Sociálny vývin dieťaťa v predškolskom veku: Kľúčové informácie a charakteristiky

Predškolský vek predstavuje kľúčové obdobie vo vývoji dieťaťa, ktoré má zásadný vplyv na jeho budúci život. Je to čas intenzívneho rastu a zrenia, počas ktorého dochádza k rozvoju kognitívnych, emocionálnych a sociálnych kompetencií. Tento článok sa zameriava na komplexnú charakteristiku vývinu dieťaťa v tomto dôležitom období, s dôrazom na sociálny, emocionálny, kognitívny vývin, telesný rast a rozvoj fantázie.

Raný vývin (1. - 3. rok): Obdobie osamostatňovania

Obdobie od 1 roku do 3 rokov je charakteristické osamostatňovaním. Dieťa už chodí samostatne, hoci chôdza je ešte neistá. Rozhranie prvého a druhého roku života znamená začiatok rozvoja chôdze a reči, dvoch významných funkcií, ktoré ovplyvňujú vývin ľudského jedinca. Sú medzníkom, ktorým sa začína nové vývinové obdobie - útly vek - vek batoľaťa. Chôdza umožňuje dieťaťu lokomóciu - premiestňovanie v priestore. Chôdza a reč sú typické ľudské funkcie a sú základom rozvoja ďalších možností v telesnej, intelektovej i v spoločensko-morálnej oblasti.

Telesný a pohybový vývin v útlom veku

Telesný a pohybový vývin batoľaťa charakterizuje výrazné narastanie výšky a hmotnosti. V priebehu útleho veku narastie dieťa asi o 17-18 cm a zvyšuje hmotnosť cca o 4kg. V porovnaní s dojčenským vekom sa mení aj celkový tvar detského tela, hlavy a trupu. Významný je aj rast hmotnosti v oblasti mozgu; do tretieho roku nadobúda ¾ hmotnosti mozgu dospelých, zväčší sa z pôvodných 350g asi na 1000g. Dôležité je celkové posilnenie nervovej sústavy, rozvoj nervového tkaniva, skvalitnenie nervových procesov, zvýšenie úrovne pohybovej a psychickej činnosti.

Rozvoj orgánov a ich funkcií umožňuje už batoľaťu veľkú pohybovú aktivitu. Prvé samostatné kroky urobí dieťa medzi 11. a 14. mesiacom. Rozvíjajú sa ďalšie pokusy lokomotoriky - kráčanie po schodoch, skákanie, behanie. Útly vek prináša významné pokroky v jemnej motorike, v pohyboch drobného svalstva ruky, prstov. Zjemňujú sa uchopovacie úkony, sú zručnejšie, formujú sa na základe pohybovej schopnosti. Na začiatku 2. roka dieťa napríklad dokáže držať v ruke kriedu, no čmárať vie približne o polovicu neskôr. Vie si sňať čiapku, držať v ruke lyžicu, samostatne s ňou jesť. Zdokonalenie pohybov umožňuje väčšie výkony v sebaobsluhe. Dvojročné dieťa už samo začína piť z hrnčeka, jesť lyžicou, pokúša sa samo umývať, utierať, zapnúť gombičky, väčšiu časť odevov vyzlieka, vyzúva a obúva sa samo.

Súčasťou telesného vývinu dieťaťa sú aj zmeny v jeho nárokoch na spánok. Celková potreba sa pohybuje okolo 12-14 hodín. Dieťa spí 1 až 2-krát denne. Denný spánok je vývinová nutnosť.

Vnímanie a pamäť v ranom veku

Základom poznávacej činnosti dieťaťa je bezprostredný zmysel - kontakt so skutočnosťou - vnímanie. V porovnaní s dojčenským vekom sa vnímanie dieťaťa líši tým, že sa rozširuje okruh vnímaných predmetov a zlepšuje sa kvalita vnímania. Výrazné je uplatňovanie hmatu vo vnímaní, realizované prostredníctvom kontaktoreceptorov. Pri nich sa uplatňuje nie len ruka, ale aj ústa ako dôležitý a preferovaný hmatový ústroj. Kontaktoreceptory sprostredkúvajú priame informácie o vlastnostiach predmetov.

