Dôležitosť podpory duševného zdravia a komplexného prístupu k ľuďom so zdravotným znevýhodnením, vrátane mentálneho postihnutia, je na Slovensku čoraz viac zdôrazňovaná. Najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) poukazujú na znepokojujúce trendy v diagnostike a vzdelávaní detí s mentálnym postihnutím (MP), ako aj na všeobecné zhoršovanie duševného zdravia Slovákov v posledných rokoch.
Alarmujúce štatistiky mentálneho postihnutia na Slovensku
Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku výrazne vyšší ako v zahraničí. Na základe medzinárodných štúdií je priemerný výskyt MP medzi deťmi a mládežou na úrovni 1,83 %. Na Slovensku je však tento počet dlhodobo takmer trojnásobný, v niektorých regiónoch až štvornásobný. Viac ako 70 % detí s diagnózou MP žije v Prešovskom (28 %), Košickom (27 %) a Banskobystrickom (15 %) kraji. Tento vysoký podiel je pravdepodobne spojený so skutočnosťou, že v týchto krajoch žije väčšina rómskej populácie (takmer 80 %).
Slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv a Metodicko-pedagogické centrum už viac ako desať rokov upozorňujú na to, že časť rómskych detí je neopodstatnene diagnostikovaná s mentálnym postihnutím a smerovaná do špeciálneho školstva. Podľa údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie. Zároveň, deti z marginalizovaných rómskych komunít tvoria až 71,2 % žiakov špeciálnych tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a 41,7 % žiakov špeciálnych škôl, hoci ich celkové zastúpenie v populácii žiakov základných škôl je len 12,3 %.
Problémy v diagnostike mentálneho postihnutia
Diagnóza mentálneho postihnutia má závažné dôsledky pre vzdelávacie a životné možnosti dieťaťa. Problematickosť diagnostiky je spojená s viacerými faktormi:
- Stanovenie diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia: Respondenti poukazovali najmä na problematickosť stanovenia diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia dieťaťa.
- Testovanie v inom ako materinskom jazyku: Vykonávanie testovania v inom ako materinskom jazyku dieťaťa bez zabezpečenia tlmočenia môže viesť k nepresným výsledkom.
- Silné zastúpenie jazykovej zložky v testoch: Používané testové batérie často kladú príliš veľký dôraz na jazykovú zložku, čo znevýhodňuje deti zo sociálne slabo podnetného prostredia. Ako sa vyjadrila špeciálna pedagogička základnej školy, „je nejaká batéria testov, ktorá je 30 ročná a tie testy sú postavené silne na jazykovej zložke. Dieťa, ktoré je zo sociálne slabo podnetného prostredia, to nemá šancu spraviť, aj keď má intelekt v norme.“
- Predsudky pracovníkov poradenských zariadení: Existujú obavy, že niektorí pracovníci poradenských zariadení môžu mať predsudky voči deťom z marginalizovaných komunít, čo ovplyvňuje ich diagnostické rozhodnutia. Riaditeľka základnej školy opísala svoje skúsenosti s poradenskými zariadeniami nasledovne: „Môj osobný názor je, že ak dostali meno, ktoré bolo evidentne rómske, tak mali k tomu aj taký prístup. [...] V takmer všetkých správach bolo napísané, že dieťa má mentálnu retardáciu a odporúčajú vzdelávanie v špeciálnej škole. Tým pádom ich práca skončila, ak ich chceš vzdelávať v základnej škole, tak ti nepomôžu nijak. Z ďalšej poradne sa tiež divili, keď sme chceli podrobnú diagnostiku k dysgrafii a k dyslexii. Ja neviem, či každý v tomto štáte očakáva, že keď dieťa zaostáva a pochádza zo znevýhodneného prostredia, tak musí mať automaticky mentálnu retardáciu, ale mňa to už začína strašne, strašne hnevať.“
- Nemožnosť stanoviť diagnózu MP výlučne na základe výsledkov dieťaťa v inteligenčnom teste: Aj napriek odporúčaniam, spočívajúcim napríklad v nemožnosti stanoviť diagnózu MP výlučne na základe výsledkov dieťaťa v inteligenčnom teste, v rámci kvalitatívnych rozhovorov bola zaznamenaná aj opačná prax.
