Na Slovensku je stále rozšírená tradičná predstava o úlohe mužov a žien v spoločnosti, ako aj predstava o ich rôznych schopnostiach. Táto predstava ovplyvňuje mnohé aspekty života, vrátane odchodu do dôchodku. Výskum európskych hodnôt (European Values Study) sa zameriava na skúmanie hodnotových orientácií v Európe a na ich rôzne aspekty a potvrdzuje, že názory na tradičné rozdelenie rodových rol majú medzi obyvateľmi Slovenska relatívne silnú podporu.
Rodové stereotypy v spoločnosti a ich vplyv
Z predchádzajúcich vĺn Výskumu európskych hodnôt vieme, že väčšina ľudí súhlasí s tým, že na finančné zabezpečenie rodiny majú prispieť obaja manželia alebo partneri. Napriek tomu polovica opýtaných si myslí, že zarábať peniaze má prvotne muž a žena sa má starať o domácnosť a rodinu. Dôležitosť pripisovanú úlohe ženy pre domácnosť a rodinu potvrdzuje aj otázka, ktorá sa zameriava na dôsledky pracovného zapojenia ženy na rodinný život.
S tradičným rozdelením rodových rol a s predstavou, že zarábať peniaze má v prvom rade muž, súvisí aj dôležitosť pripisovaná vzdelaniu žien. Hoci väčšina spoločnosti nespochybňuje rovnakú dôležitosť vzdelania pre chlapcov a dievčatá, početná je aj skupina, ktorá sa domnieva, že vysokoškolské vzdelanie je dôležitejšie pre chlapca ako pre dievča.
Rozdiely v líderských schopnostiach
Podľa výskumu najväčšie rozdiely medzi mužmi a ženami sa ukazujú pri predstavách o líderských schopnostiach mužov a žien. Viac ako 60 percent mužov si myslí, že vo všeobecnosti sú muži lepšími politickými lídrami a riaditeľmi firiem ako ženy. S týmito výrokmi súhlasí okolo 40 percent žien.
Vo všeobecnosti platí, že ľudia s vyšším vzdelaním vyjadrujú menší súhlas s uvedenými výrokmi, oproti ľuďom s nižším vzdelaním. Opačný vzťah môžeme spozorovať medzi vekom a súhlasom - s rastúcim vekom rastie aj miera súhlasu s jednotlivými výrokmi. Najkonzervatívnejšie názory sa vyskytujú v skupine ľudí starších ako 65 rokov. Môžeme teda skonštatovať, že starší ľudia, ľudia s nižším vzdelaním a muži do väčšej miery súhlasia s tradičným rozdelením rodových rol ako ženy, mladší ľudia a ľudia s vyšším vzdelaním.
Rovnosť práv pre mužov a ženy
Výskum sa tiež v jednej z otázok zameral na rôzne aspekty demokratickej spoločnosti, v rámci ktorej respondenti mohli označiť na škále 1 až 10, do akej miery považujú rovnaké práva pre mužov a ženy za základnú charakteristiku demokracie. Napriek tomu, že dve tretiny opýtaných sa domnievajú, že rovnaké práva pre mužov a ženy patria medzi základné charakteristiky demokracie, každý desiaty respondent o tom pochybuje a ďalších viac ako 20 percent označilo stred škály, čo znamená, že s daným výrokom aj súhlasí, aj nesúhlasí.
Mužský pohľad na rodovú rovnosť: Rodovo rozdelený trh práce
Rodový mzdový rozdiel a jeho dôsledky
Rodový mzdový rozdiel je priemerný a neočistený rozdiel medzi hrubým hodinovým zárobkom mužov a žien v konkrétnej krajine. Mzda muža pritom predstavuje 100%. Aj preto sa každý rok vytýči deň, ktorý sa nazýva Deň rovnosti v odmeňovaní a od tohto dňa ženy symbolicky pracujú zadarmo.
