Komplexný pohľad na zdravotnú starostlivosť pre ľudí bez domova na Slovensku

Bezdomovectvo je komplexný sociálno-patologický jav, ktorý postihuje jednotlivcov, komunity a celú spoločnosť. Na Slovensku, rovnako ako aj v iných krajinách, predstavuje vážny problém, ktorý si vyžaduje komplexný a systematický prístup. Hoci oficiálne slovenská legislatíva pojem „bezdomovec“ nepozná, realita poukazuje na existenciu rozsiahlej skupiny ľudí, ktorí žijú na okraji spoločnosti, bez prístrešia a základných životných potrieb.

Definícia a príčiny bezdomovectva

Byť bez domova znamená byť bez sociálnych väzieb, čo má rozsiahle dôsledky na zdravie, výzor, návyky, komunikáciu, ciele a uvažovanie človeka. Vznik bezdomovectva sa celosvetovo vysvetľuje na základe individuálnych dispozícií, štrukturálnych zmien v spoločnosti, kultúrneho zázemia alebo vplyvu politických opatrení. Bezdomovectvo zaraďujeme medzi sociálno-patologické javy. Sociálna patológia definuje tieto javy ako deštruktívne alebo autodeštruktívne správanie ľudí, skupín aj celého spoločenstva.

Hlavné príčiny bezdomovectva

• Strata zamestnania: Strata zamestnania môže viesť k strate príjmu a neschopnosti platiť za bývanie.
• Rodinné krízy: Rozvod, úmrtie člena rodiny alebo násilie v rodine môžu viesť k strate domova.
• Závislosti: Alkoholizmus, drogová závislosť a iné závislosti môžu viesť k strate kontroly nad životom a k bezdomovectvu.
• Psychické problémy: Psychické poruchy a ochorenia môžu sťažiť schopnosť udržať si prácu a bývanie. V súčasnosti sa spomedzi jednotlivých patológií zdôrazňujú najmä psychické poruchy, drogová závislosť, alkoholizmus, kriminalita.
• Nedostatok dostupného bývania: Nedostatok dostupného a cenovo prijateľného bývania môže sťažiť nájdenie si domova.
• Exekúcie a dlhy: Exekúcie, dlhy a neschopnosť splácať úvery môžu viesť k strate majetku a domova.
• Prepustenie z väzenia alebo detského domova: Osoby prepustené z väzenia alebo detského domova často nemajú kam ísť a ocitajú sa na ulici.

Charakteristika bezdomovcov na Slovensku

Bezdomovci sú veľmi rôznorodá skupina ľudí z rôznych spoločenských vrstiev. Sú to muži a ženy rôzneho veku, s rozdielnym stupňom dosiahnutého vzdelania, majú rôznu minulosť, skúsenosti a odlišné problémy. Sú bez vzťahov, zázemia, sebavedomia, nádeje, zmyslu života. Postupne strácajú motiváciu niečo so svojím životom robiť, často im stačí prežívať zo dňa na deň, nemajú žiadne plány, žiadne očakávania od seba, ani od druhých. Mnohí z nich si klamú, že sa v budúcnosti niečo zmení, že na nich čaká niečo dobré, bez toho, aby sa oni sami o to pričinili.

Pre bezdomovcov je typická najmä nestabilita ich aktuálneho životného usporiadania. Striedajú spanie vo verejných priestoroch s krátkodobými pobytmi u priateľov a využívaním sociálnych služieb. Bezdomovec je človek, ktorý sa vymyká zo spoločnosti už na prvý pohľad svojím oblečením alebo stupňom dodržiavania hygieny. Vyhľadáva také miesta, ktoré disponujú rovnakými charakteristickými znakmi: sú to miesta, na ktorých sa pohybuje vysoký počet obyvateľov, čiže predstavujú potenciálny zisk financií, zvyškov jedál a inej pomoci.

