Náhrada príjmu a nemocenské dávky: Všetko, čo potrebujete vedieť o PN, vrátane víkendov

Dočasná pracovná neschopnosť (PN), bežne nazývaná „maródka“, je obdobie, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia či izolácie. Počas tohto obdobia má poistenec nárok na nemocenské dávky, ktorých podmienky upravuje zákon o sociálnom poistení. V praxi sa často uvedené dávky nerozlišujú, keďže obe predstavujú finančnú náhradu za obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať prácu. Často sa objavujú otázky ohľadom pravidiel a povinností počas PN, najmä v súvislosti s víkendami a sviatkami. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práceneschopnosti, s dôrazom na špecifiká počas víkendov a sviatkov.

Legislatívny rámec a zmeny od 1. januára 2026

V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Od 1. januára 2026 vstupuje do účinnosti zásadná reforma systému nemocenského poistenia, ktorá sa dotkne každého zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) aj poistenca. Reforma systému nemocenského poistenia od 1. januára 2026 nie je izolovanou legislatívnou úpravou, ale súčasťou širšieho konsolidačného rámca verejných financií prijatého zákonom č. 261/2025 Z. z. o opatreniach na zníženie deficitu verejných financií.

Prvou zmenou je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy, zo súčasných 10 dní na 14 kalendárnych dní PN. To znamená, že podľa § 144a ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení účinnom od 1. 1. 2026 bude zamestnávateľ povinný poskytovať náhradu mzdy počas prvých 14 kalendárnych dní PN. Od 15. dňa preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa.

Druhou zmenou je rozšírenie právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorí budú po novom disponovať priamym elektronickým prístupom k systému ePN, oprávnením vyžadovať doplňujúce lekárske správy a - v odôvodnených prípadoch - navrhovať ukončenie PN pri nečinnosti ošetrujúceho lekára. Už od roku 2025 môžu posudkoví lekári ukončiť PN vystavenú ošetrujúcim lekárom, ak jej ďalšie trvanie nemá medicínske opodstatnenie. Od 1. januára 2026 preto vstupuje do platnosti nové pravidlo. Ak ošetrujúci lekár bude chcieť vystaviť novú PN v období do siedmich pracovných dní po tom, ako predchádzajúcu PN ukončil posudkový lekár Sociálnej poisťovne, bude na to potrebovať jeho súhlas. Cieľom je zabrániť situáciám, keď sa bez zjavnej zmeny zdravotného stavu krátko po ukončení PN vystavuje nová práceneschopnosť. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.

Ďalšou zmenou je, že od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

Podľa údajov Sociálnej poisťovne „Štatistika nemocenského poistenia 2024“ bolo v roku 2024 evidovaných viac než 1 300 000 prípadov dočasnej pracovnej neschopnosti, pričom takmer 60 % z nich trvalo menej ako 10 dní.

Kto uznáva PN a ako prebieha proces?

Zamestnanec môže byť uznaný za dočasne práceneschopného lekárom z dôvodu choroby, úrazu alebo pri nariadení karanténneho opatrenia či izolácie. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. O dočasnej pracovnej neschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií:

1. PN sa od 1. 1. 2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Táto elektronická práceneschopnosť v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie.
2. Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
3. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
4. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
5. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách.

Nároky počas PN: Náhrada príjmu a nemocenské

Počas trvania dočasnej práceneschopnosti (PN) má obvykle zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa a následne na nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Počas PN má zamestnanec nárok, po splnení zákonom stanovených podmienok, na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody.

Náhrada príjmu od zamestnávateľa

• Náhrada príjmu je upravená zákonom č. 462/2003 Z. z.
• Poskytuje sa len fyzickým osobám, ktoré sa podľa tohto zákona považujú za zamestnancov.
• Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca (do 31. 12. 2025 to bolo 10 dní).
• Zamestnávateľ ju poskytuje za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 14. dňa.
• Od 1. do 3. dňa: 25 % denného vymeriavacieho základu.
• Od 4. do 14. dňa: 55 % denného vymeriavacieho základu. Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu aj vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac však vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.
• Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.

