Prísť o prácu alebo nevedieť ju dlhodobo získať nie je nič príjemné. Keď sa k tomu pridá choroba, úraz, či dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, začne sa vynárať množstvo otázok. Má nezamestnaný nárok na nemocenské dávky? Môže byť vlastne na PN?
Na to, aby nezamestnaný mohol vôbec čo len uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí mať splnenú všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže to byť kombinácia odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia. V prípade živnostníkov platí rovnaký postup.
Ochranná lehota
Ďalším faktom, ktorý musí nezamestnaný v prípade choroby zobrať do úvahy, je skutočnosť, kedy sa stal práceneschopným od ukončenia posledného pracovného pomeru. Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, je zamestnanec aj živnostník v tzv. ochrannej lehote. Ochranná lehota je 7 dní. Ak sa stane bývalý zamestnanec alebo živnostník práceneschopný počas ochrannej lehoty, teda počas 7 dní od ukončenia zamestnania alebo podnikania, má nárok na nemocenské dávky.
Túto skutočnosť musí nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde je evidovaný a do Sociálnej poisťovne doručiť tlačivo žiadosť o nemocenské, ktoré vystaví lekár. Úrad práce mu na dobu, počas ktorej bude práceneschopný, preruší výplatu príspevku v nezamestnanosti a poberá nemocenské dávky. Ak sa stane uchádzač o prácu práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemá nárok na poberanie nemocenských dávok. V prípade takejto pracovnej neschopnosti je potrebné informovať úrad práce o tomto fakte.
Výpočet nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti
Výška nemocenskej dávky je 55 % z vymeriavacieho základu a môžete byť práceneschopný maximálne 52 týždňov. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % vymeriavacieho základu a môže byť vyplácaná maximálne šesť mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Vplyv PN na dávku v nezamestnanosti
Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Žiadne iné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti Zákon o sociálnom poistení nestanovuje. V tejto súvislosti ešte poukazujeme na ustanovenie § 140 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého „zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného, v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku“.
Čo sa týka výšky dávky v nezamestnanosti, tak podľa ustanovenia § 108 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení „výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu“. Ďalej podľa ustanovenia § 108 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení „denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti (...) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140...
Ako sa vypočítavajú dávky v nezamestnanosti
Na základe citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení sa obdobia trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nezapočítavajú do rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky dávky v nezamestnanosti. Z uvedeného teda vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca nemá vplyv na výšku dávky v nezamestnanosti.
Dĺžka trvania nemocenského poistenia
Nárok na nemocenské dávky u všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia (či trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok alebo či vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka) a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenské poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
Pre zamestnancov
- Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra (predchádzajúceho kalendárneho roka).
- Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára.
- Rozhodujúce obdobie sa posúdi podľa bodov 2.
- Predchádzajúci kalendárny rok (1. január až 31. december).
Pre SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby)
- Nemocenské poistenie PNP SZČO trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra (predchádzajúceho kalendárneho roka).
- Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára.
Pre dobrovoľne nemocensky poistené osoby (DNPO)
- Nemocenské poistenie DNPO trvá nepretržite najmenej od 1. januára do 31. decembra (predchádzajúceho kalendárneho roka).
- Nepretržité trvanie nemocenského poistenia od 1. januára.
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, t. j. podľa § 54 zákona č. 461/2003 Z. z.
Preddavkové vyplácanie dávok
Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo. Počas vyplácania dávky podľa prvej vety neplynie lehota podľa § 210 ods. Odporúčame Vám požiadať sociálnu poisťovňu o vyplatenie nemocenských dávok preddavkovo odvolávajúc sa na ust. § 116 ods. 4 zákona o soc. poistení. Vašim oprávnením je požiadať o preddavkovú platbu dôchodku v súlade s ust. § 116 ods. 4.
tags: #na #aku #nemocenske #davky #pocas #nezamestnanosti