Pozitívny sociálny vplyv je kľúčovým prvkom v súčasnej aj budúcej spoločnosti, pretože kombinuje podnikateľské aktivity s cieľom dosiahnuť systémové zlepšenie či riešenie spoločenského problému. Tento článok sa zameriava na definíciu pozitívneho sociálneho vplyvu, jeho prejavy a konkrétne príklady, pričom zohľadňuje slovenské reálie a legislatívny rámec.
Úvod do sociálneho vplyvu
Slovo „sociálny“ vyvoláva dojem, že hovoríme o pomoci slabším či vylúčeným, o sociálnej pomoci. Slovo „sociálny“ má však širší kontext a znamená aj „spoločenský“, teda týkajúci sa aktivít prospešných pre spoločnosť. Pozitívnym sociálnym vplyvom na účely Zákona 112/2018 je napĺňanie verejného záujmu alebo komunitného záujmu. Napĺňaním verejného záujmu na účely tohto zákona je poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre spoločnosť ako celok alebo pre neobmedzený okruh fyzických osôb, poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným osobám alebo zraniteľným osobám a poskytovanie spoločensky prospešnej služby. Napĺňaním komunitného záujmu na účely tohto zákona je poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre skupinu osôb, ktorú je možné ohraničiť a identifikovať podľa územného, členského, záujmového alebo iného objektívneho kritéria, okrem poskytovania spoločensky prospešnej služby znevýhodneným osobám alebo zraniteľným osobám a spoločensky prospešnej služby.
Spoločensky prospešné služby
Spoločensky prospešnou službou na účely zákona 112/2018 je:
- poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
- poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť,
- tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,
- ochrana ľudských práv a základných slobôd,
- vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,
- výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,
- tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
- služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti,
- zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.
Sociálne podnikanie ako nástroj pozitívneho sociálneho vplyvu
Podnikanie a aktivity pre spoločenský prospech je možné spojiť. Odpoveďou je sociálne podnikanie. Sociálne podnikanie je takzvaným hybridným modelom podnikania, pretože spája princípy klasického podnikania zameraného na vytváranie zisku a princíp spoločenskej prospešnosti, ktorá je zväčša spájaná s neziskovými aktivitami. V západných krajinách Európy má dlhoročnú históriu. Sektor sociálnej ekonomiky, v ktorom sa sociálne podnikanie realizuje, vytvára v niektorých národných ekonomikách až 10 % HDP a 10 % všetkých pracovných miest.
Charakteristika sociálneho podniku
Sociálny podnik realizuje hospodársku činnosť, čiže umiestňuje tovary a služby na trhu za odplatu, tak ako bežný podnikateľ. Jeho primárnym cieľom je však spoločenský prospech a nie maximalizácia zisku. V prípade, že dosiahne zisk, väčšinu z neho (viac ako 50 %) reinvestuje do hlavného cieľa. Sociálny podnik vykonáva aspoň jednu zo svojich činností v rámci aktivít sociálnej ekonomiky, teda hlavným cieľom tejto činnosti je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Sociálne podnikanie sa odvíja od vnútornej motivácie riešiť problémy a zmeniť nedostatky na príležitosti.
Podnikom so sociálnym dosahom je občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorí vykonávajú sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť, ich hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu a spĺňajú najmenej dve z týchto podmienok:
- k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovarmi alebo službami, ktoré vyrábajú, dodávajú, poskytujú alebo distribuujú, alebo k nemu prispievajú spôsobom ich výroby alebo poskytovania,
- ak zo svojej činnosti dosiahnu zisk, použijú viac ako 50 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa,
- časť zisku rozdeľujú podľa Obchodného zákonníka, rozdeľujú ju podľa postupov a pravidiel, ktoré nenarúšajú hlavný cieľ,
- do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapájajú zainteresované osoby.
Registrovaný sociálny podnik (RSP)
RSP je štatút, je to najvyššia úroveň sociálneho podniku v zmysle slovenskej legislatívy. Z hľadiska činnosti registrovaným sociálnym podnikom môže byť:
- integračný podnik,
- sociálny podnik bývania,
- iný registrovaný sociálny podnik.
Financovanie sociálneho podnikania
Sociálne podniky často využívajú viaczdrojové financovanie, ktoré pochádza z rôznych zdrojov, ako sú napríklad granty, dary, crowdfunding, pôžičky, vlastná hospodárska činnosť. Okrem tradičných foriem financovania existujú aj špecifické možnosti, ktoré sú prispôsobené pre sociálne podnikanie.
