Zaúčtovanie faktúry do účtovníctva ako uznanie nároku žalobcu: Pohľad súdnej praxe

V slovenskom právnom systéme je zaužívanou praxou, že zaúčtovanie faktúry do účtovníctva dlžníka môže byť vnímané ako uznanie dlhu. Tento článok sa zameriava na analýzu judikatúry týkajúcej sa tohto právneho inštitútu, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a nuansy, ktoré sú s ním spojené. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako slovenské súdy posudzujú prípady, keď žalovaný (dlžník) zaúčtoval faktúru žalobcu (veriteľa) do svojho účtovníctva.

Súdne konanie a argumentácia strán

Súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 3 674 Eur s príslušenstvom titulom ceny za vykonané montážne práce. Žalobca tieto práce vyfakturoval faktúrami č. 1201801, č. 2201801 a č. 3201801. Žalovaný čiastočne uhradil sumu 1 500 Eur z faktúry č. 1201801 a zvyšok odmietol uhradiť s odôvodnením, že žalobca mu nepredložil na odsúhlasenie montážny denník so záznamom o výkone prác.

Súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 04.01.2018 písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonávanie stavebných a dokončovacích prác pri montáži vzduchotechnických zariadení a potrubia. Zmluvné strany si dohodli cenu diela podľa počtu hodín potrebných na jeho realizáciu na 13 Eur za hodinu. V článku V. bod 1 zmluvy bolo dohodnuté, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi cenu na základe ním vystavenej a doručenej faktúry, ktorú môže zhotoviteľ vystaviť na základe odsúhlaseného výkazu rozsahu prác objednávateľom alebo ním poverenou osobou a odsúhlasenia správnosti záznamov v montážnom (stavebnom) denníku.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naplnenie takto dohodnutých podmienok pre uplatnenie ceny diela, a to i napriek tvrdeniu, že stavebný denník predkladal žalovanému, ktorý ho mal údajne ústne schvaľovať. Konštatoval, že žalobca síce predložil faktúry, avšak žalovaný poprel, že by boli vystavené takým spôsobom, aký bol zmluvne dohodnutý. Žalobca opak tohto tvrdenia v konaní nepreukázal.

Žalobca v odvolaní namietal, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dielo bolo dodané v dohodnutej kvalite, cene a rozsahu, pričom žiadna z týchto skutočností nebola žalovaným v konaní ani rozporovaná. Argumentoval, že viedol a odovzdal montážny denník žalovanému v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo, a teda splnil všetky povinnosti plynúce mu z predmetnej zmluvy o dielo na uplatnenie nároku na zaplatenie ceny dodaného diela. Poukázal na to, že žalovaný si úmyselne nesplnil svoju povinnosť montážne denníky prevziať. Ak by aj súd z akéhokoľvek dôvodu neuznal nárok na zaplatenie uplatňovanej sumy na základe zmluvy o dielo, je nesporné, že vykonaním diela zo strany žalobcu pre žalovaného došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu a teda z titulu vydania bezdôvodného obohatenia má žalobca nesporný nárok na zaplatenie sumy 3 674 Eur s príslušenstvom proti žalovanému.

Stanovisko odvolacieho súdu a kľúčové zistenia

Odvolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd za zásadnú odvolaciu námietku žalobcu považoval argumentáciu, že hoci žalovanému poskytol plnenie podľa zmluvy o dielo spočívajúce v montážnych prácach, žalovaný mu za tieto práce doposiaľ nezaplatil.

Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 04.01.2018 uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonávanie stavebných prác a dokončovacích prác pri montáži vzduchotechnických zariadení a potrubia. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca preukazoval nárok na zaplatenie ceny za práce vykonané na základe zmluvy o dielo nielen predložením faktúr s vyúčtovaním ceny prác, ale aj výkazmi obsahujúcimi dátum a čas výkonu prác pri montáži vzduchotechnických zariadení a tiež fotodokumentáciou z miesta montáže. Z vyjadrení žalovaného v rámci jeho procesnej obrany je zrejmé, že žiaden z týchto dôkazov žalovaný neakceptoval ako relevantný podklad pre úhradu za vykonané práce z dôvodu, že výkazy o počte odpracovaných hodín on nepodpísal.

