Pracovný pomer na kratší pracovný čas, známy aj ako čiastočný úväzok, predstavuje flexibilnú formu zamestnania, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou. Zákonník práce umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Táto možnosť je obzvlášť atraktívna pre rodičov, študentov a profesionálov hľadajúcich lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.
Za zamestnanca v pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas sa považuje zamestnanec, u ktorého rozsah pracovného úväzku u zamestnávateľa v týždni nedosahuje hranicu určenú pre ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce. Uvedený pracovný pomer sa často označuje aj ako čiastočný úväzok.
Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok.
Pracovný čas podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Zamestnávatelia v súlade s pravidlami pre maximálny pracovný čas podľa § 85 Zákonník práce, ako aj s ohľadom na svoje prevádzkové potreby ustanovujú svoj týždenný pracovný čas. Takto určený pracovný čas u zamestnávateľa sa tiež nazýva ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa. Kratší pracovný čas je pracovný čas, ktorý je kratší ako ustanovený pracovný čas u daného zamestnávateľa.
Ak zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na kratší pracovný čas, dohodne si so zamestnancom, že zamestnanec bude pre neho pracovať počas pracovného času, ktorý bude určený v menšom rozsahu, ako je u zamestnávateľa zaužívané a bežné. Zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok je povinný pracovať pre zamestnávateľa a byť mu k dispozícii počas pracovného času zodpovedajúceho pomeru, na ktorom sa v pracovnej zmluve, resp. dohode o zmene pracovnej zmluvy dohodli.
Zákonné rámce a flexibilita
Na Slovensku je skrátený pracovný úväzok upravený Zákonníkom práce. Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Zákonník práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 40 hodín. Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas možno uzatvoriť od začiatku vzniku pracovného pomeru alebo upraviť pracovný čas zamestnanca na kratší možno aj počas trvania pracovného pomeru. V druhom prípade sa jedná o zmenu pracovnej zmluvy, nakoľko sa menia práva a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúce z doterajšej pracovnej zmluvy. Vyžaduje sa preto súhlas oboch zmluvných strán.
V zmysle § 49 ods. 3 Zákonníka práce platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý rovnomerne na všetky pracovné dni - opäť záleží na vzájomnej dohode.
Pri zmene pracovných podmienok sa postupuje tak, že zamestnankyni vysvetlíte situáciu a oboznámite ju s navrhovanou zmenou jej pracovných podmienok čo sa týka pracovného času. Zamestnankyňu tiež oboznámite, aký by mala daná zmena vplyv na jej mzdu. Ak bude zamestnankyňa súhlasiť, tak sa pripraví dodatok k jej pracovnej zmluve, kde sa zmení rozsah pracovného času. Záleží, ako to má uvedené v pracovnej zmluve (% alebo hodiny). Podľa § 54 Zákonník práce, "Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene."
Ak zamestnávateľ upravuje váš pracovný čas na štyri dni v týždni, základom je dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Takáto úprava môže znamenať, že Váš ustanovený týždenný pracovný čas sa zníži, čo by malo byť upravené dodatkom k Vašej pracovnej zmluve. Čo sa týka piateho dňa (voľna), máte právo na náhradu mzdy podľa ust. § 142 ods. 3 zákona č. Podpísanie dodatku odporúčam vtedy, ak sú v ňom jasne a zrozumiteľne uvedené nové podmienky, vrátane kompenzácie za zníženie pracovného času.
Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa. Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa. Obmedzenie inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 Zákonníka práce teda platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru na kratší týždenný pracovný čas, rovnako ako povinnosť zamestnanca upravená v § 81 písm.
Zamestnávateľ môže urobiť aj takéto opatrenie na zamedzenie prepúšťania, avšak musí sa na tom s Vami dohodnúť. Takéto podstatné veci, ktoré máte dohodnuté v pracovnej zmluve tvoria obsah pracovného pomeru a ten je možné meniť len dohodou.
