Invalidita predstavuje významnú sociálno-ekonomickú udalosť v živote jednotlivca. Vzhľadom na jej závažnosť je dôležité, aby proces posudzovania invalidity bol spravodlivý, transparentný a efektívny. Na Slovensku prebiehajú a plánujú sa zmeny v systéme posudzovania invalidity, ktorých cieľom je zlepšiť a zjednotiť tento proces. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto zmenách, ich dôvodoch a potenciálnych dopadoch.

Integrovaná posudková činnosť a jej vplyv
Integrovaná posudková činnosť, upravená zákonom č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predstavuje významný krok vpred v oblasti posudzovania zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti. Cieľom tejto reformy je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní, zlepšiť koordináciu procesov a zefektívniť posudzovanie klientov. Výkon posudkovej činnosti je podrobne upravený vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorá vykonáva niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. a zákona č. 447/2008 Z. z.
Sociálna a lekárska posudková činnosť
Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa vždy vykonáva ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí. Až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav.
Dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia
Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama. Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.
Peňažné príspevky na kompenzáciu
Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z.
Majetkové pomery a príspevky
Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.
Zmeny v posudzovaní autistov
Od 1. novembra 2021 je posudzovanie zdravotného stavu autistov, ktoré je jednou z podmienok nároku na invalidný dôchodok, jednoduchšie. Národná rada prijala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá poruchy autistického spektra zakomponovala priamo do prílohy č. 4 tohto zákona. V Prílohe č. 4 sa dopĺňa kapitola V duševné choroby a poruchy správania o novú skupinu chorôb - Poruchy autistického spektra (Detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, iná detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné poruchy autistického spektra, nešpecifikované poruchy autistického spektra), a to vrátane ustanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Práve na základe diagnóz v prílohe č. 4 sa odvíja miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Objektívnejšie určenie mier poklesu schopnosti
Doplnením prílohy č. 4 o skupinu ochorení porúch autistického spektra sa tak od 1. novembra 2021 zabezpečilo objektívnejšie a presnejšie určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v tejto skupine chorôb. V súčasnosti posudkoví lekári Sociálnej poisťovne posudzujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav osôb s poruchami autistického spektra podľa prevažujúcich klinických príznakov, čo znamená, že ich zdravotný stav bol doteraz porovnávaný s inými ochoreniami. Podľa prevažujúcich klinických príznakov boli zaraďované buď do položky ochorení Mentálna retardácia alebo položky Poruchy osobnosti a poruchy správania, resp. Cieľom je predísť nutnosti porovnania niektorých chorôb s inou chorobou, ktorá je svojím funkčným dopadom najviac porovnateľná. Novelou zákona sa stanoví aj percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri týchto chorobách.
Prehodnotenie trvania invalidity
V súvislosti s doplnením prílohy č. 4 sa prechodným ustanovením ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni prehodnotiť trvanie invalidity v najbližšej lehote kontrolnej lekárskej prehliadky uskutočnenej po 31. októbri 2021 u tých poistencov, ktorým bol právoplatne priznaný invalidný dôchodok do 31. októbra 2021. Súčasne sa zabezpečuje, aby títo poistenci, ktorým lehota kontrolnej lekárskej prehliadky nebola určená, mali možnosť požiadať o prehodnotenie trvania invalidity. Po prehodnotení trvania invalidity a určení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. novembra 2021, Sociálna poisťovňa rozhodne o invalidnom dôchodku v štandardných procesných lehotách.
Svetový deň obličiek 2022 | Rozhovor s dialyzovanou pacientkou B. Braun Avitum Bratislava
Prehodnocovanie invalidity Sociálnou poisťovňou
Sociálna poisťovňa (SP) pravidelne prehodnocuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (percento invalidity) u poberateľov invalidných dôchodkov. Toto prehodnocovanie vyplýva z novely zákona o sociálnom poistení a jej Prílohy č. 4.
Dôvody prehodnocovania
- Aktualizácia medicínskych poznatkov: Príloha č. 4 sa mení a dopĺňa, aby percentá invalidity zodpovedali najnovším medicínskym poznatkom.
- Zobjektívnenie posudzovania invalidity: Cieľom je zabezpečiť, aby posudzovanie invalidity bolo čo najobjektívnejšie a aby sa predišlo nutnosti porovnávania niektorých chorôb s inými.
Zmeny v Prílohe č. 4
Príloha č. 4 obsahuje rozsiahly zoznam ochorení a zdravotných postihnutí s priradenými percentami invalidity. Po novele má celkom 654 položiek. K zvýšeniu percenta invalidity dochádza v 141 položkách. Do jednotlivých kapitol boli zaradené nové oddiely a vytvorené nové kapitoly, napríklad Kapitola XVI - Zhubné nádory iných a nepresne určených lokalizácií, sekundárne a nešpecifikované zhubné nádory a Kapitola XVII - Iné ochorenia, ktoré nie sú zahrnuté v predchádzajúcich kapitolách a svojim klinickým priebehom sa dajú ťažko prirovnať k niektorej chorobe (napr. zriedkavé choroby, niektoré chromozómové anomálie a iné).