Najvyššie platové rozdiely sa objavujú u vysokoškolsky vzdelaných žien a v sektoroch ako je finančníctvo a poisťovníctvo, informácie a komunikácia, ale aj priemysel. V týchto sektoroch prevažujú rozdiely najmä na vedúcich pozíciách. „Väčšinu prác dokážu robiť rovnako dobre ženy aj muži. Problémom je, ako je táto práca vnímaná. Podľa rodových stereotypov sa ženy majú starať o domácnosť a deti, sú emocionálne a nemajú technické zručnosti. Muži sú nezávislí a silní, racionálni a logicky mysliaci. Negatívom je, ak tieto presvedčenia vplývajú na posudzovanie žien a mužov na pracovisku alebo v iných oblastiach a poškodzujú ich v prípade, že ich nenapĺňajú,“ hovorí Alexandra Matejková zo Sociologického ústavu SAV.
Takýto prístup potvrdila aj Petra Kotuliaková CEO občianskeho združenia Aj ty v IT na odovzdávaní cien Ženy vo vede. Rozdiely v oceňovaní osobných a pracovných charakteristík mužov a žien vedú k vertikálnej segregácii, kedy viac mužov pracuje na vyšších a lepšie platených manažérskych pozíciách. Známym predsudkom v pracovnom prostredí je aj očakávanie, že keď žena dosiahne 30 rokov, bude chcieť mať deti. Rodový mzdový rozdiel sa začína prejavovať zhruba v 25. roku života a pretrváva až do dôchodku.
Podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávatelia platia zamestnankyniam za tú istú prácu menej ako ich mužským kolegom, čo je považované za diskriminačné a podporujúce rodové stereotypy.
Prekážky v kariérnom raste žien
„Jednou z najvýznamnejších prekážok, ktorá bráni ženám postúpiť v kariére na vyššie pozície, je nedostatok dostupnej starostlivosti o deti. Spoločnosti by mali zvážiť zriadenie podnikových škôlok alebo poskytovanie finančných benefitov zameraných na podporu starostlivosti o deti a starších. Do popredia sa stále viac dostáva aj otázka otcovskej dovolenky. Z prieskumov vyplýva, že otcovia chcú, a mali by byť viac aktívne zapojení do starostlivosti o deti.
Zo zákona má u nás otec nárok na materské najčastejšie v prípadoch, ak po dohode s matkou prevezme dieťa do starostlivosti a splní všetky podmienky pre vznik nároku na materské. Otcovia môžu popri rodičovskej dovolenke naďalej pracovať na dohodu, čo je neraz výhodnejšie ako keby materskú poberala matka. Tá by napríklad nemusela spĺňať podmienku alebo by ju dostávala nižšiu. V praxi sa tak ale stáva, že nakoniec sa o deti stará matka.
„Vítanou pomocou môžu byť mentori, ktorí po návrate z rodičovskej dovolenky poradia v otázkach, ako žiadať o zvýšenie platu v podniku či ako riešiť záležitosti spojené s nerovnosťou. Dôležité je aj udržiavanie kontaktu so zamestnávateľom, podpora blízkeho okolia. Tiež by pomohla flexibilita vo využívaní rodičovského príspevku, kedy žena môže rozhodnúť, že dostane vyšší rodičovský príspevok, ak sa rozhodne skôr vrátiť sa do práce.“
Príklady dobrej praxe a firemné iniciatívy
Niektoré spoločnosti už prijímajú opatrenia na podporu rovnosti príležitostí. Napríklad spoločnosť PMI sa v marci 2019 stala prvou firmou, ktorá bola celosvetovo certifikovaná ako EQUAL-SALARY. „Začali sme byť ešte viac vnímavejší na danú tému a sledujeme viac ukazovateľov, ktoré podporujú rovnosť príležitostí. Zároveň sme si dali za úlohu šíriť príklady dobrej praxe na konferenciách a rôznych podujatiach. Prioritou je vytvoriť inkluzívnu kultúru, v ktorej prosperuje rozmanitosť myslenia, názorov a kultúr.
