Význam a úlohy sociálnej práce pre seniorov

Staroba je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života, avšak so sebou prináša aj špecifické výzvy a potreby. V kontexte sociálnej práce sa starostlivosť o seniorov stáva komplexnou a multidisciplinárnou činnosťou, ktorá si vyžaduje holistický prístup a zohľadnenie jedinečnosti každého jednotlivca. Sociálna práca so seniormi je multidisciplinárna profesia, ktorá sa zameriava na zlepšenie kvality života seniorov a podporu ich integrácie do spoločnosti. Vychádza z praktických skúseností a poznatkov z rôznych oblastí, ako je psychológia, sociológia, medicína a právo. Cieľom je integrácia človeka do spoločnosti, alebo zabezpečenie dôstojného prežitia zvyšku života, ak integrácia už nie je možná. Mgr. Daniela Merčáková z Nemocnice AGEL Zvolen definuje sociálnu prácu ako "vedieť, poznať a pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú." Zdôrazňuje dôležitosť spolupatričnosti, blízkosti a siete vzťahov a kontaktov, ktoré sú pre seniorov obzvlášť dôležité.

Úvod do problematiky starostlivosti o seniorov

Staroba, latinsky "senium", predstavuje posledné vývinové obdobie človeka. V tomto období sa často do popredia dostáva zmyslové vnímanie a zvýšené emocionálne prežívanie. Seniori môžu pociťovať strach z opustenosti, hospitalizácie, samoty, odkázanosti a závislosti na iných. Tieto obavy sa môžu ešte viac zintenzívniť v prípade zhoršenia zdravotného stavu a vyčerpania možností sociálnej pomoci v rámci rodiny. V takýchto situáciách prichádza na rad inštitucionálna starostlivosť. Prechod do nového sociálneho prostredia, akým je zariadenie sociálnych služieb, môže dramaticky zmeniť život seniora a ovplyvniť jeho sociálne role, životný štýl, súkromie a dôstojnosť.

Z gerontologického hľadiska je staroba komplexnou charakteristikou funkčného stavu orgánových systémov, ich adaptability, výkonnosti a rezerv z pohľadu času a výkonov. Je kríza života, je najnepríjemnejšia, úbytok síl, spomalenie motoriky, únava, zmena vonkajšku. Človek v tomto období stráca nezávislosť a začína byť odkázaný na inej osobe, alebo spoločnosti.

Sociálny rozmer starnutia

Odchod do dôchodku spôsobuje prudký pokles príjmov, zmenu spoločenského postavenia, syndróm prázdneho hniezda (odchod detí z domova), žiarlivosť, strata životného partnera, stávajú sa závislí na cudzej pomoci. Medzi ďalšie problémy patria:

• pokles financií
• energetický pokles
• osteoporóza
• degeneratívne choroby: diabetes, artróza, Alzheimerova choroba
• problémy s deťmi a rodinou
• strata dychu s dobou - staromódnosť
• strata partnera
• strata rodičov
• neschopnosť vedenia domácnosti
• strach zo smrti
• pasivita starých ľudí, snaha prekonať starnutie, agresivita obrátená proti sebe samým

Potreby starých ľudí

• stravovanie
• hygiena
• bezpečnosť
• zdravotnícka starostlivosť

Rizikové skupiny starých ľudí

• osoby nad 80 rokov veku
• staré osoby v jednočlenných domácnostiach
• osamelé alebo ovdovené staré ženy
• starí ľudia žijúci v ústavoch
• bezdetní starí ľudia
• staré páry, kde jeden je ťažko chorý
• starí ľudia so zdravotnými problémami
• starí ľudia s minimálnym príjmom

Sociálne dôsledky choroby pre starého človeka

Starý človek potrebuje vždy sociálnu pomoc. Komunikácia môže byť narušená zo sociálnych príčin, vývojom kognitívnych porúch (sluch, zrak), demenciou, stráca sa schopnosť zapamätať si, čo druhý hovorí.

Zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi

Na týranie je upozorňované v súvislosti najmä s deťmi, no v súčasnosti sa objavuje nový fenomén a to syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného geronta. Tento problém sa týka etických noriem spoločnosti, má výrazný vplyv na zdravotný a sociálny stav obete.

