Komplexná starostlivosť o novorodenca: Sprievodca pre rodičov

Príchod novorodenca do rodiny je jedinečná udalosť plná radosti, ale aj výziev. Starostlivosť o novorodenca si vyžaduje lásku, trpezlivosť a pozornosť. Hoci je obdobie po narodení plné radosti a vzrušenia, môže byť aj zdrojom stresu a úzkosti, najmä pre tých, ktorí ešte nemajú skúsenosti s deťmi a s novorodencami už vôbec. Novorodenec je bábätko od prestrihnutia pupočnej šnúry do 28. dňa.

Dieťa potrebuje počas prvých dní a následne v priebehu dvoch až troch mesiacov prejsť procesom adaptácie na úplne nové prostredie. Po deviatich mesiacoch strávených v bezpečí bruška mamy sa ocitá v novom svete, kde ho čaká veľa nových výziev. K základnej starostlivosti patrí zabezpečenie základných životných potrieb, akými sú jedlo, spánok a blízkosť rodiča, najmä matky. K tomu však netreba zabúdať aj na hygienu a zdravotnú starostlivosť, pokiaľ to dieťa vyžaduje.

Prvé chvíle po pôrode: Bonding a adaptácia

Bezprostredne po pôrode sa každému novorodencovi poskytuje kvalifikovaná starostlivosť, ktorú organizuje a vykonáva lekár - neonatológ alebo pediater. Úplne prvé ošetrenie novorodenca vykonáva novorodenecká sestra ešte na pôrodnej sále. Dieťa očistí od nečistôt nalepených na kožu počas pôrodu, označí menom, zváži a zmeria dĺžku, obvod hlavy a hrudníka. Údaje starostlivo zapíše do dokumentácie.

Súčasťou prvého ošetrenia je tzv. kredeizácia, ktorá slúži na prevenciu gonokokových (kvapavkových) infekcií očí. Do očných spojiviek sa aplikujú kvapky s antiseptickým (dezinfekčným) účinkom. Ako prevencia krvácavej (hemoragickej) choroby novorodenca sa medzi 2. až 6. hodinou po pôrode podáva vitamín K.

Vzájomný kontakt „koža na kožu“, tzv. bonding, má veľký význam pre budovanie emocionálneho vzťahu medzi mamičkou a bábätkom. Dieťa sa v maminom náručí cíti v bezpečí a matke tento vzájomný kontakt s dieťaťom pomáha zabudnúť na bolestivé udalosti samotného pôrodu a budovať jej materské kompetencie. Neprerušovaný kontakt by mal optimálne trvať 2 hodiny, samozrejme za predpokladu, že to zdravotný stav dieťatka dovolí. Počas prvých 2 hodín sa mamička s bábätkom navzájom zoznamujú a spoločne sa venujú prvému prisatiu na prsník, čo je veľmi dôležité pre úspešný nástup laktácie.

Zmysly novorodenca

Zmysly novorodenca dozrievajú ešte niekoľko týždňov po narodení. Zrak novorodenca je najmenej vyvinutým zmyslom. Po narodení rozoznáva len svetlo a tmu. Postupne začína vidieť kontúry, no iba na vzdialenosť 20 maximálne 30 cm ostro. V brušku bolo celých deväť mesiacov v prítmí, preto je pre neho mať otvorené oči pri silnom svetle náročné. Napriek tomu, od prvého dňa potrebuje, aby sme rozlišovali deň a noc a nezatemňovali miestnosť počas dňa závesmi.

Hlasy blízkych osôb, ktoré sa dieťaťu prihovárali počas tehotenstva, majú upokojujúci účinok aj po narodení. Dieťa si môže pamätať aj hudbu, ktorú ste mu púšťali pred narodením. Upokojujúce účinky majú tiež zvuky ako je biely šum alebo zvuk dažďa.

Výživa novorodenca: Základ zdravého rastu

Správna výživa je základným pilierom zdravého rastu a vývoja novorodenca. V prvých mesiacoch života by malo byť materské mlieko jedinou potravou. Profesor Josef Švejcar, významná osobnosť československej pediatrie, zdôrazňoval význam materského mlieka a blízkosti matky pre spokojnosť a zdravý vývoj dojčaťa. Dojčenie posilňuje imunitný systém dieťaťa a znižuje riziko infekcií. Výskumníci z Krétskej univerzity sledovali zdravotný stav takmer tisíc detí počas celých dvanástich mesiacov a zistili, že čím dlhšie bolo dieťa výhradne dojčené, tým nižšie riziko infekcií sa u nich vyskytlo.