Úroveň zrakového vnímania v útlom veku charakterizuje farebné videnie, vyčleňovanie predmetov z pozadia a ich identifikácia. Pokrok v sluchovom vnímaní (rozlišovanie výšky, intenzity, farby zvukových podnetov) podmieňuje rozvoj reči i základov hudobnej schopnosti. Začiatkom druhého roka má dieťa výrazný zmysel pre rytmus. Receptívna činnosť pozeranie, počúvanie, je v útlom veku neodmysliteľná od manipulačnej aktivity.

Pamäť zaznamenáva výrazný pokrok jednotlivých zložiek - vštepovanie, podržanie a vybavovanie. Pamäťové stopy sú trvanlivejšie. Jeho spomienky však nemajú ucelený charakter, sú útržkovité, nesúvislé, náhodné. Pamäť v útlom veku charakterizuje niekoľko významných znakov, ktoré sa uplatňujú v jej zložkách:

• Mimovoľnosť pamäti sa prejavuje v tom, že dieťa si ešte nevie do pamäťových procesov zapájať vôľové úsilie.
• Citovosť pamäti spôsobuje, že dieťa si uchováva a vybavuje najmä také zážitky, ktoré majú naň silný citový význam.
• Konkrétnosť pamäti znamená, že dieťa má sklon uchovávať a vybavovať si predstavy, obrazy skutočných situácií, konkrétnych zážitkov viac než slová a pojmy. V pamäti teda narába viac so spomienkami a predstavami na to, čo samo videlo, počulo.

Myslenie a reč v útlom veku

Predstavivosť dieťaťa sa zakladá na vlastnej bezprostrednej skúsenosti a úzko súvisí s pamäťou. Obsahom predstáv je to, čo dieťa videlo a prežilo po minulých zážitkoch. Nedokáže si vytvoriť predstavy mimo rozsahu zažitej vlastnej skúsenosti. Uplatňujú sa najmä v personifikačných tendenciách, tzn., že dieťa zosobňuje neživé predmety a prisudzuje im ľudské vlastnosti.

Myslenie a reč ako vrcholové formy ľudskej poznávacej činnosti sa vyvíjajú postupne a v útlom veku sa prejavujú v niekoľkých typických úrovniach. Činnosťou, narábaním s vecami, objavuje dieťa základné vzťahy medzi nimi. Takéto úkony je dieťa schopné už pred osvojením reči. Ide teda o predrečové myslenie, ktoré predstavuje jednoduchú, konkrétnu prvotnú úroveň myslenia nie len v ontogenetickom, ale aj v ľudskom vývine vôbec.

S rozvojom reči sa myslenie dostáva na novú, vyššiu úroveň. V praktickom narábaní s vecami, v kontakte s ľuďmi prichádza dieťa na to, že každému predmetu prislúcha určité slovné pomenovanie, názov. Začína pomenúvať veci, javy, slová sa stávajú náhradou za skutočný predmet - symbolom vecí. V druhom roku života prejavuje dieťa mimoriadnu aktivitu v zdokonaľovaní týchto symbolov, slovných označení. Takéto slová majú zovšeobecňujúcu funkciu a stávajú sa základnou formou myslenia - pojmom - nemajú však ešte myšlienkovú hodnotu. Pre dieťa je problémom pochopiť najmä stupeň zovšeobecnenia jednotlivých slovných symbolov. Vzhľadom na uvedenú charakteristiku sa toto štádium vývinu myslenia označuje ako symbolické, respektíve predpojmové myslenie.

Reč dieťaťa sa skladá iba z niekoľkých, približne 20 až 30 výrazov. Je to štádium tzv. jednoslovnej reči. Dieťa sa ešte nevyjadruje vetami, ale len jednotlivými slovami. Do konca druhého roku jeho slovník narastie asi na 300 slov, prevažne podstatných mien a slovies. Dieťa už tvorí jednoduché vety, ktorými sa pokúša vyjadriť svoje želania, city a predstavy. Ku koncu obdobia, do troch rokov, tvorí už slovná zásoba dieťaťa asi 1000 výrazov. Pribúdajú slovesá, výrazne narastá aj počet prídavných mien. Prispieva aj k zdokonaľovaniu gramatickej stavby reči. Na základe rečového vzoru, ale aj analogickým spôsobom usudzovania, dieťa zdokonaľuje svoje vyjadrovanie a tvorí si nové, nezvyčajné jazykové útvary. Medzi typické chyby patrí najmä prešmykovanie hláskových skupín („paplej“ namiesto papier), vynechávanie hlások.