Môže byť:

• pasívne - nedostáva potrebné lieky, je zanedbávaný po spoločenskej stránke
• aktívne - psychické alebo fyzické násilie, finančné vydieranie, zlosť a vyhrážanie sa, časté zranenie, dekubity a pod. Prejavuje sa u nich syndróm vyhasnutia - pasivita, apatia, nezáujem.

Starostlivosť o seniorov

Starostlivosť o seniorov by mala byť v štyroch oblastiach:

1. individuálnej
2. sociálnej
3. zdravotnej
4. hmotnej

Z historického hľadiska bola v prvom rade riešená oblasť materiálna, neskôr zdravotná. Vývoj starostlivosti o seniorov prešiel dlhou cestou, od tradičnej rodinnej starostlivosti, cez stredoveké starobince, chudobince a špitály, až k novodobým formám ústavnej a domácej starostlivosti. V súčasnosti sa na starostlivosti o starých občanov participuje rodina spolu s rôznymi zdravotníckymi a sociálnymi inštitúciami. Neinštitucionalizovaná pomoc je poskytovaná odborníkmi v domácom prostredí.

Zariadenia a služby pre seniorov

Zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definuje rôzne typy pomoci a zariadení. Medzi základné sociálne služby patria:

• Opatrovateľská služba
• Prepravná služba
• Sprievodcovská a predčitateľská služba
• Tlmočnícka služba
• Sprostredkovanie tlmočníckej služby
• Sprostredkovanie osobnej asistencie
• Požičiavanie pomôcok

Veľkú časť poradenskej činnosti pre seniorov a poskytovania sociálnych služieb poskytujú aj zariadenia sociálnych služieb pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom:

• Zariadenie podporovaného bývania
• Zariadenie pre seniorov
• Zariadenie opatrovateľskej služby
• Rehabilitačné stredisko
• Domov sociálnych služieb
• Špecializované zariadenie
• Denný stacionár

V týchto zariadeniach sa poskytuje sociálne poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba šatstva a bielizne, zdravotná starostlivosť.

Úloha sociálneho pracovníka v starostlivosti o seniorov

Sociálny pracovník, ktorý pracuje so seniormi, by mal mať základné poznatky z geriatrie a pozitívny vzťah k seniorom. Ak chce sociálny pracovník poskytnúť adekvátnu pomoc seniorovi, musí poznať a rešpektovať jeho potreby. Identifikácia skutočných potrieb si vyžaduje komplexné zručnosti, empatiu, úctu k človeku, schopnosť načúvať potrebám. Zdrojom informácií je aj poznanie rodinného prostredia. Teda niekedy je potrebná aj návšteva seniora v jeho domácom prostredí.

Sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní komplexnej starostlivosti a podpory pre seniorov. Jeho práca je zameraná na zlepšenie kvality života seniorov, podporu ich sociálneho začlenenia a pomoc pri riešení rôznych životných situácií.

Kľúčové úlohy a zodpovednosti sociálneho pracovníka v zariadení pre seniorov

• Sociálna diagnostika a posudzovanie potrieb: Sociálny pracovník získava a spracúva informácie o sociálnej situácii seniorov, ich zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a snaží sa nájsť čo najlepšie riešenie ich situácie. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti.
• Sociálne poradenstvo a podpora: Poskytovanie sociálneho poradenstva a podpory zameranej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie. Analyzovanie individuálnych alebo skupinových potrieb klientov sociálnej starostlivosti. Poskytovanie krízovej intervencie, sociálneho poradenstva a podpory zameranej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie. Sociálny pracovník poskytuje seniorom a ich rodinám individuálne a skupinové poradenstvo, pomáha im orientovať sa v ich situácii, identifikovať ich potreby a nájsť vhodné riešenia. Poskytuje emocionálnu podporu a pomáha im zvládať stres, úzkosť a depresiu, ktoré môžu byť spojené so zmenou prostredia a novou životnou situáciou.
• Individuálne plánovanie: Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník pokračuje v priebežnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity, stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti. Individuálny plán je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby.
• Koordinácia a spolupráca: Spolupráca s rodinou, opatrovníkmi a inými zainteresovanými stranami. Spolupráca s inými odborníkmi (lekári, sestry, psychológovia) pri zabezpečovaní komplexnej starostlivosti.
• Organizovanie aktivít: Podieľa sa na organizovaní kultúrno-spoločenských akcií pre obyvateľov. Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení. Odvádzania pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy). Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.
• Vedenie dokumentácie: Vedenie sociálnej dokumentácie klientov, zaznamenávanie sociálnych intervencií.
• Ochrana práv seniorov: Zabezpečovanie dodržiavania práv seniorov a ich ochrana pred diskrimináciou a zneužívaním.
• Poskytovanie informácií: Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi, poskytuje im informácie, rady, pomáhajú prekonávať rôzne náročné situácie, v ktorých sa ocitnú.
• Individuálna práca: Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom.

