Zabezpečiť širší prístup k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti je rozhodujúci faktor pre zmiernenie chudoby a podporu hospodárskeho rastu, ako zdôraznil prezident Svetovej banky (SB) Jim Yong Kim. Výdavky na zdravotnú starostlivosť každoročne ožobráčia zhruba 100 miliónov ľudí. Svetová banka a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) plánujú znížiť tento počet do roku 2020 na polovicu.
SB a WHO majú súčasne v úmysle zdvojnásobiť prístup k dostupným základným službám, ako je napríklad očkovanie či pôrod, na 80 percent chudobnej populácie v rozvojových krajinách do roku 2020. „Všeobecná zdravotná starostlivosť je finančne zvládnuteľná a dáva ekonomicky zmysel,“ povedala generálna riaditeľka WHO Margaret Chanová. „Je to definitívne vyjadrenie spravodlivosti.“
Globálne výzvy a trendy vo zdravotníctve
Téma zdravia je rozsiahla a zahŕňa nielen riešenie akútnych zdravotných problémov, ale aj prevenciu a zlepšovanie liečby chronických ochorení. V kontexte globálnych megatrendov, ako je nárast významu dát a starnutie populácie, sa otvárajú nové výzvy a príležitosti pre zdravotnú starostlivosť.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú chronické choroby zodpovedné za 73 % všetkých úmrtí na svete a 60 % dodatočných globálnych nákladov spojených s chorobami. Inštitút pre metriky a hodnotenie zdravia predpokladá, že do roku 2050 dosiahnu globálne výdavky na zdravotnú starostlivosť 15 biliónov dolárov, čo predstavuje 9,4 % globálnej ekonomiky.
Megatrendy, ako je vzostup významu dát (využívanie poznatkov z oblasti tzv. "big data") a starnutie populácie, prinášajú nové výzvy a príležitosti pre zdravotnú starostlivosť.
Spolupráca Svetovej banky na Slovensku
Štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Lenka Dunajová Družkovská prijala delegáciu zástupcov Svetovej banky (World Bank). Predmetom pracovného stretnutia bola prezentácia a vzájomná diskusia o aktivitách v rámci Iniciatívy „Catching-up Regions“ (CuRI), ktorá sa začala realizovať v spolupráci s Európskou komisiou od roku 2018. Pomoc je cielene zameraná na rozvinuté tzv. dobiehajúce regióny, na podporu rastu a inovácií v nich, odstránenie prekážok pre lepšie využívanie európskych fondov a na zvýšenie prínosu týchto investícií.
V rámci Slovenskej republiky v súčasnosti CuRI vyvíja aktivity v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom samosprávnom kraji. Banskobystrický samosprávny kraj realizuje niekoľko komponentov, pričom jedným z nich je komponent zameraný na podporu zlepšenia dostupnosti a efektívnosti poskytovania zdravotných služieb predovšetkým prostredníctvom aktivít zameraných na udržanie, prilákanie a celkový rozvoj ľudských zdrojov v regióne.
Aktuálne problémy v slovenskom zdravotníctve: Prepoisťovanie a jeho dôsledky
Slovenské zdravotníctvo sa stretáva s rôznymi problémami, vrátane vysokej miery prepoisťovania, najmä v chudobných komunitách. Desiatky tisíc ľudí z najchudobnejších komunít každoročne menia zdravotnú poisťovňu, pričom pre poisťovne sú ziskoví, pretože využívajú málo zdravotnej starostlivosti. Zmenu zdravotnej poisťovne je možné vykonať raz ročne, no väčšina ľudí túto možnosť nevyužíva.
Avšak, existuje skupina ľudí, ktorí poisťovňu menia prekvapivo často. Časté prepoisťovanie sa deje najmä v obciach s vysokým podielom vylúčeného rómskeho obyvateľstva. Agenti poisťovní navštevujú osady a ponúkajú za podpis za prehlásenie sa do inej poisťovne sumu v rozpätí 3-6 eur. Pre mnohých ľudí, ktorí žijú v existenčnom nedostatku, je to dostatočná motivácia. Objavujú sa aj prípady, kedy sú obyvatelia marginalizovaných skupín prepoisťovaní aj bez súhlasu a až pri návšteve u lekára sa dozvedia, že už patria pod inú zdravotnú poisťovňu.
