V dnešnej spoločnosti dochádza k viacerým zmenám, ktoré zároveň ovplyvňujú rozvoj a smerovanie sociálnej práce. Takouto oblasťou je aj prostredie školy a školských zariadení. Sociálne problémy vždy mali dopad na fungovanie žiakov v škole. Súčasná doba ukazuje, že výchovný proces na školách je čoraz ťažší, deti sú agresívnejšie a stále viac ohrozené sociálno-patologickými javmi, ktoré sa aj v čoraz väčšej miere vyskytujú u žiakov. Pribúdajú dysfunkčné rodiny, chudobné rodiny, deti závislých rodičov.
Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole. V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 219/2014 Z. z. kategória odborného zamestnanca - sociálny pracovník bola v zákone č. 138/2019 Z. z. ustanovená s účinnosťou od 1. septembra 2023 s tým, že pod pracovnou činnosťou odborného zamestnanca sa rozumel aj výkon sociálnej práce.
Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny. Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda.
V praxi však všetky školy a školské zariadenia, ktoré do 31.12.2024 zamestnávali sociálneho pracovníka ako odborného zamestnanca, a to aj v prípade personálneho zabezpečenia podporných opatrení - pridelených pracovných úväzkov členov školských podporných tímov, sociálnych pracovníkov ako odborných zamestnancov už nebudú zamestnávať, pretože podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2025) „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“. Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z.
Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Podľa § 3 zákona č. 219/2014 Z. z. sociálni pracovníci sú odborníkmi na sociálne prostredie a intervencie pri riešení ťažkostí v sociálnom fungovaní. Školské sociálne prostredie predstavuje významné pole ich pôsobenia.
V školskom zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý upravuje školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, sa uvádza medzi činnosťami poskytovanými v rámci poradenstva aj sociálna činnosť (napríklad poskytovanie sociálneho poradenstva, či socioterapie). Táto je realizovaná pedagogickými a odbornými zamestnancami, medzi ktorých podľa platnej legislatívy sociálny pracovník nepatrí.
V súčasnosti je v oboch štátoch diskutované inkluzívne školstvo. Je otázkou, či a v akej miere sa jej zúčastňujú aj sociálni pracovníci a či oni sami vnímajú spoločenskú potrebu zavedenia pracovnej pozície sociálneho pracovníka v škole. V slovenských podmienkach existujú „pozitívne ostrovčeky deviácie“, keďže v mestách Považská Bystrica, Ilava, Trnava už sociálni pracovníci v školách pôsobia (v Ružomberku by mala byť táto pozícia zriadená v najbližšom období).
S funkciou sociálneho pedagóga sa v školskom zákone, v literatúre, aj v tomto časopise stretol takmer každý. Cieľom tohto príspevku je poukázať na cesty a možnosti, ktoré môže riaditeľ školy a zriaďovateľ využiť na zlepšenie sociálnej klímy v škole a na podporu detí, ktorým hrozí, že „vypadnú“ zo systému.
Vznik školskej sociálnej práce sa datuje od školského roku 1906/1907 v USA ako reakcia na potrebu podpory detí a študentov. Školskí sociálni pracovníci, vtedy „visiting teachers“, navštevovali deti a rodiny a pomáhali im riešiť ich problémy súvisiace so školou. Počas desaťročí sa školská sociálna práca vyprofilovala na samostatnú časť sociálnej práce, ktorá má za cieľ spájať dieťa, rodinu, školské prostredie a komunitu. Odborníci označujú školského sociálneho pracovníka ako prostredníka medzi školou, rodinou a komunitou.
Školská sociálna práca na Slovensku nemá dlhú históriu. V 90-tych rokoch boli prvé pokusy realizovať niektoré aktivity školskej sociálnej práce na jednom z bratislavských gymnázií. Vznik oficiálneho miesta školského sociálneho pracovníka sa však datuje až od školského roku 2006/2007, keď prví školskí pracovníci prišli na základné školy v Považskej Bystrici a Trnave, čo je presne 100 rokov od jej vzniku v USA. Praktické etablovanie do školského systému na Slovensku je zložité.