Zabezpečenie dostatku potravy je kľúčové pre rast a vývoj novorodenca. Dojčenie (materské mlieko) alebo vhodná náhrada (umelé mlieko) sú základom. V prvých štyroch mesiacoch (pri plne dojčených deťoch to môže byť aj 6 mesiacov) by v jedálničku dieťaťa nemalo byť zaradené nič iné okrem mlieka. Až po tomto období dochádza k postupnému zaraďovaniu príkrmov. V prvom roku života sa vyvarujte pitiu kravského mlieka a konzumácii húb, bryndze, tvarohu, nepasterizovaných výrobkov a surového mäsa.

Rozbeh dojčenia a alternatívy

Prianím azda každej mamy je svoje bábätko kojiť. Môže prísť pocity sklamania či zlyhania, ak to nejde. Materské mlieko je skvelá vec, ale najdôležitejšie je, aby mamička bola v psychickej pohode.

Čo môžete spraviť pre rozbeh dojčenia:

• Byť v čo najbližšom kontakte s bábätkom hneď po pôrode, ideálne koža na kožu (tzv. bonding).
• Nebáť sa použiť zo začiatku dojčenia klobúčiky na zjednodušenie prisatia bábätka.
• Nezúfať si, ak to nejde hneď od začiatku, dôverovať sebe a svojmu telu.
• Na podporu dojčenia môžete vyskúšať napríklad feniklový čaj či hroznovú šťavu.
• Netrápiť sa obavami zo zlyhania, ale pri problémoch s dojčením sa neváhať obrátiť na laktačnú poradkyňu.

Ak dojčenie nie je možné, je k dispozícii darcovské materské mlieko. Ak ani to nie je možné, treba siahnuť po umelej výžive. Je dôležité vybrať kvalitnú umelú výživu a dodržiavať pokyny na prípravu. Profesor Švejcar sa venoval výskumu vhodnej stravy pre deti, ktoré nemôžu byť dojčené, a prispel k vývoju modernej dojčenskej výživy.

Kŕmenie a trávenie

Rátajte s tým, že dieťatko v prvé dni po narodení schudne. Dôležité je, aby potom pravidelne priberalo (netreba však ihneď panikáriť, ak to ide pomalšie, ako hovoria tabuľky). Dojčenie by malo prebiehať zhruba 7 - 10-krát za 24 hodín. Doba dojčenia by nemala presiahnuť 30 minút, ale všetko záleží na tom, ako veľmi je bábätko hladné a ako rýchlo prijíma potravu. Ak ste sa rozhodli nedojčiť alebo s tým máte problémy, bude sa vám hodiť dojčenská váha, vďaka ktorej ľahko postrážite priberanie na hmotnosti. Pri dojčenskej výžive si dajte pozor, aby obsahovala všetky potrebné živiny. Skvelým pomocníkom pri kŕmení bábätka je dojčiaci vankúš.

Po každom dojčení, resp. kŕmení, by si malo dieťa odgrgnúť. Môže dôjsť aj ku grckaniu. „Grcká“ asi polovica novorodencov. Našťastie, zvyčajne ide len o bežné uvoľnenie vzduchu po dojčení/kŕmení. Ak dieťa kŕmite z fľaše, môžete ho po nakŕmení zdvihnúť do zvislej polohy na vaše rameno, aby si odgrglo nahromadený vzduch.

Novorodenec s dostatkom tekutín by mal za deň „spotrebovať“ 6 až 8 plienok. Stolica by mala byť u dojčených detí približne 3 až 8-krát denne, u nedojčených 1 až 3-krát denne. Novorodenecká stolica je spočiatku lepkavá, mazľavá, tmavozelená až čierna. Hovorí sa jej meconium. Po niekoľkých dňoch sa (prechodne) zmení na redšiu - žltozelenú. Dojčené deti majú riedku horčicovú stolicu. Farba a konzistencia stolice je ovplyvnená aj stravou matky. Počas 24 až 48 hodín po pôrode by mala odísť prvá stolica, tzv. meconium. Počas prvých dvoch až troch dní môžete registrovať jemne červené škvrny v plienke. Nebojte, nejde o krv.