Hodnotenie programu zaistenia zdravotnej starostlivosti
Negatívne dopady prepoisťovania
Toto prepoisťovanie má negatívne dopady na kvalitu zdravotnej starostlivosti. Ak človek nevie, kde je poistený, nemusí sa dostať k adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Činnosť agentov v teréne neprispieva a ani nemá ako prispieť ku kvalite zdravotnej starostlivosti. Vysoké počty ľudí meniacich zdravotnú poisťovňu sú často používané ako dôkaz fungujúceho konkurenčného prostredia. Investície do prevencie alebo manažmentu chronicky chorých pacientov môžu byť pre zdravotné poisťovne finančne návratné, ak majú s poistencom dlhodobý vzťah.
Finančné aspekty prepoisťovania
Prerozdeľovací mechanizmus, ktorý má zabezpečiť, aby poisťovne nemali motiváciu vyberať si len zdravých poistencov a chorých nechať konkurencii, v prípade často prepoisťovaných nefunguje. Tento mechanizmus zohľadňuje rizikové faktory ako vek, pohlavie, chronické ochorenia alebo históriu nákladov na zdravotnú starostlivosť a podľa toho odhaduje náklady každého poistenca. Peniaze sú medzi poisťovne prerozdelené podľa týchto rizikových faktorov a ich výskytu v poistnom kmeni, vďaka čomu dostane poisťovňa s nákladnejšími poistencami viac peňazí, so zdravšími (a teda lacnejšími) menej. V prípade identifikovanej skupiny často prepoisťovaných však prerozdeľovací mechanizmus nefunguje - predpokladá, že budú nákladnejší ako naozaj sú.
Analýza ukázala, že rozdiel medzi očakávanými nákladmi na poistenca podľa prerozdeľovacieho mechanizmu a reálnymi nákladmi je 112 eur ročne. Keby celá skupina často prepoisťovaných (prevažne Rómov z marginalizovaných komunít) zostala v jednej poisťovni, poisťovňa by na nich ročne zarobila 6,7 mil. eur (60 tisíc poistencov x 112 eur).
Tabuľka: Rozdiel medzi očakávanými a reálnymi nákladmi na poistencov
| Skupina poistencov | Rozdiel v nákladoch (EUR/rok) | Potenciálny zisk poisťovne (EUR/rok) |
|---|---|---|
| Často prepoisťovaní (60 000 osôb) | 112 | 6 720 000 |
Zdravotné výsledky v marginalizovaných komunitách
Veľmi zlé zdravotné výsledky v marginalizovaných rómskych komunitách ukazuje dojčenská úmrtnosť. Je to jeden z najpoužívanejších výsledkových ukazovateľov v zdravotníctve. Úmrtia novorodencov na Slovensku nie sú rozložené rovnomerne. Bratislava je ako samostatný región s 3,3 úmrtiami na úrovni Nemecka alebo Holandska a blízko najlepších krajín na svete (napr. Japonsko, Fínsko, Singapur). Rómske obce s častým prepoisťovaním majú výrazne horšie výsledky ako rómske obce bez častého prepoisťovania. Ukazuje to, že pozornosť venovaná týmto obciam zo strany zdravotných poisťovní zostáva len pri prepoisťovaní.
Reforma zdravotníctva na Slovensku
Cieľom reformy zdravotníctva na Slovensku je vytvoriť systém, ktorý poskytuje flexibilné nástroje na uskutočnenie zdravotnej politiky. Medzi hlavné ciele patrí:
- Zlepšovanie zdravotného stavu populácie.
- Zvyšovanie akcieschopnosti systému zodpovedajúcemu potrebám obyvateľov.
- Zabezpečenie finančnej ochrany jednotlivcov pred katastrofickými nákladmi na zdravotnú starostlivosť.
- Zabezpečiť vyrovnané hospodárenie zdravotníctva a vytvorenie nového systému poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý by bol zároveň spravodlivý a aj finančne udržateľný.
Ministerstvo zdravotníctva sa snaží nastaviť systém tak, aby sa štát dostal výlučne do pozície jemného regulátora. Reforma je zameraná na zvýšenie angažovanosti a zodpovednosti každého subjektu v systéme.
Zodpovednosť pacienta, poskytovateľa a poisťovne
Pacient musí prebrať vyššiu mieru zodpovednosti za svoj zdravotný stav. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti musí zobrať väčšiu mieru zodpovednosti za jej správne poskytovanie a kvalitu aj s prípadným rizikom postihov. Zdravotná poisťovňa musí zobrať svoj diel zodpovednosti, predovšetkým za manažment pacienta v systéme a plnení kritérií solventnosti a nákupu zdravotnej starostlivosti.
