Osamelosť je komplexný a narastajúci problém, ktorý ovplyvňuje všetky vekové kategórie, avšak so špecifickým dopadom na seniorov. Tento článok sa zaoberá vplyvom spoločnosti na osamelosť seniorov, pričom analyzuje rôzne štúdie a výskumy, aby poskytol hlbší pohľad na tento fenomén.

Definícia a typy osamelosti
Osamelosť je skrytým fenoménom súčasnej doby, je to však taký spoločenský fenomén, ktorý sa týka rozmanitej skupiny osôb. Osamelosť je pritom individuálna a vyplýva zo subjektívneho prežívania reálnej skutočnosti, pričom sa viaže sa v určitom zmysle na pocitový svet jedinca, ktorý vníma svoje postavenie v spoločnosti pod vplyvom rôznych životných udalostí tak, že sa cíti osamelý. Osamelosť je pocit úzkosti, ktorý je sprevádzaný vnímanými nedostatkami v sociálnych vzťahoch, pričom sa často objavuje v spojení so sociálnou izoláciou.
Psychologička Petra Brandoburová rozlišuje medzi sociálnou izoláciou, ktorá je objektívna a vyjadruje sa intenzitou alebo počtom sociálnych kontaktov, a osamelosťou, ktorá je subjektívnym vnútorným prežívaním negatívnych emócií, ktoré vnímajú ako obťažujúce a negatívne. Očakáva sa, že osamelí ľudia sú sociálne izolovaní, ale nemusí to tak byť. Samozrejme, je veľa ľudí, ktorí sú aj osamelí, aj izolovaní súčasne.
Na rozdiel od sociálnej izolácie, osamelosť viac súvisí s vnímanou kvalitou sociálnych vzťahov, než s ich množstvom. Nedávne empirické dôkazy podporujú tri odlišné rozmery osamelosti a to osamelosť v intímnom, relačnom a kolektívnom zapojení. Bruno (2002) sa pri definovaní osamelosti opiera o hierarchiu potrieb, pričom dáva osamelosť do kontextu práve s nenaplnením týchto potrieb. Osamelosť pomenováva ako negatívny mentálny a emocionálny stav, pre ktorý sú typické pocity izolácie a nedostatok významnejších vzťahov s inými ľuďmi.
Sýkorová (2007) tvrdí, že osamelosť vnímame v dvoch paradigmatických modeloch. Predpokladáme však, že pri takomto nazeraní na osamelosť sa nám osamelosť môže javiť aj ako aktuálna samota, spôsobená momentálnou situáciou, pričom nemusí mať sama o sebe negatívny náboj. Osamelosť je však vo svojej podstate subjektívny zážitok každého jednotlivca, ktorý je vo všeobecnosti výsledkom percipovania istej nedostatočnosti v interpersonálnych vzťahoch a vyznačuje sa nepríjemným pocitom. (Hrozenská, 2007) Ďalšie definície poukazujú najmä na subjektívne vnímanie osamelosti.
Ide predovšetkým o rozpor medzi ideálnymi a vnímanými vzťahmi, o rozdiele medzi počtom priateľov, ktorých by si jedinec želal mať a ktorých reálne má a z psychoanalytického uhla pohľadu ako zážitok zlyhania v uspokojovaní základnej potreby intimity. Z uvedených definícií usudzujeme, že vnímanie osamelosti jedincom je vždy individuálne, pretože vychádza zo subjektívneho hodnotenia reálnej skutočnosti a vždy sa pocit osamelosti spája s negatívnym pocitom, ktorý je prepojený na interpersonálne vzťahy a to predovšetkým na ich intenzitu, hĺbku a častosť. Jednotlivci sa pritom výrazne líšia vo svojom postoji k zvládaniu osamelosti, ako aj v schopnosti alebo dokonca možnosti vytvárania si siete takých sociálnych vzťahov, ktoré by mohli byť uspokojujúce na takej úrovni, aby jedinec nepociťoval negatívne pocity z osamelosti. Základným predpokladom pre rozvinutie osamelosti je pritom samota. Pojem samota sa pritom často integruje, dokonca až zamieňa s pojmom osamelosť, avšak ide o dva rozdielne pojmy. Samotu chápeme ako reálne existujúcu životnú skutočnosť, ktorá sa premieta do osobitej situácie, v ktorej sa jedinec nachádza. Samota ako určitá forma prežívania môže byť dobrovoľná alebo môže vzniknúť vplyvom vonkajších faktorov. Nemusí vždy predstavovať nepríjemný pocit z osamelosti.

Typy osamelosti podľa Weissa
Weiss rozlišuje dva typy osamelosti:
- Emocionálna osamelosť: Charakterizuje ju absencia blízkeho až dôverného vzťahu.