Typy investorov
- Angel investori: Individuálni investori, často ide o úspešných podnikateľov alebo podnikateľky so zameraním na vyhľadávanie inovatívnych sociálnych inovácií s potenciálom rastu. Investície týchto investorov sa pohybujú od desiatok po stovky tisíc eur. Za svoju investíciu očakávajú podiel na podniku do 30 % a zúročenie investície v podobe dvoj- až štvornásobku vložených peňazí.
- Venture capital investori: Profesionáli v oblasti investovania, orientujú sa na veľké príležitosti a sociálne inovácie s overeným biznis modelom či dostatočne veľkou zákazníckou bázou a potenciálom ďalšieho rastu - čiže „škálovania“. Investície sa pohybujú v miliónoch eur a spodná hranica očakávanej návratnosti začína pri desaťnásobku investovaného kapitálu. Za svoju investíciu požadujú väčšinový balík akcií a rozhodujúce právomoci.
- Impact investing: Poskytuje kapitál na riešenie sociálnych a environmentálnych problémov. Je to investovanie do spoločností, organizácií a fondov s úmyslom vytvoriť merateľný pozitívny sociálny alebo environmentálny dopad a zabezpečiť zároveň návratnosť investície.
Crowdfunding
Kolektívne financovanie alebo komunitná podpora. V poslednom desaťročí azda najpopulárnejšia alternatíva financovania nových inovatívnych nápadov. Autori získavajú peniaze na realizáciu svojich nápadov od tzv. prispievateľov cez online prostredie. Protihodnotou príspevku môže byť jednoduché poďakovanie, tričko, vstupenka na koncert alebo konkrétny výrobok, ktorý bude vďaka kampani uvedený na trh. Závisí to od konkrétneho modelu crowdfundingu. Medzi najznámejšie slovenské crowdfundingové platformy patria StartLab.sk a hithit.com, zo zahraničných napríklad Kickstarter alebo Indiegogo.
Sociálna ekonomika a legislatívny rámec na Slovensku
Sociálne podnikanie podporuje Zákon č. 112/2018 Z.Z. Zákon definuje sociálnu ekonomiku ako súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.
Sociálna ekonomika zohráva dôležitú úlohu v riešení chudoby, zapájaní znevýhodnených skupín a ochrane životného prostredia. Bežná ekonomika v týchto otázkach často zlyháva. Trhy, ponechané len samé na seba, totiž nie sú vždy schopné zabezpečiť potreby pre všetkých a ich pozornosť je upriamená najmä na finančné ukazovatele. Sociálne a environmentálne vplyvy ostávajú mimo ekonomických rovníc. Sociálna ekonomika je tak reakciou na tieto nedostatky hlavného prúdu hospodárstva.
Subjekty sociálnej ekonomiky
Subjektom sociálnej ekonomiky je občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá je zamestnávateľom. Takýto subjekt:
- nie je väčšinovo riadený či financovaný štátnym orgánom,
- vykonáva hospodársku činnosť alebo nehospodársku činnosť v rámci aktivít sociálnej ekonomiky a
- ak podniká alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov, nevykonáva ich výhradne na účely dosiahnutia zisku alebo zisk z nich používa spôsobom podľa tohto zákona.
Obecné sociálne podniky (OSP)
Obecné sociálne podniky (OSP) predstavujú efektívny nástroj na riešenie sociálnych, ekonomických a environmentálnych problémov na lokálnej úrovni. Tento koncept kombinuje podnikateľské prvky so sociálnym poslaním, a tak ponúka obciam a mestám možnosť nielen podporovať zamestnanosť a inklúziu, ale aj zlepšovať kvalitu života ich obyvateľov.
Výhody obecných sociálnych podnikov
- Podpora zamestnanosti: Vytváranie pracovných miest pre ľudí zo znevýhodnených skupín, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím alebo ľudia z marginalizovaných komunít.
- Rozvoj miestnej ekonomiky: Podpora malých podnikov, miestnych dodávateľov a využívanie lokálnych zdrojov.
- Zlepšenie kvality života: Poskytovanie služieb alebo produktov, ktoré zlepšujú životnú úroveň obyvateľov (napr. služby pre seniorov, environmentálne projekty, kultúrne aktivity).
- Finančná stabilita obce: Generovanie zisku, ktorý môže byť použitý na ďalšie rozvojové projekty obce.
- Environmentálne prínosy: Zameranie na ochranu životného prostredia, ako je recyklácia, údržba zelene či podpora ekologických technológií.