Spánok novorodenca: Pre rast a vývoj

Novorodenci potrebujú dostatok spánku pre svoj rast a vývoj. V období šestonedelia môže byť spánok dieťaťa nepredvídateľný. Do 3. mesiaca života dieťaťa sa dieťaťu postupne nastavia cirkadiánne rytmy (schopnosť rozlíšiť deň a noc), čo zabezpečí akýsi režim a pravidelnosť v spánkoch. Deti do troch mesiacov spávajú 14 až 17 hodín denne, tento čas je však rozhádzaný na celý deň aj noc. Deti spia v krátkych cykloch, neraz len 20 až 30 minút, a potom sú približne dve hodiny hore.

Profesor Peter Fleming, profesor vývojovej psychológie, tvrdí, že myšlienka, že by deti mali spať celú noc, je výmyslom 20. storočia a že prirodzenejšie je pre bábätká časté nočné budenie. Profesor Švejcar rovnako konštatuje, že spánkový režim malých detí sa ustáli až okolo tretieho roku života dieťaťa a odporúča spoločné spanie s deťmi, pretože vďaka pocitu blízkosti je dieťa omnoho viac spokojné a rýchlejšie sa upokojí.

Bezpečné spánkové prostredie a rutiny

Je dôležité vytvoriť pokojné a bezpečné prostredie pre spánok a dodržiavať rutiny, ktoré podporujú zdravý spánkový cyklus. Dieťa by malo spať na chrbte v postieľke s pevnou matracou. V postieľke by nemali byť žiadne mäkké hračky, vankúše ani prikrývky, ktoré by mohli spôsobiť zadusenie. Riziko SIDS - syndrómu náhlej smrti dieťaťa - minimalizujete, ak dieťa na noc uložíte na chrbátik a nie na bruško.

Niektorým bábätkám pomáha zabaliť ich do zavinovačky, pripomína im to bezpečie vášho lona pred narodením. Zavinutie by však nemalo byť veľmi tesné. Do zavinovačky ukladajte dieťa len na spánok, inokedy nie. Takto vám bude lepšie spávať, rýchlejšie sa upokojí. Niektoré bábätká to však nemajú rady, radšej zaspávajú pri dojčení na prsníku, alebo úplne voľne a spontánne pri zvuku vášho hlasu (napríklad pri rozprávaní alebo spievaní).

Hoci spoločné spanie s rodičmi je kontroverzná téma, niektorí odborníci ho odporúčajú, pretože podporuje citovú väzbu a uľahčuje dojčenie. Ak sa rozhodnete pre spoločné spanie, je dôležité dodržiavať bezpečnostné opatrenia, ako je spanie na pevnej matraci a vyhýbanie sa prikrývkam a vankúšom.

Emocionálna blízkosť a vzťahová väzba

Dieťa sa rodí absolútne bezbranné, slabé, citlivé a bez schopnosti manipulovať či zneužívať svojich rodičov. Preto, odpovedať na potreby svojho dieťaťa, je tá najlepšia investícia do bezpečnej vzťahovej väzby, akú dieťa môže dostať. Novorodenci komunikujú svoje potreby plačom, pohybmi a inými signálmi. Je dôležité naučiť sa rozpoznávať tieto signály a reagovať na ne s láskou a pozornosťou. Vytváranie väzby medzi rodičmi a novorodencom je kľúčové pre zdravý emocionálny vývoj.

Materská starostlivosť klokankovaním

WHO odporúča kontakt koža na kožu (Materská starostlivosť klokankovaním) ako rutinný spôsob starostlivosti pre všetky predčasne narodené bábätká a bábätká s nízkou pôrodnou hmotnosťou. Kontakt koža na kožu umožňuje popôrodnú adaptáciu, pomáha dýchaniu, podporuje činnosť srdca, lepšie ako inkubátor udržiava teplotu, zabraňuje pauzám v dýchaní, reguluje činnosť tráviaceho traktu a využívanie živín, je ochranou pred infekciami a umožňuje sled dejov, ktoré vedú k dojčeniu, zvyšuje tvorbu mlieka, pomáha prospievaniu bábätka a jeho rastu, reguluje spánok a jeho kvalitu, je nesmierne dôležitý pre rast a rozvoj mozgu.

Hygienická starostlivosť a starostlivosť o pokožku

Udržiavanie správnej hygieny je dôležité nielen pre pohodlie, ale aj pre zdravie novorodenca. To zahŕňa kúpanie, starostlivosť o pupok, genitálie a čistenie očí, nosa a uší. Pre mnohých rodičov je starostlivosť o toto malé telíčko stresujúca a boja sa, že bábätku ublížia.