V roku 2009 s príchodom nových zákonov do školstva sa pre označenie tohto odborného zamestnanca používa termín sociálny pedagóg. V slovenských školách sa nachádza množstvo detí, ktoré potrebujú pomoc a podporu. Doba a životný štýl so sebou priniesol rôzne vedľajšie účinky, nároky a vplyvy na deti sa zvyšujú, v spoločnosti rastie nezamestnanosť, mení sa spoločenské postavenie, dochádza k migrácii na regionálnej aj medzinárodnej úrovni, mení sa štruktúra rodinných vzťahov. Toto všetko si vyžaduje, aby dieťa reagovalo na zmeny a prispôsobilo sa im. Práve táto oblasť je pre školskú sociálnu prácu na Slovensku výzvou, pretože učitelia a klasicky chápané školstvo už túto problematiku nedokážu obsiahnuť.
Význam školskej sociálnej práce je v preventívnej činnosti v oblasti kriminality, CAN syndrómu, závislostí ako aj vo vyhľadávacej činnosti v rámci sociálnej práce, ktorú dnes reálne nevykonáva žiaden subjekt na celoplošnej úrovni. Veľkou témou školskej sociálnej práce je tiež spolupodieľanie sa na sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele detí.
Pozícia sociálneho pedagóga dáva škole možnosti efektívne riešiť problémy, na ktoré nie je zo strany učiteľov a vedenia dostatok času a odbornosti. Osobné problémy detí, prejavujúce sa v škole vyrušovaním, krádežami, šikanovaním, provokovaním, agresivitou, majú často svoj pôvod v rodine, v komunite kamarátov, spolužiakov, nezriedka aj v škole samotnej, ktorá môže svojimi nejasnými pravidlami produkovať napätie, prípadne správaním sa niektorých učiteľov, ktorí môžu svojim prístupom negatívne pôsobiť na deti. Nestačí využívať len opatrenia, ktoré ponúka školský zákon a hodnotenie zníženou známkou zo správania. Problém je treba uchopiť do hĺbky a riešiť ho.
Práve v tomto momente prichádza pre riaditeľov prvá dilema, pretože nie každý z nich je ochotný a pripravený „objavovať“ skryté problémy, ktoré síce môžu poukázať na zlyhávanie systému v samotnej škole, ale môžu byť aj negatívnou reklamou pre školu. Ak sa však vedenie školy nebojí vidieť problémy, už po polročnom hodnotení je možné zaznamenať prvé pozitívne výsledky.
V našej škole približne polovica žiakov nežije s oboma svojimi biologickými rodičmi. Väčšina z týchto rodín je neúplných, časť detí má nového otca. Časť rodín sa nachádza v dluhovej pasti, rodičia nemôžu podporovať dieťa v školských aktivitách (exkurzie, lyžiarsky kurz) a mimoškolských aktivitách (návštevy krúžkov). V oblasti zneužívania návykových látok u žiakov väčšinou riešime fajčenie cigariet, výnimočne experimentovanie s marihuanou alebo s psychofarmakami, ku ktorým majú žiaci prístup doma, pretože ich užívajú rodičia. V našej škole nemáme problém so záškoláctvom. U niektorých detí vedieme rozhovory s rodičmi, pretože majú časté, ale ospravedlnené absencie. Ukazuje sa, že príčinou môže byť závislosť žiakov na počítači. Rodičia v našom regióne obtiažne hľadajú odbornú pomoc, v meste chýba detský psychológ a detský psychiatr.
