Zápalové ochorenia kĺbov predstavujú rozsiahlu skupinu diagnóz, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života a pracovnú schopnosť. Medzi najčastejšie patria psoriatická artritída a artróza. Hoci termíny artróza a artritída znejú podobne, nejde o rovnakú diagnózu. Artritída je zápalové ochorenie a do tejto skupiny patrí napríklad reumatoidná artritída alebo ankylozujúca spondylartritída (Bechterevova choroba). Artróza je degeneratívne ochorenie.
Psoriatická artritída (PsA): Keď imunita útočí na kĺby
Psoriatická artritída je chronické zápalové reumatické ochorenie, ktoré súvisí s poruchou imunitného systému. Znamená to, že imunita reaguje nesprávne a namiesto ochrany tela napáda vlastné tkanivá. Ak s týmto ochorením žijete, môžete pociťovať bolesť, opuch a stuhnutosť kĺbov. Ťažkosti sa často ozývajú najmä ráno alebo po dlhšom sedení či ležaní. Keď sa rozhýbete, stav sa zvyčajne aspoň čiastočne zlepší. Udáva sa, že u 10 až 40 % mužov a žien chorých na psoriázu sa v priebehu ochorenia manifestuje aj zápalové postihnutie kĺbov.
Súvislosť s psoriázou
Psoriatická artritída úzko súvisí s kožným ochorením - psoriázou (slovensky označovaná ako lupienka), ktoré sa prejavuje zápalovými ložiskami na koži. U väčšiny pacientov sa najskôr objaví psoriáza a až následne sa rozvinie psoriatická artritída. Zápal, ktorý pri psoriáze postihuje kožu, sa pri psoriatickej artritíde rozširuje aj na kĺby a okolité štruktúry. Psoriatická artritída a kĺby sú úzko prepojené. Zápal, ktorý pri psoriáze postihuje kožu, sa pri psoriatickej artritíde rozširuje aj na kĺby a ich okolité štruktúry. Práve preto je dôležité venovať pozornosť bolestiam kĺbov u ľudí s psoriázou. Koncept psoriatická artritída kosti neznamená, že psoriáza postihuje kosti priamo. Pri psoriatickej artritíde môže dlhodobý zápal viesť k úbytku alebo prestavbe kostného tkaniva.
Prejavy a priebeh PsA
Psoriatická artritída - a jej príznaky sa môžu výrazne líšiť podľa pacienta a typu ochorenia. Priebeh býva kolísavý, s obdobiami zlepšenia (remisie) a zhoršenia. Psoriatická artritída môže zasiahnuť malé aj veľké kĺby. Často ide o prsty na rukách a nohách, chrbticu alebo oblasti ponov šliach, napríklad pätu. Postihnutie kĺbov môže byť rôznorodé. Zápalom môže byť postihnutý jeden alebo viacero kĺbov, najmä na prstoch rúk a nôh, pričom to môže byť asymetrické aj symetrické postihnutie. PsA sa môže prejaviť aj difúznym „párkovitým“ opuchom jedného alebo viacerých prstov rúk i nôh (tzv. daktylitída), ale aj zápalom v oblasti úponov šliach, či postihnutím chrbtice. Psoriatická artritída sa môže v praxi zamieňať s inými ochoreniami, a preto je dôležitá správna diagnostika. V dôsledku opuchu sú kĺby menej ohybné a pokiaľ zápal trvá dlhšiu dobu a nelieči sa, môže viesť k rôznym deformitám. U pacienta sa vtedy zhoršuje pohyblivosť, často sa stráca v dôsledku deformít kĺbov rúk aj úchopová funkcia ruky a pacient je odkázaný v bežnom živote na pomoc inej osoby.
Diagnostika PsA
Diagnostika psoriatickej artritídy je založená na kombinácii vyšetrení. Neexistuje jeden test, ktorý by jednoznačne potvrdil psoriatickú artritídu. Diagnóza sa stanovuje na základe kombinácie príznakov, vyšetrení a vylúčenia iných ochorení. Základom každého vyšetrenia je anamnéza. Lekára bude zaujímať, ako sa ochorenie začalo, ktoré kĺby a ako dlho sú bolestivé a opuchnuté. Ukazuje zápal a poškodenie kostí a kĺbov. Pri diagnostike sa používajú aj zobrazovacie metódy (röntgen, magnetická rezonancia, počítačová tomografia) a laboratórne testy krvi a moču. Napokon už samotná existencia psoriázy u pacientov so zápalovými kĺbovými prejavmi vedie k stanoveniu diagnózy PsA, hoci existuje malé percento pacientov s iným zápalovým reumatickým ochorením a náhodným súčasným výskytom psoriázy.