Kúpanie

Kúpanie dieťaťa patrí k jednému z najstresujúcejších úkonov pre novopečených rodičov. Je dôležité dbať na bezpečnosť a správnu teplotu ako vody, tak aj miestnosti. Dieťa vo vaničke NIKDY nenechávajte bez dohľadu. Odporúčania sa rôznia, no názor, že deti treba kúpať každý deň, ide do úzadia. Novorodenecká a dojčenská pokožka je omnoho citlivejšia na vonkajšie vplyvy než pokožka staršieho dieťaťa a dospelého. Aj najnepatrnejšie narušenie pokožky môže poškodiť jej funkcie: na jednej strane strata vody vedúca k lokálnemu vysušeniu môže zapríčiniť podráždenie, a na druhej strane prienik infekčných a alergizujúcich faktorov môže zhoršiť podráždenie.

Dnes už vieme, že novorodenca netreba kúpať každý deň - stačí obdeň. V dni, kedy dieťa kúpeľ neabsolvuje, aspoň očistite všetky záhyby a genitál mokrou plienkou. Kým nie je pupok úplne zahojený, dieťa umývame len vlhkou hubkou. Po odpadnutí zvyšku pupočnej šnúry a zahojení pupku, dieťa kúpte v primerane teplej vode (37 stupňov Celzia). Používajte výhradne detské mydlo. Spočiatku stačí novorodenca kúpať čistou vodou, na záhyby možno použiť detské mydlo určené pre najmenších. Primerané umývanie a kúpanie, najmä u detí so suchou pokožkou (niekedy stačí každý deň umyť len v oblasti plienok, a každý druhý deň celé telo).

Voda, no najmä veľmi mineralizovaná, narušuje oslabenú ochrannú bariéru kože. Používame prípravky, ktoré neobsahujú mydlo (bežné mydlá vysušujú a dráždia pokožku), najlepšie tie, ktoré dokážu pokožke dodať chýbajúce lipidy. Vhodné sú aj oleje, prípadne olejové peny do kúpeľa. Voda by nemala byť príliš teplá, nie viac ako 32 °C, lebo teplo zvyšuje vysušovanie pokožky. Kúpanie by malo byť radšej kratšie, odporúča sa asi 10 minút. Vaňu naplňte vodou len niekoľko centimetrov. Aby dieťatku nebola počas kúpania zima, občas mu opláchnite ramienka napustenou vodou. Pri umývaní používajte navlhčené bavlnené uteráčiky prípadne špongie, ktorými jemne stierame detskú pokožku. Pri vkladaní a vyberaní dieťatka z vaničky jednou rukou dieťatku podopierame krk a hlavičku, druhou ho chytíme za stehná a pás a položíme na vopred pripravenú podložku s uterákom. Utieranie uterákom môže pokožku podráždiť, preto dieťa radšej osušíme jemnými dotykmi prikladaním dobre sajúceho uteráku.

Starostlivosť o pupok

Po odstrihnutí pupočnej šnúry po pôrode ostáva bábätku tzv. pupočný pahýľ, ktorý sa zväčša (ak nie je odstránený chirurgicky) ponecháva, až kým sa samovoľne zaschne a odpadne. Tento proces môže trvať aj 2 - 3 týždne. Odpadnutie zvyšku pupočnej šnúry, resp. zahojenie pupku, trvá zvyčajne jeden až tri týždne. Pri kontakte s vodou ho jemne prikladaním osušte bavlnenou plienkou. Po odpadnutí môžete v prípade znečistenia pupku použiť dezinfekciu (Cutasept) a pupok jemnými pohybmi vyčistiť. Ak z pupku vyteká tekutina alebo krv, miesto dezinfikujeme dvakrát denne. Pupočník počas prvých dní zasychá a zhruba okolo 3. - 4. dňa je možné pupočný pahýľ odstrániť. Na ošetrenie pupku používajte dezinfekčný prostriedok - lieh.

Starostlivosť o pokožku a plienkovú oblasť

Myslite na to, že bábätko nemusí byť stále zababušené, jeho koža tiež potrebuje dýchať. Najlepšie sa bude cítiť v jednej vrstve oblečenia. Najvhodnejšie je čisto bavlnené oblečenie. Pred použitím ho vyperte v jemnom pracom prípravku. V prvých mesiacoch obmedzte aviváž, najmä ak máte dieťa s citlivou pokožkou.