Citový a sociálny vývin v útlom veku

Citová stránka dieťaťa v tomto období je charakteristická silnou závislosťou od matky, ale môže sa pripútať aj k inej osobe, ktorá je pri ňom. Takéto reakcie sú prirodzené a pozitívne. Dieťa dokáže sledovať vytýčený cieľ a voliť prostriedky na jeho dosiahnutie. Ku koncu 3. roka nastáva obdobie vzdoru, ktoré je prejavom uvedomovania si samostatnosti. Dieťa si vymáha niečo, čo nemôže dostať. Dlhé odlúčenie od matky môže narušiť vzťah a úroveň návykov. Receptom na prekonanie separácie býva hra a činnosť.

City dieťaťa vznikajú predovšetkým pôsobením podnetov, ktoré súvisia s uspokojením jeho potrieb. Vývinovým potrebám dieťaťa útleho veku zodpovedá silná citová väzba na blízke osoby, najmä matku, členov rodiny. Materiálnym základom rozvoja citov je dozrievanie špecifických častí nervovej sústavy a žliaz s vnútornou sekréciou. Na začiatku útleho veku možno už u dieťaťa identifikovať jednotlivé základné kvality citov pozitívnych i negatívnych, i keď len v hrubej, málo členenej podobe, ktoré sa rýchle rozvíjajú.

Na začiatku útleho veku sú častým podnetom strachu najmä intenzívne zvukové podnety (krik, hluk), pohybové podnety (náhla zmena polohy), resp. zrakové (veľké neznáme predmety). Pribúda strach z neskutočných nebezpečenstiev - vecí, zvierat, ľudí z rozprávok, obrázkov, televízneho vysielania. Zlosť sa uplatňuje pomerne skoro, najmä ako reakcia na obmedzovanie spontánnej aktivity dieťaťa, resp. na neúspech v konaní. V pomerne diferencovanej podobe sa už prejavuje aj radosť ako cit sprevádzajúci príjemné zážitky dieťaťa.

Čoraz viac sa zdrojom pozitívnych citov stávajú sociálne podnety - kontakt s ľuďmi, potešenie z ich prítomnosti, možnosť aktívnej kooperácie s nimi. Ich prostredníctvom sa city dieťaťa prehlbujú, upevňujú, nadobúdajú vyššiu úroveň i širšiu škálu zážitkov. Citové prežívanie u staršieho batoľaťa sa neobmedzuje len na strach, zlosť a radosť. Viažu sa predovšetkým na blízke dospelé osoby. Takéto citové kontakty, sprevádzané láskavým zaobchádzaním, nežnosťou, starostlivosťou, sú základnou potrebou dieťaťa a nevyhnutnou podmienkou jeho psychickej rovnováhy a životnej istoty.

V útlom veku sa intenzívne rozrastá sociálna skúsenosť dieťaťa, čo sa odráža aj v rozvoji jeho vzťahov k vrstovníkom. Nedostatok sociálnej skúsenosti spôsobuje veľa konfliktov medzi deťmi. Koncom tretieho roka pribúda nový druh tzv. "obdobia vzdoru". Dieťa je v útlom veku značne vzrušivé, city uňho rýchlo vznikajú i zanikajú, prechádzajú z jednej kvality do opačnej (z plaču do smiechu, z hnevu do veselosti). Citové prežívanie sprevádzajú výrazné až búrlivé vonkajšie prejavy. Sprevádza ich mimika, gestikulácia, zvukové prejavy (krik, plač, skákanie, kopanie), primerané kvalite citu. City dieťaťa ľahko podliehajú citovým prejavom iných osôb blízkeho prostredia. Na citové stavy dieťaťa silne vplývajú citové vlastnosti vychovávateľa.