Metódy sociálnej práce so seniormi

Sociálny pracovník využíva rôzne metódy a techniky, aby zabezpečil komplexnú a efektívnu starostlivosť pre seniorov:

• Pozorovanie a rozhovor: Sú najstaršie metódy sociálnej práce, ktoré spolu úzko súvisia a môžu poskytnúť ucelený obraz o prijímateľovi sociálnej služby. Počas rozhovoru ale i pozorovaním prijímateľa získava sociálny pracovník informácie o jeho súčasnom stave, o jeho problémoch, rodinnej situácii, príbuzných a pod.
• Povzbudenie: Prijímateľ v adaptačnom procese, ale aj prijímateľ, ktorý má nejaký problém, je neistý, má strach, bojí sa, že nebude akceptovaný. Povzbudenie mu pomáha prekonať tieto pocity.
• Tréning: Učenie, opakovanie, nácvik - sociálny pracovník využíva najmä tréning pamäti rôznymi cvičeniami a hrami.
• Biografická práca: Na zachovanie dôstojnosti, úcty i rešpektu je dôležité poznať predchádzajúci spôsob života seniora, jeho záujmy, záľuby, obľúbenosť jedál, zlozvyky, rituály, priebeh zamestnaní či vzdelaní. Práca s biografiou klienta patrí k modernej sociálnej práci a starostlivosti. Zvlášť pri práci so seniormi je jednou z najdôležitejších činností počúvanie životných príbehov, s ktorými klienti prichádzajú do zariadení sociálnych služieb.
• Metóda validácie: Používa sa pri dezorientovaných klientoch.
• Metóda predterapie: Používa sa pri klientoch, ktorí komunikujú málo, alebo vôbec, väčšinou sú pripútaní na lôžko. Sociálny pracovník využíva videotréning interakcií.

Komunikácia so seniormi a ich rodinami

Najdôležitejšou z dimenzií interpersonálnych vzťahov sociálneho pracovníka a starého človeka je komunikácia. Medzi ďalšie patrí interakcia (vzájomné pôsobenie, spolupráca, kooperácia, pomoc, ochota) a percepcia (vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie). Všetky tri dimenzie vzťahov vystupujú spoločne a nie je možné ich od seba oddeľovať.

Dobrá komunikácia so seniorom napomáha sociálnemu pracovníkovi v zložitom pracovnom procese, chráni ho v prípade nedorozumenia a sporu s klientom alebo jeho blízkymi. Pozitívna komunikácia prináša obojstranné pozitívne emočné uspokojenie za predpokladu obojstranného korektného jednania pri absencii paternalizmu a pochopenia pre vek a prípadné hendikepy starého človeka - psychologického, psychického a emočného stavu pacienta alebo jeho blízkych - je výsledkom dostatočnej odbornej erudície a povahových vlastností sociálneho pracovníka. Zlá komunikácia má za následok nespokojnosť a sťažnosti klienta a jeho blízkych.

Komunikácia s rodinou terminálne chorého predstavuje pre sociálnych a zdravotných pracovníkov veľmi náročnú úlohu. Voľná a otvorená komunikácia prináša nielen úľavu, ale aj jasno vo veciach a mala by byť súčasťou práce všetkých zdravotných a sociálnych pracovníkov v zariadeniach, kde sa stretávajú s ľuďmi ťažko a beznádejne chorými.