Plienku treba vymeniť čo najskôr po potrebe. Prebaľovanie však nie je len o „očistení“ a „osušení“ dieťaťa. Všímame si množstvo moču, konzistenciu a farbu stolice - to všetko nám napovedá o zdravotnom stave dieťaťa. Ak používate kvalitné látkové alebo jednorazové plienky, dieťa by nemalo mať zaparený zadoček, či vyrážky. Pri podráždení je pokožku vhodné ošetriť krémom proti zapareninám. Meňte plienky čo najčastejšie. Začervenanie pokožky zadočku je najčastejšie spôsobené nedostatočnou absorpciou a priepustnosťou plienky, čo vedie k dlhému kontaktu pokožky s močom a stolicou a často sa rozvinie sekundárna bakteriálna infekcia. Po každej výmene plienky jemne utrite zadoček detskými utierkami prípadne ho umyte a po dôkladnom vysušení natrite vhodným prípravkom, ktorý nenarúša lipidový film pokožky, prípadne použite prípravky s antibakteriálnym účinkom. Nepoužívajte zásypy, prášky a parfumy. Vysoké teploty spolu s používaním plienok môžu byť pre detskú pokožku veľkou záťažou. Je dôležité dodržiavať určité pravidlá počas letných mesiacov, aby sme zabránili podráždeniu pokožky.

Suchú pokožku môžete ošetriť jemným krémom s kyselinou mliečnou, alebo iným vhodným krémom vhodným pre bábätká. Pravidelná hydratácia kože stabilizuje a posilňuje ochrannú bariéru pokožky a prináša úľavu od nepríjemného svrbenia - vhodná je najmä po kúpeli a v suchom počasí. Aspoň 2-krát denne aplikujte prípravok obohatený o rehydratujúce aktívne zložky, ktorý očistí pokožku bez toho, aby ju zbavil lipidovej vrstvy a tak napomáha obnove prirodzenej kožnej bariéry. Nepoužívajte prípravky na báze alkoholu, ktoré pokožku extrémne vysušujú. Kozmetické prípravky pre suchú a citlivú pokožku by ju mali dostatočne hydratovať, mali by obsahovať esenciálne lipidy, ako sú napríklad omega-6 mastné kyseliny, prípadne vitamíny.

Starostlivosť o oči, nos a uši

• Oči: Za bežných okolností nie je potrebná špeciálna starostlivosť o zrak bábätka. Pozornosť by ste mali zvýšiť, ak očká hnisajú - vtedy prevarenou vodou na gáze (nie horúcou) pretierajte očká dieťaťa a pridajte aj 3x kvapku Ocuflash do zahnisaného očka (ak treba, tak do oboch).
• Nos: Čisté dýchanie je pre novorodenca veľmi dôležité. Jeho znečistenie totiž môže znemožniť dieťaťu kŕmenie či spánok. Preventívne nos čistiť netreba. Ak vidíte nečistotu v nose voľným okom, odstráňte ju pomocou navlhčenej plienky či vreckovky. Ak je však problém hlbšie, je potrebné použiť izotonický roztok pre deti (Alimare Clean, Libenar, Physiomer,..) - pre najmenšie deti sú vo forme ampuliek, pre trošku väčšie aj v sprejovej forme. Znečistenie pravdepodobne vyjde spolu s morskou vodou von, ak nie, je potrebné odsávanie. Odsávanie je neškodné a nespôsobuje vyššiu tvorbu hlienov, ako sa občas straší. Všimli ste si, že vaše dieťa pokašliava alebo kýcha? Je to spôsob, ako si čistí hrdlo od stekajúceho hlienu alebo iných dráždivých látok.
• Uši: Už u novorodencov sa objavuje ušný maz žltkastej farby, ktorý jednoducho odstránite rohom bavlnenej plienky. Tento úkon nie je potrebné vykonávať každý deň, skôr podľa potreby.

Starostlivosť o nechty

Všímajte si aj nechty bábätka. Sú síce mäkké, ale môže sa nimi poškriabať. Väčšina publikácii odporúča prvé nechty nechať samovoľne odpadnúť a nestrihať ich, aby sa zabránilo vzniku infekcie či vytvoreniu panarícia. Neskôr siahnite po nožničkách s bezpečnostným zaobleným hrotom.