Dôsledky oddeleného vzdelávania a výzvy inkluzívneho vzdelávania
Diagnóza mentálneho postihnutia často vedie k oddelenému vzdelávaniu detí od ich rovesníkov. V súčasnosti sa väčšina detí (85 %) s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Až 57 % z nich navštevuje špeciálne školy, 28 % špeciálne triedy na bežných základných školách a len 15 % sa vzdeláva formou individuálnej integrácie v bežných triedach. Oddelené vzdelávanie môže mať negatívne dôsledky na sociálny a emocionálny vývin detí s MP, ako aj na ich vzdelávacie výsledky. Zároveň obmedzuje ich možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole, pretože na základnej škole získajú len primárne vzdelanie.
Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried však kladie vysoké nároky na pedagóga. Učitelia považujú za problematické najmä to, že deti s MP postupujú podľa iných učebných osnov ako ostatní žiaci v triede. Problémy sa prejavia najmä pri prechode detí na druhý stupeň, kde rastie náročnosť učiva.
Čo je inkluzívna trieda?
Duševné zdravie Slovákov: Štatistiky a trendy
Psychické zdravie Slovákov sa v priebehu posledných rokov výrazne zhoršilo. Každoročne na jeseň vynakladajú odborníci všemožné úsilie pri podpore duševného zdravia. Podľa európskych štatistík pred pandémiou COVID-19 trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty človek v EÚ. Situácia sa po pandémii zhoršila. Podľa posledného prieskumu Eurobarometer o duševnom zdraví až deväť z desiatich Európanov (89 %) považuje podporu duševného zdravia za rovnako dôležitú ako podporu fyzického zdravia.
Najviac vyšetrených osôb v psychiatrických ambulanciách od roku 2009
Štatistika venovaná duševnému zdraviu Slovákov poukazuje na najviac vyšetrených osôb v psychiatrických ambulanciách od roku 2009. Pacienti sa ambulantne liečili zväčša pre afektívne poruchy.
Prehľad ambulantnej psychiatrickej starostlivosti (2020-2024)
| Rok | Počet vyšetrených osôb | Nárast/Pokles oproti predchádzajúcemu roku | Najčastejšie diagnózy (podiel) |
|---|---|---|---|
| 2020 | Nie je uvedené (61 030 novodiagnostikovaných) | Pokles o 11,3 % novodiagnostikovaných | Afektívne poruchy (32,6 %), Neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (25,7 %), Organické duševné poruchy (19,6 %) |
| 2021 | 417 530 | Nárast o 10,7 % | Afektívne poruchy (32,2 %), Neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (27,0 %), Organické duševné poruchy (19,7 %) |
| 2023 | 427 764 | Nárast o 2,5 % | Afektívne poruchy (31,3 %), Neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (26,3 %), Organické duševné poruchy (19,8 %) |
| 2024 | 404 752 | Pokles o 5,4 % | Afektívne poruchy (31,1 %), Neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (27,4 %), Organické duševné poruchy (20,1 %) |
Novodiagnostikovaní pacienti sa najviac liečili na diagnózy zo skupiny neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy. V roku 2023 bola psychická porucha prvýkrát diagnostikovaná 63 679 osobám, čo predstavovalo pokles o 5,2 % oproti predchádzajúcemu roku. Najviac osôb vyšetrených prvýkrát v živote bolo vo veku 75 a viac rokov, kde dominovali organické duševné poruchy vrátane symptomatických, najmä demencie.
Hospitalizácie pre duševné poruchy a poruchy správania
Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo v roku 2023 pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených 40 320 hospitalizácií, muži tvorili 56,4 %. Najčastejšou príčinou hospitalizácie boli poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, pri ktorých viac ako trojnásobne prevyšovali muži. Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi, ktoré boli zároveň najčastejšou príčinou prijatia žien do ústavnej psychiatrickej starostlivosti.