Pre uspokojenie potrieb starého človeka nesmú chýbať údaje o:

• stave
• bydlisku, kde a s kým býva, od koho sa mu dostáva pomoc
• vierovyznaní
• výške dôchodku a poplatkov za bývanie
• stravovaní
• liekoch, ktoré užíva a ich množstve
• spoločenskej komunikácii
• pohyblivosti v byte, mimo bytu, vonku
• záujmoch
• zaobchádzaní so starým človekom
• zdravotných ťažkostiach

Poruchy u starých ľudí a komunikácia

U starých ľudí dochádza k poruchám v:

• komunikácii - stráca sa slovná zásoba, geront začína používať jednoduché vety so všeobecným významom. V takomto prípade je dôležité rozprávať sa s ním pomaly, zreteľne, nekričať, zopakovať vetu aj viackrát bez nervozity, dôležitým prvkom je neverbálna komunikácia.
• obliekaní - základným pravidlom je povzbudzovanie geronta k tomu, aby sa obliekal sám, ale pomôcť mu pri výbere oblečenia, príp. pripomenúť mu nezabudnúť si obliecť niektorú časť odevu.
• stravovaní - mala by byť vyvážená s obsahom všetkých základných zložiek.
• správaní - v prípade ak sa jedná o geronta postihnutého demenciou alebo inými mozgovými poruchami.

Osobnostné predpoklady a kompetencie sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník by mal spĺňať osobnostné požiadavky kladené na neho, ako napríklad disponuje požadovanou úrovňou všeobecných a odborných špecializovaných vedomostí, sociálnych zručností. Sociálny pracovník svojou činnosťou pomáha zlepšovať životnú funkčnosť jednotlivca, skupiny, komunity tým, že prispieva k mobilizácii zdrojov, ktoré sú takémuto riešeniu potrebné. Vychováva jednotlivcov k pocitu zodpovednosti za vlastnú sociálnu situáciu. Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamičnosť, morálna integrita, sociálne cítenie, rešpektovanie súkromia a úcta k životu.

V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamičnosť. V poslednom čase sa sociálna práca zameriava na preventívne činnosti, medzi ktoré patrí aj vyhľadávanie klientov, teda osôb potrebujúcich pomoc sociálneho pracovníka. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy. K zásadným požiadavkám kladeným na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu.

Sociálne cítenie však nie je v žiadnom prípade súcit. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol, umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci, ktorá musí odrážať optimálnu mieru pomoci. Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita, je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napríklad zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.

Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu. Sociálny pracovník má vedieť túto vlastnosť používať v smere k sebe samému. Vlastnosť ako zmysel pre humor má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.

Komunikačné zručnosti

Jazyk sociálneho pracovníka ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.

Schopnosť tímovej práce

Aj táto vlastnosť má byť súčasťou výbavy sociálneho pracovníka. Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo, t.j., že sociálny pracovník bude spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, ktorí maximálne prispievajú k realizácii cieľa.

Sebainštrumentalizácia

Schopnosť inštrumentalizácie, teda schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument, predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta. Od sociálneho pracovníka sa vyžaduje zaangažovanie sa do problémov klientov, široké spektrum osobných skúseností, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov, postojov, schopnosť mať nadhľad nad problémom a pod. Avšak osobnú zaangažovanosť musí mať pod kontrolou, čo si žiada tzv. kognitívnu sebadištanciu, čo znamená, že sociálny pracovník reflektuje svoje vlastné city, myslenie a samozrejme konanie a nenecháva sa ovplyvňovať tzv. citovou nákazou.

Ďalšie dôležité kompetencie

• Vedieť iniciovať klienta k spolupráci je tiež profesionálnou kompetenciou.
• Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv.
• Ďalšou požadovanou zručnosťou je komunikovať a kooperovať. Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami, či inými odborníkmi. Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie.
• Schopnosť nezaujatého, objektívneho hodnotenia informácií a pod.
• Ak hovoríme, že sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, tak sa učí zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta.
• Sociálna kompetencia je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácii v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov.
• Aktívna orientácia na vlastný odborný rast je základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom.