Príklady úspešných obecných sociálnych podnikov na Slovensku
Na Slovensku existuje niekoľko príkladov úspešných obecných sociálnych podnikov, ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti, ako napríklad výroba a predaj miestnych produktov, poskytovanie služieb v oblasti údržby verejných priestranstiev či starostlivosti o seniorov. Medzi konkrétne príklady patria:
- Hrhovské služby s.r.o.: O.S.P., ktorý vyriešil nezamestnanosť Rómov v obci Spišský Hrhov.
- SVEPOS: Vybudovanie 41 bytových jednotiek nižšieho štandardu, čo zabezpečilo bývanie pre približne 130 obyvateľov obce Sveržov.
- Obecný podnik Raslavice, spol. s r.o.: Zamestnávanie sociálne znevýhodnených občanov v Raslaviciach (okres Bardejov).
- Obecný podnik Margecany, s.r.o.: Zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných občanov v Margecanoch (okres Košice).
Sociálne inovácie a ich príklady
Sociálne inovácie predstavujú nové a oproti dostupným alternatívam lepšie riešenia. Teda účinnejšie, efektívnejšie, udržateľnejšie či spravodlivejšie, ktoré napĺňajú naliehavé sociálne respektíve spoločenské potreby, a zároveň vytvárajú nové sociálne vzťahy alebo spolupráce. Sociálne inovácie môžu zahŕňať nové produkty, procesy, služby, organizačné štruktúry, technológie, idey, regulácie, inštitucionálne formy, funkcie a roly, sociálne hnutia, intervencie a nové formy riešenia sociálnych potrieb.
Príklady sociálnych inovácií:
- Mikropôžičky: Poskytovanie malých pôžičiek podnikateľom a jednotlivcom, ktorí nemajú prístup k tradičným bankovým službám.
- Fair trade: Iniciatívy, ktoré sa snažia vytvoriť spravodlivejšie obchodné vzťahy medzi výrobcami v rozvojových krajinách a spotrebiteľmi na globálnom severe.
- Udržateľná energia: Podpora využívania udržateľných zdrojov energie, ako je solárna, veterná a vodná energia, s cieľom znížiť závislosť od fosílnych palív a emisie skleníkových plynov.
- Sociálne podnikanie: Využívanie obchodných stratégií na riešenie sociálnych a environmentálnych výziev. Sociálni podnikatelia vytvárajú udržateľné obchodné modely, ktoré uprednostňujú sociálny vplyv pred ziskom, podporujú pozitívne zmeny a ekonomický rozvoj.
- Open source: Voľné zdieľanie počítačového kódu a softvérových aplikácií, čo umožňuje vývojárom a používateľom efektívnejšie spolupracovať a inovovať.
Demografické zmeny a sociálny vplyv
S demografickým vývojom obyvateľstva je spojená aj situácia v oblasti zamestnanosti, a to predovšetkým z pohľadu štruktúry a zloženia zamestnancov. Hlavným problémom vo viacerých oblastiach je prevaha vekovo starších zamestnancov a nedostatok mladšej časti populácie vo verejnom sektore (ako príklad možno uviesť zamestnancov domovov sociálnych služieb alebo zamestnancov v oblasti školstva). Tento nedostatok vyplýva či už z nedostatočného záujmu alebo z „preplnenia“ stavu staršími zamestnancami.
Vplyv vekovej štruktúry na verejný sektor
Vekový priemer zamestnancov verejného sektora, špeciálne vekový priemer štátnych zamestnancov sa postupne zvyšuje. Podľa analýz v poslednom období absentuje vo verejnom sektore a špeciálne v štátnom sektore pomer zamestnancov v strednom veku. Narastá počet zamestnancov vo vekovej kategórii 50+ a v niektorých oblastiach verejnej správy rastie aj podiel zamestnancov 65+. Pri niektorých typoch povolaní a pozícií pomer zamestnancov v preddôchodkovom veku už prevažuje a v krátkom horizonte (3-5 rokov) môže nedostatok zamestnancov v niektorých oblastiach verejnej správy spôsobiť veľké problémy. Zmena vekovej štruktúry má však aj negatívny, hoci prirodzený, dopad na mieru akceptácie zmeny, ochotu zmeny prístupu, osvojovania si nových postupov, či práce s novými technológiami. Tento stav je prirodzený, no verejnej správe sa nedarí s týmto faktom aktívne pracovať. Nepristupuje k tomuto ohrozeniu ako k riziku, ktoré je potrebné aktívne riadiť. Demografické zmeny (napr. starnutie populácie) a ich vplyv na ľudské zdroje vo verejnej správe musia byť zohľadňované v dlhodobej koncepcii ľudských zdrojov vo verejnej správe.
