Ochrana osôb so zdravotným postihnutím v Európskej únii

Európska únia dlhodobo venuje pozornosť ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím a ich plnému začleneniu do spoločnosti. Táto snaha sa prejavuje v prijímaní stratégií, smerníc a iných právnych aktov, ktoré majú za cieľ zabezpečiť rovnosť, nediskrimináciu a prístupnosť pre všetkých občanov EÚ bez ohľadu na ich zdravotný stav.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zdôrazňuje, že ľudia majú právo na nezávislý spôsob života a na podporné služby, ktoré napomáhajú začleneniu sa do spoločnosti a bránia segregácii a izolácii. Základom práva na nezávislý život je osobná autonómia a sebaurčenie a existencia prostriedkov, ktoré ľuďom umožňujú kontrolovať vlastný život a robiť rozhodnutia (vrátane toho s kým a kde žijú, kedy chcú ísť spať, či chcú chovať domáce zvieratá, počúvať hudbu, ísť von a podobne). Podmienky, v ktorých tieto osoby žijú, by teda nemali vykazovať žiadne znaky inštitucionalizácie, ktorá nie je prítomná iba vo veľkokapacitných ústavoch, ale aj menších skupinových domovoch pre niekoľko osôb.

Nová stratégia EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia

Európska komisia predstavila ambicióznu Stratégiu v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 - 2030. Jej cieľom je zabezpečiť plnú účasť týchto osôb na živote spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými v EÚ aj mimo nej v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Chartou základných práv Európskej únie, podľa ktorých sú rovnosť a nediskriminácia základnými kameňmi politík EÚ. Osoby so zdravotným postihnutím majú právo zúčastňovať sa na všetkých oblastiach života, rovnako ako ktokoľvek iný. Napriek tomu, že v posledných desaťročiach získali lepší prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, zamestnaniu, rekreačným aktivitám a mohli sa väčšmi zapojiť do politického života, pretrvávajú mnohé prekážky. Nová stratégia vychádza z predchádzajúcej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 - 2020 a prispieva k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, ku ktorému Komisia tento týždeň prijme akčný plán určujúci smerovanie politík zamestnanosti a sociálnych politík v Európe.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla: „Ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím musí byť stredobodom nášho úsilia, a to aj v rámci našej reakcie na koronavírus. Ľudia so zdravotným postihnutím patria k tým, ktorých kríza spôsobená koronavírusom najviac zasiahla.

„Európsky projekt sa od svojho počiatku zameriava na odstraňovanie prekážok v súlade so svojou víziou jednoty v rozmanitosti. Mnoho ľudí so zdravotným postihnutím naďalej čelí prekážkam napríklad pri hľadaní práce alebo využívaní verejnej dopravy“, uviedla komisárka pre rovnosť Helena Dalliová. Dodala: „Ľudia so zdravotným postihnutím by mali mať možnosť rovnocenne sa zúčastňovať na všetkých oblastiach života.

Hlavné ciele stratégie

• Rovnaké práva: Zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali rovnaké právo presťahovať sa do inej krajiny alebo sa zúčastňovať na politickom živote ako ostatní občania EÚ.
• Nezávislosť a samostatnosť: Podpora práva osôb so zdravotným postihnutím žiť nezávisle a vybrať si, kde a s kým chcú žiť.
• Nediskriminácia a rovnaké príležitosti: Ochrana pred akoukoľvek formou diskriminácie a násilia, ako aj zabezpečenie rovnakého prístupu k spravodlivosti, vzdelávaniu, kultúre, športu a cestovnému ruchu.
• Prístupnosť: Zlepšenie prístupnosti fyzického a virtuálneho prostredia, aby sa osoby so zdravotným postihnutím mohli plnohodnotne zapojiť do spoločnosti.

Európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím a parkovací preukaz

Inkluzívne a jednotné podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím (ŤZP) v rámci celej Európskej únie (EÚ). To je cieľom novej smernice o Európskom preukaze a parkovacom preukaze pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorú navrhuje Európska komisia. Slovenskí občania so zdravotným postihnutím budú mať vo všetkých krajinách EÚ prístup k rovnakým nárokom ako doma. Postoj Slovenska prezentoval štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš. „Slovensko jednoznačne podporuje nové jednotné pravidlá pre znevýhodnené osoby. Je našou povinnosťou, aby sme umožnili ťažko zdravotne postihnutým občanom aktívne sa zapájať do života spoločnosti, aby sme zohľadnili ich potreby a aby pre všetkých platili rovnaké príležitosti. Nové opatrenia v podobe štandardizovaných európskych preukazov majú priniesť rovnosť v prístupe a zlepšiť voľný pohyb pre znevýhodnených ľudí v EÚ. Rovnako Európska parkovacia karta nahradí existujúci formát a má zjednodušiť jej používanie naprieč členskými štátmi. Obe karty by mali mať fyzickú podobu so zabezpečovacími prvkami alebo budú dostupné aj v elektronickom formáte a vzájomne uznávané vo všetkých členských štátoch EÚ.

Štandardizovaný Európsky preukaz pre ťažko zdravotne znevýhodnených občanov a Európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím prinesú rovnosť v prístupe a zlepšia voľný pohyb pre znevýhodnených ľudí (ŤZP) v rámci celej EÚ. Títo občania získajú predovšetkým jednotný prístup a nezávislosť k poskytovaným službám a ďalším výhodám či osobitným podmienkam, ktoré pre ľudí s ŤZP platia aj v iných európskych štátoch. Napr. pri využívaní verejnej dopravy, účasti na kultúrnych podujatiach a návštevách múzeí, rekreačných a športových centier, zábavných parkov a ďalších zariadení. Ide napr. o voľné vstupy, prednostné vstupy, využívanie osobnej asistencie, pomôcok a pod. Európsky preukaz pre osoby ŤZP bude slúžiť ako potvrdenie zdravotného postihnutia automaticky vo všetkých krajinách EÚ.