- Sociálna osamelosť: Súvisí s priamymi pocitmi absencie širšej sociálnej siete.
Epidémia osamelosti a jej príčiny
Psychologička Petra Brandoburová hovorí o epidémii osamelosti, na ktorej sa čiastočne podieľala aj pandémia COVID-19. Osamelosť sa v minulosti spájala predovšetkým so staršími ľuďmi, no dnes zasahuje aj mladšie vekové skupiny, ktoré majú pomerne bohaté sociálne kontakty a sú takpovediac v dianí. V Európskej únii sa v roku 2022 realizoval rozsiahly prieskum, ktorý ukázal, že 12 až 13 percent ľudí na Slovensku sa cíti osamelí väčšinou alebo takmer vždy. V posledných rokoch vidíme, že tému izolácie a osamelosti dáva Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ale aj iné odborné organizácie v USA a inde do popredia ako jeden z najdôležitejších problémov v oblasti verejného zdravia.
Ako sa ľudia ocitajú v situácii osamelosti?
Motiváciou, že prídu, je často vznikajúca nespokojnosť s tým, ako žijú svoje vzťahy. Majú pocity prázdna alebo neporozumenia, že nie sú dostatočne vypočutí a rozpoznaní. Nenachádzajú priestor na uplatnenie hodnôt, ktoré sú pre nich v živote dôležité. Niektorí nemajú ľudí, s ktorými by sa mohli stretávať. Často je to aj o tom, s kým sa porovnávajú, pri kom očakávajú, že by mal tvoriť ich sociálny priestor, no nedarí sa im doň preniknúť.
Osamelosť môže byť dôsledkom prekonania vážnej duševnej poruchy. Ak staršiemu človeku zomrie životný partner, môže to viesť k pocitom osamelosti. V tomto prípade sa osamelosť rozvinula v dôsledku úmrtia partnera, ale tieto dôvody môžu byť individuálne. Vezmite si, koľkí ľudia sú limitovaní v pohybe, po prekonaní vážneho úrazu sú úplne imobilní alebo nepočujú, či nevidia.

Životný tranzit v seniorskom veku
Životný tranzit v seniorskom veku je obdobie, kedy do popredia vystupuje osamelosť. Tá nevzniká tým, „že by človek okolo seba nemal ľudí, ale skôr spočíva v tom, že s nimi nemôže zdieľať veci, ktoré sa mu javia ako dôležité“. Starnúci človek by sa mal zaoberať svojím úplným bytostným Ja. Pokiaľ sa pozrieme na osamelosť z hľadiska veku, tak najväčšou skupinou, ktorá žije osamote, je skupina ľudí nad šesťdesiatpäť rokov. Je to preto, lebo väčšina týchto jedincov už odchovala svoje deti, ktoré aktuálne nežijú s rodičami, ale aj preto, lebo mnohí z nich stratili svojich partnerov.
Okrem toho sa na negatívnych pocitoch, ktoré vyplývajú z osamelosti výrazne podpisujú rôzne psychické ochorenia a iné sociálne determinanty, ktoré nastupujú s pribúdajúcim vekom. Jedinci, ktorí sú vyššieho veku uvádzajú dokonca v spojitosti s osamelosťou túžbu po smrti a niektorí z nich dokonca vykazujú signifikantný sklon k samovraždám.
Faktory zvyšujúce riziko osamelosti u seniorov
- Úbytok blízkych vzťahov: Smrť partnera, priateľov a rodinných príslušníkov.
- Zhoršenie zdravotného stavu: Problémy s mobilitou, zrakom, sluchom, kognitívnymi funkciami.
- Odchod do dôchodku: Strata sociálneho prostredia z práce a zníženie príjmu.
- Geografická izolácia: Život v mestách, kde je anonymita vyššia ako na dedinách.
- Sociálne stiahnutie: Strach byť na príťaž, hanba za zhoršený zdravotný stav.
- Psychické ochorenia: Depresie, úzkosti.
- Zhoršenie komunikácie: Problémy s pamäťou, nedoslýchavosťou.
Osamelosť u seniorov: Spôsoby prekonania izolácie a depresie u starších dospelých
Zmena hodnôt v spoločnosti a medzigeneračné vzťahy
Podľa Brandoburovej súvisí rast izolácie a osamelosti so zmenou hodnôt. V súčasnosti je reálne sociálne oceňovanou hodnotou skôr výkon a produktivita. Keď sa v terapii začneme pýtať, koľko času a pozornosti ľudia investujú do vzťahov, zistíme, že je to minimum. Ten záujem je len vágny.