Príklady zmien v percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
- Mozgové obrny s ťažkou parézou dvoch končatín: Hranica sa zvýšila zo 70 % na 75 %.
- Ľahká mentálna retardácia: Pri IQ 50-54 môže byť posúdená až na 75 %.
- Trvalá tracheostómia, stavy po operačnom odstránení hrtana: Hranica sa zvýšila zo 70 % na 75 %.
- Chronické ochorenia podžalúdkovej žľazy - ťažké poruchy výživy až kachektizácia, zníženie výkonnosti organizmu: Maximálna hranica sa zmenila zo 70 % na 75 %.
- Chondrodystrofia: Jednotná hodnota 75 % pre prípady s ťažkými deformáciami končatín, hrudníka a obmedzením výkonnosti organizmu.

Proces prehodnocovania
Sociálna poisťovňa začne od 1. augusta 2023 prehodnocovať percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (percento invalidity) niektorých poberateľov invalidných dôchodkov. Dôchodcovia nemusia o nič žiadať, proces je naplánovaný na dva roky.
Prehodnotenie percenta invalidity bude Sociálna poisťovňa vykonávať v rámci kontrolných lekárskych prehliadok v lehote určenej pri poslednom posúdení zdravotného stavu. Ak nebola určená lehota nasledujúcej kontrolnej lekárskej prehliadky, teda ide o stav trvalý (kontrolná lekárska prehliadka bola určená ako nepotrebná), alebo je lehota kontrolnej lekárskej prehliadky určená až po 31. júli 2023, Sociálna poisťovňa bude postupne prehodnocovať percento invalidity zo zákona, t. j. z vlastného podnetu. Nie je potrebné, aby si poberatelia invalidného dôchodku podávali vlastnú žiadosť. Sociálna poisťovňa bude mať na celý proces dva roky. Po prehodnotení percenta invalidity vydá v lehote 90 dní rozhodnutie.
Právna úprava garantuje, že ak v dôsledku zmeny Prílohy č. 4 dôjde k zníženiu percenta invalidity, bude sa vyplácať naďalej invalidný dôchodok priznaný a vyplácaný podľa právnej úpravy účinnej pred 1. augustom 2023. Ak poberatelia invalidného dôchodku chcú mať informáciu, či sa zmena Prílohy č. 4 týka aj ich zdravotného postihnutia, môžu sa obrátiť priamo na posudkového lekára v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, kde bol posudzovaný ich zdravotný stav.
Dopady novely
Novela by sa mala dotknúť približne 21 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov. Sociálna poisťovňa predpokladá, že do konca roku 2023 prehodnotí zdravotný stav u približne 20-25 % z nich, v priebehu roku 2024 to bude ďalších 50 % a do 30. júna 2025 posúdi invaliditu u zvyšných 25 %. Nové žiadosti o invalidný dôchodok bude od 1. augusta 2023 posudzovať automaticky už podľa novej Prílohy č. 4.
Zmeny by sa mali týkať približne 5 300 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov (v kategórii „do 70 %“). V priemere si k dôchodku mesačne prilepšia o vyše 22 eur. Okrem toho sa ďalších 16 100 súčasných poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov stanú poberateľmi plného invalidného dôchodku, teda dôjde k ich „preklasifikácii“ z kategórie „do 70 %“ do kategórie „nad 70 %“. Títo invalidní dôchodcovia sa v priemere môžu tešiť na zvýšenie svojho dôchodku o 182 eur mesačne.
Novela zákona o sociálnom poistení zároveň predpokladá nárast novopriznaných invalidných dôchodkov, a to ročne o 476 nových poberateľov tzv. čiastočných invalidných dôchodkov (s mierou poklesu schopnosti pracovať „do 70 %“) s predpokladanou mesačnou penziou vo výške približne 240 eur. Odhaduje sa, že počet poberateľov plného invalidného dôchodku sa zvýši o 1 436 ľudí, pričom priemerný prírastok v ich mesačnom dôchodku bude 247 eur.