Sebauvedomovanie a hry v útlom veku

Dieťa prehlbuje svoje poznatky nielen o okolitých veciach a javoch, ale aj o sebe samom. Dieťa si začína formovať určitý obraz o sebe samom, uvedomovať si seba. Sebauvedomovanie úzko súvisí s procesom osamostatňovania. Dieťa nachádza potešenie v zdôrazňovaní a uplatňovaní seba. Sebauvedomovanie aktivizuje vôľové procesy a podmieňuje ich rozvoj. Typickou reakciou dieťaťa na obmedzujúce vplyvy prostredia býva v tomto veku negativizmus. Dieťa prudko odmieta požiadavky dospelých energickým „nie“! „nechcem“! „nebudem“! V útlom veku treba považovať za prirodzený vývinový jav, za výsledok pôsobenia nových funkcií.

Miera vzdorovitosti závisí od nervovo-psychického uspôsobenia, temperamentových osobností aj od aktuálneho telesného a psychického stavu dieťaťa. Rovnako ju však ovplyvňuje aj sociálne prostredie, postoje dospelých zaobchádzania s dieťaťom, úroveň porozumenia a starostlivosti, ktorá sa mu poskytuje. Zdravý rozvoj sebavedomia, aktivity, samostatnosti - týchto základných elementov osobnostnej štruktúry dieťaťa - vyžaduje vyrovnané, pokojné, ale dôsledné výchovné pôsobenie s primeranými nárokmi na schopnosti sebaregulácie. Uvedomovanie seba pôsobí v psychike dieťaťa ako významný motivačný činiteľ.

Najfrekventovanejším typom sú hry pohybového rázu. Dieťa behá, skáče, prelieza, nachádza záľubu v rytmizovanom pohybe podľa rečňovaniek alebo spevu. Aktuálne sú aj organizované pohybové hry so spevom, ktoré majú určité pravidlá, napr. kolo, kolo mlynské, Zajačik v jamôčke, Eliška atď. Vhodným doplnkom hier sú pohybové hračky, ktoré možno ťahať, tlačiť, voziť (vozíky, zvieratká na kolieskach, autíčka, fúriky atď.), resp. mechanicky uviesť do pohybu (hračky na ťahanie). Manipulačná činnosť sa uplatňuje v napodobivých hrách, typických pre staršie batoľatá. Dieťa tu už predmety účelne a zmysluplne využíva podľa toho, ako to odpozorovalo vo svojom prostredí. Ide mu v prevažnej miere len o samotnú činnosť, nie o vzťahy, ktoré z nej vyplývajú. Celkovo o hrách v útlom veku platí, že sú rušné a pohyblivé. Nevyhnutným doplnkom hier sú hračky. Hra sa stáva sociálnou činnosťou, jej spoločenský charakter je čoraz výraznejší. Na začiatku útleho veku niet ešte skutočnej hrovej kooperácie medzi deťmi. Deti nedokážu nadviazať súčinnosť, hrajú sa vedľa seba, nie spolu.

Predškolský vek (3 - 6/7 rokov)

Predškolský vek trvá od 3 do 6 rokov. Horná hranica je daná nástupom dieťaťa do školy a vývin nadobúda takú šírku a intenzitu, že na konci tohto obdobia je dieťa pripravené ísť do školy - dosahuje školskú zrelosť. Dieťa sa ďalej prudko rozvíja v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Dieťa sa postupne uvoľňuje zo zväzku rodiny a viac sa zúčastňuje hier s vrstovníkmi.

Telesný a pohybový vývin

Dieťa ročne priberie na hmotnosti 3-5 kg a do výšky narastie 5-10 cm. Koncom tohto obdobia sa zlepšuje osifikácia zápästných kostičiek - to umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk (nevyhnutný predpoklad na osvojenie si písania a grafomotoriky). Výrazne sa zlepšuje činnosť CNS a vnútorných telesných orgánov, čím sa zlepšuje pohyblivosť, pohyby sú dokonalejšie, koordinovanejšie, dieťa má väčšiu silu. Pre pohyb je veľmi dôležitá chrbtica, jej tvar (esovité zakrivenie) a neporušená funkcia.