V posledných rokoch pozorujeme zhoršenie vzťahov medzi deťmi v triedach, to môže byť tiež jeden z dôvodov, prečo sa žiaci vyhýbajú škole. Konflikty so spolužiakmi, nepriateľská atmosféra môže viesť k chorobnosti, ktorá má psychosomatický základ. Zhoršujúce sa vzťahy odrážajú vzťahy v spoločnosti, súvisia s rizikovým správaním na sociálnych sieťach. Realizujeme programy s triedami, ktoré majú predísť vyčleneniu detí. Ohrozenými žiakmi sú iste žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Sociálne problémy, ktoré riešime, sa v súčasnej dobe mierne menia. Z môjho pohľadu sa do života spoločnosti premieta vysoká miera pracovnej zaneprázdnenosti rodičov, práca v 3-zmennej prevádzke, dochádzanie za prácou. Nízka miera nezamestnanosti rodičov so sebou prináša tiež isté úskalia, pracujú rodičia, ktorí dlhodobo nepracovali. Je pre nich iste obtiažne zladiť po dlhej dobe pracovný a rodinný život. Snažíme sa všetky tieto problémy riešiť.
Uvediem konkrétny príklad: V 2. triede máme žiačku, ktorá má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, je v starostlivosti špeciálnopedagogického centra, pracuje s asistentom pedagóga. Žiačka často chýba. V spolupráci s oddelením sociálno-právnej ochrany sme dohodli starostlivosť o dieťa v Centre pre rodinu. Pracovníčka dochádza do rodiny, pomáha rodičom s riešením problému s opakovaným výskytom vší, s hygienickými návykmi. Sprevádza matku na vyšetrenie dieťaťa do zdravotníckych zariadení (logopédia, očný lekár), ale aj do školských poradenských zariadení (kontrolné vyšetrenie v špeciálnopedagogickom centre). Rovnako sa zameriava na rozvoj dieťaťa.
Pri riešení týchto problémov spolupracujeme s odborom sociálnych vecí a zdravotníctva Mestského úradu Broumov, konkrétne s oddelením sociálno-právnej ochrany detí, s Úradom práce, s Centrom pre rodinu, ktoré je súčasťou Centra sociálnych služieb Nádej (príspevková organizácia Mesta Broumova), so Strediskom výchovnej starostlivosti Kompas, s neziskovými organizáciami, napr. Salinger, z. s. Veľmi by sme ocenili vznik pracovnej pozície sociálneho pedagóga. Tieto možnosti ponúka Operačný program Výskum, vývoj a vzdelávanie. Zvažujeme podanie grantovej žiadosti. Program umožňuje na 2 roky zamestnať sociálneho pedagóga na úväzok 0,1 až 1,0. Projekt predpokladá, že sociálny pedagóg bude poskytovať podporu vo vzdelávaní sociálne znevýhodneným žiakom, bude sa zaoberať prevenciou ťažkostí v oblasti správania, bude zvyšovať povedomie pedagógov školy v sociálnych otázkach, bude posilňovať komunitný charakter školy, bude koordinovať doučovanie, vrátane náboru dobrovoľníkov. Sociálny pedagóg bude spolupracovať s obcami, zdravotníckymi zariadeniami, súdmi, políciou a ďalšími zainteresovanými orgánmi a organizáciami. Bude sa zameriavať na včasné odhalenie ohrozených detí (izolácia, týranie, zanedbávanie, sociálno-patologické javy, kriminalita atď.)
Pomohlo by nám kompletné obsadenie školského poradenského pracoviska odborníkmi na plný úväzok: školského špeciálneho pedagóga, školského psychológa. Ministerstvo dlho pripravuje zníženie priamej vyučovacej povinnosti školského metodika prevencie, dnes je to učiteľ, ktorý učí na plný úväzok a má oblasť prevencie rizikového správania na starosti. Vítame výmenu skúseností medzi odborníkmi, t. j. medzi pedagógmi, sociálnymi pracovníkmi, policajtmi, sudcami. Takéto okrúhle stoly sa už realizujú.