Vzdelávanie a odborná príprava sociálnych pracovníkov

Vzdelávanie sociálnych pracovníkov je zamerané na získanie teoretických vedomostí a praktických zručností potrebných pre výkon ich profesie. Dôraz sa kladie na interdisciplinárny prístup, ktorý zahŕňa filozofické, psychologické, sociologické, etické, politické, právne a ekonomické aspekty sociálnej práce.

Oblasti vzdelávania

• Teórie sociálnej práce: Postavenie sociálnej práce v kontexte iných vedných odborov; sociálno-filozofické a etické základy sociálnej práce; sociologické základy sociálnej práce; psychologické základy sociálnej práce; právne základy sociálnej práce; ekonomické základy sociálnej práce a základné znalosti z odboru štatistiky, demografie, potrebné pre uskutočňovanie úloh sociálnej práce; sociálno-pedagogické a sociálno-andragogické základy sociálnej práce; politologické základy sociálnej práce a i.
• Aplikovaná sociálna politika: Teória a prax, objekty a subjekty sociálnej politiky, modely sociálnej politiky, nástroje sociálnej politiky, sociálna politika na medzinárodnej úrovni, typológie a funkcie sociálneho štátu, vplyv demografického vývoja na sociálnu politiku, typy rodinnej politiky a motivačné nástroje populačnej politiky; zdravotná politika v legislatívnom ukotvení (choroba, invalidita, pracovná neschopnosť, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia), riešenie chudoby v legislatíve (hmotná núdza, životné).

Aktuálne výzvy a pomoc seniorom

Seniori sú jednou z najohrozenejších skupín, preto je potrebné im venovať špeciálnu pozornosť. Väčšina seniorov žije osamelo v bytoch alebo domoch a nemajú prístup k potrebným informáciám, ani k potrebným ochranným pomôckam. Starší ľudia majú väčšinou problémy s pohybom a mobilitou, buď ide o úplne imobilných alebo ťažko pohybujúcich sa starších ľudí, ktorým toto obmedzenie znemožňuje zabezpečiť si základné životné potreby. Osamelosť a izolácia sú časté problémy.

Médiá často poskytujú pretlak informácií, ktoré môžu byť pre seniorov mätúce, preto je potrebné, aby boli informácie pre seniorov dostupné a zrozumiteľné. Nesmieme zabúdať ani na menej technicky zdatných seniorov, ktorí môžu mať problém s modernou technikou alebo internetom.

Dôležité opatrenia a odporúčania:

1. Klientom, ktorým sa poskytuje sociálna služba v pobytovom zariadení sociálnych služieb a zostávajú v ňom, sa naďalej poskytuje potrebná starostlivosť. V súlade s ochrannými opatreniami sa nemajú zúčastňovať skupinových aktivít a programov, nemajú chodiť von zo zariadenia. V zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje starostlivosť zvlášť ohrozeným skupinám klientov, sa nemajú realizovať návštevy, s výnimkou napríklad klientov v terminálnej fáze života, pričom tieto návštevy musia dodržiavať protiepidemiologické opatrenia. Je potrebné umožniť rodinným príslušníkom vziať si klienta do domácej starostlivosti a následne ich upozorniť, že v takom prípade, nebudú môcť seniora doviezť naspäť do zariadenia. Rovnako musí zariadenie dbať na zvýšené protiepidemiologické opatrenia aj u samotných zamestnancov zariadení. S klientmi sa odporúča vykonávať viac individuálnych aktivít, obmedziť sociálny kontakt s inými klientmi, pričom osoby v osobnom styku by sa nemali meniť, aby sa redukovalo riziko šírenia nákazy. Klienti by mali dostať zrozumiteľnou formou inštruktáž, aby situáciu nepodceňovali, ale ani zbytočne nepanikárili. Ochranné rúško si po použití správne skladať z tváre a podľa materiálu z ktorého je ochrana tváre vyrobená, zabezpečiť jeho hygienu. V prípade, že klienti budú tráviť viac času vo svojich obytných miestnostiach, odporúča sa pripraviť návrh aktivít. Ako príklad uvádzame: domáci rozhlas, umožniť cvičenie, prenos sv. Do takejto izby nesmú vstupovať iní klienti - je potrebné ju viditeľne označiť.
2. Pomoc je potrebné poskytnúť rodinným príslušníkom - domácim neformálnym opatrovateľom, pokiaľ ju potrebujú, a to najmä s nákupom nevyhnutných liekov, potravín a drogérie, ak sa rodinný príslušník nemôže od opatrovaného seniora vzdialiť za účelom nákupu na dlhšiu dobu. V prípade karantény neformálneho opatrovateľa (pre ochorenie alebo podozrenie z ochorenia), je potrebné zabezpečiť pomoc zvonka.
3. U tohto okruhu seniorov by sa situácia nemala v dôsledku šírenia ochorenia osobitne meniť, opatrovateľskú službu je potrebné aj naďalej poskytovať. Opatrovateľka/opatrovateľ naďalej vykonáva svoju prácu, musí však dodržiavať protiepidemiologické opatrenia. Opatrovateľky/opatrovatelia musia byť vybavení dostupnými ochrannými pomôckami. Nakoľko sa môže zvýšiť počet klientov na jednu opatrovateľku (viac klientov, menej opatrovateliek - kvôli karanténe, OČR s dieťaťom a pod.), je možné so súhlasom klienta zredukovať pracovnú činnosť opatrovateľky u klienta - vecný a časový rozsah poskytovaných úkonov domácej opatrovateľskej služby - napr. obmedziť úkony základných sociálnych aktivít a starostlivosti o domácnosť. Je nutné individuálne posudzovať konkrétnu situáciu klienta.
4. Osamelo žijúci seniori patria medzi najzraniteľnejšiu skupinu populácie, preto je potrebné im venovať zvýšenú pozornosť. O týchto seniorov by sa predovšetkým mali postarať ich deti, priatelia, susedia alebo niekto im srdcu blízky. Apelujeme preto na deti seniorov, priateľov, susedov a známych, aby osamelých seniorov častejšie kontaktovali. Mnohokrát samotní seniori nechcú zaťažovať svojich najbližších. Je preto potrebné vyvinúť aktivitu z našej strany. Často im telefonujme, navrhnime že im nakúpime, zaujímajme sa o nich, vypočujme ich. Tí zdatnejší, ktorí majú prístup k internetu, môžu využívať videohovory so svojimi deťmi a vnúčatami. Pokiaľ nemajú takíto seniori žiadnych príbuzných, mala by sa o nich postarať samospráva. Mestské/miestne/obecné úrady by mali zistiť, ktorí seniori sú osamelí a nemajú nikoho, kto im pomôže najmä pri nákupoch a zásobovaní a zabránení sociálnej izolácii. Mnohé z nich zriadili špeciálne linky, kde si môžu seniori objednať dovoz jedla, liekov. Do schránok roznášajú letáčiky s informáciami a telefónnymi číslami, preto by mali seniori, ktorí sú doma častejšie kontrolovať schránky, niektoré úrady takouto formou dokonca zabezpečujú aj rozvoz rúšok. Pomocník minimalizuje kontakt so seniorom, nákup nosí ku dverám, chráni sa aspoň látkovým rúškom. Sprostredkovanie pomoci seniorom je možné aj dohodnutým dovozom potravín donáškovou službou, aspoň pre tých, ktorí sú v karanténe pre podozrenie alebo už chorí. Tento okruh seniorov by sa mal zdržiavať vo svojej domácnosti a úplne obmedziť osobné sociálne kontakty. Potrebné nákupy a úkony mimo domácnosti (napr. odnesenie odpadu) by mali pomôcť zabezpečiť príbuzní alebo susedia, ktorí sami pomoc ponúkajú. Tu treba byť veľmi opatrný, pretože zaznamenávame prípady, že situácia sa stala živnou pôdou zneužívania starších rôznymi podvodníkmi a špekulantmi, ktorí práve túto rizikovú situáciu využívajú pre svoje obohatenie, tým, že sa snažia dostať do bytov starších, pod zámienkou ponuky rôznych služieb a zabezpečenie ich potrieb. To čo sa môže zdať spočiatku ako pomoc, môže veľakrát skončiť okradnutím seniora. Objavujú sa prípady, že starších zneužívajú rôzni podvodníci, ponúkajú im napríklad zmeranie teploty, či nákupy, snažia sa dostať do ich domovov. Preto treba venovať zvýšenú pozornosť pred podvodníkmi, neotvárať cudzím ľuďom. Nepúšťajte cudzích ľudí do svojho obydlia, chráňte si svoj majetok, zdravie aj život! Pomoc prijímajte iba od osôb, ktorý sú vaši priatelia, známi alebo susedia, ktorých poznáte dlhší čas. Odporúčame seniorom, ktorí sú členmi rôznych seniorských organizácií, najmä tí, ktorí sú mobilní a často sa stretávali na rôznych spoločenských, kultúrnych a športových akciách ako priatelia, aby sa navzájom skontaktovali a tým čo už sú imobilní alebo sa im zhoršilo zdravie, či pribudli roky a sú osamelí ponúknuť pomoc, porozprávať sa s nimi, pomôcť im zabezpečiť dovoz stravy, nákup, či lieky.

