Psychopédia, ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. Mentálne postihnutie je v špeciálnej pedagogike chápané ako nedostatočná schopnosť transformovať poznané veci do myšlienok a udalostí. Tento článok sa zameriava na metodické aspekty predškolskej výchovy detí s mentálnym postihnutím, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Definícia a klasifikácia mentálnej retardácie
Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Delí sa na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu.
Oligofrénia
Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, teda narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny oligofrénie môžu byť biologicky podmienené, súvisiace s poškodením mozgu, alebo sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť.
Demencia
Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.
Stupne mentálnej retardácie
Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100.
- Mierna duševná zaostalosť (debility) s IQ 50-70: Deti sú vychovávateľné, vzdelávateľné a svojprávne, preto navštevujú špeciálne školy. Rozlišujeme eretickú formu (nekľud, pohyblivosť, výchovné problémy).
- Stredne ťažká duševná zaostalosť (imbecilita) s IQ 35-49: Predstavuje výrazné obmedzenie schopnosti človeka. Títo jedinci sa pokladajú za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných a obyčajne sú zaradení do ústavov. Znaky zahŕňajú primitívne myslenie, oneskorenú reč, manuálnu nezručnosť, agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky, pričom jedinec je nesamostatný a vyžaduje stálu starostlivosť.
- Ťažká duševná zaostalosť (idiocia) s IQ 20-34 a hlboká duševná zaostalosť (hlboká idiocia) s IQ menej ako 20: Znamenajú, že ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako dvojročné dieťa. Dorozumievajú sa cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, prenatálne (počas tehotenstva) alebo spôsobené ožiarením.
Podľa štatistík predstavuje populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike 2-2,5% bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.
Špecifické aspekty predškolskej výchovy detí s mentálnym postihnutím
Predškolská výchova detí s mentálnym postihnutím si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a schopnosti každého dieťaťa. Dôležité je vytvárať podnetné prostredie, ktoré podporuje rozvoj kognitívnych, sociálnych a emocionálnych zručností. Výchova dieťaťa s mentálnym postihnutím smeruje rovnako ako u ich rovesníkov, k tomu, aby podnecovala a napomáhala sebarealizáciu v sociálnej integrácii. Dieťa treba naučiť, aby bolo schopné včleniť sa vždy podľa práve dosiahnutých predpokladov do sociálneho a materiálneho prostredia, aby sa s ním dokázalo citlivo a činorodo vyrovnať a aby zvládlo nároky, ktoré sú naň kladené.
Rozumová výchova v predškolskom veku
Rozumová výchova detí raného veku zahŕňa úlohy zmyslového rozvoja, formovanie myslenia, reči, pamäti, pozornosti, orientácie v najbližšom okolí, obohacovanie rôznymi dojmami. Realizujú ju učiteľky pri hrách a hrových zamestnaniach detí, pri ich samostatnej činnosti, ktorú organizuje a usmerňuje dospelý, na prechádzkach, v čase, keď sa deti umývajú, obliekajú, jedia a pod. Veľký význam pre rozvoj intelektu má správne usporiadané prostredie - miestnosti a ich zariadenie; nábytok v triedach a v miestnostiach pre jednotlivé skupiny, ich akustika a pod. Neobyčajne dôležité sú záujmové hry a hrové zamestnania. Pod vedením dospelého sa deti učia pozorovať predmety, počúvať zvuky, narábať s predmetmi a hračkami, získavať poznatky o prostredí primerané veku a schopnosť učiť sa.
Intelektuálne postihnutie
V celom ranom detstve sa metódy a spôsoby rozumovej výchovy menia podľa toho, ako sa dieťa vyvíja. V prvých mesiacoch života dieťaťa dospelý dáva podnety na vnímanie tým, že mu ukazuje príslušné predmety. V druhom polroku robí rukou dieťaťa pohyby, učí ho narábať s predmetom, pričom mu slovami vysvetľuje tak, aby mu dieťa rozumelo ,,vezmi“ ,,polož“ a pod. V druhom roku ukazuje dieťaťu predmet a vysvetľuje mu, ako sa ním narába. Aj plánovitú výchovu je potrebné robiť nenásilne, najlepšie pri voľnej hre alebo v situáciách, ktoré sú dieťaťu známe (blízke životné situácie). Výuka môže byť individuálna alebo skupinová. Výchovné metódy v skupine treba čo najviac približovať k životu. Výchova v skupine sa má realizovať primerane veku, vyvážene, s náležitým zaťažením a striedaním hry a cvičenia.