Starostlivosť o genitálie

• Chlapček: Potrebné je denné umývanie genitálu. Do 6. mesiaca sa neodporúča žiadna iná manipulácia ako napr. sťahovanie predkožky. Tú postupne, avšak veľmi jemne, postupne a rešpektujúco, môžete sťahovať od 6. mesiaca.
• Dievčatko: Pri dievčatkách je starostlivosť o genitál trošku komplexnejšia. Už od narodenia je potrebné nielen čistenie zvonku, t.j. je dôležité pri kúpeli oddeľovať vonkajšie pysky a odstrániť biely povlak z okolia genitálu. Čistenie spočiatku realizujte len pomocou čistej vody, neskôr môžete pridať syndet alebo detské mydlo.

Oblečenie novorodenca: Pohodlie a priedušnosť

Najvhodnejšie je čisto bavlnené oblečenie. Pred použitím ho vyperte v jemnom pracom prípravku. V prvých mesiacoch obmedzte aviváž, najmä ak máte dieťa s citlivou pokožkou. Myslite na to, že bábätko nemusí byť stále zababušené, jeho koža tiež potrebuje dýchať. Najlepšie sa bude cítiť v jednej vrstve oblečenia. Novorodenec nemá vyvinuté vlastné termoregulačné mechanizmy, ktoré ovplyvňuje nezrelý nervový systém a nedostatok podkožného tuku. Preto treba novorodencov obliekať do vrstiev. Pre lepšiu predstavu obliekajte o jednu vrstvu viac ako máte vy. Napríklad v zimnom období oblečiete novorodencovi v domácom prostredí body s dlhým rukávom a dupačky a na prekrytie ešte deku alebo svetrík. Teplotu dieťaťa viete skontrolovať na zátylku a rúčkach. Čiapku je vhodné dávať novorodencovi, ak je v miestnosti menej ako 15°C. Vetranie mu nevadí, je priam žiadúce, no pozor si dajte na prievan. Ideálne je, ak sa teplota v miestnosti pohybuje medzi 18°C až 22°C.

Nové oblečenie pred prvým použitím vždy vyperte. Odstránite tak zvyšky farieb, impregnácií a chemikálií použitých pri výrobe oblečenia, vhodné je aj extra pláchanie pre dôkladné vymytie pracieho prášku. Odstrihnite štítky, ktoré môžu mechanicky podráždiť pokožku. Namiesto použitia aviváže vysušte bielizeň v sušičke a dôkladne vyžehlite. Nepoužívajte vlnené a syntetické materiály. Oveľa vhodnejšia ako vlna je napríklad čistá bavlna alebo iné hebké prírodné materiály (hodváb alebo viskóza).

Zdravotná starostlivosť a sledovanie

Pravidelné návštevy pediatra sú dôležité pre sledovanie rastu a vývoja novorodenca. Zároveň po 3. mesiaci dochádza k dôležitým a potrebným očkovaniam, ktoré je potrebné absolvovať. Ak u dieťaťa do 3. mesiaca spozorujete akékoľvek znepokojujúce príznaky, neváhajte kontaktovať lekára.

Prvé vyšetrenie pediatrom

Prvá návšteva u pediatra je významným míľnikom v starostlivosti o novorodenca. Ide o prvý kontakt dieťaťa s lekárom mimo pôrodnice, kde pediater dôkladne skontroluje jeho zdravotný stav, posúdi jeho napredovanie a poskytne rodičom dôležité rady ohľadom starostlivosti, dojčenia, spánku a očkovania. Táto návšteva je dôležitá aj pre rodičov, lebo sa môžu opýtať na všetko, čo ich ohľadom bábätka zaujíma.

Prvú návštevu u pediatra je potrebné absolvovať do 72 hodín od prepustenia z pôrodnice. Niektoré ambulancie umožňujú prvé vyšetrenie novorodenca aj v domácom prostredí. To je veľkou výhodou pre bábätko, ktoré nemusí ísť spolu s mamičkou do čakárne medzi ľudí a tak nie je ohrozené množstvom bacilov. Ak sa bábätko narodilo predčasne alebo malo zdravotné komplikácie, prvá návšteva sa môže riadiť individuálnym odporúčaním neonatológa.