Typológia bezdomovectva

• Krátkodobé bezdomovectvo: Človek je v stave akútnej núdze a práve sa ocitol na ulici. Väčšinou je to dôsledok straty zamestnania či rodinnej krízy (rozvod, úmrtie člena rodiny).
• Dlhodobé bezdomovectvo: Človek je na ulici už dlhodobo (kritická hranica je rok až dva). Žije špecifickým spôsobom života, ktorý spôsobuje určité problémy znemožňujúce mu úspešný návrat do spoločnosti. Dlhodobé bezdomovectvo spôsobujú mnohé faktory, ako napríklad alkoholizmus, drogová závislosť, absencia rodiny či narušené rodinné vzťahy alebo dlhodobá nezamestnanosť. Tieto aspekty ďalej negatívne vplývajú na ďalší vývoj osoby bezdomovca - stratí sociálne väzby, pracovné návyky, sebadôveru a sebaúctu.

Zdravotná starostlivosť pre bezdomovcov: Výzvy a prekážky

Zdravotná starostlivosť pre bezdomovcov na Slovensku je nedostatočná a čelí mnohým výzvam a prekážkam. Rezort zdravotníctva reaguje na analýzu neziskovej organizácie Depaul Slovensko, ktorá ukázala, že novela z roku 2011, ktorá redukovala nárok na zdravotnú starostlivosť pre dlžníkov iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, nemotivovala dlžníkov platiť svoje dlhy. Naopak, najviac na to doplatili ľudia bez domova, ktorým sa podľa analýzy zhoršilo zdravie. Zároveň sa zvýšili náklady pre štát, keďže cena hospitalizácie ľudí bez domova stojí takmer štyrikrát viac ako hospitalizácie zvyšku populácie.

Kľúčové prekážky

• Nedostupnosť zdravotnej starostlivosti: Mnohí bezdomovci nemajú zdravotné poistenie alebo majú dlhy na zdravotnom poistení, čo im obmedzuje prístup k zdravotnej starostlivosti. V takom prípade majú nárok na ošetrenie len v prípade akútneho ohrozenia života či zdravia. Pacienti majú nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu a za podmienok stanovených platnými právnymi predpismi pokiaľ riadne uhrádzajú poistné na verejné zdravotné poistenie. V prípade, ak pacienti, ktorí si majú hradiť poistné na verejné zdravotné poistenie samy, ho neuhrádzajú, stávajú sa dlžníkmi na zdravotnom poistení. V prípade týchto osôb priamo zákon o zdravotnom poistení (z. č. 580/2004 Z.z.) hovoril, že mali právo iba na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
• Nedostatok všeobecných lekárov: Mnoho ľudí bez domova nemá svojho všeobecného lekára, nemá im kto predpísať lieky ani odporučiť ich k špecialistovi.
• Nedostatok terénnych a komunitných zdravotníckych služieb: Na Slovensku chýbajú terénne a komunitné zdravotnícke služby, ktoré by aktívne vyhľadávali bezdomovcov a poskytovali im zdravotnú starostlivosť priamo na ulici.
• Diskriminácia a stigmatizácia: Bezdomovci často čelia diskriminácii a stigmatizácii zo strany zdravotníckeho personálu, čo im odrádza od vyhľadávania zdravotnej starostlivosti.
• Zanedbaný zdravotný stav: Vplyvom života na ulici sa zdravotné problémy bezdomovcov zvyknú prehĺbiť a zanedbať.
• Nízky vek dožitia: Ľudia bez domova sa podľa štúdií dožívajú v priemere menej ako 50 rokov, čo je oproti priemernému veku dožitia výrazne menej. Takýto ľudia často nevedia o svojich zdravotných problémoch, pritom v mnohých prípadoch by sa dalo prevenciou a dostupnou zdravotnou starostlivosťou predísť úmrtiu či invalidite a zlepšiť ich kvalitu života.