Rozvíja sa jemná motorika - 4-ročné dieťa si vie zapnúť gombík, 5-ročné vie zaviazať šnúrky na topánkach, deti sa zdokonaľujú v používaní príboru, vedia sa samy umyť, poskladať si oblečenie. Spresňuje sa koordinácia rúk a začína sa vyhraňovať dominancia jednej ruky. Deti v tomto veku rady manipulujú s rozličnými nástrojmi, stavajú lego, stavebnice, skladajú skladačky a hlavolamy. Vedia sa voziť na trojkolke, sánkovať, prestávajú sa báť vody, lezú na stromy, preliezky.

Hrubá motorika - 3-ročné dieťa ešte nemá koordinovanú chôdzu, našľapuje na celú nohu, nie najprv na pätu a potom na prsty, trup pri chôdzi nie je celkom vzpriamený. Chôdza 4-ročného dieťaťa sa už viac približuje chôdzi dospelých a u 5-ročného je chôdza elegantnejšia a úspornejšia, chôdza je zautomatizovaná a vzniká individuálny štýl chôdze. 6-ročné deti ešte pri chôdzi poskakujú, kývajú sa, menia smer, vybočujú - ide ale o prejavy hravosti, vývin chôdze sa zakončuje okolo 6. roku. Dieťa sa zdokonaľuje aj v kreslení - vie nakresliť kríž, kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník.

Vývin poznávacích procesov

Poznávanie detí tohto veku je viazané na ich najbližšie, konkrétne prostredie.

Vnímanie

Zdokonaľuje sa citlivosť jednotlivých zmyslových orgánov. Hmatom už rozlišuje aj zložité tvary, zrakom rozoznáva aj doplnkové farby, sluchom dokáže identifikovať rôzne zdroje zvuku a takisto chuť aj čuch mu umožňujú dostatočnú diferenciáciu predmetov. Vnímanie dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania je synkretizmus - globálnosť - nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu.

Vnímanie času predškoláka je nedokonalé, dieťa subjektívne „meria čas“ prostredníctvom určitých udalostí, opakujúcich sa javov, ktoré sa ho týkajú. Dieťa je dominantne orientované na prítomnosť, časové pojmy, ako minulosť a budúcnosť nemajú ešte pevný obsah. Aj vo vnímaní priestoru dochádza k podceňovaniu vzdialenosti. Nedostatočná je aj orientácia v smere vľavo, vpravo.

Pozornosť

Je nestála, ovplyvnená silnými podnetmi, ktoré prichádzajú z prostredia. Vo veku 3-4 rokov je pozornosť dieťaťa neúmyselná, neriadená vôľou. V 5. roku sa dieťa začína sústreďovať a úmyselná pozornosť sa ešte zdokonaľuje v 6. Rozvíjanie úmyselnej pozornosti je dôležité pre vstup dieťaťa do školy.

Pamäť

Na začiatku obdobia je tiež neúmyselná, dieťa si pamätá len to, čo naňho silne zapôsobilo a s čím sa stretáva. Je mechanická a až ku koncu obdobia sa začínajú budovať základy slovno-logickej pamäti. Zdokonaľuje sa rozsah pamäti. Presnosť pamäti je menej rozvinutá, lebo dieťa si do nej pridáva aj svoje fantastické výtvory. Je veľmi ovplyvnená citmi dieťaťa - pamätá si dobre to, čo si praje, to, kto mu urobil dobre, ale pamätá si aj to, z čoho má strach a čo nechce.

Fantázia

Fantázia je bohatá, založená na nekontrolovateľných predstavách. Konfabulácia - nedostatky logického vnímania sveta a dejov nahrádza fantázia. Aj fantázia závisí od citov detí a od citových stavov. Je ovplyvnená rozprávkami, televíziou, udalosťami zo života. Personifikácia - oživenie predmetov, pripisovanie ľudských vlastností k veciam, zvieratám a predmetom.