Príprava na prvú poradňu

Aby návšteva u pediatra prebehla hladko, je dobré si vopred pripraviť všetky potrebné dokumenty a pomôcky:

• Doklady a zdravotná dokumentácia: Rodný list dieťaťa na overenie identity dieťaťa. Kartička poistenca - ak ju už máte vystavenú.
• Vyšetrenie reflexov a motorického vývinu: Lekár skontroluje základné novorodenecké reflexy, ako je sací, uchopovací alebo Moroov reflex (trhnutie rúk pri náhlom pohybe). Tieto reflexy sú dôležité pre posúdenie neurologického vývinu.
• Posúdenie dýchania a srdcového rytmu: Pediater počúva dýchanie a srdcový tep, aby sa uistil, že dieťatko má zdravé pľúca a srdiečko.
• Kontrola pupočného pahýľa: Pupočný pahýľ musí správne vysychať a odpadnúť bez príznakov infekcie (začervenanie, opuch, hnisavý výtok).
• Kontrola výsledkov skríningových testov vykonaných ešte v pôrodnici: Novorodenecký skríning metabolických ochorení - odber suchej kvapky krvi z päty novorodenca na 3. deň života, ktorý odhalí závažné metabolické ochorenia. Vyšetrenie sluchu - ak nebolo vykonané v pôrodnici, pediater odporučí ďalší postup.

Čo všetko môže zaujímať pediatra:

Pediater sa bude pýtať, či dieťatko dojčíte, koľko papá a ako často sa budí na papanie. Môže sa zaujímať aj o počet pocikaných plienok. Ide o indikátor toho, že dieťatko dobre papá. Zo strany pediatra môžu padnúť otázky, či dieťatko nemá nejaké tráviace problémy - nafukovanie, koliky a dôležitá je tiež konzistencia stolice. Veľa detí môže trápiť reflux. Ak je plač novorodenca neprimerane podráždený alebo naopak veľmi spavý, oznámte to pediatrovi. Rodič môže položiť akékoľvek otázky ohľadom starostlivosti o dieťatko či ohľadom hygieny.

Očkovanie a preventívne prehliadky

Očkovanie je dôležitou súčasťou prevencie proti závažným infekčným chorobám. V Slovenskej republike je očkovanie povinné a riadi sa očkovacím kalendárom.

Pravidelné preventívne prehliadky u pediatra sú dôležité pre sledovanie rastu, vývoja a celkového zdravotného stavu dieťaťa.

Hranične nezrelí novorodenci a ich špecifiká

Za hranične nezrelých sú považovaní novorodenci narodení medzi 34+0 až 36+6 týždňom tehotenstva. Bábätká narodené medzi 34. a 36. týždňom majú po narodení šesť až sedemnásobne zvýšené riziko komplikácií v porovnaní s novorodencami narodenými v termíne. Hranične nezrelé deti bývajú po pôrode termolabilné, môžu mať problémy z hľadiska dýchania, cirkulácie a príjmu stravy. Asi tretina týchto bábätiek má dýchacie problémy.

Syndróm dychovej tiesne a ďalšie komplikácie

K najčastejším a najzávažnejším komplikáciám hranične nezrelých novorodencov patrí syndróm dychovej tiesne. Surfaktant zabraňuje kolapsu pľúc. Začína sa tvoriť zhruba od 24. Čím je bábätko nezrelšie, tým menej tejto substancie pľúca obsahujú a tým je náchylnejšie na rozvoj syndrómu dychovej tiesne. Aby sa zabránilo závažným formám tohto ochorenia, mamičkám sa pri hroziacom predčasnom pôrode pred 34. týždňom podávajú kortikoidy na podporu tvorby surfaktantu.

K ďalším komplikáciám patria apnoické pauzy, epizódy hypoxémie, oneskorené uzatváranie artériového duktu, ťažkosti s kŕmením, novorodenecká žltačka a hypoglykémia.

Starostlivosť o hranične nezrelých novorodencov po prepustení

Starostlivosť po prepustení z nemocnice je v rukách rodičov a všeobecných lekárov pre deti a dorast. Od rodičov sa očakáva, aby dbali na dostatočnú výživu novorodenca, ideálne materským mliekom. Pri dostatočnom množstve vypitého mlieka by sa mali hmotnostné prírastky zvyšovať v priemere o 150 až 250 g za týždeň.

Starostlivosť o seba pre rodičov

Starostlivosť o novorodenca vie byť občas poriadne náročná. Rodičia sa v tomto čase častokrát darujú celí až do takej miery, že úplne zabudnú na seba a svoje potreby. Tento stav je však dlhodobo neudržateľný. Nezabudnite preto dbať aj na seba. Dobrá strava, dostatok spánku a aspoň minimálna psychohygiena vám dodajú potrebnú silu na zvládanie rodičovských povinností. Požiadať o pomoc (napríklad navarenia obeda na viac dní) nie je sebecké a nie je to ani prejavom zlyhania. Je to prejavom priorít. A tou hlavnou je nezničiť sa.