V súčasných slovenských aj českých podmienkach je sociálna práca v školstve legislatívne neukotvenou aplikovanou disciplínou sociálnej práce. V zahraničí, naopak, reflektujú meniace sa potreby spoločnosti a služby školskej sociálnej práce sa stali prirodzenou súčasťou školy v mnohých krajinách v Európe a vo svete. V súčasnosti sociálni pracovníci v školstve pracujú v približne 50 krajinách po celom svete. Z dlhého zoznamu krajín, kde je s úspechom využívaná široká pôsobnosť tejto profesijnej pozície, spomenieme našich najbližších susedov: Rakúsko a Nemecko.
Medzinárodná komunikácia medzi školskými sociálnymi pracovníkmi narastá aj vďaka publikáciám, konferenciám a rôznym aktivitám organizácií pracujúcich v tejto oblasti, ako napr. Národná asociácia sociálnej práce (NASW) vypracovala pre amerických sociálnych pracovníkov štandardy školskej sociálnej práce. Školská sociálna práca je rozvíjajúcim sa odborom sociálnej práce, ktorý reaguje na meniace sa potreby spoločnosti. Hoci v slovenských podmienkach nemáme legislatívne ukotvenú školskú sociálnu prácu, sú pilotné snahy a projekty, ktoré sa snažia zaviesť pozíciu školského sociálneho pracovníka do škôl.
V školskom roku 2006/2007 prišli prví školskí sociálni pracovníci na základné školy v Považskej Bystrici a Trnave. V snahe o rozšírenie školskej sociálnej práce bolo podniknutých niekoľko krokov, osvetových činností a seminárov, ktoré mali motivovať samosprávy, školy, ako aj samotných absolventov sociálnej práce, aby vypracovali projekty na zavedenie školskej sociálnej práce do škôl. V školskom roku 2007/2008 vyhlásilo mesto Nová Dubnica konkurz pre školských sociálnych pracovníkov na školy vo svojom meste a rok na to mesto Trenčín, ktoré sa snažilo pokryť všetky školy v meste. Následne v rámci reformy výchovy a vzdelávania bol pripravený a prijatý nový zákon o výchove a vzdelávaní (zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V rámci tohto zákona Ministerstvo školstva odmietlo uznať pozíciu školského sociálneho pracovníka a zaradilo do zákona nový typ odborného zamestnanca - sociálneho pedagóga.
V súčasnosti profesia sociálneho pracovníka v školskom systéme nie je stále definovaná, koncepčne spracovaná a legislatívne vymedzená. Medzičasom bol prijatý zákon č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte aj Zákon č. 219/2014 Z.z.), ktorým bola legislatívne sociálna práca zadefinovaná ako „odborná činnosť vykonávaná sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom“. Tiež bol legislatívne zadefinovaný aj kvalifikačný predpoklad na výkon odbornej činnosti, ktorá spadá pod kompetenciu sociálneho pracovníka, ktorým je získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca, ako aj kvalifikačný predpoklad na výkon odbornej činnosti, ktorá spadá pod kompetenciu asistenta sociálnej práce, ktorým je získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch definuje v § 6 odsek (2) písm. b) pracovné činnosti odborných zamestnancov nasledovne: poskytovanie kariérového poradenstva, sociálneho poradenstva a prevencie vo výchove a vzdelávaní a ostatné činnosti s tým súvisiace. Vzhľadom na deklarované poskytovanie sociálneho poradenstva chýba v § 23 pri vymenovaní odborných zamestnancov odborník, ktorý by bol kompetentný sociálne poradenstvo v školách a školských zariadeniach poskytovať. Rovnako zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý upravuje školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, uvádza medzi činnosťami poskytovanými v rámci poradenstva aj sociálnu činnosť (napríklad poskytovanie sociálneho poradenstva, či socioterapie).
