Súdne konania sú spojené s nákladmi, pričom najväčším „sponzorom“ je štát, ktorý udržiava súdny systém. Strany konania však nesú náklady spojené so súdnymi poplatkami a právnym zastúpením. V zásade platí, že strana, ktorá prehrá spor, znáša trovy konania protistrany. Táto zásada je zakotvená v Civilnom sporovom poriadku (CSP) a má zabezpečiť, aby strana, ktorá sa úspešne domáhala svojich práv, nebola finančne poškodená.
Za trovy konania sa považujú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 Civilného sporového poriadku). Je však dôležité poznamenať, že podľa platného zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok nie všetky náklady vynaložené stranami sporu v súdnom konaní možno označiť za trovy súdneho konania.
Výnimky zo zásady úspechu v konaní
Náš právny poriadok predvída situácie, kedy nie je spravodlivé, aby neúspešná strana uhrádzala všetky náklady konania. Ustanovenie § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok) umožňuje súdu, aby v prípadoch hodných osobitného zreteľa nárok na náhradu trov konania úspešnej strane nepriznal. Predmetné procesné ustanovenie preto predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Možnosť súdu nepriznať úspešnej strane sporu za určitých špecifických okolností nárok na náhradu trov konania rozhodne nie je žiadnou novinkou; rovnaké oprávnenie priznávalo súdom aj ustanovenie § 150 zákona č. 99/1963 Zb.
Dôvody hodné osobitného zreteľa
Zákonodarca nevymenúva ani nešpecifikuje, aké prípady možno považovať za prípady osobitého zreteľa. Výklad formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“ je výlučnou úlohou súdov a súdnej praxe. Súd vždy z úradnej povinnosti skúma, či v danom sporovom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Príklady dôvodov hodných osobitného zreteľa:
- Sociálne dôvody: Obzvlášť nepriaznivá majetková situácia neúspešnej strany (nízky príjem, vyživovacia povinnosť). Súd však musí zohľadniť aj sociálnu situáciu úspešnej strany.
- Vzájomné vzťahy strán: Vzájomné vzťahy medzi sporovými stranami, či vzťahy medzi príbuznými strán sporu.
- Porušenie dobrých mravov: Ak by priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania úspešnej sporovej strane zakladalo u tejto strany sporu neprimeraný prospech (napr. úspešná strana sporu neuviedla skutočnosti a dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, hoci tak urobiť mohla).
- Zavinenie na zastavení konania: Ak žalobca vezme žalobu späť z dôvodu straty naliehavého právneho záujmu, pretože protestom prokurátora bolo zrušené rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva a dôvod žaloby odpadol, v podstate nemožno pričítať žiadnej zo strán konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby viedli žalobcu objektívne dôvody, na ktoré nemal dosah ako žalobca tak ani žalovaný.
Spotrebiteľské spory a aplikácia § 257 CSP
V spotrebiteľských sporoch sa často stretávame s nerovným postavením strán. Spotrebiteľ je vnímaný ako slabšia strana, a preto mu právny poriadok poskytuje zvýšenú ochranu. V spotrebiteľských sporoch môže súd aplikovať § 257 CSP a nepriznať náhradu trov konania úspešnému dodávateľovi, ak zistí, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Môže ísť napríklad o situáciu, kedy dodávateľ zneužil svoje dominantné postavenie voči spotrebiteľovi alebo konal v rozpore s dobrými mravmi.
Rozhodnutie súdu, ktorým neprizná náhradu trov konania, musí byť výnimočné a prijaté na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 CSP.
Zavinenie zastavenia konania
Jedným z častých dôvodov zastavenia konania je späťvzatie žaloby. Zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby má pritom význam pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. V zmysle konštantnej judikatúry je totiž späťvzatie žaloby považované za zavinené zastavenie konania. Aj po koncepčnej zmene ohľadom trov konania v CSP naďalej platí, že jednou zo zásad pre priznanie náhrady trov konania je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Legislatívne je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP.
Ak žalobca zoberie žalobu späť bez toho, aby to bolo reakciou na konanie žalovaného po podaní žaloby, súd konštatuje, že žalobca zavinil zastavenie konania z procesného hľadiska, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP má žalovaná nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.
Napríklad, ak v prípade súdneho konania o uloženie peňažnej povinnosti došlo k zaplateniu dlžnej čiastky počas súdneho konania, súd konanie zastaví, hoci späťvzatie žaloby podal na súd žalobca, avšak zastavenie konania zavinil žalovaný, ktorý uhradil dlžnú čiastku (a tým de facto uznal aj dôvodnosť žalovaného nároku).
Formulácia výroku rozhodnutia
Výrok rozhodnutia, ktorým súd neprizná nárok na náhradu trov konania, nemôže byť formulovaný spôsobom, ktorým sa skonštatuje, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“. Takáto formulácia nemá v Civilnom sporovom poriadku oporu. Správny výrok by mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“.
Je dôležité, aby súd pri rozhodovaní o aplikácii § 257 CSP vytvoril procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko.
Trovy konania - dôkazné bremeno a vyčíslenie
Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo o odôvodnený a účelne vynaložený výdavok, ktorý strane sporu vznikol v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Dôkazné bremeno v časti preukázania trov vzniknutých v príslušnom konaní leží na príslušnej strane v spore. Aj preto je vecou strany v spore, a nie všeobecného súdu o výške trov rozhodujúceho, aby vykonanie právneho úkonu a vynaloženie výdavkov naň riadnym spôsobom preukázal.
Princípu spravodlivosti sa prieči, aby v dôsledku procesnej aktivity sporovej strany, ktorá sa sťažnosťou domáha nápravy rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, bola dodatočne na základe podania učineného až v rámci konania o takto podanej sťažnosti priznaná protistrane náhrada trov konania, ktorých výšku táto protistrana opomenula preukázať a náležite vyčísliť pred rozhodovaním vyššieho súdneho úradníka.