Práva a povinnosti zamestnancov na čiastočný úväzok
Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná čas mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Nižšie odvody do sociálneho poistenia: Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. 4 týždne dovolenky (20 pracovných dní) ročne, ak je zamestnanec v pracovnom pomere na plný pracovný úväzok (t. j.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Zamestnávateľ vám nemôže nariadiť prácu nadčas - nadčasy budete robiť len vtedy, ak s nimi budete aj vy súhlasiť. Skrátený úväzok sa spája aj s nasledujúcimi nevýhodami:a) príspevok na rekreáciu sa vám znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času (aktuálne sa štandardne poskytuje v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 EUR za kalendárny rok),b) rovnakým spôsobom sa vám znižuje aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa,c) dojčiacej žene pracujúcej po kratší pracovný čas, ktorý ale trvá aspoň polovicu určeného týždenného času, sa poskytuje len 1 polhodinová prestávka na dojčenie (t.j. nie dve ako v prípade neskráteného pracovného času).
Zákonník práce v § 49 ods. Zákonník práce určuje osobitný režim zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas aj v iných oblastiach pracovného času, napr. zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno nariadiť prácu nadčas.
Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.
Pri neprideľovaní práce zamestnávateľom resp. nemožnosti jej prideľovania platí ust. (1) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. (2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. (3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Výhody a nevýhody čiastočného úväzku
Jednou z najväčších výhod skráteného pracovného úväzku je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života. Ponúka možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života. Výhody: Lepšia rovnováha medzi prácou a osobným životom: Jednou z najväčších výhod skráteného pracovného úväzku je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života.
Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod. Dôležité je zvážiť svoje osobné a profesionálne ciele pred tým, ako sa rozhodnete pre túto formu zamestnania.
Podstatná nevýhoda práce na polovičný úväzok je očividná. Dostanete mzdu len za toľko hodín, koľko odpracujete. Ak ste samoživiteľom, môže byť iba 1 práca na polovičný úväzok nedostačujúca na pokrytie všetkých vašich nákladov.
Potenciálne nižší dôchodok: Nižšie odvody do sociálneho poistenia: Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Skrátený Úväzok na Slovensku Čo sa týka Slovenska práca na skrátený úväzok nie je tak bežná ako je tomu v iných krajinách EÚ.
Práca na skrátený úväzok je typická najmä pre ženy, ktorým tak popri práci zostáva viac času na starostlivosť o deti a domácnosť. Okrem žien ju často využívajú aj študenti, ktorí ešte nemajú možnosť pracovať na plný úväzok kvôli študijným povinnostiam.
Dôvod prečo možnosť skráteného úväzku využíva tak málo Slovákov a Sloveniek je v podstate jednoznačný. Sú ním nízke mzdy a často až nemožnosť uživiť seba a svoju rodinu pri práci na skrátený úväzok. Nie je náhoda, že práve v ekonomicky vyspelejších krajinách s vysokou priemernou mzdou je niekoľkonásobne viac ľudí zamestnaných na skrátený úväzok.
Skrátený pracovný úväzok je obyčajne práca na trvalý pracovný pomer na rozdiel napríklad od dohody o brigádnickej práci študenta, ktorá je mimopracovným pomerom.
Žiadosť o čiastočný úväzok: Ako postupovať
Žiadosť o skrátený pracovný úväzok je písomný dokument, ktorým zamestnanec oficiálne žiada zamestnávateľa o zníženie rozsahu pracovného času. Žiadosť o skrátený pracovný úväzok sa najčastejšie podáva v situáciách, keď zamestnanec nemôže alebo nechce pracovať v plnom rozsahu pracovného času. Zamestnávatelia posudzujú najmä to, či je navrhovaný skrátený úväzok reálne zlučiteľný s prevádzkovými potrebami. Aby bola žiadosť o skrátený pracovný úväzok posúdená seriózne, musí obsahovať konkrétne a zrozumiteľné údaje.
Použitie hotového vzoru žiadosti o skrátený pracovný úväzok výrazne zjednodušuje celý proces. Pre zamestnávateľa je takáto žiadosť prehľadná a ľahko posúdateľná.
Článok 1: Dôvod žiadosti
Dôvodom tejto žiadosti je potreba prispôsobiť pracovný čas osobným alebo rodinným potrebám, čo je podrobnejšie vysvetlené v nasledovnej sekcii.