„Držitelia týchto európskych preukazov budú môcť využívať všetky výhody a zvýhodnenia, ktoré ktorákoľvek z členských krajín EÚ priznáva zdravotne znevýhodnených občanov na svojom území. Umožní to, aby mal každý občan, ktorý je vo svojej krajine uznaný za ŤZP, rovnaké postavenie a rovnocenný prístup ako domáci ŤZP občan v ktorejkoľvek európskej krajine. Spoločným cieľom týchto preukazov je zlepšiť kvalitu života pre osoby so zdravotným postihnutím a zabezpečiť, aby mali rovnaké príležitosti a prístup k základným službám a možnostiam ako ostatní občania. Týmto krokom im zjednodušíme každodenný život, pretože budú môcť ľahšie cestovať a využívať verejné služby v celej EÚ,“ uviedol štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš.

„Chcem sa poďakovať za túto iniciatívu, zvlášť pre zdravotne znevýhodnené skupiny obyvateľov. Práve slovenskí paralympionici sú najviac cestujúcimi osobami s ŤZP po celom svete, aj v rámci Európy. Oba európske preukazy budú mať fyzickú podobu s potrebnými zabezpečovacími prvkami, rovnako sa uvažuje aj o ich digitálnej podobe a budú vzájomne uznávané vo všetkých členských štátoch EÚ. Ich držitelia tak môžu využívať ich výhody a výsady pri cestovaní a pobyte v rôznych krajinách EÚ, bez ohľadu na miesto ich vydania.

Európsky parkovací preukazu pre ŤZP nahradí dnes existujúci národný formát a zaručí využívanie parkovacích miest a zariadení pre ŤZP naprieč EÚ štátmi, čo zlepšuje pohodlie pri cestovaní a pri každodenných aktivítách. V platnosti zostávajú aj národné preukazy pre ŤZP, ktoré budú naďalej udeľovať vnútroštátne orgány na základe vlastných kritérií.

Legislatívny rámec EÚ

Práva osôb so zdravotným postihnutím sú chránené aj prostredníctvom rôznych smerníc a nariadení EÚ.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý OSN prijala v roku 2006, bol prelomom v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím: všetky členské štáty sú jeho zmluvnými stranami a ide o prvý dohovor o ľudských právach, ktorý uzavrela aj EÚ. Od zmluvných strán dohovoru sa vyžaduje, aby podporovali, chránili a napĺňali ľudské práva všetkých osôb so zdravotným postihnutím a zabezpečovali ich rovnosť pred zákonom.

Európsky akt o prístupnosti

Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 - 2020 pripravila pôdu pre Európu bez bariér napríklad smernicami ako Európsky akt o prístupnosti, podľa ktorého musia byť kľúčové výrobky a služby ako telefóny, počítače, elektronické knihy, bankové služby a elektronické komunikácie prístupné a použiteľné pre osoby s rôznym zdravotným postihnutím. Práva cestujúcich v EÚ zabezpečujú, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k cestnej, leteckej, železničnej aj námornej doprave.

Smernica Rady 2000/78/ES

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000 ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Je zameraná proti priamej diskriminácii (rozdiel v zaobchádzaní s osobou na základe konkrétnej črty), ako aj proti nepriamej diskriminácii (zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax, ktoré by mohli uviesť osoby z uvedených kategórií do nevýhodného postavenia v porovnaní s ostatnými). Členské štáty EÚ sú povinné zabezpečiť, aby súdne a/alebo správne konania boli dostupné pre všetky osoby, ktoré sa cítia poškodené z dôvodu opomenutia uplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania. To platí aj vtedy, keď sa už skončil vzťah, v ktorom sa napadnutá diskriminácia vyskytla.

Opatrenia na úrovni členských štátov

Hoci existujú strategické dokumenty zamerané na rozvoj životných podmienok osôb so zdravotným znevýhodnením a deinštitucionalizáciu sociálnych služieb, tento proces na Slovensku nepostupuje dostatočne rýchlo. Preto sme realizovali výskum zameraný na dostupnosť komunitných foriem sociálnych služieb realizovaných terénnou a ambulantnou formou. Sledovali sme päť typov sociálnych služieb (opatrovateľská služba, denný stacionár, zariadenie podporovaného bývania a rehabilitačné strediská a špecializované zariadenia s ambulantnou formou starostlivosti) a pri všetkých sme identifikovali oblasti s výrazne nadpriemerným zastúpením aj nedostatkové regióny. V týchto prípadoch môže byť príčinou veľkostná štruktúra obcí a ich finančná situácia, v ktorej nie sú schopné zabezpečiť poskytovanie opatrovateľskej služby. Na úrovni jednotlivých poskytovateľov sme identifikovali veľké rozdiely v cene služieb, pričom služby neverejných poskytovateľov bývajú spravidla drahšie, najmä v prípade opatrovateľskej služby. Kľúčové je tak rozširovať sieť neverejných poskytovateľov, aby sa zvýšila nielen priestorová, ale aj finančná dostupnosť. Nerovnomerná sieť komunitných sociálnych služieb v súčasnosti vylučuje časť obyvateľstva z ich využívania a je preto potrebné prijať konkrétne opatrenia, aby Slovenská republika napĺňala svoje záväzky voči ľuďom so zdravotným znevýhodnením.

tags: #zdravotne #postihnutie #ochrana #eu