Hlavným poslaním Rady, ktoré stanovuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, je vyhodnocovať dlhodobú udržateľnosť hospodárenia Slovenskej republiky. Aby sme dokázali vyhodnotiť vplyv na verejné financie a občanov Slovenska, je nevyhnutné poznať, aké finančné dôsledky má strop dôchodkového veku.
Demografické výzvy a ich vplyv na dôchodkový systém
O vplyvoch starnutia populácie sa najčastejšie hovorí v súvislosti s dodatočným nárastom verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť. Podiel staršej populácie na populácii v produktívnom veku sa do roku 2070 viac než zdvojnásobí a bude druhý najvyšší v EÚ.
Strop na dôchodkový vek je opatrenie, ktorého finančné dôsledky priamo súvisia s demografickým vývojom. Akákoľvek diskusia o podobe verejných politík a nových opatreniach by mala začínať poznaním aktuálneho stavu a najmä identifikovaním príčin aktuálnych a budúcich problémov.
Ekonomické dôsledky zastropovania dôchodkového veku
Vysoký ekonomický rast krajiny je v dlhodobom horizonte základným predpokladom rastu priemernej životnej úrovne svojich obyvateľov. V porovnaní s priemerným rastom potenciálu okolo troch percent, ktorý sme zažívali v uplynulých desiatich rokoch, nám Európska komisia v najbližších desaťročiach predpokladá priemerný ročný rast potenciálu len okolo 1,3 % HDP. Efekt nízkej bázy, z ktorej slovenská ekonomika štartovala, sa vyčerpáva a iné silné zdroje rastu nevidno.
Rada na tento účel zostavuje základný scenár (podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti), ktorý ukazuje, čo by sa stalo so saldom a dlhom rozpočtu verejnej správy v dlhodobom horizonte (v tomto prípade aj viac ako 50 rokov), ak by bol v parlamente schválený strop dôchodkového veku. Strop na dôchodkový vek pri v súčasnosti dostupných informáciách by bez prijatia opatrení viedol k zvýšeniu dlhu o 138 miliárd eur v dnešných cenách. Je to suma, ktorá výrazným spôsobom vplýva na zhoršenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Je preto na mieste otázka, akým spôsobom sa s touto situáciou Slovensko vyrovná.
Vplyv na trh práce
Slovensko patrí ku krajinám, kde hlavnou príčinou odchodu z trhu práce je predovšetkým dosiahnutie dôchodkového veku. Predpokladajúc rovnaké správanie okolo dôchodkového veku, vďaka existencii stropov dôchodkového veku dôjde z pohľadu trhu práce ku trvalému odchodu tej časti populácie, ktorá by vzhľadom na zvýšenie strednej dĺžky života (dodatočné roky života v zdraví) mohla byť aj naďalej zapojená a aktívna na trhu práce. Inými slovami, rast ekonomiky bude okrem negatívneho vplyvu starnutia trpieť aj kvôli nižšej miere participácie na trhu práce vplyvom „dôchodkových stropov“.
Oba scenáre rátajú s kľúčovým vplyvom legislatívne nastaveného veku odchodu do dôchodku na rozhodovanie ľudí o tom, kedy odísť z trhu práce a nastúpiť na dôchodok. Dôsledkom bude aj výrazný prepad participácie na trhu práce vo veku nad 15 rokov, ktorá klesne z dnešných 58,8% na 48,2%.
Účasť na pracovnej sile
Slovensko na tento vývoj zatiaľ nereflektuje. Dnes je na Slovensku druhý najnižší efektívny vek odchodu do dôchodku v EÚ, len 62,3 roka. Podľa súčasných dôchodkových pravidiel bude efektívny vek odchodu do dôchodku v roku 2050 63,6 roka, pričom priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ by dosiahol 65,3 roka. Zrušenie zastropovania by postupne zvýšilo efektívny vek odchodu do dôchodku do roku 2050 na 66,5 roka.
V dôsledku zrušenia zastropovania by sa zmeny v efektívnom dôchodkovom veku prejavili pre mužov od roku 2031 (kedy by efektívny penzijný vek naviazaný na strednú dĺžku dožitia presiahol penzijný vek podľa súčasnej legislatívy).
Porovnanie efektívneho veku odchodu do dôchodku
Nasledujúca tabuľka porovnáva efektívny vek odchodu do dôchodku v EÚ a na Slovensku pri rôznych scenároch:
| Scenár | Efektívny vek odchodu do dôchodku v EÚ (2050) | Efektívny vek odchodu do dôchodku na Slovensku (2050, súčasné pravidlá) | Efektívny vek odchodu do dôchodku na Slovensku (2050, bez zastropovania) |
|---|---|---|---|
| Predpokladaný | 65,3 roka | 63,6 roka | 66,5 roka |
Možnosti financovania dôchodkov
Ak však niekto očakával od Rady odpoveď na otázku, ako budeme financovať výdavky na dôchodky, Rada môže odpovedať len tým, že pomenuje jednotlivé možnosti. Môžu to byť vyššie dane a odvody alebo úspory vo výdavkoch. Populárnym „riešením“ veľkých negatívnych rozpočtových vplyvov je očakávanie vyššieho ekonomického rastu slovenskej ekonomiky, ako predpokladáme v kvantifikácii. Tento spôsob financovania nákladov naráža na dve problematické oblasti. Prvou je, že takýto predpoklad zvyčajne nie je ničím podložený.
tags: #zastropovanie #dochodkoveho #veku #rrz