Článok 2: Navrhovaná zmena
Zamestnanec navrhuje nasledujúce zmeny v pracovnom čase:a) Zmena pracovných hodín z [aktuálne hodiny] na [navrhované hodiny];b) Práca na [počet dní]/týždeň/mesiac.
Článok 3: Očakávané výhody
Zmena pracovného času umožní zamestnancovi:a) Lepšie prispôsobiť pracovný a osobný život;b) Zvýšiť efektivitu práce a spokojnosť zamestnanca.
Článok 4: Potvrdenie
Zamestnanec potvrdzuje, že všetky informácie uvedené v tejto žiadosti sú pravdivé a presné a je pripravený poskytnúť akékoľvek dodatočné informácie v prípade potreby.
Článok 5: Výzva na akciu
Zamestnanec prosí zamestnávateľa o pozitívne posúdenie tejto žiadosti a o informovanie o rozhodnutí v primeranom čase. Vyhotovené v [Mesto], [Dátum].
Ak máte záujem o skrátený pracovný úväzok, odporúčame sa poradiť so zamestnávateľom a starostlivo preštudovať všetky právne aspekty, aby ste si zabezpečili výhodné podmienky.
S vysvetlením Vašej osobnej situácie požiadajte písomne Vášho zamestnávateľa o úpravu pracovného času, s uvedením nižšie citovaných ustanovení Zákonníka práce. Podľa § 40 ods. 11 Zákonníka práce, "Zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa na účely tohto zákona je zamestnanec, ktorý sa osobne stará o vlastné neplnoleté dieťa vrátane striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, a zamestnanec, ktorý sa osobne stará o neplnoleté dieťa zverené mu do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu. Toto postavenie zamestnancovi vzniká dňom, keď zamestnávateľovi písomne oznámil, že sa trvale stará o dieťa podľa prvej vety, a zaniká dňom, keď sa zamestnanec prestal trvale starať o dieťa podľa prvej vety. Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody." Vážne prevádzkové dôvody by musel zamestnávateľ preukázať a zdôvodniť, že skutočne nie je možné takejto žiadosti vyhovieť.
Zamestnávateľ musí ďalej vyhovieť aj žiadosti o skrátený úväzok podanej tehotnou ženou alebo ženou či mužom, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Povinnosť akceptovať kratší pracovný čas má vtedy, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
Pracovná zmluva na kratší pracovný čas
Pracovná zmluva je dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorá zakladá pracovný pomer. Mnohé bežné inštitúty pracovného práva sú platné, len ak sú zahrnuté v pracovnej zmluve (napríklad skúšobná doba).
Podstatné Náležitosti Pracovnej Zmluvy:
Druh práce: Druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika - podrobnejšia náplň práce nemusí byť obsahom pracovnej zmluvy, ale je vhodné, aby bola aspoň jej prílohou.
Miesto výkonu práce: Miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) - ide o miesto, kde zamestnanec trávi prevažnú časť svojej pracovnej doby. Miestom výkonu práce môže byť sídlo alebo prevádzka zamestnávateľa, bydlisko zamestnanca, ale napríklad aj celý kraj alebo celý štát, či niekoľko štátov.
Deň nástupu do práce: Deň nástupu do práce - ide o deň vzniku pracovného pomeru, môže ísť o neskorší deň ako deň podpísania pracovnej zmluvy.
Mzdové podmienky: Mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve - v prípade, ak sa zamestnanec prijíma na plný 40-hodinový úväzok (za týždeň), nemožno dohodnúť mzdu nižšiu ako minimálnu mzdu podľa zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálne mzde.
Ďalšie Dôležité Pracovné Podmienky:
Výplatné termíny: Výplatné termíny - ak nie je dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve inak, mzda sa vypláca mesačne pozadu, najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Pracovný čas: Pracovný čas - pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne.
Výmera dovolenky: Výmeru dovolenky - základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne, u zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 33 rokov, je výmera dovolenky najmenej 5 týždňov.
Dĺžka výpovednej doby: Dĺžka výpovednej doby - výpovedná doba je najmenej jeden mesiac.
