Zánik starobného dôchodku: Podmienky, práca a vplyv štúdia

Zánik starobného dôchodku predstavuje dôležitú tému pre občanov, ktorí si sporili alebo sporia na dôchodok. Táto problematika zahŕňa podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku, jeho poberanie popri práci, a tiež vplyv doby štúdia na výpočet dôchodku. Rozumieme, že tieto témy sú často komplexné a plné právnych špecifík, preto sa pozrieme na ne podrobnejšie.

Podmienky priznania predčasného starobného dôchodku

Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká pri splnení uvedených podmienok, najskôr odo dňa podania žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku. O predčasný starobný dôchodok nie je možné požiadať spätne (§ 67 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Vek potrebný pre priznanie predčasného starobného dôchodku zistíte tak, že dôchodkový vek stanovený v zákone o sociálnom poistení podľa § 65 ods. 2 v prílohách č. 3a a č. 3b sa zníži o dva roky. Pri priznávaní predčasného starobného dôchodku sa zohľadňuje dôchodkový vek určený pre I. a II. pracovné kategórie (funkcie) pre občanov, ktorí spĺňajú podmienky dané podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú (§ 274 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z.).

Pozor, od 1. júla 2018 platí zmena zákona o sociálnom poistení.

Poberanie predčasného starobného dôchodku a práca

Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže poberať predčasný starobný dôchodok a v tom istom čase môže pracovať na dohodu o vykonaní práce, na dohodu o pracovnej činnosti alebo na zmluvu o činnosti športového odborníka - ak si uplatní výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 227a zákona o sociálnom poistení a príjem z tejto dohody neprekročí stanovenú hranicu.

Výnimka z platenia poistného

Túto výnimku však treba správne chápať. Občan, ktorý pracuje na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti a predčasný starobný dôchodok nepoberá, si výnimku uplatniť nemôže. Postupovať sa preto musí tak, že občan pracujúci na dohodu najskôr požiada o predčasný starobný dôchodok - ten mu Sociálna poisťovňa pri splnení podmienok prizná, avšak nebude mu ho vyplácať - a až odo dňa, kedy mu bude vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku, môže požiadať o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie.

Príklad: Pán Eduard a výnimka z poistenia

Pán Eduard má priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok od 1.9.2019. Pán Eduard sa od 1.3.2020 zamestnal na dohodu o pracovnej činnosti a uplatnil si výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie podľa § 227a zákona o sociálnom poistení. Jeho kumulovaný príjem z tejto dohody vo výplate za mesiac september 2020 prekročil hranicu 2400 eur (kumulovaný príjem dosiahol sumu 2650 eur, v auguste to bolo 2100 eur).

Ak nastane situácia, že sa poberateľ predčasného starobného dôchodku stane zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení, môže sa stať, že medzi vznikom a zánikom dôchodkového poistenia prejde len niekoľko dní. V takom prípade sa podľa § 67 ods. 7 zákona o sociálnom poistení zúčtuje suma vyplateného predčasného starobného dôchodku za obdobie od vzniku povinného dôchodkového poistenia do zániku povinného dôchodkového poistenia so sumou dôchodku, na ktorého výplatu vznikne nárok po zániku tohto povinného dôchodkového poistenia.

Príklad: Pani Eva a zánik dôchodkového poistenia

Pani Eva má priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok od 1.3.2020. Pani Eva si našla zamestnanie v pracovnom pomere od 1.7.2020. Podľa § 67 ods. 6 písm. d) zákona o sociálnom poistení zánik predčasného starobného dôchodku nastáva po dni, odkedy sa poberateľ predčasného starobného dôchodku stal zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných. Naopak, zánik sa opäť ukončí po dni, v ktorom občan prestal byť zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných. Z tohto dôvodu, ak pani Eva prestane byť zamestnancom s odvodovou úľavou, môže jej dôchodok byť opäť vyplácaný.

Vplyv doby štúdia na dôchodok

Pri posudzovaní, či má občan nárok na dôchodok a aká bude výška jeho dôchodku, je dôležitá otázka, či sa do doby dôchodkového poistenia (tzv. odpracované roky) započítava aj doba štúdia.