Judikatúra k uznaniu záväzku

V súlade s judikatúrou (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 8Cob/67/2020 z 28. 1. 2021) ak zmluva o dielo obsahuje dojednanie o spôsobe evidencie odpracovaných hodín (z dôvodu odmeňovania za hodinu vykonanej práce), pri akceptovaní takého právneho záveru, podľa ktorého zhotoviteľ môže požadovať zaplatenie ceny diela, len ak disponuje odsúhlaseným výkazom o rozsahu prác od objednávateľa, ak sa na tom dohodli v zmluve, by totiž mohla nastať situácia, že nepodpísaním takého výkazu zo strany objednávateľa by zhotoviteľ nemal možnosť domôcť sa odplaty za dielo, hoci reálne ho vykonal.

Komplexnosť právnej úpravy uznania záväzku v Obchodnom zákonníku znamená, že vzhľadom ku komplexnej odchylnej úprave uznania záväzku v Obchodnom zákonníku sa v obchodných vzťahoch právna úprava Občianskeho zákonníka nepoužije.

Daňová kontrola a vyrubovacie konanie

Príkladom z praxe je prípad, kedy prvostupňový daňový orgán začal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až december 2008. V priebehu kontroly správca dane zistil, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. fakturovala pre spoločnosť S.F.H., s.r.o. (žalobcu) stavebné práce na základe faktúr č. 08/10/28/01, 08/10/31/01, 08/09/30/01, 08/09/30/02, 08/11/27/01, 08/09/30/03, 08/10/21/01. Tieto účtovné prípady boli zaúčtované do výnosov, daň z pridanej hodnoty bola priznaná a odvedená. Žalobca argumentoval, že faktúry boli vystavené na základe zmlúv o dielo a svedeckými výpoveďami preukázal, že práce uvedené na faktúrach boli skutočne zrealizované. Žalovaný dospel k záveru, že stavebné práce fakturované spoločnosťou FABER-PLUS, s.r.o. neboli reálne vykonané. Výpovede svedkov a ďalšie dôkazy jednoznačne preukázali, že spoločnosť FABER-PLUS, s.r.o. nepreukázala, že by sporné stavebné práce naozaj vykonala.

Dôsledky odstúpenia od zmluvy

Na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde účinným odstúpením sa zrušuje zmluva od začiatku (§ 48 ods. 2), sa odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch zmluva podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák.

Správa o vadách tovaru

Z ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách bez zbytočného odkladu. Za takúto správu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu v súlade s citovaným ustanovením Obchodného zákonníka sa nedá považovať preposlanie faxovej správy odberateľa kupujúceho.

Odporučenia pre podnikateľov

V dôsledku hospodárskej krízy dochádza v rámci obchodných vzťahov k poklesu schopnosti podnikateľov plniť si svoje záväzky. Podnikatelia sa tak dostávajú do situácie, že faktúry sú uhrádzané oneskorene, čo vyvoláva potrebu sledovať lehotu splatnosti faktúr. Po uplynutí tejto lehoty sa môže stať, že dlžník v súdnom konaní vznesie námietku premlčania a v tomto prípade už ani súd nemôže pohľadávku priznať. Preto je potrebné svoje pohľadávky riešiť včas.

Starostlivosť o pohľadávky a ich úhradu je pre podnikateľa nemenej dôležitý proces ako získavanie zákaziek, pretože až po úhrade pohľadávky je možné považovať obchod za úspešne zavŕšený. Základom úspešného obchodu je prevencia pred uzavretím obchodu s rizikovým partnerom, prípadne so zlým obsahom. Ak podnikateľ vstupuje do obchodného vzťahu s novým obchodným partnerom, mal by dôsledne overiť jeho údaje z obchodného, prípadne živnostenského registra - pre úplné označenie na daňových dokladoch, prípadne neskôr na žalobnom návrhu. Vhodná je aj priebežná kontrola aktuálnosti údajov, nie každý partner včas oznámi napríklad zmenu konateľov alebo spôsob ich konania, či zmenu sídla.

Ak dlžník neplní povinnosť úhrady pohľadávky, ktorá mu vyplýva z vykonateľného rozhodnutia súdu, prípadne iného exekučného titulu, je veriteľ spravidla prinútený vymáhať pohľadávku prostredníctvom súdneho exekútora. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.

Prehľad daňovo uznaných opravných položiek k pohľadávkam

Daňovo uznané opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam a rizikovým pohľadávkam sa tvoria ako daňovo uznané opravné položky na základe § 20 ods. 14 ZDP. Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 360 dní, do výdavkov sa zahrnie opravná položka do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo nesplatenej časti pohľadávky bez jej príslušenstva, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto lehota.

tags: #zauctovanim #faktury #do #uctovnictva #zalovany #uznal