Iné Dojednania v Pracovnej Zmluve:
Skúšobná doba: Skúšobná doba - skúšobná doba musí byť uvedená v pracovnej zmluve, inak neplynie. Skúšobná doba je najviac tri mesiace (pri špecifickom type pracovníkov najviac šesť mesiacov) a nesmie sa predlžovať.
Dohoda o mlčanlivosti: Dohoda o mlčanlivosti- zamestnávateľ môže zaviazať zamestnanca zachovávať mlčanlivosť napríklad o zákazníkoch zamestnávateľa, výrobnom procese a pod., avšak dohoda o mlčanlivosti, obsahom ktorej by bola povinnosť zamestnanca zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach (vrátane mzdových podmienok) a podmienkach zamestnávania, by bola neplatná.
Ďalšie podmienky: Ďalšie podmienky - najmä hmotné výhody pre zamestnanca.
Vzor Pracovnej Zmluvy na Skrátený Úväzok
uzatvorená podľa § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákonník práce“) (ďalej aj ako „zmluva“)
Zamestnávateľ:
Obchodné meno: [Začnite písať meno alebo IČO spoločnosti]
Sídlo: [Adresa sídla zamestnávateľa]
DIČ: [DIČ zamestnávateľa]
(ďalej ako „zamestnávateľ")
Zamestnanec:
Meno a priezvisko: [Meno a priezvisko zamestnanca]
Adresa trvalého pobytu: [Adresa trvalého pobytu zamestnanca]
Dátum narodenia: [Dátum narodenia zamestnanca]
Rodné číslo: [Rodné číslo zamestnanca]
(ďalej ako „zamestnanec")
(Zamestnávateľ a zamestnanec ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“ a každý jednotlivo ako „zmluvná strana“).
Zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli na založení pracovného pomeru touto písomnou pracovnou zmluvou a za týchto podmienok:
Článok I## Druh a miesto výkonu práce
Zamestnanec sa prijíma do pracovného pomeru na výkon práce [pracovná pozícia].
Zamestnanec bude vykonávať pre zamestnávateľa práce uvedené v bode 1 tohto článku v mieste/miestach [miesto výkonu práce].
Zamestnanec sa zaväzuje vykonávať práce podľa pokynov zamestnávateľa.
Článok II## Pracovný čas
Zmluvné strany sa dohodli na kratšom pracovnom čase v rozsahu [počet hodín] hodín týždenne.
Rozvrhnutie pracovného času určí zamestnávateľ.
Článok III## Trvanie zmluvy
Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
Skúšobná doba môže byť dohodnutá najdlhšie na 3 mesiace. U vedúceho zamestnanca je najviac 6 mesiacov.
Deň nástupu do zamestnania je stanovený: [dátum].
Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú odo dňa podpisu oboma zmluvnými stranami.
Skúšobná doba je medzi zmluvnými stranami dohodnutá v trvaní [počet] mesiacov.
Zamestnávateľ môže pracovný pomer skončiť: písomnou dohodou, písomnou výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, skončením v skúšobnej dobe.
V skúšobnej dobe môže tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je jeden mesiac.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je: dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
V prípade, ak je daná výpoveď z iných dôvodov ako uvedených v odseku 4 tohto článku, je výpovedná doba dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.
Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace.
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
Článok IV## Mzda a mzdové podmienky
Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu.
Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli na mzde zamestnanca vo výške [suma] EUR mesačne (slovom: [suma slovom]) brutto.
Zmluvné strany sa dohodli, že v uvedenej mzde je zohľadnená i prípadná práca nadčas, a to v rozsahu 150 hodín práce nadčas v kalendárnom roku.
Zmluvné strany sa dohodli, že za dobu práce vo sviatok zamestnávateľ bude poskytovať zamestnancovi mzdové zvýhodnenie k dosiahnutej mzde , a to vo výške 100% priemerného zárobku.
Za dobu nočnej práce patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške .
Za dobu práce v sobotu a v nedeľu patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie vo výške .
Mzda a iné peňažné plnenie poskytované so mzdou sú splatné za mesačné obdobie pozadu.