Dôsledky obmedzenej zdravotnej starostlivosti

Obmedzenie zdravotnej starostlivosti pre dlžníkov na zdravotnom poistení zhoršilo zdravie ľuďom bez domova a zvýšilo náklady pre štát. Ukázala to odborná štúdia, ktorú pre organizáciu Depaul Slovensko v roku 2023 vypracovali analytici Martin Smatana, Michal Štofko a Katarína Barteková. Podľa výsledkov opatrenie z roku 2011 výrazne nemotivovalo dlžníkov splácať svoje dlhy. Taktiež dlžníci, ktorými sú aj ľudia bez domova, majú horšie zdravotné výsledky a obmedzenie zdravotnej starostlivosti zvyšuje tiež náklady pre štát. Podľa expertného odhadu je 80 až 90 % ľudí bez domova žijúcich priamo na ulici je dlžníkmi na zdravotnom poistení.

Analýza zároveň odhalila, že cena hospitalizácie ľudí bez domova stojí štát takmer 4-krát viac ako hospitalizácie zvyšku populácie. Cena hospitalizácií ľudí bez domova tvorí na Slovensku až 5 % ceny všetkých hospitalizácií, napriek tomu, že ľudia bez domova tvoria iba 1,3 % z celkovej populácie. „Zhoršenie zdravotného stavu, ako následok slabšej dostupnosti k starostlivosti má dokonca kaskádovitý efekt na celkové výdavky sektora," uviedol riaditeľ Depaul Slovensko Jozef Kákoš.

Riešenia a možnosti zlepšenia

Na zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre bezdomovcov na Slovensku je potrebný komplexný a koordinovaný prístup, ktorý zahŕňa viacero opatrení. Rezort zdravotníctva prediskutoval uvedenú problematiku s odborníkmi a podľa ich názoru každá choroba môže byť chronická. Preto ministerstvo zdravotníctva pristúpilo k príprave novely zákona, v ktorom pri dlžníkoch a osobách bez domova navrhujeme rozšíriť ich nárok na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Rozšíriť chce aj ich nárok na poskytnutie a úhradu všeobecnej ambulantnej starostlivosti a ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanú prostredníctvom agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

S účinnosťou od 1. januára 2025 došlo k rozšíreniu rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia v prípade dlžníkov a osôb bez domova.

Navrhované riešenia

• Zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre všetkých: Je potrebné zabezpečiť, aby mali všetci bezdomovci prístup k plnej zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na ich dlhy na zdravotnom poistení.
• Podpora terénnych a komunitných zdravotníckych služieb: Je potrebné vytvoriť podmienky pre fungovanie terénnych a komunitných zdravotníckych služieb, ktoré by aktívne vyhľadávali bezdomovcov a poskytovali im zdravotnú starostlivosť priamo na ulici.
• Vzdelávanie zdravotníkov: Je potrebné vzdelávať zdravotníkov o špecifických potrebách bezdomovcov a o tom, ako s nimi efektívne komunikovať a zaobchádzať.
• Destigmatizácia bezdomovectva: Je potrebné destigmatizovať bezdomovectvo a zmeniť negatívne postoje spoločnosti voči bezdomovcom.
• Podpora sociálneho začleňovania: Je potrebné podporovať sociálne začleňovanie bezdomovcov prostredníctvom poskytovania bývania, zamestnania a iných sociálnych služieb.