Prehľad hospitalizácií na psychiatrických oddeleniach (2020-2024)
| Rok | Počet hospitalizácií | Nárast/Pokles oproti predchádzajúcemu roku | Najčastejšie príčiny hospitalizácie (podiel) |
|---|---|---|---|
| 2020 | 36 862 | Pokles o 7 208 oproti roku 2019 (vplyv COVID-19) | Užívanie alkoholu (25,0 %), Schizofrénia (20,7 %), Organické duševné poruchy (15,0 %), Afektívne poruchy (14,3 %) |
| 2021 | Nie je uvedené | Nie je uvedené | Užívanie alkoholu (25,8 %), Schizofrénia (21,0 %), Afektívne poruchy (14,4 %), Organické duševné poruchy (14,0 %) |
| 2023 | 40 320 | Nárast o 376 oproti roku 2022 | Užívanie alkoholu (27,2 %), Schizofrénia (19,5 %), Afektívne poruchy (13,9 %) |
| 2024 | 41 427 | Nárast oproti roku 2023 | Užívanie alkoholu (25,8 %), Schizofrénia (19,2 %), Afektívne poruchy (14,0 %) |
Najviac hospitalizácií si v prepočte na 10 000 obyvateľov vyžiadali pacienti vo veku 45 - 59 rokov a 30 - 44 rokov. U detí do 14 rokov boli najčastejšou príčinou hospitalizácií zmiešané poruchy správania a emotivity. Vo veku 20 - 29 rokov prevládali hospitalizácie osôb s poruchami psychiky a správania zapríčinenými užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok s výraznou prevahou mužov. Hospitalizácie pre poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu dominovali vo vekových skupinách 30 - 44 rokov, 45 - 59 rokov a 60 - 74 rokov s prevahou mužov. U najstarších pacientov nad 75 rokov prevažovali hospitalizácie pre iné psychické poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou a s demenciou pri Alzheimerovej chorobe.
Typy duševných porúch a ich dopad
Úzkosť
Úzkosť je nepríjemný emočný stav s telesnými príznakmi, ktorého príčiny nie je možné presnejšie definovať. Intenzita je rôzna, od mierneho nepokoja až po stav paniky. Medzi príznaky úzkostných porúch patria strach, nervozita, výbušnosť, vnútorný nepokoj, nespavosť, ťažkosti s koncentráciou a pamäťou, závraty, triaška, búšenie srdca, problémy s dýchaním, nevoľnosť a únava.
„Počet úzkostných porúch a vyšetrení na úzkostné poruchy v ambulanciách odborných lekárov ako aj depresívnych porúch skutočne narastá,“ potvrdzuje predsedkyňa Psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti Lívia Vavrušová. Pri úzkostných poruchách je súvis s nezamestnanosťou jasný, sú veľmi silne ovplyvnené sociálnou klímou a mnohými reaktívnymi vonkajšími okolnosťami.
Depresia
Depresia je bežná porucha, ktorá postihne niekedy počas života takmer každého piateho človeka. Rôzne príznaky depresie sa môžu vyskytnúť až u tretiny obyvateľstva. Môže zahŕňať pocity smútku, beznádeje, únavy, znížené sebahodnotenie a pokles sebavedomia, poruchy spánku a rôzne, často mnohopočetné bolesti. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza výskyt depresie u 5% svetovej populácie. Odborníci naznačujú, že úroveň depresie sa mohla v rokoch od COVID-19 zhoršiť, a to aj na Slovensku. Pandémia mala výrazný vplyv na duševné zdravie na celom svete, pričom najmä mladí ľudia s ňou zápasili viac ako kedykoľvek predtým.