Nemocenské zo Sociálnej poisťovne

• Nemocenské je upravené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
• Predstavuje dávku, ktorú zamestnancovi vyplatí Sociálna poisťovňa, ak jeho PN trvá dlhšie ako 14 dní, a to od 15. dňa trvania PN (do 31. 12. 2025 to bolo od 11. dňa).
• Maximálne trvá počas 52 týždňov. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.
• Dávka sa vypláca na účet poistenca (zamestnanca) alebo poštovou poukážkou.
• Ak je zamestnanec v ochrannej lehote po skončení pracovno-právneho vzťahu, nemocenské zo Sociálnej poisťovne sa poskytuje od 1. dňa PN.
• Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
• Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).
• Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.
• Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Nemocenské pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby

• Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Prvé tri dni trvania PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
• Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ochranná lehota

Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:

• Prvé tri dni trvania PN: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od štvrtého dňa: nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Výpočet výšky nemocenského

Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Vymeriavací základ sa počíta z rozhodujúceho obdobia predchádzajúceho roka, t.j. kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla PN, do dňa predchádzajúceho dňu vzniku PN. Ak nemocenské poistenie pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní (zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem počas celého roka), tak rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia (t.j. celého tohto roku). Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (t.j. celého tohto roku). V prípade, že počas rozhodujúceho obdobia mal zamestnanec prerušené povinné nemocenské poistenie (napr. z dôvodu PN), tieto dni sa odpočítajú z 365.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklady výpočtu:

Príklad 1: Zamestnanec pracoval celý minulý rok bez prerušení

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• PN začala: 1. marec 2023, trvala 14 dní.
• Výpočet:
• Od 1. do 3. dňa: 25% z DVZ (950 * 12 / 365 = 31,23 eur) = 7,81 eur/deň
• Od 4. do 14. dňa: 55% z DVZ = 17,18 eur/deň

Príklad 2: Zamestnanec mal prerušené poistenie

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní.
• PN začala: 1. marec 2023, trvala 14 dní.
• Výpočet:
• Počet dní rozhodujúceho obdobia: 365 - 35 = 330 dní
• DVZ: (950 * 12) / 330 = 34,55 eur
• Od 1. do 3. dňa: 25% z DVZ = 8,64 eur/deň
• Od 4. do 14. dňa: 55% z DVZ = 19,00 eur/deň

Príklad 3: Zamestnanec s vysokou mzdou a maximálnym DVZ

• Mzda zamestnanca: 2500 eur
• PN začala: 1. marec 2023, trvala 14 dní.
• Maximálny DVZ pre rok 2022: 74,4987 eur
• Výpočet:
• DVZ: 2500 * 12 / 365 = 82,1917 eur (použije sa maximálny DVZ 74,4987)
• Od 1. do 3. dňa: 25% z 74,4987 eur = 18,62 eur/deň
• Od 4. do 14. dňa: 55% z 74,4987 eur = 40,97 eur/deň

Príklad 4: Zamestnanec začal pracovať v priebehu roka

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec začal pracovný pomer: 1. október 2022.
• PN začala: 1. marec 2023, trvala 14 dní.
• Rozhodujúce obdobie: od 1. 10. 2022 do 28. 2. 2023 (151 dní)
• DVZ: (950 * 5) / 151 = 31,46 eur
• Od 1. do 3. dňa: 25% z DVZ = 7,87 eur/deň
• Od 4. do 14. dňa: 55% z DVZ = 17,30 eur/deň

Príklad 5: Zamestnanec v ochrannej lehote

• Mzda zamestnanca: 950 eur
• Zamestnanec začal pracovný pomer: 1. október 2022.
• Pracovný pomer skončil: 9. január 2023.
• PN začala: 10. január 2023 (v ochrannej lehote), trvala 14 dní.
• Rozhodujúce obdobie: od 1. 10. 2022 do 9. 1. 2023 (101 dní)
• DVZ: (950 * 4) / 101 = 37,62 eur
• Od 1. do 3. dňa: 25% z DVZ = 9,41 eur/deň
• Od 4. do 14. dňa: 55% z DVZ = 20,69 eur/deň

Liečebný režim a kontrola počas PN

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.

PN cez víkendy a sviatky

Častou otázkou je, či sa pravidlá PN vzťahujú aj na víkendy a sviatky. Odpoveď je jednoznačná: áno. Liečebný režim platí 24 hodín denne, 7 dní v týždni, vrátane víkendov a sviatkov. To znamená, že kontrola dodržiavania liečebného režimu môže prísť kedykoľvek, aj počas víkendu alebo sviatku.

Kontroly dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa preverí okolnosti v spolupráci s poistencom a jeho ošetrujúcim lekárom. Porušenie liečebného režimu sa zisťuje prostredníctvom kontrol, ktoré môžu byť vykonané na podnet lekára, zamestnávateľa alebo inej osoby.

Ak kontrola nezastihne poistenca doma, zanechá sa v poštovej schránke oznámenie o vykonaní kontroly. V takom prípade je potrebné kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie do troch pracovných dní. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Vychádzky počas PN

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Zmena miesta pobytu

Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Sankcie za porušenie liečebného režimu

Porušenie liečebného režimu môže mať vážne následky. Ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila, alebo vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila, alebo ak uviedol nesprávne údaje, ktoré sú rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená), táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov. Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

tags: #zamestnavatep #lpati #pn #prvych #desat #dni