Legislatívne úpravy a inklúzia
Podľa novopripravovaného školského zákona aj u nás by mali byť vzdelávané všetky deti bez rozdielu intelektového potenciálu. Termín "nevzdelávateľný" by sa už nemal používať. Deti sa podľa stupňa svojich schopností "učiť sa" budú zaraďovať do špeciálnych škôl (terajšie osobitné alebo pomocné školy), alebo tam, kde sú vytvorené podmienky, do špeciálnych tried v rámci normálnych základných škôl. Deti s ľahkým a ľahkým stredným mentálnym postihnutím sa budú môcť integrovať medzi zdravých rovesníkov do normálnych základných škôl. Neexistuje žiadny metodický postup, ktorým by sa predpisovali tieto formy vzdelávania. Školy, tak ako všade inde, využívajú odborný a invenčný potenciál svojich pedagógov a ich skúsenosti a premietajú ich do výuky detí.
Na webinári sa účastníci mohli dozvedieť, čo prinášajú nové legislatívne úpravy (novela školského zákona), rozprávali sa o inkluzívnych postupoch, nastavení individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu (IVP) a vymieňali si vzájomné skúsenosti zo škôl. Prednášajúci (PhDr. a Mgr.) poskytli kvalifikované poznatky z danej oblasti.
Systém špeciálneho školstva
Pre deti a žiakov so zmyslovým a telesným postihnutím sa zriaďujú špeciálne školy až do úrovne vyššieho sekundárneho vzdelávania, t.j. materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy. Vzdelanie získané v školách hlavného prúdu a systéme špeciálneho školstva pre deti a žiakov so zmyslovým a telesným postihnutím je rovnocenné.
Zaraďovanie detí do špeciálneho školstva
Podnet na zaradenie žiaka do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania môže dať buď samotný rodič dieťaťa alebo iný zákonný zástupca, lekár, riaditeľ školy, resp. školského zariadenia. Rodičovi dieťaťa, ktoré má zdravotné postihnutie sa odporučí, aby navštívil centrum špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré uskutoční alebo sprostredkuje potrebné vyšetrenia a pripraví dokumentáciu, na základe ktorej riaditeľ rozhodne o prijatí dieťaťa do systému špeciálneho školstva. Konečnú špeciálnopedagogickú diagnózu, z ktorej sa vychádza pri odporúčaní spôsobu, foriem a metód vzdelávania žiaka so zdravotným znevýhodnením stanovuje potom špeciálny pedagóg a to až po prehodnotení všetkých vyšetrení. Súčasne sa definujú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby s naznačením pedagogickej prognózy. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania je v kompetencii riaditeľa školy, resp. školského zariadenia, vždy však s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa. Špeciálna škola narozdiel od spádovej nemá povinnosť prijať dieťa. V prípade zamietnutia žiadosti škola uvedie dôvody neprijatia dieťaťa a navrhne spolu s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPP), kde môže byť dieťa umiestnené v rámci povinnej školskej dochádzky. Odvolanie proti rozhodnutiu sa podáva do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Štruktúra tried a vzdelávacích programov
Stupne vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú analogické stupňom vzdelávania v školách hlavného prúdu. Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Školy pre žiakov zo zdravotným znevýhodnením sa vnútorne diferencujú na triedy podľa stupňa postihnutia, v prípade viacerých postihnutí podľa dominantného postihnutia. Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18 rokov. V špeciálnych školách možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky.
Minimálny počet žiakov v triede v špeciálnej škole je 4. Maximálne počty sú stanovené podľa jednotlivých druhov a typov škôl, pohybujú sa v rozmedzí 8 - 12. Pri zdravotníckych zariadeniach sa zriaďujú materské školy, základné školy a špeciálne základné školy. V týchto školách sú žiaci vzdelávaní počas liečby ochorenia, resp. zdravotného oslabenia, pre ktoré sú dočasne umiestnení v zdravotníckom zariadení.