Jednou zo špecifických foriem depresívnej poruchy je sezónna depresia, ktorá sa objavuje pravidelne každoročne na jeseň alebo v zime a ustupuje na jar alebo v lete. V porovnaní mužov a žien sa ochorenie vyskytuje častejšie v ženskej populácii, dokonca štvornásobne častejšie. Najrozšírenejší začiatok ochorenia je medzi 18. a 30. rokom života.
Schizofrénia
Schizofrénia je vážne duševné ochorenie, ktorým trpí asi jedno percento obyvateľstva, teda na Slovensku asi 50 tisíc ľudí. Ide o ochorenie spôsobené poruchou činnosti mozgu, ktoré najčastejšie začína na prahu dospelosti. Táto porucha spôsobuje, že chorý sa odcudzuje svojmu okoliu, pociťuje chaos, stiesnenosť a stratu kontroly nad sebou. Udalosti každodenného života získavajú pre neho nenormálny, často zlovestný význam. Pacienti trpiaci na poruchy z okruhu schizofrénie sa veľmi ťažko a čoraz horšie uplatňujú na trhu práce.
Dostupnosť a bariéry pre ľudí so zdravotným znevýhodnením
Ľudia so zdravotným znevýhodnením, vrátane mentálneho postihnutia, patria k menšinám, ktoré na Slovensku čelia prekážkam a predsudkom. Medzi prvé prekážky patria nerovný terén a nedostupnosť inštitúcií v starších budovách, ako sú pošty a školy. Debarierizácia je potrebná, ale vyžaduje si značné investície.
V prípade zdravotne znevýhodnených nemusí ísť len o bariéry fyzické, ale aj mentálne, a to napríklad v prístupoch zamestnanosti. Ľudia s hendikepom nie sú odkázaní len na podradné práce. Každá osoba by mala mať rovnaké príležitosti na maximalizáciu svojho potenciálu a je hodná poskytnutia sociálnej pomoci v jeho dosahovaní.
Bariéry a predsudky voči ľuďom so zrakovým postihnutím
Rovnako ako ľudia s mentálnym postihnutím, aj ľudia so zrakovým postihnutím čelia mnohým bariéram. Predseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Ján Podolinský považuje za najväčšiu bariéru to, že ich spoločnosť často vníma aj ako osoby s mentálnym postihnutím. Obrovskou kapitolou sú priestorové bariéry. Nie všade sú samozrejmosťou reliéfne prvky na chodníkoch, ktoré im pomáhajú identifikovať, kde je priechod pre chodcov, alebo semafory so zvukovou signalizáciou.
Na prekážky pri hľadaní práce narážajú aj nevidiaci na Slovensku, z ktorých mnohí majú vysokoškolské vzdelanie. Pre nevidiacich neexistuje žiadna alternatíva vo voľbách - žiadne hlasové prevedenie, Braillovo písmo či využitie techniky, ktorá obsahuje špeciálny softvér.
Snahy o zmenu a budúce perspektívy
V posledných rokoch dochádza k čiastkovým zmenám, ktoré sa prejavili v miernom poklese detí s diagnostikovaným MP v základných školách. Za ostatné tri roky sa znížil z 5,35 % detí v školskom roku 2015/2016 na súčasných 4,64 % detí v školskom roku 2018/2019 (celkovo o takmer 2 400 detí).
Vláda SR poverila Ministerstvo školstva do marca 2019 predložiť analýzu o možnostiach prijímania žiakov špeciálnych základných škôl na učebné odbory stredných odborných škôl. Opätovne však iba na dvojročné učebné odbory, v ktorých je možné dosiahnuť len nižšie stredné odborné vzdelanie. Hoci ide o pozitívny krok, žiaci s diagnostikovaným mentálnym postihnutím stále nebudú mať možnosť získať úplné základné vzdelanie, ktoré jediné je predpokladom pre prijatie na ktorékoľvek stredoškolské štúdium.
Všeobecné práva zdravotne handicapovaných sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38 v ods. 1. Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o od 1. júla 1999 v Slovenskej republike účinný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorého časť je venovaná sociálnym službám a peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
tags: #narodne #centrum #zdravotnickych #informacii #pocet #mentalne