Životné usporiadanie sa zmenilo. Rodiny už nežijú prirodzene v jednom dome alebo v tesnej blízkosti a starší ľudia ostávajú mimo každodenného kontaktu. Mobilita za prácou, menšie byty a pracovná záťaž znižujú priestor na starostlivosť a rozhovory medzi generáciami. Svoju úlohu zohráva aj profesionalizácia starostlivosti. Senior, ktorý potrebuje pomoc, sa častejšie presúva do zariadenia, čo síce rieši niektoré praktické otázky, ale oslabuje prirodzené väzby. Výsledkom je menej príležitostí, aby sa mladšie a staršie generácie delili o spoločné skúsenosti.
Negatívne dôsledky osamelosti na zdravie
Osamelosť a sociálna izolácia sa netýkajú len psychického nepohodlia, ale majú aj merateľné zdravotné dôsledky. MUDr. Žigová poukazuje na to, že osamelosť môže mať priamy vplyv na fyzické zdravie. „Osamelosť je často spojená so zníženou imunitou a zvýšeným rizikom chronických ochorení. U starších ľudí môže dokonca viesť k zníženej pohyblivosti, pretože chýbajúce sociálne kontakty môžu viesť k tomu, že sa menej pohybujú a starajú sa o svoje zdravie,“ uvádza odborníčka.
Osamelosť v starobe nepredstavuje len emocionálne nepohodlie, ale je čoraz častejšie uznávaná ako rizikový faktor s vážnym vplyvom na telesné i duševné zdravie. Výskumy ukazujú, že dlhodobá osamelosť zvyšuje riziko predčasného úmrtia až o 26 % (Holt-Lunstad et al., 2015). Život v osamelosti prináša množstvo negatívnych vplyvov na zdravie. U seniorov môže zvýšiť šancu predčasnej smrti až o 14 %.
Tabuľka nižšie sumarizuje hlavné negatívne dôsledky osamelosti na zdravie:
| Oblasť zdravia | Negatívne dôsledky |
|---|---|
| Duševné zdravie | Zhoršené duševné zdravie, afektívne poruchy (depresie), pocity smútku, podráždenosti, nervozity, apatie, znížená duševná pohoda. |
| Kognitívne funkcie | Zhoršená pamäť, vyššie riziko demencie a Alzheimerovej choroby, pokles kognície. |
| Fyzické zdravie | Zvýšené riziko mortality (úmrtia na onkologické a kardiovaskulárne ochorenia), znížená imunita, zvýšený krvný tlak, zhoršenie fyzických zdravotných problémov, znížená pohyblivosť. |
| Zvládanie stresu | Horšie zvládanie stresových situácií. |
| Interpersonálne interakcie | Znížená dôvera, zvýšená citlivosť na hrozby, zhoršené vyjadrovacie schopnosti a sociálne zručnosti. |
| Suicidálne správanie | Suicidálne myšlienky a správanie, túžba po smrti. |

Riešenia a intervencie na Slovensku a v zahraničí
Keďže sa osamelosť týka toľkých ľudí, postupy, ako im pomôcť, musia byť rôzne. Riešenia pre osamelosť musia byť rôznorodé a zamerané na rôzne skupiny ľudí. MUDr. Žigová zdôrazňuje, že riešenie osamelosti by malo byť komplexné a zahŕňať rôzne úrovne podpory. „Dôležité je, aby seniori zostali aktívni a udržiavali si sociálne kontakty, či už s rodinou, priateľmi, alebo prostredníctvom komunitných aktivít. MUDr. Žigová sa v rozhovore dotkla aj témy denných centier a zariadení pre seniorov, ktoré označila za veľmi významné pre starších ľudí. Zdôraznila, že tieto miesta poskytujú seniorom priestor na sociálne kontakty a aktivity, ktoré môžu výrazne prispieť k zlepšeniu ich psychickej pohody a znížiť pocit osamelosti.“
Systémové riešenia a programy
Osamelosť neohrozuje len psychiku, ale aj fyzické zdravie seniorov, hovorí Daniel Ornyi, riaditeľ spoločnosti Medi Ados. S podporou Nadácie VÚB rozbiehajú nový model denného programu pre starších ľudí. Ich prístup dokonca posúva seniorov z lôžkovej starostlivosti späť k bdelej a hodnotnej starobe. Ich cieľom je predchádzať marginalizácii seniorov, teda ich sociálnemu vylúčeniu. Na Slovensku je to reálny a rýchlo rastúci problém. Systém výrazne financuje až následok zhoršenia zdravotného stavu, nie jeho prevenciu.
„Ak by bol nastavený tak, že by podporoval aj aktívnych seniorov a umožnil im zostať dlhšie sebestačnými, bolo by reálne predĺžiť obdobie s nižšou mierou odkázanosti minimálne o päť rokov,“ hovorí Ornyi. Skúsenosti Medi Ados ukazujú, že cielený program môže zlepšiť mieru sebestačnosti seniorov. V rámci Medi Ados zaviedli intenzívnu revitalizačnú starostlivosť, kde sa jednotlivým klientom venujú. V niektorých prípadoch zaznamenali posun od prevažne ležiaceho režimu k výrazne aktívnejšiemu fungovaniu. Kľúčový rozdiel je v prístupe: nepovažujú seniora za pasívneho prijímateľa starostlivosti.