Sociálna práca významne prispieva k skvalitneniu a zefektívneniu školského systému. Pri odstraňovaní bariér vo výchovno-vzdelávacom procese je potrebný komplexný multidisciplinárny prístup pri diagnostike problému žiaka. Vzdelávacie problémy sú často spôsobené sociálnymi problémami na pozadí, nepriaznivou sociálnou situáciou v rodine, psychologickými problémami. Sprostredkovanie pomoci si vyžaduje koordináciu viacerých intervenujúcich subjektov (triedny učiteľ, rodičia, odborníci, dieťa). Sociálny pracovník prostredníctvom prípadových konferencií a koordinácie týchto subjektov dokáže zabezpečiť efektívny komplexný prístup zameraný na pomoc pri ochrane dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného Dohovoru o právach dieťaťa.
Sociálni pracovníci v školstve sú veľkým prínosom pri budovaní inkluzívneho prostredia škôl, aby školy mohli začleniť do vzdelávacieho procesu všetky deti bez ohľadu na to, akým výzvam musia čeliť vzhľadom na svoje rozdielne schopnosti, rôznorodé zázemie a širokú škálu problémov. Rovnako sociálni pracovníci v školstve pomáhajú v rámci školského systému prekonávať problémy ako diskriminácia, šikana, či neprimerané správanie zamestnancov škôl a školských zariadení. V spolupráci s multidisciplinárnym tímom pracovníkov riešia širokú škálu problémov miestnej komunity, ktoré majú negatívny dopad na napredovanie žiakov vo vzdelávaní, ako sú násilie a kriminalita, nedostatok komunitných služieb, extrémizmus a rasizmus, chudoba a problémy spojené s marginalizáciou časti obyvateľstva.
Sociálni pracovníci mobilizujú silné stránky rodiny, školy a komunity, aby prekonali prekážky stojace na ceste vzdelávaniu. Sociálny pracovník napĺňa potrebu dieťaťa pri regulovaní vzťahov a komunikácie medzi školou, rodinou, komunitou, pôsobí ako jeho advokát, resp. podporovateľ, ktorý dieťaťu sprístupňuje informácie, ktorým dieťa nerozumie. Sociálni pracovníci spolu s celým tímom pedagogických a odborných zamestnancov používajú rôzne metódy a formy práce, aby posúdili a pomáhali adresne riešiť problémy svojich klientov.
Úlohou škôl je tiež pripraviť žiakov na život v zložitom a rýchlo sa meniacom svete a preto je nevyhnutné nachádzať flexibilné modely vzdelávania. Školy musia okrem pôvodného vzdelávacieho curricula, naučiť deti kreatívnemu a kritickému mysleniu, riešeniu problémov, sociálnym zručnostiam, komunikačným zručnostiam, či zručnostiam v rozhodovaní. Naplnenie tejto úlohy školy si vyžaduje tímový prístup viacerých profesionálov s rôznymi odbornými znalosťami, aby sa mohlo dosiahnuť rozšírenie vzdelávacích cieľov aj o osobnostno-sociálnu výchovu a rozvoj kľúčových kompetencií potrebných vo všetkých oblastiach života.
V rámci projektu Etablovanie sociálnej práce v školských zariadeniach a zavádzanie programov osobnostno-sociálnej výchovy do škôl, je jedna línia plánovaných aktivít zameraná na vytvorenie podmienok pre etablovanie sociálnej práce v školách a školských zariadeniach. Druhá línia plánovaných aktivít projektu je zameraná na vytvorenie podmienok pre zavádzanie osobnostno-sociálnej výchovy (OSV) do škôl. Výstupom tejto časti projektu budú vytvorené metodické materiály podporujúce zavádzanie osobnostno-sociálnej výchovy do škôl.
Jedná sa o 7 sád školiacich a metodických materiálov vo forme krátkych videí, pracovných listov, učebníc, metodických príručiek, vrátane ich anglických mutácií a pod. na témy: 1. Sebapoznávanie; 2. Komunikácia; 3. Riešenie konfliktov; 4. Psychohygiena; 5. Stanovovanie a napĺňanie životných cieľov; 6. Medziľudské vzťahy; 7. Partnerský život. Realizácia projektu je možná vďaka finančnej podpore z Európskeho sociálneho fondu, prostredníctvom operačného programu Efektívna verejná správa.