Legislatíva a profesionáli v starostlivosti

Rozsah ošetrovateľskej praxe na Slovensku je definovaný Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 95 z 12. marca 2018. Táto vyhláška určuje rozsah činností, ktoré sestra vykonáva samostatne, samostatne na základe indikácie lekára a v spolupráci s lekárom. Vzťahuje sa aj na starostlivosť o šestonedieľku a novorodenca. Vyhláška rozlišuje aj rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou špecialistkou a sestrou s pokročilou praxou, čo umožňuje poskytovať komplexnejšiu a špecializovanejšiu starostlivosť.

Pôrodná asistentka a jej úloha

Vyhláška definuje aj rozsah praxe pôrodnej asistencie, ktorá samostatne posudzuje potreby starostlivosti v pôrodnej asistencii u ženy, rodiny alebo komunity, určuje ošetrovateľské diagnózy, plánuje, zabezpečuje alebo uskutočňuje uspokojovanie potrieb súvisiacich s reprodukčným zdravím, gynekologickou a pôrodníckou chorobou a vyhodnocuje uspokojenie zistených potrieb.

Pôrodná asistentka zabezpečuje dodržiavanie bezpečného prostredia ženy a ochranu intimity pri poskytovaní starostlivosti v pôrodnej asistencii, zabezpečuje a vykonáva činnosti v rozsahu praxe pôrodnej asistencie súvisiace s prijatím, prepustením, preložením, umieraním a úmrtím osoby, spolupracuje s ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi na základe plánu starostlivosti v pôrodnej asistencii, vzdeláva ženu, rodinu a komunitu o prevencii, zdravom životnom štýle, o režimových opatreniach v súvislosti so starostlivosťou v pôrodnej asistencii s dôrazom na sebestačnosť osoby, odporúča používanie voľnopredajných liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v súvislosti s poskytovaním starostlivosti v pôrodnej asistencii, podieľa sa na ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, koordinuje prácu zdravotníckych asistentov a sanitárov a deleguje na nich činnosti vyplývajúce z ich odbornej spôsobilosti, vykonáva administratívne a dokumentačné činnosti, vystavuje potvrdenia a správy súvisiace s poskytovaním starostlivosti v pôrodnej asistencii, využíva dostupné zdravotné záznamy osoby vrátane elektronických záznamov na realizáciu a dokumentovanie starostlivosti v pôrodnej asistencii, posudzuje zdravotný stav alebo zmenu zdravotného stavu ženy a novorodenca, pričom hodnotenie alebo zmenu zdravotného stavu meria pomocou hodnotiacich nástrojov a meracích nástrojov, podieľa sa na zhodnotení stavu ženy formou kontrolného záznamu alebo dotazníka vo vzťahu k príslušnému ochoreniu alebo klinickému stavu a informuje lekára o zistených odchýlkach, meria, sleduje a interpretuje číselné údaje a klinické údaje o vitálnych funkciách ženy a novorodenca a o fyziologických funkciách ženy a novorodenca v rozsahu nevyhnutnom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zabezpečuje poskytovanie kontinuálnej starostlivosti v pôrodnej asistencii žene a novorodencovi pri prepustení zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti do prirodzeného sociálneho prostredia, riadi hygienu prostredia vrátane dezinfekcie a sterilizácie zdravotníckych pomôcok, prístrojov, nástrojov a zariadení používaných pri poskytovaní starostlivosti v pôrodnej asistencii a podľa stupňa náročnosti sa podieľa na dezinfekcii a sterilizácii, odporúča ďalšiu zdravotnú starostlivosť v rozsahu starostlivosti v pôrodnej asistencii, rozhoduje o činnostiach a realizuje činnosti súvisiace s poskytovaním starostlivosti v pôrodnej asistencii v závislosti od zistených potrieb ženy, rodiny a komunity, poskytuje poradenstvo v premenopauze, menopauze a postmenopauze, odporúča alternatívnu liečbu v období klimaktéria, zabezpečuje mobilizáciu a ošetrovateľskú rehabilitáciu ženy a podieľa sa na prevencii porúch z imobility, hodnotí a ošetruje poruchy celistvosti kože a slizníc, zabezpečuje aplikáciu zábalov a obkladov.

tags: #potrebna #starostlivost #rodicov #novorodenca