Zdanenie príjmu z invalidného dôchodku a nezdaniteľné časti základu dane

Daňová povinnosť fyzickej osoby je komplexná téma, ktorá sa stáva ešte zložitejšou, ak osoba poberá okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy príjmov, ako napríklad invalidný dôchodok. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako sa posudzuje zdaniteľnosť príjmu z invalidného dôchodku, aké sú podmienky pre uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane a kedy je potrebné podať daňové priznanie.

Čo je predmetom dane z príjmov?

Daň sa platí a vyrovnáva zo zdaniteľných príjmov, ktoré sú predmetom dane a nie sú oslobodené od dane podľa zákona o dani z príjmov (ZDP) ani medzinárodnej zmluvy. Daňovník, ktorý poberá takýto príjem, sa označuje pojmom zamestnanec.

Príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP zahŕňajú napríklad:

• príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
• príjmy z činnosti športového odborníka na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka podľa § 35 a § 49a zákona č. 440/2015 Z. z.

Príjmom zamestnanca je aj cena alebo výhra prijatá zamestnancom, jeho manželkou (manželom) a deťmi (ktoré sa považujú u zamestnanca za vyživované na účely daňového bonusu) zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom, ak sa ich zúčastnili, pričom sa na účely daňového oslobodenia posudzuje cena alebo výhra u týchto výhercov samostatne. Podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP sú cena a výhra do 350 € od dane oslobodené.

Naopak, čo nie je predmetom dane, resp. je príjmom oslobodeným od dane, je upravené v § 5 ods. 7 ZDP. Predmetom dane nie sú napríklad cestovné náhrady vyplatené v zákonných limitoch podľa zákona o cestovných náhradách, poskytované osobné ochranné pracovné prostriedky, hodnota poskytovaných rekondičných pobytov po splnení podmienok podľa zákona č. 124/2006 Z. z., náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa § 145 zákona č. 311/2001 Z. z. Zdaniteľné príjmy uvádza daňovník, zamestnanec do daňového priznania do riadka 34. Nemusí sa obávať pri posudzovaní zdaniteľnosti tohto príjmu, pretože to je povinnosťou zamestnávateľa. Na tieto účely vystavuje zamestnávateľ zamestnancovi tlačivo „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie 2025 (vzor v prílohe)“.

Ročné zúčtovanie dane a daňové priznanie

Zamestnanec je povinný predložiť všetky príslušné doklady spolu so žiadosťou do 16. 2. 2026 (zákonná lehota do 15. 2. 2026 pripadla na nedeľu, preto sa lehota posúva na najbližší pracovný deň). Ak zamestnanec túto povinnosť splní, zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie najneskôr do 31. 3. Lehota na vyrovnanie nedoplatku je najneskôr do konca roka 2026. Ak chce zamestnanec darovať časť svojej dane podľa § 50 a § 50aa ZDP, nedoplatok sa musí zraziť aj v sume nižšej ako 5 €, a to najneskôr do 30. 4. 2026.

Kedy je potrebné podať daňové priznanie typu B?

Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ktorý má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZDP a poberal:

• okrem príjmov zo závislej činnosti, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a neuplatnil sa postup podľa § 43 ods. 7 zákona, t. j. nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP.
• príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6 ZDP) a daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP.
• príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov, ktoré sú uvedené v § 32 ods. 2 ZDP.
• príjmy, z ktorých nemožno z príjmov zo závislej činnosti zraziť preddavok na daň [§ 35 ods. 3 písm. a) ZDP] - ide o zamestnanca, ktorého zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť zdaniteľnej mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, a preto sa nezaplatený preddavok vyrovná najneskôr pri podaní daňového priznania, ak mu vznikne povinnosť jeho podania alebo sa daňovník rozhodol ho podať, resp. požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v lehote do 16. 2. 2026 všetky doklady.
• príjmy, pri ktorých je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP, t. j. poberal iné druhy príjmov podľa § 6 až § 8 ZDP vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 (považuje daň vybratú zrážkou za preddavok na daň) alebo je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 ZDP.
• dosiahol len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, a neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 ZDP.

Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie podľa vyššie uvedených podmienok. Túto možnosť využívajú poberatelia zákonom vymedzených dôchodkov, ktorým sa podaním daňového priznania vráti zrazený preddavok na daň. Prípadne si daňové priznanie môže podať daňovník, ktorý nedosahoval zdaniteľné príjmy či už zo závislej činnosti, alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Príklady podávania daňového priznania:

• Príklad 1: Daňovník poberal len príjmy zo závislej činnosti v roku 2025 v úhrnnej sume 19 548 €. V máji 2025 mal príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý je oslobodený od dane. Môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania.
• Príklad 2: Daňovník mal príjmy len zo závislej činnosti v roku 2025. Zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu. Daňovník je povinný podať daňové priznanie typu B.
• Príklad 3: Daňovník mal príjmy zo závislej činnosti v roku 2025 v sume 24 852 €. Okrem toho mal nepeňažnú výhru nad 350 € v sume 600 €. Daňovník je povinný podať daňové priznanie typu B, pretože nepeňažná výhra nad 350 € je zdaniteľným príjmom.
• Príklad 4: Zamestnankyňa bola na rodičovskej dovolenke v roku 2025 a nedosiahla žiadne zdaniteľné príjmy. Nemá povinnosť podať daňové priznanie.