Myslenie

Myslenie je konkrétne. Dieťa premýšľa o tom, čo bezprostredne robí, koho stretáva, čo vníma. Typické znaky myslenia:

1. Fenomenizmus: dieťa reaguje na bezprostredné predmety, svet je preňho taký, ako sa javí (veľryba nie je ryba).
2. Prezentizmus: ide o väzbu myslenia na prítomnosť, na aktuálnu podobu (mamuty, tatuty).
3. Egocentrizmus: myslenie je zamerané na seba (dieťa si zakryje oči, aby ho nevideli).
4. Absolutizmus: myslenie je statické, ťažko sa mení, dieťa verí v svoju pravdu (starká vidí najlepšie, lebo má najsilnejšie okuliare).
5. Magickosť: dopĺňanie svojich predstáv a myslenia fantáziou.

V myslení dieťaťa predškolského veku rozlišujeme 2 obdobia:

1. obdobie kladenia otázok „Čo je to?“
2. obdobie kladenia otázok „Prečo? Načo? Ako?“

Slovná zásoba a reč

Vo veku 3 rokov má dieťa slovnú zásobu okolo 300 slov; na konci 6. roka až 3500 slov. Dieťa sa ľahko učí cudzie jazyky.

Citový vývin

Citový život je veľmi bohatý a intenzívny. Citové podnety vyvolávajú u dieťaťa prudké a veľmi rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city. Závisí to od výchovy, napr.: pod vplyvom autoritatívnej mamy sa posilňujú astenické city (dieťa je plačlivé, bojazlivé, ustráchané), opakom sú stenické city, ktoré podporujú sebavedomie a vyvolávajú dobrú náladu.

Citová výchova by mala zahŕňať:

• dávať dieťaťu veľa podnetov na rozvoj citov;
• urobiť si čas na uspokojenie citových potrieb dieťaťa;
• poskytnúť mu citovú istotu;
• viesť deti k ovládaniu svojich negatívnych citov;
• deti pozitívne oceňovať a hodnotiť.

Sociálny vývin

Sociálny vývin je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou dieťaťa je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v MŠ. Závisí od procesov sociálneho učenia - dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Dieťa opakuje také správanie, za ktoré dostane odmenu alebo pochvalu. Vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je potrebné, aby navštevovalo kolektív - MŠ. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do ZŠ.

Činnosti a výchova dieťaťa v rodine

Najviac času zaberá hra: dieťa sa hrá samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami, kamarátmi. 3-ročné dieťa začína hru plánovať, je viac samostatné, v MŠ má presnejšie organizované činnosti, doma má dieťa voľnejší režim.

Základné zásady výchovy detí v rodine:

1. mať deti rád;
2. veľa hovoriť s deťmi;
3. uskutočňovať jednotnú výchovu;
4. štýl výchovy má byť demokratický;
5. viac dieťa odmeňovať ako trestať.

Hlavné formy aktivity detí: Dieťa v tomto období nepracuje v pravom zmysle, ide o hravé činnosti, ktoré majú charakter práce (upratovanie hračiek, uloženie oblečenia, pomoc v kuchyni). Tieto činnosti by mali byť v dennom programe, aby si dieťa osvojilo prvé pracovné návyky a vytvorilo vzťah k povinnostiam. Podobný charakter má učenie - dieťa tým, že pozoruje, manipuluje s vecami, robí praktické činnosti, získava skúsenosti. Takto lepšie chápe súvislosti, nadväznosti. Učenie je spontánne, hravé a nie zámerné. Organizované učenie začína v MŠ - dieťa sa učí vnímať, analyzovať, premýšľať, sústreďovať pozornosť, rozvíjať fantáziu.

Učenie aj hra sú dôležité pre rozvoj:

• myslenia;
• disciplíny, sebaovládania;
• manuálnych zručností;
• tvorivosti.

Prevládajú hry, kedy dieťa napodobňuje zvieratá a ľudí. Pribúdajú hry s pravidlami. 3.-4. ročné deti ešte nechcú rešpektovať pravidlá a normy hier úplne, ale treba ich zaraďovať do repertoáru činností. Vo veku 5.-6. rokov je potrebných viac takýchto hier.

Typy hier podľa veku:

• Samotárska hra: od 2 rokov, dieťa sa hrá samo, s hračkami alebo predmetmi, bokom od všetkého diania.
• Súbežná hra: od 3 rokov, dieťa sa síce hrá samo, ale zároveň sa teší, keď sú nablízku aj iné deti.
• Asociatívna hra: od 4 rokov, dieťa sa hrá s ostatnými, požičiavajú si hračky, ale nemajú spoločný cieľ.
• Kooperatívna hra: od 6.-7. rokov, deti sa hrajú skupinové hry, aby splnili nejakú úlohu, rozdeľujú si úlohy a volia si vodcu.