Príklady dobrej praxe a programy

Existujú rôzne organizácie a iniciatívy na Slovensku, ktoré sa venujú pomoci bezdomovcom a poskytujú im zdravotnú starostlivosť. Medzi ne patrí napríklad:

• Depaul Slovensko: Poskytuje ľuďom v núdzi naplnenie základných životných potrieb a pomoc pri riešení ich situácie. Ich služby sú nízkoprahové a teda prijímajú aj klientov, ktorí sú v podobných zariadeniach odmietaní pre alkohol, zlú hygienu, chýbajúce doklady, choroby alebo zlý zdravotný stav.
• Vagus: Poskytuje ľuďom bez domova komplexný systém služieb, ktorý zahŕňa terénnu sociálnu prácu, nízkoprahové denné centrum Domec, integračný program Medzimiesto a integračný program bývania.
• Inštitút Krista Kráľa (IKV) v Žakovciach: Prevádzkuje útulok pre bezdomovcov, ktorý poskytuje celodenné stravovanie, ošatenie, poradenstvo, administratívnu pomoc a pracovnú terapiu. Pri resocializácii sa v zariadení uplatňujú tri základné pravidlá: zákaz alkoholu a návykových látok, prevencia a zákaz trestnej činnosti a pracovná terapia. Klienti prechádzajú troma štádiami: od nezáujmu o seba a okolie, cez starostlivosť o seba, až po snahu pomáhať iným.

Program Street Medicine

Program Elica, ktorý sa začal v roku 2014, zahŕňa partnerstvo s programami prístreškov na poskytovanie zdravotných služieb svojim klientom a organizovanie týždenných pouličných kôl v Sacramente a West Sacramente. Prax pouličnej medicíny je definovaná ako taká zdravotná starostlivosť a súvisiace služby, ktoré sa poskytujú priamo osobám spiacim na uliciach, pozdĺž brehov riek a v opustených budovách v mestských/prímestských oblastiach a okolo nich. Počas týždenných pouličných kôl sa členovia Street Teamu zaoberajú rôznymi otázkami primárnej starostlivosti, zdravotným správaním a ďalšími súvisiacimi problémami, pričom vykonávajú úlohy od distribúcie produktov osobnej hygieny až po liečbu pacientov so silnými bolesťami na hrudníku. Veľa času a úsilia sa vynakladá aj na hľadanie služieb, koordináciu starostlivosti a manažment prípadov pre pacientov s chronickými alebo závažnejšími ochoreniami.

Veterinárne služby v rámci programu Street Medicine

V septembri 2016 boli do programu Elica Street Medicine pridané veterinárne služby v rámci celoročného pilotného projektu. Dôkazy naznačujú, že začlenenie týchto služieb do programu sa ukáže ako prospešné mnohými spôsobmi, napríklad poskytovaním:

• Väčšej šance dostať bezdomovcov do bývania: Problém bezdomovcov s domácimi zvieratami, ktorým sú odmietnuté možnosti bývania z dôvodu politiky „bez domácich zvierat“, možno zmierniť tým, že poskytovatelia spoločnosti Elica označia týchto vážených spoločníkov za medicínsky nevyhnutné služobné zvieratá.
• Nárastu ich počtu ochotných prijímať služby: Veterinárne služby priťahujú väčší počet ťažko dostupných jednotlivcov, ktorí sú často otvorenejší tomu, aby sami dostali pomoc, keď sa o ich domáce zvieratá starajú.
• Zlepšených zdravotných výsledkov pre ľudí a domáce zvieratá: Ľudia a domáce zvieratá žijúce v nezdravých podmienkach si môžu navzájom prenášať určité choroby. Liečba pacienta aj domáceho maznáčika bude mať za následok lepšie zdravotné výsledky pre oboch.

Prístupy k riešeniu bezdomovectva

Existujú dva základné modely riešenia bezdomovectva:

• Housing First (Bývanie predovšetkým): Tento prístup pochádza z New Yorku a spočíva v okamžitom poskytnutí bývania človeku bez domova, bez splnenia akýchkoľvek podmienok. Následne sa mu ponúkajú podporné služby, ktoré mu pomáhajú riešiť jeho problémy. Človek zaradený do programu Housing First môže, ale nemusí využívať podporné služby, ktoré v podobe odborníkov prichádzajú za ním domov. Prístup Housing First sa v modifikovaných podobách rýchlo rozšíril aj do západných európskych krajín. V niektorých krajinách, ako napríklad vo Fínsku, sa stal hlavným zdrojom pre znižovanie počtu dlhodobých bezdomovcov. Prístup Housing First šetrí nielen finančné prostriedky, ale navracia človeku bez domova dôstojnosť, rešpektuje jeho súkromie i právo na bývanie napriek problémom, ktorými trpí.
• Schodíkový model: Tento model je postavený na postupnom zlepšovaní podmienok života človeka bez domova. V prvej fáze sa mu zabezpečia základné životné potreby (nocľah, strava, hygiena) a následne sa mu poskytuje odborná pomoc pri hľadaní zamestnania a bývania. V prvej fáze človeka na ulici terénni sociálni pracovníci nasmerujú k sociálnym službám určeným na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb. Ide predovšetkým o nocľahárne, strediská osobnej hygieny, nízkoprahové denné centrá, útulky a domovy na pol ceste. Tam sa už dostáva k ďalšej odbornej pomoci, je v takzvanej sieti služieb.

Bezdomovectvo v krajinách V4 a Slovensku

Problém bezdomovectva nie je len slovenským fenoménom. V4 je neformálne zoskupenie štyroch stredoeurópskych krajín - Maďarska, Slovenskej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky.

• Maďarsko: Bezdomovectvo v Maďarsku sa stalo viditeľným pouličným javom po zmene režimu. Počas socializmu sa štát snažil riešiť tento problém vytvorením robotníckych ubytovní a inými sociálnymi službami. Koncom 80-tych rokov došlo v strednej a východnej Európe k zmene režimu, na ulicu sa dostali počte ľudia, ktorí už prišli o svoje vidiecke korene, pričom neexistoval sociálny systém, ktorý by týmto bezdomovcom pomohol.
• Česká republika: Myšlienka pomoci ľuďom bez domova v Českej republike je založená predovšetkým na terénnej sociálnej práci.
• Poľská republika: Médiá prinášajú správy, že bezdomovcov je stále čoraz viac. Štátna politika považuje bezdomovectvo za stav vylúčenia. Zákony prikazujú pomáhať bezdomovcom. Väčšinu pomoci neposkytujú samosprávy, ale mimovládne organizácie.
• Slovenská republika: Všetky služby pre ľudí bez domova boli v minulosti organizované nadšencami, prípadne kresťanskými organizáciami, neskôr začali vznikať občianske združenia. Nárast počtu ľudí bez domova predovšetkým v hlavnom meste Slovenska v Bratislave začal volať po zadefinovaní zariadení do zákona o sociálnych službách.

Kazuistiky klientov

Kazuistika klientky - bezdomovkyne: Ide o 48-ročnú ženu, ktorá vyrastala v usporiadanej rodine a študovala na strednej potravinárskej škole. Vydala sa ako 20-ročná a mala 2 deti. Vo svojich 44 rokoch prišla o prácu, začali manželské nezhody a dlhšiu dobu si nemohla nájsť zamestnanie. Jej manžel utrpel nehodu, stal sa občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Nemali príjem, nevedeli platiť nájomné a hypotekárny úver, po vydražení bytu sa dostali na ulicu. Klientka má zdravotné problémy so žalúdkom, ochorenie pečene, vysoký krvný tlak a abúzus.

Kazuistika klienta - bezdomovca: Ide o 51-ročného muža s ukončeným základným vzdelaním. Počas mladosti sa oženil a mal 2 dcéry. Pracoval vo výrobe. Jeho správanie ovplyvnili psychotropné látky a alkohol, čo bolo jedným z dôvodov, pre ktoré trpel paranojou. Týral manželku aj dcéry, čo viedlo k rozvodu. Neskôr žil s inou ženou, s ktorou spoločne užívali psychotropné látky s alkoholom a neplatili režijné náklady bytu ani úver, čo ich dostalo na ulicu.

tags: #zdravotna #starostlivost #pre #bezdomovcov