Živnosť, čiže samostatná zárobková činnosť, je dnes moderným a zaujímavým spôsobom zarábania príjmov, ktorý môže priniesť aj daňové výhody. Kombinácia zamestnanca a živnosti popri zamestnaní je čoraz obľúbenejšia, no prináša so sebou špecifické pravidlá týkajúce sa odvodov a výpočtu dôchodku. V tomto článku sa dozviete, ako funguje živnosť popri zamestnaní z hľadiska dôchodkového zabezpečenia a aké povinnosti z nej vyplývajú.
Výhody živnosti popri zamestnaní
Živnostník si vďaka výhodným paušálnym výdavkom môže znížiť daň. Počas určitého obdobia nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne a vo väčšine prípadov nemusí viesť účtovníctvo, čím produkuje menej administratívy ako bežný zamestnanec. Okrem toho, živnostník si svoje príjmy môže optimalizovať sám a zamestnávateľ nemá do jeho podnikania priamy pohľad.
Veľkou výhodou pre zamestnanca, ktorý si založí živnosť, je možnosť neplatiť v prvom roku podnikania preddavky na zdravotné odvody, nakoľko ich už platí ako zamestnanec. Následne, po podaní daňového priznania, zdravotná poisťovňa vypočíta ročné zúčtovanie, ktoré môže skončiť ako preplatok alebo nedoplatok. Je však vhodné zvážiť platenie preddavkov aj v prvom roku, aby ročné zúčtovanie neprekvapilo.
V porovnaní s čistými živnostníkmi majú živnostníci "popri" zásadnú výhodu pri zdravotných odvodoch: ak je vypočítané poistné nižšie ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov.
Povinnosti a odvody
Po uzatvorení roka zdravotná poisťovňa prepočíta príjmy živnostníka, vypočíta celkové ročné odvody a prípadne dorubí rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami a celkovou sumou. Celkové ročné odvody však nemôžu klesnúť pod zákonné minimum, ktoré je pre rok 2024 stanovené na 1173,60 EUR.
Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov. Ak podnikateľské aktívne príjmy za rok 2023 presiahli hranicu 7 824 EUR, odvody do Sociálnej poisťovne sa začínajú platiť od júla/októbra 2024. Táto hranica sa testuje každý rok a ak ju živnostník podlezie, sociálne odvody neplatí. V opačnom prípade Sociálna poisťovňa vypočíta odvody podľa posledného uzavretého daňového priznania.
Aj keď začnete podnikať popri zamestnaní, nemáte povinnosť platiť v prvom roku podnikania sociálne odvody, rovnako ako bežný živnostník. To, či budete platiť sociálne odvody v nasledujúcom roku, závisí od Vašich príjmov zo živnosti za aktuálny rok. Ak príjem z podnikania prekročí stanovenú hranicu, vznikne Vám povinnosť platiť sociálne odvody od 1.7. nasledujúceho roka (prípadne od 1.10. pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania). Výšku sociálnych odvodov určí Sociálna poisťovňa na základe Vašich príjmov zo živnosti.
V oblasti sociálnych odvodov sa na živnostníka "popri" vzťahujú rovnaké pravidlá ako na "čistého" živnostníka. Sleduje sa príjem, rovnako sa začína (alebo nezačína) platiť mesačné poistné a platí sa aspoň zákonné minimum. Žiadne výhody ani úľavy v tejto oblasti neplatia.
Je nevyhnutné myslieť na to, že pri živnosti nemôžete požiadať svojho zamestnávateľa, aby Vám vykonal ročné zúčtovanie. Musíte si podať daňové priznanie sami, a to na inom formulári (Daňové priznanie FO typ B), kde sumarizujete všetky svoje príjmy - z podnikania aj zo zamestnania. Následne po podaní daňového priznania budete musieť jednorázovo odviesť daň.
Pri výpočte dane z príjmov neplatia pre živnostníka, ktorý podniká popri zamestnaní, žiadne osobitné pravidlá. Ak patríte do prvej daňovej kategórie (príjmy do 100 000 eur), sadzba dane pre rok 2025 bude 15%. V prípade vyšších príjmov sú sadzby 19% a 25%, pričom výpočet je komplikovanejší.
Možné obmedzenia a súhlas zamestnávateľa
Pri zamestnancoch v súkromnej sfére platí, že ak by ich podnikanie malo konkurenčný charakter vo vzťahu k zamestnávateľovi, musia si najprv vyžiadať súhlas od zamestnávateľa na výkon podnikateľskej činnosti. Tento súhlas, ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní, platí automaticky. Zamestnávateľ však môže svoj súhlas odvolať z vážnych dôvodov, čím vznikne povinnosť ukončiť podnikateľskú činnosť.
Je dôležité poznamenať, že zamestnávateľ v zamestnaní väčšinou uplatňuje mesačnú časť celoročnej nezdaniteľnej mzdy ako daňovník, čím znižuje mesačnú daň. Ak sa táto úľava pri príjmoch zo zamestnania "vyčerpá", už nebude čo odpočítať od príjmov z podnikania. Všetky príjmy sa však ešte raz zosumarizujú v daňovom priznaní a uplatnia sa daňové úľavy.
Základ dane si môžete znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku/manžela či dôchodkové sporenie, avšak tieto časti majú svoje obmedzenia a od určitého základu dane sa postupne znižujú. Nezanedbateľná je aj výška nezdaniteľnej časti na manželku, ktorá závisí od mesiacov, počas ktorých sa stará o dieťa.
Výpočet vymeriavacieho základu pre poistné
Výšku vymeriavacieho základu pre platenie poistného oznámi príslušná pobočka Sociálnej poisťovne pri vzniku povinného sociálneho poistenia. V prípade, ak Váš príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2025 je 9 144 eur a menej, budete od 1. júla 2026 (prípadne 1. októbra 2026 pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania) platiť poistné z "osobitného" vymeriavacieho základu.
Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 je suma "osobitného" vymeriavacieho základu 396,24 eur. Ak ste v roku 2025 nevykonávali samostatnú zárobkovú činnosť, budete platiť poistné z tohto "osobitného" vymeriavacieho základu až do 30. júna 2027 (prípadne 30. septembra 2027 pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania).
Pokiaľ je Váš mesačný vymeriavací základ, vypočítaný podľa bodu 4, nižší ako minimálny vymeriavací základ určený pre príslušný rok (od 1. januára 2026 je to 914,40 eur), platí sa poistné z minimálneho vymeriavacieho základu. Naopak, ak je Váš mesačný vymeriavací základ vyšší ako maximálny vymeriavací základ určený pre príslušný rok (od 1. januára 2026 je to 16 764 eur), platí sa poistné z maximálneho vymeriavacieho základu.
Založenie živnosti online (bez eID a čítačky)