V zahraničí sa cielene monitoruje miera osamelosti osôb vo vyššom veku na obyčajných lekárskych prehliadkach. Dôležité je, že sa na to viaže súbor nadväzujúcich opatrení. Existuje takzvaný „social prescribing“, čo je opatrenie, ktoré prepája zdravotnícky rezort s rezortom sociálnych služieb a záujmových komunitných činností. Danému človeku odporučia, akým aktivitám by sa mohol venovať. V Spojenom kráľovstve je na to určená samostatná profesia. Majú tam veľkú sieť neziskových organizácií, ktoré sa zaoberajú vytváraním priestoru na zmysluplné aktivity tohto druhu. Do systému vedia integrovať aj tých, ktorí majú špeciálne potreby vrátane psychiatrického ochorenia.
Odporúčané intervencie
Medzi možné intervencie patria:
- Monitorovanie osamelosti: Cielené monitorovanie miery osamelosti osôb vo vyššom veku na lekárskych prehliadkach.
- Social prescribing: Prepájanie zdravotníckeho rezortu s rezortom sociálnych služieb a záujmových komunitných činností.
- Podpora záujmových činností: Vytváranie priestoru na zmysluplné aktivity pre rôzne vekové kategórie. Záujmové činnosti sa ponúkajú aj na Slovensku, no ide najmä o seniorov.
- Finančná podpora: Úhrada vstupeniek na podujatia pre ohrozené komunity.
- Hľadanie zmysluplných aktivít: Pomoc pri hľadaní aktivít, ktoré by mohli seniorov zaujímať a priniesť im nové zážitky.
- Rozvoj sociálnych zručností: Podpora synchronizácie v interakcii s druhými.
- Podpora pozitívnych vzťahov: Zameranie na kvalitu vzťahov, nie len na ich množstvo.

Konkrétne kroky pre jednotlivcov a komunity
Najúčinnejším spôsobom, ako sa vyhnúť osamelosti, je zostať v kontakte s rodinou a priateľmi alebo bývalými kolegami. Rodina by nemala vylučovať seniora z rodinného života, ale rozprávať sa s ním a zapájať ho do spoločných aktivít. V prípade, ak senior býva sám, samozrejmosťou by mali byť pravidelné návštevy, spoločné prechádzky alebo výlety.
- Pravidelný kontakt: Nestačí občasné telefonovanie - dôležitý je stabilný režim návštev, rozhovorov a spoločných aktivít. Aj krátka prechádzka či pomoc s nákupom môže zásadne znížiť pocit izolácie.
- Zapájanie do komunitného života: Starší ľudia žijúci sami nemusia byť nutne osamelí, ak sa spoločensky angažujú. Pre seniora je veľmi dobré, ak navštevuje kluby dôchodcov alebo ďalšie centrá a spolky, kde sa môže stretnúť s rovesníkmi, porozprávať sa a zabaviť.
- Nové koníčky: Aj v jeseni života sa dá objaviť nový koníček, pri ktorom sa dajú spoznať ľudia v podobnom veku. Môžu to byť tanečné kluby, skupinové cvičenie pre seniorov, výtvarné dielne a pod. Mnohé organizácie ponúkajú jazykové alebo počítačové kurzy pre dôchodcov. Zaujímavou možnosťou môžu byť aj univerzity tretieho veku.
- Domáci miláčik: Ak je senior ešte aktívny a jeho zdravotný stav to dovoľuje, riešením ako eliminovať osamelosť, môže byť kúpa psa alebo mačky. Senior nadobudne pocit užitočnosti, pretože sa bude môcť o niekoho starať. Obstaranie psa môže zvýšiť aj mieru každodenného pohybu, pretože vyžaduje prechádzky. Vhodnejšie je vybrať staršie zviera, ktoré je pokojnejšie a vyrovnanejšie ako živé a zvedavé mláďa.
- Fyzický dotyk: Výskumy potvrdzujú, že dotyky od priateľov a rodiny - držanie za ruku alebo objímanie, znižujú stres a podporujú pocity pohody.
- Podpora dobrovoľníctva: Spontánna podpora nestačí na systémovú zmenu. Jednorazové gesto nepokrýva potreby dlhodobej starostlivosti ani prevencie sociálnej izolácie. Ak má mať pomoc skutočný dosah, musí byť organizovaná, opakovaná a prepojená s miestnymi službami a samosprávami.