Na Slovensku sú na výkon pracovných činností, ktoré svojím charakterom zodpovedajú sociálnej práci, kompetentní sociálni pracovníci v zmysle zákona č. 219/2014 Z.z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V zahraničí má sociálna činnosť v školách viacročnú tradíciu. Rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov. Nakoľko na Slovensku nie je oficiálne zavedená do praxe disciplína akou je školská sociálna práca, je cieľom poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole. Odôvodniť potrebu rozvoja školskej sociálnej práce najmä v jej praktickej rovine a to hlavne poukázaním na súčasnú situáciu v SR.
Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce, ich rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. ďalšie odborné činnosti sociálneho pedagóga konkretizuje zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu.
Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je z nášho pohľadu prevencia sociálno-patologických javov, ktorú chceme v príspevku stručne objasniť. Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho. Sú potláčané niekedy menej, inokedy viac. Pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z týchto javov vystupujú do popredia výraznejšie, iné menej výrazne. Môžeme sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast v existencii by sa dal pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov týkajúcej sa výchovy svojich detí, malému množstvu voľnočasových aktivít, ktoré deti navštevujú, ale aj poklesom autority učiteľov v školách.
V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom, školským psychológom. Vzhľadom na to, že špecializované činnosti - výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo, koordináciu prevencie môže podľa § 33 zákona č. 317/2009 Z. z. vykonávať aj odborný zamestnanec, považujeme za vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval sociálny pedagóg, pretože vykonáva odborné činnosti v prevencii, intervencii a poradenstve.
Keďže v školách v súčasnosti pôsobí iba malý počet sociálnych pedagógov, uvedené špecializované činnosti vykonávajú pedagogickí zamestnanci, prípadne školský psychológ, ktorý čiastočne nahrádza sociálneho pedagóga. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené. Myslíme si, že je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval v dôsledku metodického usmerňovania účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa nám otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálne-patologických javoch.
Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania, sociálno-patologických javov s cieľom odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca. Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga.
V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov. Počas našej praxe sme zistili, že do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami, pričom je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga, resp. liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole. Tento je nápomocný v integrácii, a to nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj v začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaní poradenstva.
Poradenské zariadenia a školský sociálny pracovník sa v systéme prevencie aj v budúcnosti opiera o päť základných bodov. Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní §2, ods. p definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, o ktorom hovoríme vtedy, ak sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti.
Školský zákon, konkrétne § 107 definuje výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím špecifických metód a foriem. Podľa Rosinského a Kleina je veľmi ťažké definovať a špecifikovať pojem čo je to sociálne znevýhodnené prostredie. Je to prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti.
Myslíme si na základe našej praxe, že školský sociálny pracovník je odborník, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školské prostredie (jeho klímu), pozná problémy, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy. Nie je to učiteľ, ktorý by žiakov známkoval, hodnotil apod. Nedáva im domáce úlohy ani iné povinnosti. Na škole je preto, aby sa venoval tým žiakom, ktorí majú problémy. Problémy pritom sociálny pracovník pokladá za normálnu, teda bežnú vec. Hlavne je v škole preto, aby deťom, mládeži a ich rodinám s problémami pomohol.
Svojimi pracovnými aktivitami a úlohami tak môže pôsobiť na vnímanie školy jej žiakmi. Spolu s ostatnými (učiteľmi, žiakmi, rodičmi ap.) sa pokúša vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt takých javov akými sú záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď. V praxi sa nám osvedčilo, že školský sociálny pracovník je aj možnosť, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu.