Termín výplaty mzdy je najneskôr 3. kalendárny deň v príslušnom kalendárnom mesiaci. V prípade, že výplatný termín pripadne na deň pracovného pokoja alebo vo sviatok, dochádza k výplate mzdy v najbližší pracovný deň predchádzajúci výplatnému termínu.
Mzda a iné peňažné plnenie poskytované so mzdou sa so súhlasom zamestnanca uskutočňujú bezhotovostným prevodom na zamestnancom určený bankový účet uvedený v úvode tejto zmluvy pri označení zamestnanca.
K základnej mzde môže byť zamestnancovi vyplatená ročná odmena vo výške % zo stanovenej mzdy. Podmienkou pre vyplatenie ročnej odmeny je splnenie kritérií pre vyplatenie ročnej odmeny v zmysle nastaveného obchodného plánu. Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca s kritériami pre vyplatenie ročnej odmeny za príslušný kalendárny rok najneskôr do 3. mesiaca príslušného roku.
Zmluvné strany sa dohodli, že ročná odmena, na ktorú vznikol zamestnancovi nárok v zmysle tejto zmluvy, môže byť rozhodnutím štatutárneho orgánu spoločnosti zamestnávateľa krátená, a to v prípade, že zamestnanec svojím rozhodnutím, nečinnosťou alebo zanedbaním plnenia pracovných povinností spôsobil alebo mohol spôsobiť zamestnávateľovi škodu.
Za splnenie mimoriadnej úlohy pre ďalší rozvoj zamestnávateľa môže štatutárny orgán spoločnosti zamestnávateľa priznať zamestnancovi mimoriadnu odmenu.
Článok V## Povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa
Zamestnanec sa zaväzuje:
zachovať dôvernosť informácií o obchodoch, podnikateľských zámeroch a o podnikateľskej činnosti zamestnávateľa, ako aj akékoľvek iné informácie, ktoré by mohli akokoľvek ohroziť záujmy zamestnávateľa, a to aj počas obdobia 2 rokov po ukončení pracovného pomeru v zmysle pracovnej zmluvy;
zachovať dôvernosť informácií o obchodných, technických, organizačných a iných skutočnostiach, o ktorých v súvislosti s výkonom práce podľa tejto alebo pracovnej zmluvy získa vedomosť a ktoré majú zostať utajené ako obchodné tajomstvo.
Zamestnanec sa zaväzuje, že nebude využívať dobré meno zamestnávateľa pre získavanie vlastného alebo cudzieho prospechu, ktorý by inak nebol dosiahnuteľný.
Zamestnanec sa zaväzuje, že nebude pre zamestnávateľa, bez jeho súhlasu, zabezpečovať dodanie tovarov alebo služieb, ak by dodávateľom bola osoba, na ktorej podnikaní sa zamestnanec priamo alebo nepriamo zúčastňuje.
Zamestnanec sa zaväzuje, že v období platnosti tejto zmluvy nebude:
vo vlastnom mene alebo na vlastný účet vykonávať obchody, ktoré by boli v rozpore s internými normami zamestnávateľa,
postupovať tak, aby získal na úkor zamestnávateľa pre seba alebo iného neoprávnenú výhodu a nebude za týmto účelom prijímať žiadny prospech.
V prípade porušenia uvedených povinností je zamestnanec povinný nahradiť všetku škodu, ktorú by svojím konaním zamestnávateľovi spôsobil.
Zamestnávateľ je povinný:
prideľovať zamestnancovi prácu podľa tejto pracovnej zmluvy,
zaplatiť mu za vykonanú prácu dohodnutú mzdu,
vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh zamestnanca,
dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi a touto pracovnou zmluvou.
Zamestnávateľ v súlade so zákonníkom práce oboznámil zamestnanca pri nástupe do zamestnania so všetkými predpismi na výkon práce zamestnanca sa vzťahujúcimi, a to ako všeobecne záväznými právnymi predpismi, tak aj internými predpismi platnými u zamestnávateľa.
Zamestnanec je povinný:
vykonávať pridelenú prácu podľa pokynov zamestnávateľa osobne, v určenom pracovnom čase a odborne, podľa svojich najlepších schopností a vedomostí,
dodržiavať pracovnú disciplínu a ustanovenia všeobecne záväzných a...