Svetový deň obličiek 2022 | Rozhovor s dialyzovanou pacientkou B. Braun Avitum Bratislava
Zníženie miery invalidity ako zásah do sociálnych práv občana
Zníženie invalidného dôchodku je rozhodnutím, ktorým sa významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv poberateľa tejto dávky. Tento zásah (do sociálnych práv poberateľa) je obzvlášť citeľný pri znížení invalidity, ktorá spôsobí prechod z tzv. "celej invalidity", kedy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presahuje 70%, do čiastočnej invalidity kedy je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť "len" na úrovni 70% a menej. Uvedené zníženie má samozrejme výrazný dopad na výšku dôchodkovej dávky poberateľa, aj s ohľadom na rozdielny mechanizmus výpočtu dôchodkovej dávky.
Zníženie miery invalidity a jeho odôvodnenie
Zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je možné, avšak musí byť náležite odôvodnené. Zmena invalidity na čiastočnú invaliditu musí byť v posudku náležíte odôvodnená a vyvodená z porovnania zdravotného stavu dôchodcu v čase uznania invalidity so zdravotným stavom v čase jej zániku. Povinnosť orgánov verejnej moci riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia je jednou zo záruk vylúčenia ľubovôle pri rozhodovaní. Odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia správneho orgánu.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok
Na to, aby vznikol nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri podmienky:
- Byť uznaný za invalidného: Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.
- Získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia: Koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity.
- Ku dňu vzniku invalidity nespĺňať podmienky nároku na starobný dôchodok a žiadateľovi nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Potrebné obdobie dôchodkového poistenia
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
Starobný a predčasný starobný dôchodok
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Výška invalidného dôchodku
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca, ktorý zohľadňuje priemerný osobný mzdový bod (POMB), obdobie dôchodkového poistenia (ODP) a aktuálnu dôchodkovú hodnotu (ADH). Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ako si vybaviť invalidný dôchodok
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav. Tieto by nemali byť staršie ako šesť mesiacov.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené.
Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.

Lekárska posudková činnosť
Zdravotný stav poistenca žiadajúceho o udelenie invalidného dôchodku môže posúdiť výlučne posudkový lekár príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá sa určuje podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa o invalidný dôchodok. Úlohou posudkového lekára je posúdenie miery schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, pri ktorej uvedený stav posudzuje „porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.“ [4]
Pri vyšetrení a posudzovaní zdravotného stavu žiadateľa posudkový lekár volí metódy a spôsoby vyšetrenia s prihliadnutím na typ zdravotného postihnutia. Posudkový lekár pri prehliadke „môže napr. overiť funkčný stav pohybového ústrojenstva poistenca, vykonať orientačné neurologické vyšetrenie alebo mu zmerať tlak krvi a pod., nie je jeho povinnosťou špeciálne „vyšetrovať“ pacientov zdravotný stav.“ [6] Medzi najčastejšie príčiny pri uznaní invalidity sa zaraďujú choroby svalov, kostrového a spojivového tkaniva, duševné poruchy a poruchy správania, choroby obehovej sústavy či nádorové ochorenia.
Ďalšie dôležité zmeny a aspekty
Miestna príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne
Od 1. augusta 2023 okrem miesta trvalého pobytu poistenca bude jedným z kritérií určenia miestnej príslušnosti pobočky Sociálnej poisťovne aj miesto pobytu v Slovenskej republike podľa zákona o pobyte cudzincov. Uvedená právna úprava umožňuje určiť miestnu príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne v prípade cudzincov, ktorí v Slovenskej republike získali podľa osobitného zákona inú formu pobytu ako trvalý pobyt. Zároveň sa rozširuje kompetencia ústredia Sociálnej poisťovne určiť miestnu príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne, ak túto nie je možné určiť podľa zákonom vymedzených kritérií.
Zmeny vo výpočte úrazovej dávky
Rozhodujúce obdobie potrebné na výpočet úrazovej dávky zamestnanca bude obdobie od začiatku zárobkovej činnosti do vzniku pracovného úrazu/resp. do dňa, od ktorého sa zistila choroba z povolania. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa u neho zistila choroba z povolania už nebude naviazané na dni nemocenského poistenia zamestnanca, ale sa bude viazať na dobu trvania zárobkovej činnosti tohto zamestnanca.
Ukončenie tzv. covidového úrazového príplatku
Od 1. augusta 2023 prestane Sociálna poisťovňa priznávať tzv. covidový úrazový príplatok. Práceneschopným zamestnancom z dôvodu ochorenia COVID-19 (predovšetkým v zdravotníckych zariadeniach) nárok na túto pandemickú dávku už nevznikne. Nárok na tento špecifický úrazový príplatok ešte môže vzniknúť, avšak len v prípadoch, ak práceneschopnosť z dôvodu ochorenia COVID-19 pri práci vznikla určeným zamestnancom pred 1. augustom 2023 a poistenec zároveň spĺňa aj ostatné zákonné podmienky na jeho priznanie.
tags: #zmeny #v #posudzovani #invalidity