„Globálne sme si ako spoločnosť stanovili jasné ciele na zvýšenie zastúpenia žien na manažérskych pozíciách na úroveň 40 % do roku 2022. Taktiež sa zameriavame na zastúpenie mužov a žien v organizácii v pomere 50:50,“ dopĺňa Krajčová. Treba však tiež dodať, že mnoho žien si na vstup do takzvaného mužského sveta netrúfa. „Dobrou cestou by mohol byť napríklad štruktúrovaný pracovný rozhovor, ktorý sa pýta tie isté otázky všetkých a odpovede hodnotí použitím preddefinovaných a štandardizovaných kritérií. Prípadne metóda hodnotenia zručností. Týmto spôsobom budú výsledky rozhovorov porovnateľné a redukuje sa riziko podvedomých predsudkov voči ženám,“ povedal Kuruc. Michal Kišša z Nadácie Pontis dodal: „Otázky ohľadom rodinného stavu by mali patriť do súkromnej sféry žiadateliek o zamestnanie a na pohovoroch by sa ich zamestnávatelia nemali pýtať.“
Mužský pohľad na rodovú rovnosť: Rodovo rozdelený trh práce
Dôchodkový strop a jeho vplyv na ženy
Niektorí budúci penzisti uverili sľubom, že zavedenie dôchodkového stropu ich ochráni pred tým, aby, ako sa vyjadril predseda Smeru-SD Robert Fico, nezomierali ako 70-roční za pásom vo fabrike. Po schválení stropu v ústavnom zákone pomaly prichádzajú na to, čo im štát zmenou pravidiel v skutočnosti dal.
Dôchodkový strop je nastavený tak, že muži budú mať nárok odísť na penziu vo veku 64 rokov. Ženy budú môcť odchádzať ešte skôr ako v 64 rokoch, a to v závislosti od toho, koľko detí vychovali. Majú právo na zníženie maximálneho dôchodkového veku:
- o šesť mesiacov vtedy, ak vychovali jedno dieťa,
- o 12 mesiacov, ak vychovali dve deti,
- a o 18 mesiacov, ak vychovali najmenej tri deti.
Viac detí ústavný zákon nezohľadňuje.
Mužov ani žien, ktorí odchádzajú do dôchodku teraz, sa strop ešte netýka. Majú totiž nárok odobrať sa na penziu skôr, než stanovuje strop. Zákony sú nastavené tak, že sa vek odchodu do dôchodku na Slovensku postupne predlžuje, ale na ústavnú hranicu narazí až neskôr.
Prvé, koho sa strop dotkne, budú ženy s dvomi deťmi, ktoré sa narodili v roku 1960, a dnes majú 59 rokov. Pôjdu do penzie v 63 rokoch a to je o dva mesiace skôr ako by išli, keby nebol schválený dôchodkový strop. Paradoxne, ženy s dvomi deťmi, ktoré sa narodili v rokoch 1958 a 1959, budú odchádzať do dôchodku v rovnakom veku ako ich bezdetné rovesníčky. Žena s dvomi deťmi narodená v roku 1958 bude mať dôchodkový vek 62 rokov a osem mesiacov a tá, ktorá sa narodila v roku 1959, ho dosiahne vo veku 62 rokov a desať mesiacov.
Dve z týchto žien, Magdaléna Murdziková z Michaloviec a Tatiana Bohušová z Považskej Bystrice rozbehli na internete petíciu. Nespokojné ženy sa potom obrátili aj na ombudsmanku, ministerstvo práce a úrad vlády. Žiadajú o urýchlenú a bezodkladnú nápravu. Cítia sa voči iným ženám (narodeným v roku 1960 a mladším) ako aj starším diskriminované. Myslia si, že filozofia dôchodkového stropu by sa mala týkať aj ich, hoci odchádzajú do penzie skôr. A vďaka dvom vychovaným deťom by sa mal odpočítať rok aj im: „Zákon platí. Za každé dieťa pol roka. Dnes je strop 62 rokov a 8 mesiacov. Je to jednoduché. Zo zákona by sme mali ísť do dôchodku v 61 rokoch a 8 mesiacov.“