Kontaktné údaje pre pomoc seniorom

V rámci poskytovania sociálneho poradenstva seniorom uvádzame kontaktné údaje na orgány a inštitúcie, kde môžu získať potrebné informácie a pomoc, alebo si objednať nákup, dovoz jedla či liekov:

• Národné centrum zdravotníckych informácií: 0800 221 234 (nepretržite)
• Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR - poradňa pre občanov: 02/2046 1100 (pracovné dni od 8:00 do 16:00 hod.)
• Senior linka: 0951 277 384 (od 8:00 do 15:00 hod.)

Svetový deň sociálnej práce

Tretí utorok v mesiaci marec patrí Svetovému dňu sociálnej práce a sociálnych pracovníkov. Na podnet Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov sa začal pripomínať od roku 2007. Sociálna práca nie je len zamestnanie, je to poslanie, ktoré sa zameriava na pomoc zraniteľným skupinám, ako sú deti, starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, rodiny v kríze, bezdomovci alebo ľudia, ktorí zažívajú násilie. Sociálni pracovníci sú odborníci, ktorí poskytujú emocionálnu podporu, poradenstvo, ale aj konkrétnu pomoc pri riešení právnych, ekonomických či sociálnych problémov. Poskytujú vyvážený prístup, ktorý zohľadňuje kultúrne, sociálne a individuálne rozdiely. Venujú sa individuálnym potrebám jednotlivcov, rodinám, komunitám, pričom sa snažia o prevenciu problémov a rozvoj sociálnej spravodlivosti. Sociálna práca je profesia, ktorá sa stále vyvíja a prispôsobuje aktuálnym potrebám spoločnosti.

V súčasnosti čelíme mnohým výzvam, ako sú rastúca chudoba, kríza v oblasti bývania, psychické ochorenia, násilie v rodinách a prístup k sociálnym službám. Sociálni pracovníci sú v prvej línii v riešení týchto problémov a pomáhajú jednotlivcom i rodinám nájsť cesty, ako zlepšiť svoju životnú situáciu. Deň sociálnej práce je dôležitý nielen na to, aby sme si pripomenuli význam tejto profesie, ale aj na to, aby sme ocenili prácu všetkých, ktorí sa podieľajú na poskytovaní pomoci tým, ktorí ju potrebujú. Tento deň je zároveň príležitosťou na zvýšenie povedomia o tom, ako sociálna práca prispieva k lepšiemu fungovaniu spoločnosti a ako je dôležité zabezpečiť adekvátne financovanie a podporu pre sociálne služby. Deň sociálnej práce je oslavou tejto neviditeľnej, ale nesmierne dôležitej podpory, ktorú sociálni pracovníci poskytujú všetkým, ktorí to najviac potrebujú.

tags: #vyznam #socialnej #prace #pre #seniorov