Obdobie pred rokom 2004

Do 31.12.2003 sa podľa vtedy platných predpisov (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalšie predpisy) doba štúdia pri výpočte dôchodku započítavala ako tzv. náhradná doba. To v praxi znamenalo, že pred rokom 2004 aj za dobu štúdia bol občanovi priznaný a vtedy platným spôsobom vypočítaný dôchodok.

Obdobie po roku 2004

Od 1.1.2004 platí zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Od roku 2004 doba štúdia nie je obdobím povinného dôchodkového poistenia - študent strednej alebo vysokej školy nie je v postavení zamestnanca a, samozrejme, nie je ani SZČO. Napríklad, podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa do obdobia dôchodkového poistenia započítava obdobie, za ktoré za občana platil poistné na dôchodkové poistenie štát (štát platí napríklad za osoby, ktoré vychovávajú deti vo veku do 6 rokov alebo poberajú opatrovateľský príspevok, resp. doba poistenia v zmluvných štátoch od r. 2004).

Príklad: Pani Alica a doba štúdia

Pani Alica sa narodila v roku 1983. V rokoch 2002 až 2007 študovala na vysokej škole - z tejto doby sa jej započíta len doba štúdia na vysokej škole v rokoch 2002 a 2003.

Započítavanie štúdia na strednej škole

V zásade nie je problém so započítaním doby štúdia na vysokej škole. Inak je to však so štúdiom na strednej škole. Závisí to od toho, ako sa v čase, kedy bol občan žiakom základnej školy a kedy ďalej študoval na strednej škole, posudzovala povinná školská dochádzka. Tá bola v jednotlivých obdobiach v minulosti 8-ročná, 9-ročná alebo 10-ročná (dnes je povinná školská dochádzka 10-ročná).

Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje, aká časť štúdia na strednej škole sa občanovi započíta do obdobia dôchodkového poistenia, v závislosti od toho, akú základnú školu žiak navštevoval a ako dlho ju navštevoval.

Historický prehľad povinnej školskej dochádzky

• Od školského roka 1961/1962 až do konca školského roka 1977/1978: Účinný bol zákon č. 186/1960 Zb. Povinná školská dochádzka jednotne trvala deväť rokov. Pozor, výnimkou sú tí, ktorí nastúpili do 1. ročníka ZDŠ už v školskom roku 1957/1958 a 1958/1959.
• Od školského roka 1978/1979 až do konca školského roka 1983/1984: Účinný bol zákon č. 63/1978 Zb. V tomto období sa zriaďovali základné školy s ôsmimi ročníkmi. Základné deväťročné školy zanikli 30. júna 1979.
• Od školského roka 1984/1985 až do konca školského roka 2007/2008: Účinný bol zákon č. 29/1984 Zb. Povinná školská dochádzka trvala desať rokov. Čo je však dôležité, v období od 1. septembra 1984 do 31. júla 1991 však právne predpisy sociálneho zabezpečenia umožňovali započítať dobu štúdia už od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.
• Od školského roku 1990/1991: Po novelizácii zákona č. 29/1984 Zb. (ktorá zaviedla povinnú desaťročnú školskú dochádzku) sa zmenili aj podmienky pre započítavanie štúdia. Ďalšia novela zákona č. 29/1984 Zb. nastala od 1. septembra 2008. Občania narodení v období po 31.8.1982 už končia povinnú školskú dochádzku, ktorá je desaťročná, v prvom ročníku strednej školy, nemusia preto preukazovať dátum jej skončenia.

Dôchodkový vek a budúcnosť

Jednou zo základných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok je dovŕšenie dôchodkového veku. Podľa súčasnej legislatívy bude pre osoby narodené v roku 1967 a neskôr ich dôchodkový vek určený v nadväznosti na vývoj dĺžky života v starobe. Vývoj dĺžky života v ďalekej budúcnosti oplýva neistotou. Výpočty sú informatívne. Presný dôchodkový vek bude určený v budúcnosti na základe údajov zverejnených ŠÚ SR. Zníženie dôchodkového veku za výchovu detí sa zohľadňuje iba jednému rodičovi, prednostne ženám. Vývoj úmrtnosti v rokoch 2023 a 2024 bol priaznivejší, než predpokladala pôvodná verzia kalkulačky z marca 2024.

tags: #zanik #starobneho #dochodku