Stabilizačné opatrenia a ich vplyv
Medzi stabilizačné opatrenia patrilo zavedenie poplatkov za návštevu lekára, vystavenie receptu a poskytovanie súvisiacich služieb, zmena liekovej politiky a pilotné projekty reštrukturalizácie nemocníc. Zavedenie poplatkov zlomilo psychologický mýtus o bezplatnosti zdravotníctva a zvýšilo zodpovednosť pacienta za vlastné zdravie jeho finančnou spoluúčasťou. Poplatky boli symbolické, pričom niektoré skupiny pacientov boli od nich oslobodené. Z údajov zdravotných poisťovní vyplýva, že počet návštev v primárnej sfére v druhom polroku 2003, teda po zavedení poplatkov, klesol o 10 percent oproti rovnakému obdobiu v roku 2002. Obava o "zhoršení" dostupnosti zdravotných služieb sa nepotvrdila.
Zmeny v liekovej politike
Tretie stabilizačné opatrenie bolo zamerané na zmeny v liekovej politike, pričom bolo prijatých viacero opatrení na podporu zníženia výdavkov na lieky, vrátane zavedenia poplatku za recept, fixného pomeru po kategorizácii, personálnych zmien v štruktúre kategorizačnej komisie, cenových rokovaní cez internet a zmeny v maržiach pre veľkoobchodníkov a lekárne pre "veľmi drahé lieky". V roku 2003 rástli výdavky na lieky len o 8,9 percenta, pričom dáta za prvý polrok minulého roka sú povzbudivé, výdavky na lieky klesli na medziročnej báze až o 11,7 percenta.
Reštrukturalizácia nemocníc a pokles zadlžovania
Okrem týchto opatrení prebiehal aj proces decentralizácie a konsolidácia veľkých nemocničných komplexov v Bratislave a Košiciach, čo umožnilo ich rýchlejšiu reštrukturalizáciu. Prevedenie nemocníc na obce a VÚC viedlo k zlepšeniu ich monitorovania a riadenia. Postupnú reštrukturalizáciu ponukovej stránky systému dokumentuje postupný pokles postelí a silná redukcia zamestnanosti v zdravotníctve za posledné dva roky. Stabilizačné opatrenia môžeme považovať za úspešné. Len v roku 2003 sa prostredníctvom nich dosiahli úspory vo výške 4 miliardy Sk a výrazne sa pričinili o to, že dlh v roku 2003 vzrástol len o 4,8 miliardy korún, namiesto plánovaných 9 miliárd.
Možnosti zlepšenia a budúcnosť slovenského zdravotníctva
Pre zlepšenie slovenského systému potrebujeme v prvom rade dodržiavanie už existujúcich pravidiel. Zvýšiť kvalitu súťaže, priniesť transparentnosť do prepoisťovania a pomôcť najzraniteľnejším skupinám je možné aj s dnešnou legislatívou alebo jej malými úpravami. Ak by čísla o častom prepoisťovaní a zdravotných výsledkoch vo vybraných obciach boli ľahko dostupné, problém by bol pravdepodobne identifikovaný oveľa skôr. Podľa aktuálneho návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach budú zdravotné poisťovne hodnotené podľa kľúčových kritérií kvality. Maximálna výška zisku bude závisieť od ich úspešného plnenia. Tieto kritériá by sa mali viac zamerať na zdravotné výsledky a špecificky na oblasti s najhoršími zdravotnými výsledkami.
Dobre funguje napríklad program príspevkovej organizácie ministerstva zdravotníctva Zdravé regióny, hradený z eurofondov. Štúdia OECD z roku 2019 odporúčala väčšiu podporu takýchto programov - preukázateľne znižujú bariéry medzi zdravotníkmi a matkami a tak pomáhajú vyššiemu využívaniu zdravotnej starostlivosti matkami aj deťmi. Investície do zdravia najchudobnejších komunít nielen zlepšujú zdravie, ale môžu byť aj nákladovo efektívne. Mnohé európske krajiny zabezpečujú verejné zdravotné poistenie cez navzájom si konkurujúce zdravotné poisťovne. Slovenský model je neštandardný v tom, že vo verejnom zdravotnom poistení fungujú súkromné firmy orientované na zisk - v zahraničí ide typicky o verejné inštitúcie a neziskové organizácie.
tags: #zdravotna #starostlivost #svetova #banka