Podmienky optimálneho vývinu dieťaťa v rodine a v MŠ

Základnou podmienkou optimálneho vývinu dieťaťa je zdravie:

• telesné zdravie: týka sa organizmu, normálnej činnosti telesných orgánov;
• duševné zdravie: predstavuje psychickú pohodu a spokojnosť.

Starostlivosť rodičov má zahŕňať:

1. starostlivosť o telesné zdravie: zdravá výživa, spánok, zdravé životné prostredie a nepreťažovanie motorických funkcií;
2. starostlivosť o kognitívny rozvoj: myslenia, slovnej zásoby, zručností;
3. starostlivosť o citový vývin: dieťa má byť chápané ako hodnota, mala by panovať atmosféra dôvery, radosť podpory, dieťa sa učí ovládať city a prekonávať citové krízy;
4. starostlivosť o zdravý sociálny vývin: naučiť dieťa spolupracovať, komunikovať s ľuďmi a tvoriť priateľské vzťahy s vrstovníkmi;
5. starostlivosť o autoreguláciu: pestovať vzťah k hodnotám, normám, pravidlám.

Rodina je prvým zdrojom sociálnej skúsenosti dieťaťa. Poruchy v rodinných vzťahoch môžu narušiť citovú rovnováhu dieťaťa a aj trvalo poškodiť jeho psychický vývin. Rodina má hlavnú spoločenskú zodpovednosť za vývin dieťaťa od jeho narodenia až po dospelosť. Od prvých rokov života je osobitne aktuálny najmä vplyv predškolského zariadenia. Realizuje sa v nej čoraz viac zdôrazňovaná potreba včas, systematicky a cieľavedome pôsobiť na dieťa, čo zodpovedá narastajúcej diferenciácii nárokov dieťaťa i nárokov spoločnosti na jeho rozvoj.

Predškolské zariadenie je väčší spoločenský útvar než rodina, zahŕňa niekoľko desiatok (resp. aj niekoľko sto členov). V predškolskom zariadení sa uskutočňuje odborná, cieľavedomá, systematická, kolektívna výchova. Výchovu uskutočňujú osoby s odbornou profesijnou prípravou. Predškolské zariadenie má za cieľ zabezpečiť všestranný harmonický rozvoj osobnosti dieťaťa.

Konflikty a adaptácia v útlom veku

Konflikt je vyhranene sociálny jav. Je stretnutím protichodných potrieb aj odlišných náhľadov rôznych osôb na riešenia tej istej otázky. Ich prežívanie a riešenie sú pre dieťa náročnou situáciou, často nad jeho psychické možnosti. Konfliktovosť je v detskom spoločenstve tým väčšia, čím menej dospelá osoba pomáha pri ich riešení. Z psychologického a pedagogického hľadiska sú nežiaducim javom, ktorý treba redukovať na minimálnu mieru. Je aj príležitosťou na rozvíjanie vôľových vlastností, samostatnosti, základných spoločensko-morálnych návykov. Možno teda pripustiť aj istú pozitívnu účinnosť konfliktových situácií. Podnecujú utváranie takých vlastností, ktoré by v inej situácii dieťa nezískalo: schopnosť riešiť problémy, brať ohľad na iných, dohodnúť sa a pod. Úroveň odolnosti jednotlivca voči záťažovým podnetom sa vymedzuje pojmom frustračná tolerancia.

Na výskyt a riešenie konfliktov vplývajú faktory ako vek a pohlavie (napr. častejšie koncom útleho veku, v puberte) a individuálne nervovo-psychické vybavenie (rozdielnosť predpokladov a možností regulácie správania u cholerika a flegmatika). Nie sú zanedbateľné ani krátkodobé vplyvy (napr. únava, stres). Výskumy potvrdzujú závislosť agresívneho správania a konfliktov od časového faktora.

tags: #socialny #vyvin #predskolskeho #veku