Záškoláctvo a úloha sociálnych služieb: Komplexný pohľad

Záškoláctvo je vážny problém, ktorý postihuje čoraz viac detí na základných aj stredných školách. Je to úmyselné zameškávanie školského vyučovania, kedy žiak z vlastnej vôle, zväčša bez vedomia rodičov, nechodí do školy. Tieto vymeškané hodiny nie sú ospravedlnené ani rodičmi, ani lekármi. Počet neospravedlnených hodín z roka na rok rastie, čo si vyžaduje komplexný prístup zo strany rodičov, škôl a sociálnych služieb.

Kategórie záškoláctva

Záškoláctvo sa neprejavuje vždy rovnako. Môžeme ho rozdeliť do troch hlavných kategórií:

• Pravé záškoláctvo: Žiak do školy nechodí a rodičia o jeho absencii netušia. Môže ísť o situácie, keď žiaci ráno „akože“ odchádzajú z domu do školy a keď rodičia odídu do práce, žiaci sa vracajú domov, kde trávia celé dopoludnie. Iní žiaci odchádzajú ráno z domu a potom ostávajú s kamarátmi (buď u nich doma, alebo sú vonku). Niekedy žiaci nemusia odchádzať ani z domu, pretože rodičia odchádzajú do práce skôr.
• Záškoláctvo s klamaním rodičov: Dieťa dokáže presvedčiť rodičov, že mu je zle. Niektorí rodičia sú tak presvedčení o „chorobe“ svojho dieťaťa, že ani netušia, že sú oklamaní. Iní rodičia tušia, že dieťa choré nie je, no cítia sa „slabí na to, aby bojovali“ s dieťaťom, a tak „potichu“ súhlasia.
• Záškoláctvo s vedomím rodičov: Dieťa so súhlasom rodiča nechodí do školy. Často býva dôvodom skutočnosť, že rodič dieťa potrebuje doma na nejakú pomoc.

Príčiny záškoláctva

Príčin záškoláctva môže byť naozaj veľa. Celkovo ich však rozdeľujeme do troch hlavných kategórií:

1. Vplyv žiaka:
   • Zdravotné postihnutie žiaka, poruchy učenia, reči a pod.
   • Poruchy správania, ADHD.
   • Nevhodné trávenie voľného času (vplyv vrstovníkov, zháňanie peňazí na drogy, chudoba rodiny, prostitúcia, krádeže pod vplyvom vonkajších okolností).
   • Snaha upútať pozornosť.
   • Náhly impulz, nepremyslený dôvod.
   • Negatívny vzťah žiaka ku škole, hlavne z dôvodu šikanovania alebo nezvládania učiva.
   • Strach z ťažkej písomky, strach z odpovede.
   • Pocit nudy na hodinách.
   • Zvedavosť z neznáma a akýsi adrenalín (najmä na základných školách).
2. Vplyv rodinného prostredia.
3. Vplyv školského prostredia:
   • Prístup niektorých učiteľov.
   • Šikanovanie zo strany spolužiakov.
   • Neprofesionálny prístup pedagógov.

Rady pre rodičov pri riešení záškoláctva

Rodičia by mali hlavne zachovať pokoj a detailne rozobrať vzniknutú situáciu. Najlepšie je pokojne si s dieťaťom sadnúť a porozprávať sa o probléme. Dôležité je tiež nebagatelizovať prítomnosť problému a nevytvárať s dieťaťom „koalíciu“ voči škole. Rodičia by si mali dávať pozor na to, aby ich dieťa neklamalo a nemanipulovalo. Výhodu majú predovšetkým tí rodičia, ku ktorým majú ich deti dobrý vzťah a s mnohými záležitosťami sa im zdôveria. Zistenie príčin predstavuje prvý krok k úspechu.

Ku každému problému spojenému so záškoláctvom treba pristupovať individuálne. S niekým sa stačí porozprávať a stanoviť jasné pravidlá, niekomu pomôže menší trest (zákaz obľúbených činností, zákaz stretnutia s kamarátmi, finančný postih a podobne), ale sú aj takí, ktorým pomôže len preradenie na inú školu. Je to hlavne v prípade šikanovania zo strany spolužiakov a neprofesionálneho prístupu pedagógov.