Psoriatická artritída: Diskusia s pacientom | Johns Hopkins Medicine
Možnosti liečby PsA
Liečba psoriatickej artritídy závisí od závažnosti ochorenia, toho čo je postihnuté (periférne kĺby, postihnutie chrbtice) a od pridružených diagnóz. Cieľom liečby je vymiznutie prejavov, alebo aspoň výrazné zlepšenie stavu, s minimálnymi prejavmi choroby. Pri správne nastavenej a včasnej liečbe sa dá ochorenie veľmi dobre kontrolovať a u mnohých ľudí dochádza k dlhodobému ústupu ťažkostí, takzvanej remisii. Psoriatickú artritídu dnes vo väčšine prípadov nie je možné úplne vyliečiť, pretože ide o chronické autoimunitné ochorenie. Liečba psoriatickej artritídy môže byť beh na dlhé trate a bohužiaľ bez liekov sa nezaobíde.
Farmakologická liečba
- Nesteroidné antiflogistiká (NSAID): Pomáhajú najmä tlmiť bolesť a zároveň zmierňujú zápal v kĺboch. Medzi najčastejšie používané patria napríklad ibuprofén, naproxén, diklofenak či indometacín.
- Chorobu modifikujúce lieky: Blokujú látky nazývané cytokíny, ktoré sú zodpovedné za spúšťanie a udržiavanie zápalu. Ich cieľom je tlmenie zápalového procesu a brzdiť poškodzovanie kĺbov. Príkladmi sú methotrexát, sulfasalazin, cyklosporín A.
- Kortikosteroidy: Tlmia nadmernú imunitnú reakciu a tým aj zápal. Ak je zápal prítomný v jednom alebo v niekoľkých kĺboch, lekár môže podať kortikosteroid priamo do postihnutého kĺbu, čím sa zápal krátkodobo zmierni.
- Biologická liečba: Je určená pre pacientov, u ktorých štandardná liečba nedosiahla potlačenie zápalu. Podáva sa vo forme infúzie alebo podkožných injekcií a je namierená proti hlavnému zápalovému pôsobisku (tumor nekrotizujúci faktor). Liečba je zvyčajne dlhodobá a vyžaduje pravidelné kontroly.
Nefarmakologická liečba a životný štýl
- Cvičenie: Zamerané na svaly okolo kolien, bedier, ramien a chrbtice. Silnejšie svaly znižujú tlak na kĺby a pomáhajú predchádzať bolesti. Radíme sem cvičenie s odporovými gumami, činkami či drepy. Pomáhajú najmä proti rannej stuhnutosti.
- Strava: Mala by podporovať protizápalové prostredie v organizme.
- Kúpeľná liečba: Môže byť pri psoriatickej artritíde veľmi užitočným doplnkom klasickej liečby.
Ak vám diagnostikovali psoriatickú artritídu, všetky informácie vám podá ošetrujúci lekár - reumatológ. Pomocnú ruku vám podá aj občianske združenie Liga proti reumatizmu na Slovensku.
Artróza: Degeneratívne ochorenie kĺbov
Artróza (niekedy označovaná ako osteoartróza) je degeneratívne ochorenie a je spôsobená poškodením kĺbovej chrupavky. Časom sa chrupavka opotrebuje, stratí svoju pôvodnú pružnosť a kĺb sa nemôže pohybovať tak hladko ako u zdravého človeka. Výsledkom je bolesť, opuch a iné nepríjemné pocity. Artróza prináša bolesť a rôzne obmedzenia v živote. Hoci termín artróza znie podobne ako artritída, nejde o rovnakú diagnózu.