Musíme si uvedomiť, že škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza. Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili. Vo väčšine prípadov, keď má dieťa problém, je učiteľ na poslednom mieste, ktorý si tento problém všimne, nie že by nemal záujem, ale je zavalený prácou, ktorá neznesie odklad. Hlavne v dnešnej dobe reforiem školstva máme pocit, že žiak je až na poslednom mieste čo sa týka reformy. Najprv sa musí učiteľ popasovať s papierovou byrokraciou, ktorá na neho čaká a potom azda, pokiaľ učiteľ ešte vládze, je tu žiak, ktorý má problém. Ale na rovinu, je učiteľ ten správny, fundovaný odborník, ktorý vie prípadný problém žiaka riešiť? Všetka česť učiteľom, ale nemyslíme si, že sú odborníci v oblasti školskej sociálnej práci.
V školskom prostredí je dôležité dôsledne riešiť i menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže viesť u žiakov k závažnejším formám správania. Považujme za vhodné, aby sociálny pedagóg v školách zastával funkciu koordinátora prevencie sociálno-patologických javov.
Šanca na návrat je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie. Základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť). Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).
V zahraničí, napríklad vo Fínsku, pôsobí jedna školská sociálna pracovníčka (najčastejšie ide o ženy) súčasne vo viacerých školách v danej mestskej časti, či obci. V zmysle § 35 zákona č. 106/2008 Sb. Inou možnosťou by bolo, že by školskí sociálni pracovníci pracovali v Centrách denných služieb alebo v sociálnych poradniach (§ 34 zákona č. Potenciál uplatnenia pre školských sociálnych pracovníkov vytvára aj sociálne aktivizačná služba (§ 65 z. č. Z ekonomického hľadiska je významné, že podľa § 72 zákona o sociálnych službách je bez úhrady poskytované sociálne poradenstvo aj sociálne aktivizačná služba pre rodiny s deťmi. V centrách denných služieb v súlade s § 75 zákona o sociálnych službách sú hradené základné činnosti a max.
Sociálni pracovníci v školstve sú veľkým prínosom pri budovaní inkluzívneho prostredia škôl, aby školy mohli zaľúbiť do vzdelávacieho procesu všetky deti bez ohľadu na to, akým výzvam musia čeliť vzhľadom na svoje rozdielne schopnosti, rôznorodé zázemie a širokú škálu problémov. Rovnako sociálni pracovníci v školstve pomáhajú v rámci školského systému prekonávať problémy ako diskriminácia, šikana, či neprimerané správanie zamestnancov škôl a školských zariadení. V spolupráci s multidisciplinárnym tímom pracovníkov riešia širokú škálu problémov miestnej komunity, ktoré majú negatívny dopad na napredovanie žiakov vo vzdelávaní, ako sú násilie a kriminalita, nedostatok komunitných služieb, extrémizmus a rasizmus, chudoba a problémy spojené s marginalizáciou časti obyvateľstva.
Sociálni pracovníci mobilizujú silné stránky rodiny, školy a komunity, aby prekonali prekážky stojace na ceste vzdelávaniu. Sociálny pracovník napĺňa potrebu dieťaťa pri regulovaní vzťahov a komunikácie medzi školou, rodinou, komunitou, pôsobí ako jeho advokát, resp. podporovateľ, ktorý dieťaťu sprístupňuje informácie, ktorým dieťa nerozumie. Sociálni pracovníci spolu s celým tímom pedagogických a odborných zamestnancov používajú rôzne metódy a formy práce, aby posúdili a pomáhali adresne riešiť problémy svojich klientov.
Úlohou škôl je tiež pripraviť žiakov na život v zložitom a rýchlo sa meniacom svete a preto je nevyhnutné nachádzať flexibilné modely vzdelávania. Školy musia okrem pôvodného vzdelávacieho curricula, naučiť deti kreatívnemu a kritickému mysleniu, riešeniu problémov, sociálnym zručnostiam, komunikačným zručnostiam, či zručnostiam v rozhodovaní. Naplnenie tejto úlohy školy si vyžaduje tímový prístup viacerých profesionálov s rôznymi odbornými znalosťami, aby sa mohlo dosiahnuť rozšírenie vzdelávacích cieľov aj o osobnostno-sociálnu výchovu a rozvoj kľúčových kompetencií potrebných vo všetkých oblastiach života.