Učebné plány škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím obsahujú takmer všetky predmety ako bežné školy, obsahujú väčšiu časovú dotáciu v predmete pracovné vyučovanie a sú doplnené o špeciálno-pedagogické predmety v závislosti od stupňa mentálneho postihnutia (rozvíjanie komunikačných schopností, rozvíjanie grafomotorických zručností, rozvíjanie sociálnych zručností). Obsah vzdelávania sa v jednotlivých prípadoch prispôsobuje mentálnej úrovni žiaka. Žiaci, ktorí sa nemôžu vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie vzdelávať inak (napr. žiaci hluchoslepí, žiaci s viacnásobným postihnutím), sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Na tvorbe štátnych vzdelávacích programov sa podieľajú odborníci v oblasti špeciálneho školstva, ako špeciálni pedagógovia, psychológovia a odborníci z praxe.
Metódy a formy vzdelávania
Metódy a formy využívané v špeciálnom vzdelávaní sa vyznačujú individuálnym prístupom. Je v kompetencii učiteľa akú formu, metódu výučby, vzdelávacie a kompenzačné pomôcky vo vzdelávacom procese zvolí. Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje pomocou špeciálnych metód. Tieto metódy sa zameriavajú na prekonávanie, zmiernenie alebo prevenciu postihnutia. Ďalej sú to metódy, ktoré pri špeciálnom vzdelávaní využívajú rôzne kompenzačné pomôcky ako napr. IKT, načúvacie aparáty, rôzne optické prístroje a podobne. Osvedčila sa i biblioterapia ako súčasť terapeuticko-výchovnej intervencie, metóda komunikatívneho charakteru. Tieto kompenzačné pomôcky sa využívajú individuálne alebo kolektívne - špeciálne učebne.
V materských školách a materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa poskytuje deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou logopedická starostlivosť prostredníctvom logopédov a učiteľov, ktorí s deťmi precvičujú správnu výslovnosť. Špeciálnopedagogickú a ostatnú odbornú starostlivosť deťom s identifikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich rodičom poskytujú centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. Odbornú pedagogicko-psychologickú činnosť pre deti predškolského veku a ich rodičov poskytujú centrá poradenstva a prevencie. Pri rozvíjaní niektorých oblastí osobnosti dieťaťa sa uplatňujú aj individuálne podporné programy.
Intelektuálne postihnutie
Hodnotenie a klasifikácia
Žiaci so zdravotným postihnutím postupujú do vyššieho ročníka základnej školy v prípade, že ich učebné výsledky boli hodnotené ako "prospel" a to v súlade s platnými metodickými pokynmi na hodnotenie a klasifikáciu žiakov. Zásady a spôsoby hodnotenia sú súčasťou školského vzdelávacieho programu, prípadne individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu konkrétneho žiaka. Žiak, ktorý nemá mentálne postihnutie, sa hodnotí podľa pravidiel hodnotenia vyučovacích predmetov a správania žiakov v základných školách a stredných školách, pričom sa zohľadňuje charakter jeho zdravotného znevýhodnenia. Žiak s mentálnym postihnutím je hodnotený podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s mentálnym postihnutím. Priebežne sa hodnotia osobné výkony a pokroky žiaka.
Pokračovanie v štúdiu
Ak sa zdravotne postihnutý žiak hlási na štúdium na bežnú strednú školu, prihláška musí obsahovať aj rozhodnutie príslušnej lekárskej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia o schopnosti študovať zvolený odbor. Ak žiak absolvoval povinnú školskú dochádzku v bežnej základnej škole a hlási sa na špeciálnu strednú školu, prihláška na štúdium obsahuje lekárske vyjadrenie a potvrdenie o charaktere postihnutia. Žiaci s mentálnym postihnutím môžu pokračovať v štúdiu v odborných učilištiach alebo praktických školách. Prihlášku podáva zákonný zástupca žiaka, obsahuje vyjadrenie odborného dorastového lekára o zdravotnej spôsobilosti žiaka spolu s pedagogickou dokumentáciou.
- Odborné učilištia: Určené pre absolventov základných škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú predpoklady zvládnuť prípravu na povolanie.
- Praktické školy: Určené pre žiakov, ktorí po absolvovaní povinnej školskej dochádzky nemajú predpoklady pre zvládnutie odborného učilišťa.
Spolupráca s rodičmi
Spolupráca s rodičmi je integrálnou súčasťou optimálneho procesu výchovy. Bez podporných tímov aj na malých školách je vzdelávanie takýchto detí veľmi náročné, najmä keď nie je dostatok asistentov učiteľa, keďže sa to prerozdeľuje podľa počtu žiakov na škole a aj podľa žiakov so ŠVVP na škole a ich diagnóz.
tags: #predskolska #vychova #mentalne #postihnutych