Vzor daňového priznania typu A za rok 2025 bol zverejnený oznámením MF SR č. MF/014489/2025-721 o vydaní vzorov tlačív daňových priznaní k dani z príjmov. Poučenie na vyplnenie daňových priznaní k dani z príjmov bolo zverejnené pod príspevkom č. 453/2025.

Nezdaniteľné časti základu dane (NČZD)

Suma základu dane daňovníka, ktorý poberá príjem zo závislej činnosti (brutto zdaniteľné príjmy mínus poistné), sa môže znížiť o tzv. nezdaniteľnú časť na daňovníka (§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP) a nezdaniteľnú časť na manželku (§ 11 ods. 3 ZDP), ako aj na preukázateľne zaplatené príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt, príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 4 ZDP).

V rámci zdaňovacieho obdobia si môže daňovník/zamestnanec uplatniť mesačne u zamestnávateľa pri výpočte sumy jeho preddavku na daň nezdaniteľnú časť na daňovníka, a to vo výške jednej dvanástiny zo sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka (v roku 2025 je suma 1/12 z nezdaniteľnej časti vo výške 479,48 €). Po skončení zdaňovacieho obdobia sa z celkového dosiahnutého základu dane „prepočíta“ výsledná suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. V § 11 ods. 2 ZDP sú uvedené podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka. Základ dane z príjmov zo závislej činnosti sa zníži pri výpočte ročnej daňovej povinnosti o túto daňovú úľavu „automaticky“, a to bez ohľadu na to, koľko mesiacov poberal daňovník príjem zo závislej činnosti. V prípade úmrtia zamestnanca je nárok na nezdaniteľnú časť v „ročnej výške“, v závislosti od dosiahnutého základu dane zamestnanca. Nezdaniteľná časť na daňovníka je za rok 2025 v sume 5 753,79 € (21-násobok sumy životného minima platného k 1. 1. 2025, t. j. 273,99 €).

Nezdaniteľná časť na daňovníka a dôchodcovia

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemá daňovník, ktorý je k 1. 1. 2025 poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 6 ZDP). Nárok nemá ani daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2025, alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Možnosť znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka majú poberatelia vyššie uvedených dôchodkov len v rámci ročného zúčtovania dane alebo v daňovom priznaní, a to len vo výške kladného rozdielu sumy nezdaniteľnej časti na daňovníka a vyplateným ročným úhrnom predmetného dôchodku.

Toto ustanovenie sa týka dôchodkov zo sociálneho poistenia (I. piliera) podľa zákona č. 461/2003 Z. z., zo starobného dôchodkového sporenia (II. piliera) podľa zákona č. 43/2004 Z. z., resp. výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Do úhrnu dôchodkov nepatrí ani 13. dôchodok.

Do úhrnu vymedzených dôchodkov sa počíta dôchodok vyplatený za obdobie od 1. 1. 2025 do 31. 12. 2025. V prípade, že daňovníkovi dodatočne priznajú dôchodok spätne k 1. 1. predchádzajúcich zdaňovacích období, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa zastaví výplata invalidného dôchodku dňom priznania starobného dôchodku. Tzv. minimálny dôchodok sa vypočíta a prizná rovnako poberateľovi starobného dôchodku i poberateľovi invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Príklad priznania starobného dôchodku spätne

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Nezdaniteľná časť na manželku/manžela

Nárok na nezdaniteľnú časť na manželku (manžela) má daňovník v prípade, ak základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) je do 48 441,43 € a manželka (manžel) spĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP:

• starala sa o vyživované (§ 33 ods. 2 ZDP) maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov), ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov [§ 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z.].
• v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z.
• bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 5/2004 Z. z.
• sa považuje za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. Za občana so zdravotným postihnutím sa považuje občan uznaný za invalidného podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
• sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.

Od 1. 1. 2025 sa mení výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, a to z 4 511,43 € (za rok 2021) na 4 803,71 € (za rok 2022). Daňovú úľavu na manžela/manželku si zamestnanec môže uplatniť vo výške 1/12 za každý kalendárny mesiac, v ktorom boli k 1. dňu mesiaca splnené podmienky.

Vlastný príjem manželky/manžela

Do vlastných príjmov manželky sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 písm. b) ZDP, t. j.:

• príspevok pri narodení dieťaťa, na viac súčasne narodených detí (zákon č. 383/2013 Z. z.)
• rodičovský príspevok (zákon č. 571/2009 Z. z.)
• prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.)
• príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z.)
• príplatok k dôchodku politickým väzňom (zákon č. 274/2007 Z. z.)
• príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z.)
• kompenzačný príspevok baníkom (zákon č. 385/2019 Z. z.)
• 13. dôchodok (zákon č. 296/2020 Z. z.)

Vlastným príjmom manžela/manželky je príjem vyplatený od 1. 1. 2025 do 31. 12. 2025 bez ohľadu na to, za aké obdobie patril. Napríklad materské, nemocenské, invalidný dôchodok za december 2024, vyplatený v januári 2025, sa započítava do vlastného príjmu za rok 2025. Opačne, tieto dávky za december 2025, vyplatené v januári 2026, sa do vlastného príjmu za rok 2025 nezapočítavajú. Nárok si môže uplatniť aj cudzinec, daňový nerezident SR. Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky z týchto príjmov.

V tabuľke je prehľad podmienok a výšky NČZD na manželku/manžela:

tags: #zdanuje #sa #prijem #z #invalidneho #dochodku