Typy a prejavy artrózy
Artróza má niekoľko štádií v závislosti od jej závažnosti. Závažnosť poškodenia kĺbov sa hodnotí na štvorstupňovej škále. Artróza 4. stupňa je najzávažnejším štádiom, ktoré je sprevádzané silnou bolesťou. Artróza kolena (gonartróza) je bolestivý stav a okrem typickej rannej stuhnutosti kĺbu sa pacienti sťažujú aj na opuch a pocit trhania kolena. Artróza bedrového kĺbu (koxartróza) - k jej vzniku prispieva vyšší vek, úrazy alebo nadmerná hmotnosť. Pacienti pozorujú zhoršenú pohyblivosť bedrového kĺbu. Artróza ramena (omartróza) - poškodená chrupavka v ramennom kĺbe spôsobuje bolesť a obmedzenú pohyblivosť, rovnako ako iné typy artrózy. Artróza môže postihnúť aj malé kĺby rúk a prstov. Typickým prejavom je bolesť postihnutých kĺbov a ťažkosti s pohyblivosťou. Artróza palca ruky má svoj vlastný názov - rizartróza. Artróza chrbtice - degeneratívne ochorenie, pri ktorom sú postihnuté telá stavcov, sa nazýva spondylóza. Ak sa opotrebovanie týka medzistavcových kĺbov, diagnóza je spondylartróza. Pacienti s artrózou krčnej chrbtice mávajú bolesti hlavy. Artrózu kolena niekedy sprevádza pocit slabosti a nestability kolenného kĺbu.
Diagnostika artrózy
Pri stanovení diagnózy artrózy lekár vychádza z opisu príznakov a fyzikálneho vyšetrenia postihnutého kĺbu. Pri diagnostike sa používajú aj zobrazovacie metódy (röntgen, magnetická rezonancia, počítačová tomografia) a laboratórne testy krvi a moču. Správnu diagnózu môže stanoviť len lekár. Neodkladajte liečbu artrózy a navštívte odborníka, ak máte akékoľvek zdravotné problémy alebo pochybnosti o svojom zdraví.
Liečba artrózy
Liečba artrózy má niekoľko základných pilierov - farmakoterapiu (lieky), fyzioterapiu (rehabilitáciu), cvičenie a chirurgický zákrok. Artrózu nemožno úplne vyliečiť, cieľom liečby je zmierniť bolesť a podporiť čo najlepšiu pohyblivosť kĺbov. V najzávažnejších prípadoch pokročilej artrózy sa používa chirurgický zákrok. Liečbu artrózy môže určiť len váš lekár po zvážení vášho celkového zdravotného stavu. Význam fyzioterapie spočíva najmä v podpore pohyblivosti postihnutého kĺbu, posilnení okolitých svalov a zlepšení pohyblivosti pacienta. Aeróbne aktivity, ako je chôdza, plávanie alebo bicyklovanie, môžu pomôcť zlepšiť vašu celkovú kondíciu. Pre ľudí s nadváhou je dôležité znížiť hmotnosť. Významnú úlohu zohráva aj aktívny životný štýl bez cigariet a zdravá strava. To by malo zahŕňať dostatok zeleniny, rýb a mliečnych výrobkov.
Invalidný dôchodok pri zápalových ochoreniach kĺbov
Vami spomínané diagnózy by podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení ďalších predpisov mohli byť posudzované na účely invalidity - najmä ako choroby podporného a pohybového aparátu. Artróza môže byť dôvodom na priznanie invalidného dôchodku. Psoriatická artritída môže v pokročilých prípadoch viesť k výraznému obmedzeniu pracovnej schopnosti.
Proces posudzovania invalidity
Na priznanie invalidity je nutné dosiahnuť 40% (a viac) mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „miera poklesu schopnosti VZČ“) a mať splnenú odvodovú povinnosť v rámci dôchodkového poistenia. Mieru poklesu schopnosti VZČ posudzuje a rozhoduje o nej posudkový lekár príslušnej pobočky SP na základe predložených odborných lekárskych nálezov.
Miera poklesu schopnosti VZČ sa pohybuje v rozpätí 10 až 80%, závisí však od viacerých faktorov:
- Reumatoidná artritída: Miera poklesu schopnosti VZČ sa určuje na základe funkčného postihnutia (teda postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb), vplyvu na ostatné systémy a orgány a pri chronickom zápale kĺbov sa prihliada aj na aktivitu chorobného procesu.
- Poruchy hustoty kostných buniek (osteoporóza, osteomalácia): Miera poklesu schopnosti VZČ je v tomto prípade závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu („kostry“) a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie.
Odporučili by sme Vám konzultovať Váš zdravotný stav so svojím všeobecným lekárom, ktorý vypĺňa príslušné tlačivá pre posudkovú činnosť SP a podať si prípadne žiadosť o priznanie invalidity na príslušnú pobočku SP v mieste bydliska.