Ak si rodičia všimli, že ich dieťa sa cíti pred odchodom do školy úzkostne, plače, bolí ho bruško, nemali by čakať, kým nájde odvahu k rozhodnutiu do školy jednoducho nechodiť. Najdôležitejšie je rozprávať sa s dieťaťom a vytvoriť si vzťah založený na dôvere.

Pomoc odborníkov a sociálnoprávna ochrana

Pri vážnejších dôvodoch záškoláctva je dobré spolupracovať s odborníkmi. Rodičom môžu pomôcť:

• Výchovní poradcovia.
• Školskí psychológovia.
• Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
• Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP).

Poradenský psychológ alebo odborný poradca Referátu poradensko-psychologických služieb (RPPS) môže rodičom pomôcť hľadať nové alebo efektívnejšie výchovné štýly pri problémoch ich dieťaťa, ktoré nechodí riadne do školy. Počas konzultácií možno objavia možné príčiny problémov so správaním u ich dieťaťa. Môžu pomôcť odlíšiť, či ide o jednorazové zlyhanie alebo rozvíjajúcu sa závislosť v prípadoch, ak dieťa skúša fajčiť, ochutnalo alkohol, alebo sa neviete odtrhnúť od počítača.

Záškoláctvo a sociálne dávky

Ak rodič dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa, riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia túto skutočnosť oznámi príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má rodič dieťaťa trvalý pobyt. V prípade, že je rodičovi poskytovaný prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku a dieťa si neplní riadne povinnú školskú dochádzku, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie štátnych sociálnych dávok vydá rozhodnutie, ktorým určí osobitného príjemcu pre prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku na dieťa.

Postup pri riešení závislostí a ústavnej výchovy

Ak rodič (zákonný zástupca) zistí akúkoľvek závislosť dieťaťa, môže sa obrátiť na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Sociálny kurátor poskytne rodičom poradenstvo a odporučí najvhodnejší postup pri riešení aktuálnej situácie. Podľa druhu a stupňa závislosti sociálny kurátor odporúča odbornú psychologickú pomoc prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbornú pomoc prostredníctvom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, alebo ambulantnú odbornú starostlivosť.

V prípade potreby umiestnenia dieťaťa do resocializačného strediska (v prípadoch závislosti na počítačových hrách, hracích automatoch, alkohole, drogách), poskytne rodičom poradenstvo sociálny kurátor oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak rodič (zákonný zástupca) nie je schopný zabezpečiť pre dieťa dobrovoľný pobyt v resocializačnom stredisku, sociálny kurátor môže podať na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia alebo návrh na uloženie výchovného opatrenia v resocializačnom stredisku.

Po dobu pobytu v resocializačnom zariadení sa klient učí znovu žiť tak, aby svojím správaním nespôsoboval problémy sebe ani svojmu okoliu. Získava návyky, ktoré mu závislosť odbúrala. Hľadá cestu späť k ľuďom, ktorí žijú plnohodnotne, vzdelávajú sa, pracujú. Tento proces je dlhodobý, časovo sa dá odhadnúť na jeden a pol až dva roky. Počas resocializácie, kedy klient získava akýsi návod, ako s prehľadom riešiť rôzne situácie, ako sa stavať ku všetkému, čo ho môže stretnúť, je spolupráca s rodičmi nevyhnutná. Proces zahŕňa množstvo zmien v správaní, kde rodič, pokiaľ chce rozumieť všetkému, čo prežíva jeho dieťa, musí s ním byť v kontakte. Nie je zriedkavosťou, že správanie sa detí po dlhšom spolužití so závislosťou ich natoľko odklonilo od rodičov, až došlo k odcudzeniu.

Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

Právne aspekty a ochrana detí

Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (Čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení zákona č. 175/2015 Z. z.). Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú. Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný podľa osobitných predpisov, chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Všetky tieto orgány a osoby sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv aj bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa (§7 Zákona č. 305/2005 Z.z., §8 Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele).

Zlyhávajúci systém sociálnoprávnej ochrany

Napriek existujúcim zákonom a inštitúciám, systém sociálnoprávnej ochrany na Slovensku čelí mnohým výzvam. Ombudsmanka Jana Dubovcová upozorňuje na to, že spochybňovať konanie matky, ktorá požiada štát o pomoc pri problémoch dieťaťa, je podobné ako spochybňovať dôveru občana v štátne orgány. Matke nemožno takýto postup vytýkať, pretože konala správne - zabezpečila lekársku starostlivosť o dieťa a kontakt so sociálnym úradom, ktorý jej mal vo všetkom pomôcť. Problémom je, že pomoc nie vždy prebehne efektívne a v najlepšom záujme dieťaťa.

Jednou z kľúčových systémových chýb je slabé personálne vybavenie a nedostatočná kvalifikácia zamestnancov sociálnych úradov. Na jedného pracovníka v roku 2011 pripadalo až 352 detí, o ktoré sa mal starať. To znemožňuje dôkladné zisťovanie, ako sa s deťmi nakladá a efektívnu pomoc deťom v kolízii práv. Systém kombinuje neodbornosť, neschopnosť, neochotu a nedostatočné podmienky na prácu. Takisto chýbajú jasné pravidlá, na základe ktorých je možné kontrolovať prácu sociálnych pracovníkov a dokázať im pochybenie.

Kolízny opatrovník hrá v podstate dvojrolu - má pracovať s rodinou, dávať súdu svoje zistenia, a na druhej strane aj obhajovať dieťa. Tieto dve pozície sú nezlučiteľné a ochrana dieťaťa existuje často len na papieri. Ak hovoríme o deťoch, ktoré sa dostávajú do kolízie práv, logicky z toho vyplýva, že by mali mať právneho zástupcu, avšak v občianskoprávnom konaní to tak nie je.

Postupy úradov sú nejasné, nejednotné a náhodné. Raz úradne vyslovené závery sa často nepovažujú za kritické, ale súhlasné, čo sťažuje ich vyvrátenie. Napríklad, ak sa raz napíše, že dieťa je narkoman, automaticky sa stáva nedôveryhodnou osobou pre systém.

Odporúčania pre zlepšenie systému

Je potrebné prehodnotiť, či ústavné výchovy, ktoré sú v zákone zakotvené, spĺňajú účel, na ktorý doň boli zavedené. Nikto totiž z dlhodobého hľadiska nevyhodnocoval, ako funguje reedukácia a nesleduje výsledky resocializácie. Systém treba nastaviť inak, moderne. Tak, aby bolo možné pomáhať týmto deťom aj iným spôsobom ako ústavná výchova.

Súdy oficiálne rozhodujú nezávisle, ale v skutočnosti to v takýchto prípadoch neraz robí sociálka. Súd, ktorý umiestni dieťa do ústavnej výchovy, musí podľa zákona sledovať, ako sa výchova vyvíja. Nie však tak, ako je to bežné na Slovensku, teda vychádzať z papierov a zo správ, ktoré sú mu predkladané. Súdu totiž nič nebráni, aby šiel priamo na miesto a osobne zisťoval, ako sa vyvíja ústavná výchova. Pravidelná kontrola dokonca zo zákona vyplýva aj prokuratúre, ktorá má robiť dozor nad dodržiavaním zákonnosti v týchto zariadeniach. V oboch prípadoch ide o inštitucionálne zábezpeky, ktoré štátu umožňujú dozerať na celý proces.

Je nevyhnutné, aby bol verejný ochranca práv vnímaný ako nástroj, ktorým si štát nastavuje zrkadlo, či naozaj dodržiava základné ľudské práva a slobody, a aby sa na základe jeho zistení zlepšoval štát a prostredie, v ktorom žijeme.

tags: #zaskolactvo #socialka #kto #pride