy |
Navrhované riešenia a reformy
ÚHP navrhuje konkrétne riešenia. V prvom rade chce, aby sa ešte viac sprísnilo cielenie kontrol. Podľa analytikov by sa „kontroly mali zamerať hlavne na skupiny ľudí, ktoré majú výrazne vyššiu mieru práceneschopnosti ako priemerní pracujúci“. Druhý balík opatrení sa týka návratu do práce a prekrývania dávok. Štúdia navrhuje „zavedenie možnosti čiastočného poberania dávky v práceneschopnosti popri práci so skráteným pracovným časom“, teda takzvanú fázovanú PN. Odporúčania majú aj v oblasti invalidity. Útvar navrhuje posudzovanie miery invalidity nielen na základe zdravotného stavu, ale aj podľa pracovnej situácie a skutočného poklesu príjmu invalidného dôchodcu. Okrem toho odporúča aj zníženie invalidného dôchodku o desať percent z prírastku celkového príjmu po priznaní invalidity, prípadne krátenie dávky vtedy, ak jej poberateľ zároveň zarába nadpriemernú mzdu.